Fatimská slávnosť v septembri 2026
Dvanásty september bol opäť stretnutím mariánskych ctiteľov v Rudinskej pri Božej Matke. Dnes sme si pripomínali ďalší mariánsky sviatok v tomto mesiaci. Modlitbu svätého ruženca sme obetovali za rodičov, aby dokázali deti vychovávať vo viere napriek dobe, ktorú žijeme. Prosili sme, aby rodičia išli príkladom svojim deťom v praktizovaní viery. Opäť nám zaspievali dievčatá z Púchova - Nelka aj Veronika, náš spevokol i naše ženy. Pán dekan pokračoval v pohľade na modlitbu „Zdravas Mária“. Mária bola požehnaná medzi ženami aj pre silnú vieru, ktorú mala. Dnes pán dekan poukázal na ďalšie slová modlitby: „Požehnaný je plod tvojho života.“ Na záver slávnosti opäť celý kostol prijal pomazanie olejom svätého Šarbela.
Modlitba Zdravas Mária zdôrazňuje, že nielen Mária je požehnaná, ale aj jej Syn Ježiš. Toto je obsiahnuté v gréckej spojke "kai", ktorá znamená „a“, a v už známom pojme eulogemenos, (ten sme už rozoberali) ktorý znamená „povýšený“, „chválený“, „požehnaný“, „uctievaný“.
Opäť začíname formulou požehnania. Bol to Ježiš, ktorý bol naplnený Duchom Svätým a jeho darmi. Ale ako? Už sme si povedali predtým, že Ježiš je ten, kto nielen káže náuku o blahoslavenstvách v kázni hore, ale predovšetkým žije to, čo hlása. Učenie je pre Neho neoddeliteľné od praxe, zo života.
Tak sa dostávame do samotného centra modlitby „Zdravas, Mária“. Tu je ukryté Najsvätejšie Meno – meno Ježiš, meno „predovšetkým meno“, ktoré obsahuje všetko a pred ktorým „sa zohne každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí“ (porov. Flp 2, 9 - 10). V skutočnosti je to Ježiš a len On, kto je v strede modlitby ružencovej. O Ňom máme rozmýšľať, Jeho máme kontemplovať, pozerať sa na Neho - toto od nás Mária chce.
Dnes je sviatok Mena Panny Márie a dnes ona – Mária – poukazuje na to
najmocnejšie Meno na tejto zemeguli:
Meno Ježiš.
Ona ako vždy, keď nás vedie k Nemu, skrýva sa v tieni, v úzadí, je tam akoby v úkryte. Ukazuje na svojho Syna: „Urobte všetko, čo vám povie! (porov. Jn 2, 5) Samozrejme nás podporuje aj naďalej neustále svojou modlitbou a príkladom.
Svätý Ján Pavol II. zdôrazňuje:
„Ťažiskom modlitby Zdravas’, Mária,
akoby ohnivkom spájajúcim jeho dve časti, je meno Ježiš.
Občas, pri rýchlom odriekaní, sa môže toto ohnivko stratiť a s ním aj spojenie s Kristovým tajomstvom, o ktorom rozjímame. No zmysluplná a plodná modlitba ruženca sa vyznačuje práve dôrazom na meno Ježiš a na jeho tajomstvo.“ (Rosaritm Virginis Mária, 33).
Už svätá pápež Pavol VI. vo svojej apoštolskej exhortácii Marialis cultus pripomenul, že v niektorých oblastiach sa dodržiava zvyk zdôrazňovať Ježišovo meno pridaním dodatku pripomínajúceho tajomstvo, o ktorom sa rozjíma.37 Je to chvályhodný zvyk, najmä pri verejnej modlitbe ruženca. Zdôrazňuje kristologickú vieru vyjadrenú v rôznych okamihoch Vykupiteľovho života. Je to zároveň vyznanie viery a pomoc pri sústredení sa na meditáciu, pričom opakovanie Zdravasov má za úlohu umožniť osvojenie si Kristovho tajomstva do života.
Opakovaním mena Ježiš, jediného mena,
v ktorom máme nádej byť spasení (porov. Sk 4, 12),
v úzkom spojení s menom Najsvätejšej Matky - akoby sme Máriu nechali, nech nám ho sama vnukne - sa vydávame na cestu osvojovania, ktorá nám má pomôcť čoraz hlbšie prenikať do Kristovho života. (Rosarium Virginis Mária, 33).
Prečo sa o Ježišovi hovorí, že je požehnaný? Kedy možno o Ježišovom učeníkovi povedať, že je požehnaný?
V Evanjeliu podľa svätého Matúša sú dve dôležité pasáže,
ktoré poskytujú odpoveď na túto otázku. Prvá zobrazuje Ježišov slávnostný vstup do Jeruzalema pred sviatkom Pesach, druhá opisuje scénu Posledného súdu.
Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom
Ako napísal svätý Matúš: Podľa Matúša pri pohľade na Ježiša vstupujúceho do Jeruzalema na oslovi zástupy kričali: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“ (Mt 21,9). Ľudia videli Ježiša požehnaného, videli proroka, ktorý k nim hovoril v Božom mene.
V biblickom myslení meno označovalo podstatu, kým niekto bol.
Najlepšie vyjadrovalo Boha alebo osobu. Vyslovením mena sa vzývala osoba. Preto ktokoľvek rešpektoval meno, rešpektoval osobu, ktorá ho nosila; ktokoľvek zničil meno, zničil osobu, ktorá ho nosila.
V biblickom myslení meno tiež označovalo funkciu osoby,
teda to, čo niekto robil. Inými slovami,
Boží plán pre túto osobu bol napísaný v mene
a Božia vôľa bola napísaná v mene.
Napríklad meno Jakub znamenalo: „ten, kto podvodom zaujme miesto iného“.
Meno Ježiš znamená „Pán zachraňuje, Pán je záchranca“. Pochádza z hebrejského Ješua.
Hebrejské Jozef znamená „Boh pridá, rozmnoží“. Pozrime na Jozefa Egyptského, na Jozefa z Nazareta.
Každý,
kto prišiel v niečom mene, priamo reprezentoval túto osobu.
Dlžila sa mu podobná úcta, aká sa prejavovala osobe, ktorá ho poslala. Každý, kto prišiel v niečom mene, reprezentoval vôľu nadriadeného. Jeho správanie teda nebolo ani tak jeho vlastné, ale správanie toho, kto ho poslal.
Takto sa v Izraeli vnímali proroci.
Prorok bol vnímaný ako niekto, kto hovorí v Božom mene a predstavuje Jeho vôľu; bol to niekto, kto viditeľne reprezentoval samotného Boha. Výkrik davu v Jeruzaleme vyjadroval myšlienku, že ten, kto sa stal Božím zástupcom na zemi, ktorý prišiel v jeho mene, bol chválený, oslávený a požehnaný. Takto bol vnímaný Pán Ježiš, tak boli vnímané jeho slová a skutky. Ježiš je chválený, oslávený a požehnaný, požehnaný ľuďmi a Bohom.
Ale požehnaný je aj každý človek,
ktorý stojí v Božom mene,
oznamuje Jeho vôľu a koná to, čo Boh chce.
Blahoslavený je ten, kto vidí tých, ktorí prichádzajú v mene Pánovom.
Druhá scéna, v ktorej sa objavuje výraz „požehnaný“, predstavuje videnie Posledného súdu.
Práve v nej svätý Matúš hovorí o Synovi človeka, ktorý pred všetkými anjelmi a všetkými národmi zjavuje pravdu o ľudských činoch. Čítame v nej: „Poďte, požehnaní môjho Otca, dedične ujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta“ (Mt 25,34). Tieto sa vzťahujú na tých, ktorí vo svojom živote dokázali nasýtiť hladných, napiť smädných, privítať cudzincov, obliecť nahých, navštíviť chorých a stretnúť sa s väzňami. Tentoraz sa hladní, smädní, cudzinci, nahí, chorí, uväznení stávajú tými, ktorí prišli v mene Pána, a požehnaní sú tí, ktorí to dokázali objaviť. Tentoraz sú tí, ktorých Boh chváli, uctieva a požehnáva, tí, ktorí rozpoznali Jeho poslov, s ktorými sa Ježiš, Božský Syn, stotožňuje.
Ježiš je požehnaný, pretože k nám prišiel v Božom mene,
pretože k nám hovoril v Božom mene, pretože v každej sekunde svojho života plnil Božiu vôľu. A Ježiš je požehnaný, pretože vždy videl okolo seba tých, s ktorými sa Boh stotožňuje. Nakŕmil ich, keď boli hladní, privítal ich, navštívil ich, uzdravil ich, keď boli chorí.
Ježišov učeník je požehnaný, keď vydáva svedectvo o svojom Bohu,
keď vo svojom živote,
minútu za minútou,
dokáže naplniť Jeho vôľu.
Ježišov učeník je požehnaný, keď sa dokáže vžiť do ľudskej biedy, keď dokáže vidieť Ježiša v najmenších zo svojich bratov a sestier a dokáže mu v nich slúžiť.
Pán dekan pripomenul kratučké video:
Pán Ježiš zďaleka kráča a keď sa približuje k žene, premení sa na chudáka. Chudobná žena čosi varí, má na chrbte dieťa, je evidentne chudobná. Chudák prosí o jedlo, ona bez váhania mu dá celú misu. Vtedy sa Ježiš znova premení a ukáže sa jej ako Pán a Boh. Požehná ju a vtedy všetko okolo nej, čo uvarila a napiekla, sa premení na zlato! Je požehnaná od toho, kto ju žehná a to je Boh. Nemá lakomé srdce, Boh to oceňuje!
OVOCIE - PLOD
V modlitbe Zdravas Mária je Pán Ježiš nazvaný ovocím Máriinho lona: „Ho karpos“. Ho je mužský člen a karpos je podstatné meno, ktoré znamená „ovocie“, „plod“, „produkt“, „semeno“, „príjem“. Toto je krásna a hlboká analógia, ktorá ilustruje vzťah medzi Ježišom a Máriou.
Ježiš je ovocie a Mária je rastlina, strom, ktorý Ho rodí.
Dobrý strom a dobré ovocie
Pán Ježiš raz učil:
„Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno. Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lk 6, 43 – 45)
Ovocím Máriinho lona je Ježiš.
Nebolo, nie je a nebude
žiadne vzácnejšie ovocie,
ktoré by prinieslo ženské lono.
Nie je a ani nebude vzácnejší strom, cennejší ako Mária. Akatist ju opisuje takto:
„strom prinášajúci krásne ovocie, z ktorého sa veriaci živia.“
Čítame o Márii: „ona prináša krásne ovocie“, „vidíme vinič s krásnymi strapcami“.
Analógia stromu a ovocia odhaľuje hĺbku vzťahu, ktorý existoval medzi Ježišom a Máriou. Tento vzťah tiež odhaľuje zmysel Máriinho života.
Žila, aby sa On mohol zjaviť.
Stala sa krásnym stromom,
aby sa On mohol stať krásnym ovocím.
Boží Syn sa stal Máriiným požehnaným ovocím, ktoré je pre nás zdrojom sily a zdrojom života. Obraz Ježiša ako ovocia upriamuje našu pozornosť na dve mimoriadne dôležité pravdy z pohľadu nášho duchovného života:
Ježiš je ovocie, ktorého jedenie posilňuje našu silu,
a semeno, ktoré je zdrojom života.
Ovocie, ktoré dáva silu
Dobré ovocie predstavuje zdravú potravu, ktorá posilňuje, dáva silu a je zdrojom vitamínov.
Ježiš, ovocie Máriinho lona, sa stal naším jedlom.
Nie je náhoda, že Ježiš zostal s nami v podobe chleba a vína, v podobe každodenného jedla.
Každý z nás dobre vie, že zdravý človek túži po jedle, ktoré posilňuje jeho sily.
Zdravie sa do značnej miery spozná podľa jeho chuti do jedla.
Podobne
aj duchovne zdravý človek túži po Eucharistii,
pretože je to pre neho najlepšie jedlo, bohaté na všetky živiny. Nič predsa neposilní nášho ducha tak ako prijatie Eucharistie.
Chorý človek nemá chuť do jedla
a nechce siahnuť po jedle,
aj keď jeho sila slabne.
Niekedy ho treba presvedčiť,
aby zjedol jedlo, aj keď vie,
že inak nezíska späť svoju silu.
Podobne je to
s duchovne chorým človekom.
Netúži po Eucharistii,
nechce jesť jedlo, ktoré mu Boh pripravil.
Ak sa však nedá presvedčiť,
aby toto jedlo zjedol,
jeho duchovná sila tak oslabne,
že môže duchovne zomrieť.
Ovocie Máriinho lona,
eucharistický Ježiš,
nám to neustále pripomína.
Pripomína nám,
že potrebujeme
zdravú stravu pre naše telo
a potrebujeme zdravú stravu
pre nášho ducha.
Ovocie, ktoré dáva život. V ovocí sa nachádza
semienko a každé semienko je zdrojom života.
Semeno hodené do pôdy sa premení na rastlinu. Každý pozná tento zázrak premeny. Pomáha nám postupne objavovať túto tajomnú realitu, ktorú Ježiš priniesol na svet a zanechal nám ju ako dar.
V Ježišovi, ktorý je plodom Máriinho lona, sa nachádza semienko milosti. Ak toto semienko padne do pôdy našich sŕdc, pomôže nám rozkvitnúť do nového života, ktorý uniká zovretiu času a priestoru, života, ktorý rozkvitá vo večnosti.
Semeno, ktoré padne do pôdy, nekončí svoj život, ale premieňa sa na rastlinu,
ktorá teší ľudské oči. Cirkev učí, že naše životy sú si podobné: vďaka Božej milosti nekončia, ale sú premieňané, aby tešili Božie oči týmto novým rozmerom.
Buďme vďační Ježišovi Kristoviza to, že sa chcel stať plodom Máriinho lona, ovocím tak vzácnym pre nás, ovocím, ktoré dáva život
Ďalšie slová modlitby Zdravas Mária sú: „Tes koilias su“. Tes je ženský člen. Koilias je podstatné meno v genitíve odvodené od slova koilia, ktoré znamená „brucho“, „vnútro“, „lono“.
Stvoriteľ sveta je aj stvoriteľom Máriinho lona
a zároveň plodom tohto lona.
Nie je pre nás ľahké to pochopiť a musí to tak aj zostať. Pretože to nie je naše dielo ani náš zámer, ale konanie Boha a ovocie Jeho myšlienok.
Pravá ľudskosť Ježiša
Ježiš je plodom Máriinho lona, aby nikto nepochyboval o tom, že Mária je Jeho pravá Matka a On je Jej pravý Syn, aby nikto nepochyboval o tom, že Ježiš je pravý človek, ako my, vo všetkom okrem hriechu. Tak ako my, aj On je plodom ženského lona.
Matkino lono bolo kedysi naším domovom a kedysi domovom Ježiša.
Boží Syn opustil Otcov dom
a prebýval v ľudskom domove,
ktorým bolo najprv lono jeho Matky,
potom pastierska jaskyňa,
neskôr kútik pre utečencov v Egypte,
potom jeho rodinný domov v Nazarete
a nakoniec nový hrob Jozefa z Arimatey.
Tento prvý domov však bol pre Ježiša najdôležitejší.
V tomto domove sa Ježiš naučil svoje prvé lekcie ako ľudská bytosť. Tam získal nové ľudské skúsenosti. Tam sa pripravoval na pozemský život. V Betleheme prvýkrát uvidel svet ľudskými očami, ochutnal chlieb ľudskými perami, cítil vôňu kvetov, počul šušťanie vetra a počul ľudskú reč.
Navyše, v Betleheme, prvýkrát ľudským srdcom Boh miloval svoju Matku, miloval Jozefa a svojich blížnych. Boh miloval tak, ako miluje človek. Kto miluje, skôr či neskôr zažije utrpenie, a preto Ježiš zažil ľudský strach, smútok, bolesť, ľudskú neistotu a zažil ľudskú smrť. V tomto je ako my.
Nové narodenie
Ježiš je plodom Máriinho lona,
aby nikto nepochyboval,
že od okamihu počatia
bol Ježiš pravým, vteleným Synom Božím
a Synom Márie.
Toto je dôležité biblické svedectvo, ktoré naznačuje, že rovnako ako Ježiš, aj každý človek prichádza na svet v okamihu počatia a
pôrod je zvláštnym štádiom života,
ktoré má predstavovať
budúce narodenie: na večnosť.
Anjel jasne oznámil Márii, že počne a porodí Syna.
Ježiš bol Máriiným Synom v okamihu počatia, v okamihu narodenia a v okamihu smrti, vždy rovnaký, hoci nie rovnaký. Veď ešte pred svojím narodením hlásal ľudstvu dobrú správu. Scéna v Ain-Karime, keď sa Alžbeta raduje zo stretnutia s Matkou Pána, Pána, ktorý bol ešte stále v Máriinom lone, je dojímavá.
Ježišov prenatálny život
a narodenie sú ďalším,
mimoriadne dôležitým ponaučením.
Ponaučením,
počas ktorého nás Boh pripravuje
na postupné objavovanie
tajomstva Neba.
Ak máme problémy
s predstavou nášho života v Nebi,
a to máme,
pozrime sa na okamih narodenia.
Ak by bolo možné povedať dieťaťu
pred narodením,
že bude žiť v úplne inej realite,
v novom svete, mimo tela svojej matky, v obrovskom a krásnom svete, nie vo vode, nie v tme, nie v stiesnenom lone, že bude chodiť, behať, rozprávať sa s inými ľuďmi, že bude milovať – neverilo by tomu.
Vieme, že je to možné, pretože máme skúsenosti s týmto svetom. Tí, ktorí prešli bránou smrti, majú skúsenosť s ďalším narodením, ďalším úžasným svetom. Oni to vedia, my tomu veríme.
Etapy Ježišovho života
Ježiš je plodom Máriinho lona, aby nikto nepochyboval, že Boží Syn prešiel všetkými štádiami ľudského vývoja od počatia cez narodenie, dojčenské obdobie, detstvo, mladosť, dospelosť a smrť.
Nezažil len ľudskú starobu.
Toto je ponaučenie, že Boh nepripravuje všetky štádiá vývoja pre všetkých ľudí. Niektorých k sebe volá v starobe, iných v rozkvete života, ako svojho Syna, ďalších v mladosti a sú aj takí, ktorých k sebe volá už od matkinho lona.
Dôležité však je,
že v Nebi nás všetkých Boh
potrebuje na celú večnosť,
zatiaľ čo tu na zemi nás potrebuje
niekedy len na chvíľu,
pretože sme boli stvorení pre Nebo, nie pre Zem.
Ďakujme Bohu za to, že sa chcel stať človekom, jedným z nás, aj keď ho to stálo toľko.
Sväté Písmo nám na jednom mieste (1. kniha kráľov - Kr 18)
ukazuje židovský národ v momente najväčšieho sucha.: tak dlho a túžobne očakávaný dážď nechce jednoducho prísť. V tomto čase zakročí v Božom mene prorok Eliáš a uisťuje: „Čoskoro bude pršať.
Eliáš však vyšiel na vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi, tvár si dal medzi kolená a povedal svojmu sluhovi: „Choď hore a pozri sa smerom k moru!“ On šiel, pozrel sa a povedal: „Niet ničoho!“ Povedal mu: „Vráť sa sedem ráz!“ Na siedmy raz však povedal:
„Hľa, od mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň!“
O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď.
Vyprahnutá krajina predstavuje svet,
ktorý tak dlho čakal v suchote na Krista.
Obláčik predstavuje Máriu:
sotva sa objavila, mohol si byť človek istý,
že osviežujúci dážď, t. j. Ježiš Kristus,
prichádza na svet
a bude potom cez stáročia
prítomný vo svojej Cirkvi. (Albino Luciani)
Keď uctievame Máriu, nesmieme ju oddeliť od Krista.
Uctievajme Máriu, ale vždy len s Kristom,
ktorého nosí pod srdcom, vo svojom lone.
Aké je ovocie môjho života?
Teda ako žijem svoju vieru ja?
Ako žijú svoju vieru moje deti?
Ako žije vo viere moja rodina?
Prijímam pravidelne ovocie Máriino
– Ježiša Krista v Eucharistii?
Alebo som duchovne chorý človek,
ktorý nemá chuť do jedla a nechce siahnuť po jedle,
aj keď jeho sila slabne.
Netúžim po Eucharistii,
nechcem jesť jedlo, ktoré mi Boh pripravil?
Ak by som sa nedal/a presvedčiť,
aby som pravidelne toto jedlo – Eucharistiu – prijímal,
moja duchovná sila tak oslabne, že môžem duchovne zomrieť.
A to nechcem!
Čo zmením vo svojom živote, aby som bol/a na ceste do Neba?
----------------------------------
