Fatimská slávnosť v októbri 2024 - Príď kráľovstvo tvoje
obrázok: internet
Dnes je predvečer významného mariánskeho dátumu, ktorý v dejinách Cirkvi poznáme ako 13. október 1917. Mária sa predstavuje ako Panna Mária Ružencová, chce, aby sa ľudia modlili každý deň ruženec, aby sa ľudia zmenili a nezarmucovali Pána Boha ťažkými hriechmi, aby sa vo Fatime postavila Kaplnka, aby ľudia už toľko neurážali Pána, ktorý je už dosť urážaný.
Mama nemôže byť spokojná, keď jej deti žijú neporiadne... V predvečer veľkého mariánskeho dátumu sme sa stretli, aby sme sa modlili a prosili. Mama Mária nás stále napomína, aby sme sa zmenili.
Dnes sme pokračovali v pohľade na druhú prosbu v modlitbe Otče náš. Opäť nám zaspievali Nelka a Veronika, dievčatá z Púchova; dievčatá z nášho spevokolu. Zahrali nám na organe Evka, na gitare Jakub. Pán dekan pripomenul dve modlitby, ktoré nás naučil sám Boh – Ježiš Kristus: Otče náš a Korunka Božieho milosrdenstva. Tieto dve modlitby sa treba denne modliť....
Vychádzal z 1 Sam 8, 1 – 22, kde sa píše o tom ako Izraeli odvrhli svojho Kráľa – Boha Abraháma, Boha Izáka, Boha Jakuba.
Izraeliti žiadajú kráľa: Keď Samuel ostarel, ustanovil za sudcov Izraela svojich synov, boli sudcami v Bersabe. Jeho synovia však nekráčali jeho cestami, išli za ziskom, prijímali dary a prevrátili právo. Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela a išli k Samuelovi do Rámy. A povedali mu: „Ty si ostarel a tvoji synovia nekráčajú po tvojich cestách. Nuž ustanov nám kráľa, nech panuje nad nami, ako je to u všetkých národov!“ Ale Samuelovi sa nepáčilo, keď mu hovorili: „Daj nám kráľa, nech panuje nad nami!“ Preto sa Samuel modlil k Pánovi. A Pán povedal Samuelovi: „Vypočuj hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedia, veď nie tebou opovrhli, opovrhli mnou, aby som nekraľoval nad nimi. Podobne, ako robili odo dňa, keď som ich vyviedol z Egypta, až po tento deň, že ma opustili a slúžili iným bohom, tak robia aj tebe. Vypočuj ich hlas, ale dôrazne ich upozorni a vylož im právo kráľa, ktorý bude nad nimi kraľovať!“
A keď budete v ten deň stenať pre kráľa, ktorého ste si vyvolili, Pán vás v ten deň nevyslyší.“
Ľudia odvrhli Božie kráľovstvo a zamenili ho za ľudské vladárenie.
Ježiš chce zvrat v našom myslení, preto prišiel s Dobrou Novinou, preto hovorí o Otcovom kráľovstve.
On chce, aby si jeho učeníci na novo vybrali kráľovstvo Jeho Otca a práve túto túžbu vložil do modlitby Otče náš.
Modlitba Pána je volaním ľudí, ktorí nanovo chcú prijať odvrhnutého Boha.
Ľudia zažili rôzne ťažké panovania kráľov, ktoré neboli dobré. Preto túžia znova po kráľovstve Boha.
Dozreli sme, už chceme Božie kráľovstvo na rozdiel od Židov v čase Samuela?
Chceme budovať Boží poriadok, chceme zmeniť spôsob nášho myslenia, chceme Boha počúvať a byť mu k dispozícii???
Bazileus – kráľ po grécky
Basileia – označuje kráľovstvo
Prídavné meno bazilios označuje kráľovský, na kráľovskej úrovni
Čo je kráľovstvo neukazuje Pán Ježiš priamo, ale cez podobenstvá
Pán Ježiš veľmi často hovoril – podľa výpočtu biblistov svojím učeníkom o kráľovstve Božom – 122 krát.
Sám Pán Ježiš ho použil až 90 krát.
Ústrednou témou celého Ježišovho života a ohlasovania je blízkosť Božieho kráľovstva. Evanjelista Marek zachoval prvé slová, ktoré Ježiš vypovie na začiatku svojho verejného účinkovania a ktoré sú akoby mottom jeho účinkovania: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1,15) Táto blízkosť Boha sa uskutočňuje v osobe Ježiša Krista. Ježiš je zosobnením Kráľovstva. Evanjelista Lukáš zachytil situáciu, keď za Ježišom prišli farizeji a pýtali sa ho, kedy príde Božie kráľovstvo. On im odpovedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: “Aha, tu je!” alebo: “Tamto je!”, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ (Lk 17,20-21) Emeritný pápež Benedikt XVI. tento úryvok vysvetľuje takto: „Kristus týmito slovami odkazuje na seba: On, ktorý stojí v našom strede, je „Božie kráľovstvo“, ibaže my ho nepoznáme.“ (Ratzinger, s. 76)
Ježišovo ohlasovanie Božieho kráľovstva sa zakladá na Starom zákone. Boh ako kráľ a Božia vláda v starozákonných spisoch znamenajú príchod samotného Boha. Nábožný Žid sa trikrát do dňa modlil tzv. Šema Izrael (názov pochádza z úvodného hebrejského slovesa šema = počuj), tzn. ide o text z Knihy Deuteronómium: „Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.“ (Dt 6,4-5) Modliaci týmto vyznaním uznáva, že nad ním stojí Božia vláda, ktorá určuje spôsob jeho života a hodnoty, ktoré sa stávajú prítomné vo svete (Ratzinger, s. 73). Starý zákon pozná tzv. kráľovské žalmy, ktoré sa striktne vyhýbajú zbožšteniu pozemského kráľa, čo bolo známym prvkom v okolitých národoch (Egypt, Mezopotámia). Jediným skutočným kráľom a vládcom Izraela je Boh. Do tejto skupiny patria napr. Ž 2, 18, 45, 72, 89, 101, 110 (František Trstenský, Otče náš).
Starozákonná Kniha proroka Daniela hovorí o večnom kráľovstve, ktoré nikdy nezanikne: „V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky.“ (Dan 2,44)
V časoch Ježiša Krista mal židovský národ v spojení s vládou Boha rôzne predstavy. Farizeji kládli dôraz na bezchybné dodržiavanie predpisov Mojžišovho zákona, ďalší (tzv. zelóti) sa usilovali o dosiahnutie pozemského kráľovstva za pomoci zbraní, iní hovorili o príchode novej zeme a nového neba. Ježiš nevtesnal svoje ohlasovanie Božieho kráľovstva do niektorého z týchto očakávaní. Kristus na pochopenie podstaty Božieho kráľovstva nepoužil nejakú poučku, lebo Božie panovanie nie je možné obmedziť nejakou definíciou. Ježiš používal reč podobenstiev, ktorá je prvou formou ohlasovania Božieho kráľovstva. Ono je tu a teraz prítomné, a predsa ostáva skryté uprostred sveta.
Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému na poli. Pán dekan pripomenul naše poklady – deti. Ako začleňujeme naše deti do Božieho kráľovstva?
Iné podobenstvo - Božie panovanie sa podobá kupcovi, ktorý usilovne hľadá vzácne perly. „Predá všetko, čo má, a kúpi ju.“ Žiadna iná hodnota sa nevyrovná Bohu. Nič a nikto nemôže byť prekážkou na jeho dosiahnutie. Kto prosí „príď kráľovstvo tvoje", ten prijíma Božiu vôľu ako meradlo a najvyššiu hodnotu svojho života.
Podobenstvá o horčičnom zrnku a o kvase nás uisťujú, že hoci Božie kráľovstvo neraz pôsobí dojmom slabosti, nepatrnosti a skrytosti, jeho sila je nezadržateľná. Jeho plné účinky a sila sa ešte len naplno prejavia a to máme brať ako istú vec.
Podobenstvá o kúkoli medzi pšenicou, o rybárskej sieti a o zrne zasiatom do zeme odpovedajú na netrpezlivosť niektorých veriacich, ktorí sa mohli pýtať: „Kristus hovoril, že už priniesol Božie kráľovstvo, ale nič sa nedeje. Nestala sa niekde nejaká chyba?" Ježišov učeník sa musí naučiť byť trpezlivý, nediktovať Bohu, kedy je ten správny čas. Trpezlivo čakať znamená uznať, že Božie zámery sú väčšie ako ľudské želania.
Druhou formou ohlasovania Božieho kráľovstva je činnosť Pána Ježiša. Ako odpoveď učeníkom Jána Krstiteľa na jeho otázku, či je sľúbeným Mesiášom, Ježiš uvádza: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“ (Mt 11,5) Ježišove zázraky sú znameniami prichádzajúceho Božieho kráľovstva. Vyjadrujú nádej, že raz budú človek i svet oslobodení od otroctva pominuteľnosti. Ježišovi nejde o vylepšený svet bez chorôb a chudoby, ale o zásadne nový svet, ktorý bude opravdivo ľudským len vtedy, keď v ňom bude mať Boha za svojho Kráľa.
Na jednej strane v Ježišovej osobe Božie kráľovstvo už prichádza, na druhej strane v modlitbe Otčenáš nás učí prosiť o jeho príchod. Ako to vysvetliť?
Áno, Božie kráľovstvo prišlo v osobe Ježiša Krista, ale v jeho príchode nie sme iba pasívni pozorovatelia. Pripomeňme si znova úvodné slová, ktorými Ježiš začal svoje verejné účinkovanie. Keď hovorí o priblížení sa Božieho kráľovstva, žiada: „Kajajte sa a verte evanjeliu!“ (Mk 1,15) Kajúcnosť nie sú iba dva-tri piatky bez mäsa, ale naša plná dôvera v Boha, každodenné žitie podľa jeho vôle, je to naša odpoveď na posolstvo o Božom kráľovstve konkrétnym životom veriaceho človeka, ako nám to pripomína Božie slovo: „Kto hovorí „poznám ho“, a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. “(1 Jn 2,4) Božie kráľovstvo prichádza skrze našu vernosť prikázaniam. Žiaľ, túto pravdu dokonca aj niektorí veriaci berú ako útok na ich osobu a osobnú slobodu. Začnú kritizovať Cirkev, že len moralizuje. Priznajme si, že v našom prístupe ku Kristovmu evanjeliu radšej počúvame slová o milosrdenstve, láske, odpustení. Ako však chceme byť milosrdní, láskaví a odpúšťajúci, ak nechceme byť zbožní, spravodliví a verní? (Danneels, s. 50-51).
Kto je kráľom môjho srdca?
Modly? Boh je alergický na modly – starozákonné, aj tie novozákonné.
Aké sú to? - majetok, tituly, postavenie, egoistická dôležitosť, alkohol, sex – hriechy nečistoty, drogy, pohodlnosť, 7 hlavných hriechov: pýcha, lakomstvo, smilstvo, hnev, záviť, lenivosť, obžerstvo.
Alebo je skutočne Boh Kráľom môjho srdca???
Pozri Knihy kráľov vo Svätom Písme. Koľkí židovskí králi robili, čo sa Pánovi nepáči!!!
Dnešní vladári robia, čo sa Pánovi páči????
Pri tejto druhej prosbe žiadame, aby sme nepodľahli falošným predstavám. Tou prvou je predstava Božieho kráľovstva ako nejakej ríše na spôsob svetskej moci.
Keď hovoríme o Božom kráľovstve, hovoríme o vláde Boha, nie človeka, veď prosba uvádza „kráľovstvo tvoje", nie „naše". Nejde o zabezpečenie pozemského blahobytu a uspokojenia našich predstáv. Je to Boh, ktorý vládne božským spôsobom, tzn. vládne z kríža bezhraničnou láskou. Ježiš v odpovedi Pilátovi, predstaviteľovi vtedajšej pozemskej mocnosti, odpovedá: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“ (Jn 19,36) Božie kráľovstvo nemá svoj pôvod zo sveta. V gréckom texte sa doslova hovorí „basiléia tú theú" = „kráľovstvo Boha" alebo „basiléia tón uranón" = „kráľovstvo nebies", lebo pochádza od Otca a má nebeský pôvod. Modliť sa za príchod kráľovstva znamená žiadať, aby medzi nami zavládla atmosféra čoraz opravdivejších vzťahov pozemských synov a dcér k svojmu nebeskému Otcovi.
Kardinál blahoslavený Štefan Wyszinski: budovanie pozemských kráľovstiev na princípe moci je cesta nikam, vychádza z čias, v ktorých žil:
nemecký fašizmus
bolševický komunizmus nevytvoril nový lepší svet, práve naopak zbúral pokoj.
Ani vyvýšenie jednej rasy nad druhou – ako chcel Hitler, ani Marx, Engels, Lenin, nepriniesli očakávaný pokrok.
Jedine Kristus môže dať odpoveď ako už tu na zemi začať budovať nový, lepší pre ľudí svet, ktorého základom je uznanie kraľovania Boha.
Ďalšou nesprávnou predstavou je chápať Božie kráľovstvo ako nebo, stav budúcej večnej blaženosti. Keď Pán Ježiš ohlasuje naplnenie Božieho kráľovstva, nemá na mysli život po smrti. Božie kráľovstvo už začalo proces svojho príchodu. Iste, veríme a vyznávame, že toto Božie kráľovstvo sa definitívne zjaví na konci sveta a kráľovská vláda Boha dosiahne viditeľné zavŕšenie pri druhom príchode Božieho Syna.
Boh začal už konať, Božie kráľovstvo rastie. Druhá prosba je ľudským výkrikom k Otcovi, aby nám pomáhal uskutočňovať jeho kráľovstvo teraz, tu, medzi nami. Na sviatok Krista Kráľa to výstižne vyjadruje prefácia, v ktorej sa hovorí, že Kristovo kráľovstvo je
„KRÁĽOVSTVO PRAVDY A ŽIVOTA,
KRÁĽOVSTVO SVÄTOSTI A MILOSTI,
KRÁĽOVSTVO SPRAVODLIVOSTI, LÁSKY A POKOJA".
Ako kresťania nesieme spoluzodpovednosť za svet okolo nás, v ktorom niet svätosti, spravodlivosti ani pokoja. Aj v našej krajine stále viac prepadáme konzumnému spôsobu. Argumentujeme, že sa chceme mať len o trocha lepšie, avšak nevieme sa zastaviť a slovo „trocha" sme zmenili na „nenásytne". Ježišova výzva o prioritách jeho nasledovníkov je jasná: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6,33)
Aké kráľovstvo budujem ja?
Má tie atribúty z vyššie citovanej prefácie?
Pán dekan povedal zaujímavý príbeh o stratenej perle...
Nesprávnym pohľadom je pristupovať k Božiemu kráľovstvu ako k niečomu iba vnútornému, čo sa rodí a zostáva v ľudskom srdci. Mnohí by radi videli kresťanstvo uzavreté do vnútorných pocitov. Iste, výzva k pokániu začína obrátením nášho srdca, ale presahuje ho a dotýka sa celej ľudskej osoby a celej spoločnosti. Keď sa modlíme „príď tvoje kráľovstvo", prosíme Boha, aby pretvoril náš duchovný, materiálny a sociálny svet podľa svojho Božieho plánu bez ľudských pokrivení.
Nemôžeme Božie kráľovstvo zamieňať s Cirkvou, akoby rástlo len do tej miery, do akej rastie viditeľná Cirkev. Božie kráľovstvo presahuje hranice Cirkvi. Jean Galot to vysvetľuje takto: „Mimo týchto hraníc sa tajomne buduje kráľovstvo milosťami, ktoré sú dané všetkým ľuďom na základe Kristovho diela spasenia.“ Cirkev je v službe Božieho kráľovstva, ohlasuje ho a napomáha jeho rastu, lebo ona sama je viditeľným znamením Božej prítomnosti vo svete a pochádza od Krista. Nepodľahnime ale klamu, že Cirkev nie je potrebná. Cirkev tvorí spoločenstvo ľudí zhromaždených Duchom Svätým, ktorí vyznávajú vieru v Krista a žijú z neho. V Cirkvi sa konkrétne a viditeľne uskutočňuje Božie kráľovstvo. Preto má svoj zmysel aj evanjelizácia druhých a neustále pozývanie k čoraz hlbšej viere, nádeji a láske.
Keď budeš misionárom na Slovensku alebo v Moskve alebo v Singapure, MUSÍŠ hovoriť o Ježišovi Kristovi.
Naša Cirkev je Kristocentrická,
Ježiša nesmieš opomenúť!
Ako môže prísť Kristovo kráľovstvo?
Chcem sa pravidelne modliť
Uznať vládu Boha – politici to nerobia, ani my to nerobíme
Mať pokoru
Vrátiť sa k Desatoru
Konať pokánie za svoje hriechy
Vrátiť nedeľu do našich životov a darovať ju Bohu a rodine
--------------------------
