Prosme o nového otca biskupa


(Veľkonočný oltár v Rudinskej 2026)
"Pokoj vám, ja Som to." Pokoj je dar Vzkrieseného - Zmŕtvychvstalého. Prajem Vám a vyprosujem pokoj svedomia, pokoj v rodinách, pokoj vo vzťahoch. Strážte si ho a rozdávajte...
Jozef Bagin, kňaz

"Buď misionárom tam, kde si"
8 1949 - 1966
Na ďalekom severe
Páter Javorka ostal v Temlagu asi rok a pol. V roku 1949 ho previezli do severnej oblasti, kde sa rozprestierala sieť pracovných táborov pri veľkých riekach Pečora a Ussa okolo sídlisk Abez a Inta v Komijskej autonómnej sovietskej socialistickej republike. Kým trestanecký komplex Temlag v strednom Rusku krátko po vojne zrušili, na severe sa počet nevoľníkov v rokoch 1946 - 1950 zvýšil na niekoľko miliónov. Veľkú časť tvorili politickí väzni.
Medzi nimi boli zajatí vojaci generála Andreja Vlasova, ktorý spolupracoval s nacistami, ďalej ruskí repatrianti, ktorí sa vrátili z nútených prác v Nemecku, disidenti zo spojeneckých krajín, nemeckí a japonskí vojnoví zajatci, ako aj ruskí emigranti, ktorí sa vrátili domov a dožili sa nepríjemného prekvapenia.
Klikni sem a pozri stránku o Vendelínovi Javorkovi
Gulagy boli rozsiahlym systémom pracovných táborov vytvorených v Sovietskom zväze, ktoré spravovala tajná polícia NKVD a neskôr ministerstvo vnútra. Najväčší rozmach dosiahli za vlády Josifa Stalina, najmä v 30. až 50. rokoch 20. storočia. Do gulagov boli posielaní politickí väzni, odporcovia režimu, duchovní, príslušníci národnostných menšín, vojnoví zajatci, ale aj obyčajní ľudia odsúdení za drobné priestupky alebo na základe vykonštruovaných obvinení.
Hlavným účelom gulagov nebolo iba izolovať nepohodlné osoby, ale aj využívať ich ako zdroj takmer bezplatnej pracovnej sily. Väzni pracovali pri ťažbe zlata, uhlia a niklu, pri výstavbe železníc, ciest, priehrad, baní či pri odlesňovaní rozsiahlych oblastí Sibíri a Ďalekého východu. Podmienky boli často mimoriadne kruté – hlad, vyčerpanie, choroby, mráz a nedostatok zdravotnej starostlivosti si vyžiadali milióny obetí. Gulagy sa stali jedným zo symbolov totalitnej represie sovietskeho režimu.
Pastiersky list k Roku pátra Vendelína Javorku
Jedným z najznámejších svedectiev o tomto systéme je dielo
Proces, ktorý je predpokladom svätorečenia prvej slovenskej blahoslavenej, rehoľníčky z Kongregácie milosrdných sestier Svätého kríža Zdenky Cecílie Schelingovej SCSC, pokračuje dobrým smerom.
Postulátor kauzy, páter Lucian Bogucki OFMConv., odovzdal bratislavskému arcibiskupovi metropolitovi Mons. Stanislavovi Zvolenskému a predstavenej Slovenskej provincie Milosrdných sestier Svätého kríža, sestre Márii Terézii Dobrovičovej, dokument Positio super miro. Ide o vyše 800-stranový materiál, ktorý sa týka skúmaného zázraku na príhovor blahoslavenej Zdenky. Dokument komplexne spracováva podklady a slúži ako oficiálny podklad pre rozhodovanie cirkevných orgánov.
„V doterajšom priebehu kauzy už boli úspešne absolvované odborné posúdenia komisiou lekárov aj komisiou teológov, ktorí sa k prípadu vyjadrili kladne. Aktuálne je celý proces v štádiu prípravy na zasadnutie komisie kardinálov,“ hovorí páter Bogucki.
„Záverečnou fázou tohto procesu bude po kladnom stanovisku kardinálov promulgácia, teda oficiálne vyhlásenie zázraku pápežom. Ak bude tento proces všetkými komisiami potvrdený, stane sa nevyhnutným predpokladom pre samotné svätorečenie sestry Zdenky,“ dodal postulátor.
Proces skúmania je veľkým darom: Klikni sem
„Proces skúmania mimoriadneho uzdravenia na príhovor blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej je veľkým Božím darom,“ uvádza arcibiskup Zvolenský.

Počas školského roka 2025/26 sa na Detských svätých omšiach zamýšľame nad podobenstvami Pána Ježiša. Materiál pripravil otec biskup František Trstenský ešte počas pôsobenia v Kežmarku. Teraz mu pomáhajú aj farníci z Popradu, kde má pravidelne sväté omše pre deti. A práve na májovej svätej omši o perle sme boli aj my z Rudinskej. Vzali sme deti, ktoré chodia na Detské sv. omše, sadli do autobusu - smer Poprad, pozvali sme pani starostku a cestovali sme. Otec biskup nás opäť povzbudil: našou vzácnou perlou je Pán Ježiš. Dve dievčatá z našich čítali pri svätej omši, zaspievali sme, čo sme sa naučili v autobuse, spoločne sme sa odfotili. Ešte pred svätou omšou sme sa zastavili vo Svite, aby sa tam deti vyšantili. Vítal nás tam aj zaujímavý Kiko. Škriekal parádne... Prežili sme krásny deň. Ďakujeme...
Dnešný deň je výnimočný. Pre všetkých mariánskych ctiteľov zvlášť. 13. máj 1917, 13. máj 1981. 109 rokov od prvého zjavenia vo Fatime, 45 rokov od atentátu na svätého Jána Pavla Veľkého. Pre Rudinskú je to deň patrónky nášho farského kostola. Oslavujeme Matku, ktorá nám pomáha na ceste do Neba.
Začali sme piesňou „K Márii voláme“ od Nelky a Veroniky z Púchova, pokračovali sme meditatívnou modlitbou svätého ruženca. Pred každým desiatkom nám zaspieval náš mládežnícky spevokol a postupne sa predmodlievali muži, ženy, mládež a deti. Piaty desiatok bol spievaný. V procesii s Fatimskou Pannou Máriou sme putovali tak ako je to vždy na námestí vo Fatime za spevu k Božej rodičke. Po fatimskej piesni „Keď žiaril a prekvital 13. máj“, nasledovalo zasvätenie modlitbou od svätého Jána Pavla. Slávnosť vyrcholila svätou omšou. Po nej naše ženy pripravili pred kostolom sladké pohostenie pre všetkých. Ďakujeme...
Pán dekan nás voviedol do dnešných krásnych chvíľ jeho ponukou, ktorú tvorili slová mladučkej Lucie z Fatimy:
„Prídem aj ja do Neba?“
Túto otázku položila pri prvom stretnutí v Cova d'Iria 13. mája 1917 Lucia Panne Márii potom, čo jej povedala, že prichádza z Neba.

V decembri sme ako farnosť prežívali Roráty 2025 na tému Čakáme na Pána Ježiša s Levom XIV. Naši poľskí priatelia, ktorí pripravili adventné materály, ponúkli na Detské sväté omše aj bieleho plyšového leva Lea, ktorý nás sprevádzal celým adventom. Deti, ktoré svedomito chodili na ranné rorátne sväté omše, boli pozvané za odmenu na výlet do ZOO v Bratislave, kde sa nachádzajú dva biele levy...

Vráť sa - pre Pána 2026. Začali sme svätou omšou, pokračovali sme Talianskou adoráciou, Krížovou cestou pre manželov, adoráciou. Čas pri Pánovi nie je stratený. Kto prišiel, získal...
Vráť sa, vráť sa zo zlej cesty....
to bola hlavná myšlienka našej adorácie.
Ponúkam Ti niekoľko pohľadov našich mladých ľudí, ktorí adoráciu pripravili:
Kľačíme pred Tebou, Ježišu, v tichu tohto chrámu. Chceme prosiť o pokoj pre seba i našich blízkych. Zamyslieť sa nad pokojom, ktorý nám ponúkaš. Chceme Ťa prosiť o to, aby sme si zachovali vo svojom vnútri Tvoj pokoj, ktorý tak často strácame tým, že chceme byť slobodní.
Čítať ďalej: Aktivity otca biskupa Františka Trstenského 2026