obrázok: Roráty 2025
Prichádza Kristus, On je Svetlo. Prajem Vám, nech všetky temnoty Vášho života prežiari Božským svetlom. Udržiavajte s Ním blízky vzťah. Zlepšujme sa, priatelia, každým dňom...
Jozef Bagin, kňaz
Tradične na sviatok svätého Štefana navštívili naše deti a mladí rodiny v našej obci, aby im priniesli Dobrú Novinu Narodenia Pána. Ďakujeme za túto krásnu správu roznesenú po celej dedine. Ďakujeme vám, ktorí ste prijali koledníkov, ďakujeme za vaše dary pre Etiópiu, ďakujeme koledníkom, ktorí s radosťou niesli radosť Pána Ježiša do celej našej farnosti... Ďakujeme Marianke Leškovej za jej ochotu a pomoc.
Tradične na sviatok Božieho Narodenia sme boli pozvaní do Farského kostola Panny Márie Fatimskej, aby sme sa zamysleli v Jasličkovej slávnosti nad dôležitou témou, ktorá nie je len pre kňazov a rehoľnice, ale pre všetkých. Jožko Berešík si vzal za predlohu knihu Svätosť v rodinách sveta. Naši mladí nám ponúkli zaujímavý pohľad na zmenu rodiny, ktorej na tom záleží. Ďakujeme deťom a mládeži za zapojenie sa do tohto pekného diela, ďakujeme našim heligonkárom a Kubenkám, ďakujeme manželom Marcelke a Jožkovi Berešíkovým za ich ochotu a pomoc.
Príhovor Svätého Otca Leva XIV., Sviatok svätého Štefana, prvomučenníka (26. decembra 2025)
Drahí bratia a sestry, požehnaný deň!
Dnes oslavujeme „narodenie“ svätého Štefana, ako zvykli hovoriť prvé kresťanské generácie, presvedčené o tom, že človek sa nerodí iba raz. Mučeníctvo je narodením pre nebo: pohľad viery totiž ani v smrti nevidí už len temnotu. Na svet prichádzame bez vlastného rozhodnutia, no potom prechádzame mnohými skúsenosťami, v ktorých sme čoraz vedomejšie pozývaní „vyjsť na svetlo“, zvoliť si svetlo. Rozprávanie Skutkov apoštolov dosvedčuje, že tí, ktorí videli Štefana kráčať k mučeníctvu, boli prekvapení svetlom jeho tváre i jeho slov. Je napísané: „A všetci, čo sedeli vo veľrade, upreli na neho oči a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela“ (Sk 6, 15). Je to tvár človeka, ktorý neodchádza z dejín ľahostajne, ale čelí im s láskou. Všetko, čo Štefan robí a hovorí, znovu sprítomňuje Božiu lásku zjavenú v Ježišovi, Svetlo, ktoré zažiarilo v našich temnotách.
Čítať ďalej: Slová Svätého Otca Leva XIV., našich otcov biskupov
Klikni na obrázok:
Dnes je veľký deň. Panna Mária Guadalupská má sviatok, teda hlavná Patrónka oboch Amerík oslavuje. My na Rorátoch čakáme Pána Ježiša spolu s pápežom Levom XIV. A práve dnes má pápež Lev výročie: 12. 12. 2014 prijal biskupskú vysviacku. A tak všetky dnešné modlitby obetujeme za neho. Nech ho Panna Mária – a to je jedno, či Fatimská, Guadalupská, Rudinštianska, alebo Loretská, stále je to jedna a tá istá Mária – ochraňuje, sprevádza, vyprosuje mu milosti pre pápežskú službu.
Stretli sme sa opäť pri Matke, aby sme ju prosili, aby sme jej ďakovali za všetky milosti, ktoré nám sprostredkúva. Naše ženy nám spevom skrášlili Fatimskú slávnosť, znova sme v procesii putovali s Máriou ako vo Fatime, aby sme sa zas zasvätili Božej Matke a vyprosovali milosti pre Svätého Otca.
Pán dekan pokračoval v zaujímavých pohľadoch na modlitbu ´Zdravas Mária´. Dnes sa venoval slovám MILOSTI PLNÁ:
„Či nie som tu ja, tvoja matka?“
Volanie Guadalupe, ktoré lieči rany sveta a vracia nádej národom. Ponúkam vám plné znenie homílie Svätého Otca zo svätej omše, ktorú slávil v Bazilike sv. Petra pri príležitosti liturgickej spomienky Panny Márie Guadalupskej.
Pán dekan nám priblížil stručnú históriu Lateránskej baziliky. Vysvetlil prvé čítanie od proroka Ezechiela
V roku 586 pred Kristom bol Jeruzalem spustošený a značná časť jeho obyvateľstva bola odvedená do exilu. Boh však prorokovi predstavil obraz vody tečúcej z chrámu, ktorá uzdravovala. Ako rozumieť tomuto? Evanjelium nám prichádza na pomoc. Ježiš oznamuje obnovu zničeného chrámu do troch dní! Kľúčom k interpretácii tohto výroku je veta: „Hovoril o chráme svojho tela.“ Z chrámu Ježišovho tela prúdi voda Ducha Svätého. Otec biskup a pán prof. Trstenský: "Židovské náboženstvo malo povinný priestor na prístup k Bohu. Bol to jeruzalemský chrám. Ježiš prináša úplne nový pohľad. On je tým priestorom. Vzkriesený Ježiš je naším chrámom." A Pavol sa pýta: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“
Vyjadrujeme vďaku tým, ktorí sa kedysi rozhodli postaviť aj náš kostol. Máme kde nachádzať Boha. Uvedomujeme si však aj to, že kresťanstvo nie je o kostole postavenom z kameňov, ale o živých kameňoch, ktorými sme my. Pán Ježiš chce predovšetkým byť prítomný v nás, keď opúšťame múry kostola. Za múrmi budovy máme byť živými kameňmi. Boh nemá iné ruky a nohy okrem našich vlastných. Pán dekan prepojil dnešný sviatok s jubilujúcimi manželmi. Pripomenul aj inú situáciu z chrámu, keď Mária s Ježišom „stratili“ svojho Syna. Hľadajú Ježiša tam, kde by mal byť.
Táto scéna hovorí, že každý z nás môže o Boha prísť, každému z nás sa môže Boh stratiť. Stratí sa nám v návale povinností, námahy, práce, workoholizmu. Už si stratil(a) Boha? Aj v manželstve môžete niekedy jeden druhého stratiť. Rob to isté, čo robil Jozef a Mária. Hľadali Boha v chráme! Hľadaj riešenie v chráme. Choď za svojim Bohom. Cez Boha hľadaj svoju manželku, manžela, deti. Odpusti, daj šancu, začni znova....