Fatimská slávnosť v novembri 2025
Aj v „dušičkovom“ mesiaci sme sa stretli pri našej Matke – Fatimskej Panne Márii. Pútnici, aj domáci sme sa opäť v hlbokou dôverou obrátili na Božiu Matku, aby sme ďakovali aj prosili o milosti, ktoré potrebujeme. Veď historické tvrdenie Per Mariam ad Iesum - skrze Máriu k Ježišovi, alebo lepšie S Máriou k Ježišovi - stále platí. Generácie si to uvedomovali, a aj my sa obraciame na Máriu, lebo ona nám vie sprostredkúvať mnohé milosti.
Dokonca Lev XIV. použil titul „Prostredníčka gratiarum“ vo svojom liste z 15. augusta 2025.
Aj my sa obraciame na Matku, aby za nás orodovala. Nelka a Veronika z Púchova nám opäť otvorili našu slávnosť mariánskou piesňou. Spevokol našich mladých i dospelých sprevádzal jednotlivé desiatky slávnostného ruženca, aby sme v meditáciách objavovali Božie ponuky pre náš život na ceste do Neba. Pán dekan nám po „kvapkách“ otvára more pohľadov na Máriu. Dnes hovoril o pojmoch „Krásna Mária“ a „Milovaná Bohom“.
KRÁSNA
Nebola núdza o exegétov, ktorí prekladali meno Mária ako synonymum krásy. Podľa tejto vety meno Mária znamená to isté ako „Krásna“. Bez ohľadu na platnosť tohto argumentu je zrejmé, že titul „Krásna“ dokonale zodpovedá osobe Márie. Vypočujme si aspoň dva nadšené hlasy.
„Aká krása, aká cnosť, aká dokonalosť
sa nehodí na Matku Božiu?“ pýta sa svätý Tomáš z Wilanowa (+ 1555).
Dajte voľný priebeh svojim myšlienkam, rozšírte cesty rozumu a predstavte si v duši nejakú pannu najčistejšiu, najrozumnejšiu, najkrajšiu, najzbožnejšiu, najpokornejšiu, najjemnejšiu, plnú všetkej milosti, obdarenú všetkou svätosťou, ozdobenú všetkými cnosťami, ozdobenú všetkými charizmami, najmilšiu Bohu; pridajte, koľko len môžete; pridajte, koľko si len schopný, toľko dodaj – a hľa, táto Panna je väčšia. Táto Panna je vznešenejšia, táto Panna je vyššia.“ M. Hugo zo Svätého Viktora (+ 1141) volá:
„Ó, Dôstojná Dôstojného! Krása Krásneho!
Čistá Neporušeného! Vysoká Najvyššieho Matka Boha,
Snúbenica Večného Kráľa!
Aká si krásna a sladká!“ Ty, pre ktorú ma uznanie Prenikajúci citmi, ktorú chváli Čítajúci v srdciach, ktorú miluje Autor Krásy, o ktorej Učiteľ Pravdy vydáva svedectvo!“
Svätý Augustín poznamenal, že tvár Márie nepoznáme. Snahy spisovateľov opísať jej vonkajší vzhľad sú dojímavé vo svojej naivite. Celá tradícia sa zhoduje v zdôrazňovaní Máriinej výnimočnej krásy, nielen duchovnej, ale aj vonkajšej, ešte pred jej Nanebovzatím a najmä po jej oslávení v Nebi.
Dante Alighieri (+ 1321) zhrnul tradíciu
do tejto jednoduchej, ale výstižnej syntézy:
„Všetko, čo je krásne v stvorení,
sa spája v Márii.“
Ján Gerson (+ 1429) zosobňuje pokolenie cností v zdobení Preblahoslavenej Panny: čistota, ktorá formuje jej telo; láska, ktorá formuje jej srdce; skromnosť a panenstvo, aby zaodeli celý jej vonkajší vzhľad ženským šarmom a pôvabom. Túto nevýslovnú krásu Márie potvrdzujú svedectvá tých, ktorí zažili jej videnie. Keď sa Bernadetty Soubirousovej pýtali, či je Pani krásna, zvolala:
„Či bola krásna?“
Taká krásna, že keď ju raz uvidíte,
nemôžete túžiť po ničom inom,
než zomrieť, aby ste ju videli.“
Niet divu, že keď Bernadette ukázali album majstrovských diel mariánskeho umenia, po jeho prelistovaní s určitým odporom povedala:
„Mali by sa hanbiť,
že ju maľujú takú škaredú.“
Werfelova bystrá intuícia vycítila, že ľudská krása nikdy nie je len fyzická. Tváre, ktoré nazývame krásnymi, neďakujú za tento rozdiel len harmónii svojich čŕt alebo farbe očí, ale sú osvetlené vnútorným, duchovným svetlom, ktoré zdokonaľuje fyzickú krásu.
„Krása neznámej Panej je najmenej telesného druhu, zdokonalená tým žiarivým vnútorným svetlom, ktorým je samotná krása... Preto Bernadettini životopisci zdôrazňujú, že svätica zomrela s túžbou po Panej...
Mária bola počatá bez poškvrny hriechu.
My - každý z nás bol zasiahnutý
dedičným hriechom, ona nie.
Ona je krásna, lebo je bez hriechu
Čo krásne hovorí naša pieseň JKS Celá krásna si Mária .......
19. septembra 1846 sa Panna Mária zjavila dvom malým pastierom, Maximinovi Giraudovi a Melanie Calvatovej.
Krásna dáma,
ako ju deti volali, sa objavila s výrazom hlbokého smútku, a žiadala modlitby a pokánie, aby jej tak pomohli zabrániť tomu, aby trestajúce rameno jej Syna dopadlo na ľudstvo. Panna Mária zverila malým pastierikom tajomstvo. Toto zjavenie bolo na vrchu La Salette vo francúzskej diecéze Grenoble.
Hyacinta o Panne Márii
Panna Mária sa zjavila Hyacinte, jej bratovi Františkovi a sesternici Lucii vo Fatime ako
"Pani v bielom" alebo "Pani zo svetla".
Hyacinta vníma Ženu ako veľmi krásnu, mladú ženu ožiarenú jasným svetlom, ktoré bolo "silnejšie ako slnko".
Jej tvár bola vždy vážna, ale plná lásky a materinskej starostlivosti, často s náznakom smútku, najmä keď hovorila o hriechoch a utrpení.
Bernadetta rovnako vníma
krásnu Pani – krásnu Dámu.
Lucia hodnotí Pannu Máriu ako
"Pani zo svetla", ona je "jasnejšia ako slnko".
Jej postavu obklopovalo a vyžarovalo z nej intenzívne, jasné svetlo, ktoré bolo silnejšie ako slnečné lúče a vytváralo dojem krištáľovej nádoby plnej čistej vody, cez ktorú prechádza slnko.
Mária z Agredy vo svojom diele Mystické Mesto Božie opisuje Pannu Máriu ako bytosť neobyčajnej duchovnej krásy, milosti a svätosti, viac než len fyzický vzhľad.
Je krásna a celá ožiarená nebeským jasom.
Vyžaruje z nej nebeská žiara, ktorá ju obklopuje.
Mystické Mesto Božie: Potom jej rúcho pokryli nápismi z najjemnejších farieb, zmiešaných so zlatom, ktoré zároveň slúžili ako výšivky a lemovanie. Niektoré z nich obsahovali text „Mária, Matka Božia“, iné „Mária, Panna a Matka“. Ale tieto nápisy neboli pre ňu zrozumiteľné ani jej neboli vysvetlené, ale anjeli ich význam poznali. Rôzne farby naznačovali vlastnosti všetkých cností v najvyššom stupni aj ich skutočné praktizovanie, prevyšujúce všetko, čo kedy bolo vykonané ostatnými rozumnými tvormi. Pre doplnenie všetkej tej krásy prežiarili serafini jej tvár prostredníctvom niečoho, čo by sme mohli považovať za pleťovú vodu, svetlom, čerpaným z blízkosti a účasti nevyčerpateľného bytia a dokonalosti Boha. Pretože bola vybraná, aby skutočne a verne ukryla vo svojom panenskom lone nekonečne dokonalého Boha, bolo vhodné, aby sa na tejto dokonalosti podieľala prostredníctvom milostí, vopred udelených v najvyššej miere, aká je u ľudského stvorenia možná. (82)
Vďaka tejto ozdobe a svojej kráse
sa naša Kňažná Mária stala pred Pánom
takou nádhernou a okúzľujúcou,
že aj najvyšší Kráľ ju túžil mať za nevestu.
Nebudem sa tu zdržiavať opakovaním toho, čo som už povedala a čo ešte v tomto životopise budem hovoriť o jej cnostiach. Poviem len, že táto ozdoba bola sprevádzaná novými vlastnosťami a účinkami božskej povahy. (83)
Panna Mária nevyzerá tak, ako ju zobrazujeme.
Hovorí o tom Nathalie Mukamizimpaka, ktorá je jednou z troch vizionárok, ktorým sa zjavovala Mária v Rwande.
Nathalie hovorí, že Panna Mária nie je taká, ako ju my zobrazujeme. Umelci sa už snažili zachytiť jej podobizeň podľa môjho opisu, ale nikomu sa to nepodarilo. Nikdy nevyzerala tak, ako som ju videla ja.
Jej tvár mala špeciálnu neporovnateľnú krásu,
ktorú ani nedokážem charakterizovať.
Aj jej pokožka bola veľmi zvláštna, neviem ani povedať, či bola biela alebo čierna, nedokážem to špecifikovať. My ale nie sme schopní zachytiť krásu Panny Márie ľudským umením, ani opísať v ľudskom jazyku.
Bolo jej vidieť len tvár a ruky. Zvyšok tela totiž pokrýval modrý závoj, ktorý jej siahal od hlavy až k pätám a pod ním mala bielu róbu. Ale aj tie farby boli také zvláštne, že ich tu nedokážem k ničomu prirovnať. Takú modrú a bielu tu nemožno vidieť. Niekedy držala ruky späté na hrudi ako pri modlitbe, alebo mala otvorenú náruč. Stála, no nebola tam podlaha, akoby sa vznášala. Pri nohách mala kvety a držala sedembolestný ruženec.
MILOVANÁ BOHOM
Exegéti sa stále pokúšajú odvodiť zo slova „Mária“ význam „Milovaná Jahvem“, čo znamená Bohom alebo „Milujúca Boha“. Etymologicky sa zdá, že tento preklad má najpevnejší základ. Ak je toto zdôvodnenie platné a exegeticky správne, potom titul alebo meno
„Milovaná“ nachádza plné obsahové pokrytie. Každému je zrejmé, že Mária bola milovaná Bohom, pretože ju obdaril nesmiernou dôstojnosťou a obdaril ju milosťami presahujúcimi ľudské chápanie. Je tiež samozrejmé, že Mária milovala Boha láskou, ktorú jej On sám udelil. Podľa Silvia Pellica je Mária žena „anjelom stvoreným Bohom v stave najväčšej extázy lásky“. Ak je toto tvrdenie krásnym poetickým zveličovaním, keď sa aplikuje na obyčajnú ženu, potom keď sa aplikuje na Máriu, hovorí veľkú pravdu. Toto výnimočné tajomstvo Božej lásky je prvým a posledným dôvodom Máriinej existencie, jej poslania a privilégií, ktoré od Boha dostala. Božia láska, na rozdiel od ľudskej lásky, je láskou, ktorá vždy dáva: neprijíma, ale prináša dobro, ktoré miluje. Milovať Boha znamená tvoriť a obohacovať. Celá naša bytosť, všetko, čím sme a čo vlastníme, je ovocím Božej lásky. Práve preto, že bola Bohom milovaná od večnosti nad všetky stvorenia, Mária sa následne stala najdokonalejšou bytosťou medzi stvoreniami.
Hovoriť o Máriinej láske a o jej vzájomnej láske k Bohu znamená podstúpiť úlohu, ktorá prevyšuje ľudské sily. Tu možno uplatniť slová, ktoré boli prehovorené Mojžišovi z horiaceho kríka:
„Je to „svätá zem“ (Ex 3,5).
Vskutku, Mária je plná milosti a lásky, preniklo to do nej, aby prešlo k nám, aby sme všetci mohli prijímať z tejto plnosti a aby sa ona stala Matkou Lásky, ktorej Láska, Boh, je Otcom. Ona dala na svet a postavila svoj stánok na slnku, aby sa naplnilo Písmo, ktoré hovorí: „Urobím ťa svetlom pohanom, aby moja spása siahala až na kraj zeme“ (Iz 49,6).
„Ó, Mária!“ volá svätý Anzelm (+ 1109),
„Moje srdce ťa túži milovať, moje pery ťa chváliť,
k tebe sa obracia moja myseľ, aby vzdala úctu,
k tebe túži moja duša prosiť,
pretože celá moja bytosť sa utieka pod tvoju ochranu.“
Svätý Učiteľ zvoláva všetku silu ducha, aby dôstojne chválil šťastie, veľkosť a láskavosť tej, ktorej ochranu denne potrebuje.
MÁRIINO MENO JE SVÄTOSŤ
„Nech je zvelebený Pán... ktorý ťa poslal zničiť našich nepriateľov. Dnes oslávil tvoje meno, takže tvoja chvála sa nevzdiali od úst ľudí.“ Cirkev tieto slová, ktoré sa priamo vzťahujú na Juditu, vzťahuje na Máriu zdôrazňujúc, že hoci je toto meno pre Satana hrozné, je vzácne a hodné úcty pre tých, ktorí ju milujú. Okrem mena Boha a Spasiteľa niet mena tak plného moci a sladkosti ako meno Mária. Pius XII. preto povzbudzuje: „Nech je meno Márie, ktoré je sladšie ako nektár a vzácnejšie ako všetky perly, v najvyššej úcte. Keďže je odeté do takej majestátnosti a úctyhodné materskou milosťou, nech o ňom nikto nehovorí urážlivým spôsobom (čo by bolo vyjadrením nízkej povahy); a nech sa nikto neodváži vysloviť niečo, čo nevyjadruje úctu.“
Preto svätý pápež Pavol VI. radí:
„Každý z nás, ctihodní bratia, zaviažme sa k tomu,
aby sme medzi kresťanským ľudom vysoko ctili meno a česť Márie.“
Meno Matky Božej má bohatý význam. Namiesto: Zdravas Mária môžeme povedať: Zdravas Najkrajšia; Zdravas Hviezda mora; Zdravas Mária, Bohom milovaná, Zdravas Mária Plná milosti...
PRE VŠETKY DETI MÁRIE
Tieto vzývania, a najmä meno Mária, by sa mali často objavovať v srdciach a na perách tých, ktorí ju uctievajú. Na pripomenutie a uctenie si tohto mena Cirkev ustanovila samostatný sviatok, ktorý sa slávi 12. septembra. Jeho priamym predmetom je uctievanie mena a nepriamym predmetom je uctievanie samotnej osoby Márie.
Všetci veriaci by mali radostne sláviť sviatok Mena Panny Márie a uctievať toto meno plné sladkosti. Poliaci majú na to samostatný dôvod. Veď tento sviatok, zameraný na osobitné uctievanie Matky Božej prostredníctvom uctievania jej mena, bol v Cirkvi ustanovený
na žiadosť poľského kráľa Sobieskeho,
ktorý víťazstvo pri Viedni pripísal Márii.
ŠPECIÁLNE PRE JEJ MENOVKYNE
Meno Mária, odkedy bolo dané dieťaťu Joachima a Anny, toto meno také sladké, čisté a pôvabné, najrozšírenejšie a zároveň najnezvyčajnejšie, vyvolávalo a bude naďalej vyvolávať mimoriadny dojem na mnohých. Ak ho dajú tým, ktorí ho nosia, nepriľne k nim tak ako k Márii, pretože je majetkom Matky Božej.
Každý veriaci by ho mal vyslovovať s najväčšou úctou, ale najmä tí privilegovaní jednotlivci, ktorým bolo dané meno Mária. Ich skoršie sestry nemali takúto česť, pretože po stáročia zvyk nedovoľoval dávať toto meno ani korunovaným ženám. Čo sa týka Poliakov, v prvej polovici 17. storočia ich Justyn Miechowita chválil za to, že z úcty k Matke Božej „žiadnej žene nedali najsvätejšie meno Mária“ a nabádal farárov, aby ho naďalej nikomu nedávali, rovnako ako nedovoľujú meno Ježiš. V prípadoch, keď niekto už nosí meno Mária, prikazuje uplatniť zásadu, ktorú ustanovil kráľ Alexander Veľký (+ 323 pred Kr.). Keď sa dozvedel, že v jeho armáde je vojak menom Alexander, ktorý však nijako nevynikal odvahou, pokarhal ho a prikázal mu, aby jeho meno niesol dôstojne alebo si ho zmenil na iné. Takto by sa podľa Miechowita mala vec riešiť voči tým, ktorí sa chvália Máriiným menom, ale nekráčajú v jej šľapajach. „Ctime si preto toto tak sväté meno,“ uzatvára učený dominikán, „a často ho vzývajme; nech je v našich srdciach rozjímaním, na našich perách vzývaním, v našich skutkoch napodobňovaním.“ V posledných dvoch storočiach – možno s úmyslom uctiť si Matku Božiu – sa meno Mária tak často uvádzalo pri krste, že teraz dominuje nad ostatnými. Pod týmto menom sa zakladá alebo buduje nespočetné množstvo náboženských inštitúcií, farností a kostolov. Možno však práve preto
sa medzi ľuďmi stalo bežným
a keď sa vzťahuje na
Preblahoslavenú Pannu Máriu,
už sa nevyslovuje
s rovnakou úctou ako v staroveku.
Iba obnovením úcty k Máriinmu menu sa môže naplniť prosba biskupa: „Nech tvoje meno, ó Najsvätejšia, znie denne v mojich ušiach zvukom nadprirodzenej sily a krásy; nech so mnou rezonuje nebeskou melódiou najvznešenejších myšlienok a pocitov. Nech zostúpi do mojej duše, nech sa vryje do mojej pamäti; nech horí v mojom srdci, nech osvieti moju myseľ, nech ma naplní a posilní, vyživí a pomaže: Zdravas Mária.“
Nathalie z Rwandy:
Panna Mária vtedy povedala, že svet je v nebezpečenstve, ak niečo neurobíme a nezvrátime situáciu.
Ona robí všetko, aby nás zachránila,
ale my ju nepočúvame,
a to ju bolí.
Vravela: Ako môžem byť šťastná,
keď ma moje deti neberú vážne,
keď ich varujem?
Prosila nás, aby sme sa modlili,
nech sa ľudia obrátia,
lebo svet sa rúti do záhuby.
A odkaz Panny Márie pre dnešný svet:
Ľudia by mali milovať Boha,
poslúchať ho v jeho prikázaniach,
prijímať sviatosti
a postiť sa.
Dnes sa ľudia nemodlia vážne,
mnoho z tých, ktorí to robia,
sú pokrytci.
Panna Mária od nich žiada,
aby sa seriózne modlili za svet,
lebo až potom sa môže zmeniť.
Panna Mária povedala,
aby sme si vzájomne pomáhali
a mali sa radi a aby sme milovali aj ju,
lebo ona nás miluje.
Musíme sa mať radi skutočne,
úprimne a bez pretvárky.
Tak, ako kvety potrebujú vodu,
aby boli pekné,
ľudia potrebujú lásku,
aby boli lepší.
Panna Mária chce,
aby sme boli krásnymi kvetmi v jej záhrade.
----------------------
