Fatimská slávnosť v októbri 2025
V dnešný deň sa opäť pútnici stretli v kostole pri Panne Márii Fatimskej v predvečer veľkého fatimského dátumu. 13. októbra 1917 urobil Všemohúci Pán veľké veci vo Fatime. Naši poľskí priatelia urobili krásny materiál k októbru. Sprevádza nás "najnovší najmladší" svätec: Carlo Acutis. Práve dnes má liturgickú spomienku, lebo sa narodil pre Nebo 12. októbra 2006. My sme sa podľa výzvy pápeža Leva modlili za pokoj a mier vo svete, v našej obci, v našom meste, v našej rodine. Nelka a Veronika z Púchova, spevokol mladých i dospelých z Rudinskej nás sprevádzali slávnosťou, pri ktorej pán dekan pokračoval v pohľadoch na modlitbu „Zdravas Mária“. Pred mesiacom vysvetľoval úvod pre slovo „Mária“. Dnes pokračoval biblickým pohľadom a učením cirkevných otcov.
Mária.
Toto meno je nad všetkými
menami svätých. (sv. Bernard z Clairvaux).
Keď na zem príde nový človek, ľudia sa pýtajú, aké meno mu dať. Často sa stáva, že sám Boh dáva alebo mení mená tým, ktorí majú naplniť Jeho veľké zámery. Napríklad Predchodca Krista Pána mal byť pomenovaný Ján (Lk 1, 63). Sám Spasiteľ, z výslovnej Božej vôle, dostal meno Ježiš (Lk 1, 31). Boh zmenil Abramovo meno na Abrahám (Gn 17, 5), Jakubovo na Izrael (Gn 32, 28) a Šimonovo na Peter (Mt 16, 18).
Z Božieho zjavenia sa dozvedáme, že Matka Božia sa volala Mária. Dal jej však toto meno sám Boh? Na tútom otázku pán dekan odpovedal minulý mesiac, lebo poznáme vyjadrenie Márie z Agredy. Vo Svätom Písme o tom nemáme žiadny dôkaz, ale mnohí cirkevní otcovia a spisovatelia, ako napríklad sv. Augustín (+ 420), sv. Bonaventúra (+ 1274), sv. Peter Damián (+ 1172) a sv. Alfonz Liguori (+ 1787), vyjadrujú presvedčenie, že Mária dostala svoje meno od Boha. Veď Boh nemohol byť ľahostajný k menu, ktoré Matka jeho Syna bude nosiť po celé veky.
Po stáročia na ňu Boh Otec myslel s radosťou: „Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek“. (Prísl 8,22). Po stáročia pripravoval aj jej meno. Tu možno uplatniť slová proroka: „Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno.“ (Iz 49,1). Boh si vymyslel meno, ktoré by odlišovalo Najsvätejšiu Matku od ostatných ľudí a ktoré by vyjadrovalo to, čo je jej vlastné.
Keď Všemohúci zjavil Mojžišovi svoje meno v horiacom kríku slovami: „Ja som, ktorý som“ (Ex 3,14), vyjadril to, čo je Jeho jedinečné. Keď Mária dostala z neba príkaz pomenovať svojho Syna Ježiš (Spasiteľ), okamžite počul dôvod tohto mena: „Lebo on zachráni svoj ľud“ (Mt 1,21). Keď dal Šimonovi nové meno, Spasiteľ povedal: „Ty si Peter, čiže skala“ (Mt 16,18). To isté platilo aj pre zmenu iných mien Abrama alebo Jakuba. Nové meno vždy naznačuje úlohu, ktorú má jeho nositeľ zohrávať. Preto, keďže sám Boh dal Panne Márii meno, nie je možné predpokladať, že toto meno nemalo jedinečný význam.
Tradícia v skutočnosti spája s týmto menom mnoho rôznych významov. Východní Otcovia nazývajú Máriu „mnohomennou“, zatiaľ čo západní autori ako sv. Augustín, Ambróz (+ 397), Hieronym (+ 420) a ďalší, odvolávajúc sa na zvuk slova Mária, nazývajú Matku Božiu „Morom“ (maria, t. j. moria). Napríklad Konrád Saský (+ 1279) píše o slovách Sv. Písma: „ Všetky rieky tečú do mora“ (Kaz 1,7) a poznamenáva, že „ako sa všetky vody zhromažďujú v mori, tak sa všetky milosti zhromažďujú v Márii.“ Svätý Ľudovít Grignion z Montfortu (+ 1716) sa pripája k iným autorom a hovorí:
„Všetky rieky tečú do mora“ (Kaz 1,7),
„ako sa všetky vody zhromažďujú v mori,
tak sa všetky milosti zhromažďujú v Márii,“
tak ako Boh nazval veľké vodné
plochy moriami (maria: Gn 1,2),
tak nazval nesmierny oceán milostí Máriou.
Takýto bohatý význam spojený s menom Matka Božia je možno dôvodom, prečo význam mena Mária ešte nie je úplne objasnený. Exegéti, ktorí sa snažili zistiť správny význam tohto mena, zostavili jednu hypotézu za druhou, takže počet rôznych významov odvodených z jedného koreňového slova dnes dosahuje desiatky.
Odborní vedci, ktorí skúmajú slovo „Mária“, tvrdia, že znamená:
Pani, Vznešená, Jasná, Osvietená,
Krásna, Protirečiaca (Satanovi) atď.
Ak sa však pozrieme na výrazy, ktoré nie sú obsiahnuté v samotnom slove „Mária“, ale skôr na tie, ktoré jej pripisovala zbožnosť vekov, najčastejšie sa stretneme s takými výrazmi ako:
Hviezda mora, Ranná hviezda,
Milovaná Bohom ...
Pre každého, kto sa nad týmito slovami čo i len stručne zamyslí, je jasné, do akej miery sa tieto rôzne významy, skryté buď v samotnom slove „Mária“, alebo v iných výrazoch, vzťahujú na Najsvätejšiu Pannu. Toto sa stane ešte jasnejším, keď niektoré z nich preskúmame bližšie.
Pani
Podľa mnohých autorít sa meno „Mária“ spája s pojmom „Pani“. Svätý German (+ 733) píše, že Mária „sa stala Paňou tých, ktorí zahynuli v bahne blata.“ V diele pripisovanom sv. Albertovi Veľkému čítame, že Mária je „Matkou a Paňou všetkých“. Lev XIII. píše, že podľa príkladu našich predkov „hľadáme útočisko u Najsvätejšej Panny Márie, našej Pani“. V ľudovej modlitbe „Pod tvoju ochranu“ sa Cirkev obracia na Máriu slovami: „Ó, naša Pani, Orodovnica naša.“
Svätý Tomáš uvádza, že archanjel oprávnene
pozdravil Najsvätejšiu Pannu Máriu, pretože
ako Matka Pána je teda Pani,
a preto „má nárok na meno Mária,
ktoré v sýrčine znamená Pani“.
V Knihe kráľov čítame, že keď Betsabe prišla k svojmu synovi, kráľovi Šalamúnovi, kráľ vstal, aby ju privítal, poklonil sa jej a potom si sadol na trón. Potom bol pre kráľovu matku pripravený trón, aby sedela po jeho pravici (1 Kráľov 2, 19). S kráľovskou matkou sa zaobchádzalo ako s kráľovnou.
Mária má nárok na titul Kráľovná, pretože je Matkou Kráľa kráľov. Toto dokazujú teológovia a potvrdzujú pápeži.
V liste poľským biskupom Pius XII.
píše o Jasnej Hore:
„Kde Matka Božia, vaša Kráľovná,
stavia svoj stan.“
Titul Kráľovná pripisovaný Márii nie je prázdny titul, ale potvrdzuje jej panstvo a vyžaduje si pre ňu väčšiu česť, než aká patrí pozemskej kráľovnej-matke. Tak ako je Spasiteľ Kráľom ľudstva ako Boh a tiež na základe vykúpenia ako človek, tak je Mária Kráľovnou nielen ako Matka Krista Kráľa, ale aj ako tá, ktorá úzko spolupracovala so svojím Synom, Vykupiteľom, na vykúpení ľudského rodu. Preto, keď si ju vyberieme za Kráľovnú, nedávame jej nič, na čo by už nemala právo.
Keďže je Mária Paňou a Kráľovnou,
napriek tomu vykonáva
svoju autoritu nad ľuďmi
ako Matka plná lásky.
Jej konanie je skryté, neviditeľné, plné sladkosti, hodné najlepšej Matky. Je to konanie, „ktoré zmierňuje prísnosť spravodlivosti a ktoré hojí rany nevyhnutných trestov“. Napriek tomu, keď vyslovujeme meno Márie, je dobré pamätať na to, že nie je len Matkou, ale aj našou Paňou. Je to Pani par excellence, teda Madona – uvádza Ricciotti.
Osvietená
Cirkevní Otcovia a cirkevní spisovatelia nazývajú Božiu Matku „Osvietenou“ alebo „Jasnou“,
pretože nikto nebol
taký plný božského svetla
a múdrosti ako Mária
a „nikto nebol považovaný za hodného prijať také veľké svetlo od Boha“. Mária okrem prirodzeného svetla rozumu nepoškvrneného dedičným hriechom a nezatemneného osobnými chybami vlastnila aj samostatné svetlo milosti, vďaka ktorému jej nadprirodzené poznanie tajomstiev viery neporovnateľne prevyšovalo nadprirodzené poznanie svätých. V skutočnosti nie je núdza o veľké autority, ktoré tvrdia, že Mária sa tešila priamemu videniu Boha, a dokonca, že už v matkinom lone mala poznanie vecí súvisiacich s božským materstvom a duchovným materstvom ľudí.
Opäť si spomeňme,
čo všetko nám povedala Mária z Agredy.
Je isté, že keďže zostala po boku svojho božského Syna nie tri roky ako apoštoli, ale tridsať rokov, učila sa od Neho nebeské veci a veci spojené s Jeho poslaním, takže keď stála pri kríži na Golgote, poznanie týchto tajomstiev dosiahlo vrchol dosiahnuteľný stvorením. Preto svätý Tomáš (+ 1274) pripúšťa, že blahoslavená Panna právom nosí meno Mária, ktoré „znamená toľko, koľko je osvietená sama v sebe“. Mnohí spisovatelia, ktorí vzťahujú na Matku Božiu a Cirkev slová z Jánovej Apokalypsy o podivuhodnom znamení na nebi: „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.“ (12,1), chápu pod slnkom Máriinu nevýslovnú múdrosť. „Žena odetá slnkom,“ učí svätý Bernardín (+ 1444), „je múdrosťou a láskou Kristovou.“ Na inom mieste ten istý svätec píše: „Žena odetá slnkom, pretože bola plná božskej múdrosti.“ To isté čítame u Richarda zo sv. Viktora (+ 1173):
„Žena odetá slnkom,
pretože na ňu svieti božské slnko
a celú ju osvecuje.“
Plný obdivu svätý Bernard (+ 1153) zvolá: „Správne sa hovorí, že Mária je odetá slnkom, pretože viac, ako sa dá uveriť, prenikla do najhlbšej priepasti božskej múdrosti a, pokiaľ to dovoľuje postavenie stvorenia nespojeného osobným (hypostatickým) zjednotením, zdá sa byť ponorená do tohto neprístupného jasu.“
Nie bezdôvodne nazvala Cirkev
svätú Máriu Stolica Múdrosti.
A pretože Mária túto múdrosť prijala od Boha, často sa prirovnáva k mesiacu, ktorému slnko dáva svoje svetlo. Napríklad Jacobus a Voragine (+ 1299) nazýva Máriu Mesiacom, pretože „má svetlo požičané od Slnka spravodlivosti“. Konrád Saský (+ 1279), Bernardino z Busti (+ 1500) a Ján Gerson (+ 1429) vyjadrujú podobné názory.
Ak je „Osvietená“, „Jasná“, potom je prirodzené, že žiari a osvecuje. Preto Cirkev vzťahuje na Máriu slová Piesne piesní:
„Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica,
krásna ako mesiac, jasná ako slnko?“
(6,10).
Zornička! Koľko analógií to evokuje s Máriou? Je to znamenie svitania, zatiaľ čo Mária označuje začiatok éry milosti. Zornička oznamuje východ slnka, Mária ohlasuje príchod Slnka spravodlivosti. Zornička so všetkou svojou krásou, ružovým odtieňom východnej oblohy, je len účinkom slnečných lúčov; Mária so všetkými neopísateľnými darmi prírody, milosti a slávy je úplne majstrovským dielom Krista, jej Syna. Zornička prebúdza radosť v ľudských srdciach, Mária šíri lúče radosti, pretože, ako spieva Cirkev, jej narodenie prinieslo radosť celému svetu. Iným spôsobom je Mária podobná slnku a mesiacu. Svätý Albert Veľký (+ 1280) píše, že Mária sa nazýva Osvietiteľkou, pretože „ako slnko osvetľuje temnotu tohto sveta, tak pripravila príbytok... pre večné Slnko, ktoré z nej vyšlo a osvietilo tých, ktorí sedia v temnote a tieni smrti.“ Anjelský učiteľ píše podobne: „Preto právom nosí meno Mária, ktoré sa vykladá ako... Osvietiteľka iných vo vzťahu k celému svetu, a preto je prirovnávaná k slnku a mesiacu.“ „Je naším mesiacom,“ dodáva Konrád Saský, „ktorá je osvietená Bohom, aby sa stala Osvietiteľkou sveta.“ Táto mimoriadna Osvietiteľka osvetľuje nebo i zem a na zemi – človeka. Sláva Panny Márie sa nesmierne líši od slávy obyvateľov neba. Svätý Bernardín píše: „Tak ako ostatné svetlá osvetľuje slnko, tak do istej miery je celý nebeský dvor rozveselený a ozdobený slávnou Pannou.“
„Pretože Božské Slnko,“
dodáva Richard zo Svätého Viktora,
„na ňu svieti a úplne ju osvecuje
a objíma ju, keďže ju osvietil,
najviac žiari na občanov neba.“
„Si vyvolená ako slnko,“ volá Raymond Jordan (+cca 1380) a dodáva, že jej svetlo je obzvlášť príjemné pre slabé a chybné oči hriešnika, pretože osvecuje a neoslepuje.
„Boh učinil dve veľké svetlá:
väčšie svetlo, a to slnko, čiže Krista,
aby predsedalo dňu, teda tomu dobrému;
a menšie svetlo,
a to mesiac, čiže teba, ó, Panna Mária,
aby si predsedala noci,
aby si osvecovala hriešnikov.“
MORSKÁ HVIEZDA
V súvislosti s titulom „Jasná“ alebo „Osvetiteľka“ existuje aj titul „Morská hviezda“, ktorý Cirkev používa už dlho, a to aj v liturgii, napríklad v hymne Ave, maris Stella. Hoci tento výraz nemožno etymologicky odvodiť od slova Mária, úzko zodpovedá úlohe, ktorú Matka Božia plní v stvorenom svete. Z vôle Prozreteľnosti plní úlohu hviezdy rozháňajúcej temnotu vo vnútornom živote a podporuje ľudí v boji spojenom s púťou života. Túto úlohu Márie v živote veriacich dokazuje nespočetné množstvo faktov. A. Mickiewicz (v diele Słowa Najświętszej Panny) hovorí ústami Márie: „Obklopujem zem rukami ako modrou oblohou; a v každej chvíli, na každom mieste, pre každého dobrého ducha sa rozsvecujem a žiarim ako ranná hviezda.“
Svätý Bernard zanechal krásne úvahy v súvislosti s týmto titulom,
ktoré sa neskôr dostali do kňazských modlitieb:
„Mária je právom prirovnávaná k hviezde mora, pretože ako hviezda vysiela svoj lúč bez toho, aby si ublížila, tak Panna bez toho, aby si ublížila, porodí Syna. Ani lúč neznižuje jas hviezdy, ani Synovu panenskú celistvosť. Je teda tou vznešenou hviezdou zrodenou z Jakuba, ktorej lúč osvetľuje celý svet, ktorej žiara rozjasňuje nebesia a preniká do pekla; osvetľuje zem a zohrieva skôr myseľ ako telo, podporuje cnosti a spaľuje neresti. Ona, hovorím, je najslávnejšia a najvznešenejšia hviezda, nevyhnutne vyvýšená nad toto veľké a nekonečné more, žiariaca zásluhami a osvecujúca príkladom. Ó, ktokoľvek chápe, že by si radšej bol zmietaný v hlbinách tohto sveta uprostred búrok a víchric, ako by si kráčal po zemi, neodvracaj zrak od žiary tejto hviezdy, ak nechceš zahynúť v čase búrok. Ak sa zdvihnú vetry pokušenia, ak padneš na skaly múk, pozri na hviezdu, vzývaj Máriu. Ak ťa zmietajú vlny pýchy, arogancie alebo ohovárania, pozri na hviezdu, vzývaj Máriu. Ak hnev, chamtivosť alebo telesné pudy rozkolíšu loď tvojho života, pozri na Máriu. Ak, otrasený hrôzou zločinu, zahanbený škaredosťou svojho svedomia, vydesený strachom zo súdu, začneš sa potápať do priepasti smútku, do priepasti zúfalstva – mysli na Máriu. V nebezpečenstvách, pochybnostiach, súženiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. ...Nasledujúc ju, nezídeš z cesty, mysliac na ňu, nezablúdiš. Neunavíš sa pod Jej vedením, Jej láskavosťou dosiahneš čnosť, a tak v sebe zažiješ, ako je správne povedané: A meno Panny Márie bolo Mária."
Pán dekan hovoril
o dvoch znepriatelených vojakoch
v prvej svetovej vojny. Obaja ležali smrteľne ranení. Keď nemecký vojak začal po latinsky Zdravas Mária a prišiel k slovu Ježiš, francúzsky vojak pokračoval v tejto latinskej modlitbe. Slávne meno Márie má vždy svoju veľkú silu.
Pán dekan sa zastavil aj pri nedeľných čítaniach, ktoré zdôrazňovali vďačnosť.
Viem Bohu ďakovať?
Viem ďakovať manželke, manželovi?
Viem ďakovať za talenty?
Poďakoval/a som za dnešný nedeľný obed?
Viem ďakovať mame, otcovi?
Poďakoval/a som Pánu Bohu za to,
že som sa ráno zobudil/a?
Rodičia pána dekana si vyslúžili
sviatosť manželstva 13. októbra.
Už sú na pravde Božej.
Žijem tak, že by som mohol
v tejto chvíli odísť
pred Pána života a smrti?
--------------------------------
12. októbra 2025 – Slávnostné tajomstvá
1. Zmŕtvychvstanie Krista
Zvelebujeme Ťa, Kriste, v tajomstve zmŕtvychvstania – Tvojho absolútneho víťazstva, v ktorom si ukázal, že si pravdivým Kráľom kráľov a Pánom pánov (por. Apk 17, 14).
Prosíme Ťa, daj, aby sme chápali, že v žiadnom inom mene niet spásy a aby sme sa poddali Tvojmu spásnemu kraľovaniu. Veď nás, aby sme vždy hľadali Tvoju tvár a kráčali za Tebou.
Zvelebujeme Ťa, Pane, spolu s Carlom Acutisom, ktorého si nám dal.
2. Nanebovstúpenie
Zvelebujeme Ťa, Kriste, že si nám zjavil tajomstvo Otcovského domu, z ktorého si prišiel a do ktorého sa vlastne vraciaš. Zvelebujeme Ťa za to, že si nám zjavil radosť, aká Ťa v láske spája s Otcom. Zvelebujeme Ťa za to, že v tom dome – Otca i Tvojom – pripravil si príbytok aj pre nás.
Prosíme Ťa, daj, aby sme denne, keď putujeme po zemi, nasmerovali svoje kroky k Nebu.
Zvelebujeme Ťa, Pane, spolu s Carlom Acutisom, ktorý nám ukázal ako treba za Tebou kráčať.
3. Zoslanie Ducha Svätého
Zvelebujeme Ťa, Kriste, za Tvojho Ducha, ktorého si nám zoslal. V Ňom si prešiel týmto svetom a robil si dobre. Duch Svätý je nám zárukou, že ak budeme poslušní Jeho vnuknutiam, tie môžeme robiť dobre – a byť Tvojou radosťou.
Prosíme Ťa, daj, aby sme si každý deň vyprosovali tvoje sprevádzanie i pomoc Tvojho Ducha a s celou otvorenosťou Ho prijímali. Prosíme Ťa za našich birmovancov, aby mali srdce otvorené pre Tvoju pravdu.
Zvelebujeme Ťa, Pane, spolu s Carlom Acutisom, ktorý sa zvlášť modlil za to, aby mali mladí ľudia bázeň voči Bohu, aby boli blízko Neho.
4. Nanebovzatie Najsvätejšej Panny Márie
Zvelebujeme Ťa, Kriste, za to, že si vzal svoju Matku do neba a tak si nám dal jasný príklad, že človek môže byť spasený. Ty každému udeľuješ zodpovednú milosť a môžeš každého zachrániť.
Prosíme Ťa, daj, aby príklad Márie, ktorá bola plná Tvojej milosti, bol pre nás povzbudením, žeby sme každý deň išli takou cestou k spáse.
Zvelebujeme Ťa, Pane, spolu s Carlom Acutisom, ktorý nám hovorí: „Ruženec je najkratšia cesta do Neba“.
5. Korunovanie Božej Matky na Kráľovnú neba i zeme
Zvelebujeme Ťa, Kriste, za to, že si učinil Máriu Kráľovnou celého ľudského rodu. Uctievame našu Kráľovnú na toľkých obrazoch, sochách, piesňach i pobožnostiach. Ona nám pripomína neustále zmysel ľudského života, ktorým je služba Tebe a blížnemu.
Prosíme Ťa, daj, aby sme vždy počuli výzvu našej Kráľovnej: Urobte všetko, čokoľvek vám povie (Jn 2, 5), a splnili všetky Jej príkazy – lebo vtedy splníme Tvoju vôľu a budeme sa stávať čoraz viac podobní Tebe.
Zvelebujeme Ťa, Pane, spolu s Carlom Acutisom, ktorý nám v myšlienke na dnešný deň hovorí: „Čím častejšie prijímame sväté prijímanie, tým viac sa podobáme na Pána Ježiša.“
Viac o Carlovi a októbrovom ruženci: klikni sem.
--------------------------------
