Fatimská slávnosť v júli 2025: Mária - chrám večného Boha

        (obrázok: internet)

Celý týždeň ďakujeme Pánovi za dar Božieho chrámu. Už 30 rokov môžeme čerpať Božie milosti v tomto Božom dome. Ako nám to pekne zapadá do scenára, práve dnes pán dekan hovoril o Zvestovaní. Už sa dlhšie pripravujeme na to, aby sme  "rozoberali" modlitbu Zdravas Mária. Spevom začali Nelka a Veronika, pridal sa náš spevokol mladých i žien. Keďže nám Rádio Mária požičalo na celý týždeň relikviu bl. Carla Acutisa, po procesii sme sa modlili aj k tomuto mladému svätcovi zvlášť za našich mladých, ale aj za otcov a mamy. Boh Otec a teda Najsvätejšia Trojica si pripravila Máriu na vtelenie. Nadišiel ten deň - Mária je už na svete, má 14 rokov 6 mesiacov a 17 dní. Zaujímavé situácie nám predkladá španielska mystička Mária z Agredy.      

                           

NAJSVÄTEJŠIA TROJICA POSIELA ARCHANJELA GABRIELA AKO POSLA, ABY NAJSVÄTEJŠEJ MÁRII ZVESTOVAL, ŽE JE VYVOLENOU MATKOU BOŽOU

109. Plnosť času (Gal 4,4), ktorý aj keď bol až doposiaľ naplnený proroctvami a sľubmi, bol napriek tomu pustý a prázdny, a to preto, že mu chýbala plnosť najsvätejšej Márie, Toto tajomstvo bolo predurčené pred všetkými vekmi (i Kor 2,7) tak, aby bolo splnené prostredníctvom tohto nebeského Dievčaťa. Vzhľadom na to, že už bola na svete, vykúpenie ľudstva a príchod Otcovho Jednorodeného nemali byť ďalej odkladané. Teraz už nemusel prísť len ako trpený v prostom stane (2 Sam 7,6) alebo v cudzom dome, ale mohol sa tešiť na úprimné uvítanie VO SVOJOM CHÁME a svojom vlastnom dome, ktorý bol postavený a obohatený jeho vlastným predurčeným nákladom viac než Šalamúnov chrám nákladom jeho otca Dávida (1 Krn 22,5).

110. V tomto vopred určenom čase sa Najvyšší rozhodol poslať svojho jednorodeného Syna na svet. Jeho Majestát prehovoril k archanjelovi Gabrielovi spôsobom či jazykom, ktorým zvyčajne oznamoval anjelom svoju vpľu. Svätý archanjel prijal posolstvo priamo z Božích úst.

111. Svätý Gabriel predstúpil z príkazu Božej vôle pred trón, kde oddane pozoroval nemennú podstatu Najvyššieho. Jeho Majestát mu potom zveril posolstvo, ktoré mal priniesť najsvätejšej Márii, a naučil ho slová, ktorými ju mal pozdraviť a osloviť. Prvým autorom tohto posolstva bol teda sám Boh, ktorý ho vo svojej mysli presne ustanovil a ktorý ho zjavil svätému archanjelovi, aby ho odovzdal najčistejšej Márii. Pán súčasne zjavil svätému kniežaťu Gabrielovi mnoho skrytých tajomstiev spojených s vtelením. Najsvätejšia Trojica mu prikázala, aby sa odobral k nebeskej Dievčine a zvestoval jej, že si ju Pán vyvolil medzi ženami, aby sa stala Matkou večného Slova, a že ho počne vo svojom panenskom lone pôsobením Ducha Svätého bez dotknutia sa jej panenstva. Do týchto i všetkých ostatných správ, ktoré mal tejto velkej Kráľovnej a Panej oznámiť a vyjaviť, bol archanjel zasvätený priamo Najsvätejšou Trojicou.

112. Potom jeho Velebnosť oznámila všetkým ostatným anjelom, že čas vykúpenia už prišiel a že už nariadil, aby bolo bezodkladne uvedené na svet, pretože najsvätejšia Mária už bola v ich prítomnosti pripravená a ozdobená, aby sa stala jeho Matkou, a bola vyvýšená k najvyššej dôstojnosti. Nebeskí duchovia vypočuli hlas svojho Stvoriteľa a s jedinečnou radosťou a vzdávaním vďaky za splnenie jeho večnej a dokonalej vôle zaspievali piesne chvály, v ktorých opakovali Sionský hymnus: „Svätý, svätý, svätý je Jahve (Iz 6,3). Kto je ako Jahve, náš Boh, on, ktorý sa pozdvihuje, aby usadol na trón, a skláňa sa, aby videl nebesia i zem? (Ž 113,5 - 6) Obdivuhodné sú všetky tvoje skutky a najchvályhodnejšie sú tvoje rozhodnutia!“

113. Nadpozemské knieža Gabriel s pozoruhodnou radosťou poslúchol Boží príkaz a v sprievode mnohých tisícov prekrásnych anjelov vo viditeľných podobách zostúpil z najvyššieho neba. Vzhľad tohto velkého kniežaťa a vyslanca bol celkom mladistvý a veľmi krásny. Jeho tvár vydávala žiarivý jas, správanie bolo vážne a majestátne, krok odmeraný, pohyby pokojné, slová mocné, celá jeho osobnosť vyžarovala príjemnú, láskavú vážnosť a viac božských vlastností než všetci ostatní anjeli, ktorých mala naša nebeská Pani možnosť dovtedy vidieť. Na hlave mal nádhernú čelenku a jeho rúcho žiarilo rôznymi farbami plnými trblietajúcej sa krásy. Na prsiach mal prekrásny kríž vyjadrujúci tajomstvo vtelenia, ktoré prišiel oznámiť. Všetky tieto okolnosti mali upútať pozornosť najmúdrejšej Kráľovnej.

114. Celá nebeská armáda so svojím kniežacím vodcom, svätým Gabrielom, nasmerovala svoj let do Nazareta, mesta v galilejskej provincii, k obydliu najsvätejšej Márie. Bol to skromný domček s úzkou miestnosťou, ktorá bola jednoduchá vo všetkom vybavení, aké je obyčajne vo svete používané na skrytie vlastnej biedy a nedostatku majetku. Nebeská Pani v tej dobe dosiahla vek štrnásť rokov, šesť mesiacov a sedemnásť dní, pretože od ôsmeho septembra, keď sa narodila, uplynulo práve šesť mesiacov a sedemnásť dní do okamihu, keď sa v nej mal uskutočniť najväčší zázrak, aký Boh kedy na tomto svete vykonal.

115. Postava nebeskej Kráľovnej mala dokonalé proporcie a bola vyššia, než bolo u dievčat jej veku zvyčajné, bola však neobyčajne elegantná a dokonalá v každom ohľade. Pohľad na ňu vzbudzoval súčasne pocity radosti i vážnosti, lásky aj úctivej bázne. Priťahovala srdce, a predsa ho udržiavala v nežnej úcte, jej krása nútila jazyk spievať chvály, ale jej vznešenosť, ohromujúca dokonalosť a pôvab ho umlčovali.

116. Jej odev bol skromný a chudobný, ale čistý, tmavostriebornej farby, asi ako je farba popola, bol jednoduchý a Mária ho nosila bez akejkoľvek honosnosti, s velkou skromnosťou a spôsobnosťou. Vo chvíli, keď k nej prišiel nebeský vyslanec, nespozorovala ho, pretože bola v stave najhlbšieho rozjímania o tajomstvách, ktoré v nej Pán toľkými milosťami v predošlých dňoch obnovil. A pretože, ako som už opísala vyššie, ju Pán uistil, že Jednorodený čoskoro zostúpi, aby prijal ludskú podobu, bola táto velká Kráľovná plná vrúcnych, radostných myšlienok v očakávaní naplnenia tohto prísľubu a zanietene, s pokornou láskou vo svojom srdci vravela: „Je možné, že nadišiel ten požehnaný čas, keď sa má narodiť Slovo večného Otca a žiť medzi ľuďmi (Bar 3,38)? Že bude patriť svetu? Že ho ludia budú vidieť v tele (Iz 40,5)? Že jeho neprístupné svetlo bude žiariť a osvecovať tých, ktorí žijú v temnote (Iz 9,1)? Ó, kto bude hodný ho vidieť a poznať? Ó, komu bude dopriate pobozkať zem, ktorej sa dotknú jeho nohy?“

117. „Raduj sa, nebo, a jasaj, zem (Ž 96,11)!“ Nech ho všetko chváli a velebí, pretože už je jeho večné šťastie blízko! Ó, Adamove deti, postihnuté hriechom, ale napriek tomu tvory môjho Milého, pozdvihnite teraz svoje hlavy a odhoďte jarmo starého otroctva (Iz 14,25)! Ó, vy, dávni praotcovia, proroci a všetci spravodliví, ktorí ste držaní v predpeklí a čakáte v Abrahámovom lone, teraz budete utešení a vami túžobne očakávaný a dlho sľubovaný Vykupiteľ už nebude otáľať (Ag 2,8)! Vyvyšujme ho a spievajme mu chválospevy! Ó, kto bude otrokom tej, ktorú Izaiáš označil za jeho Matku (Iz 7,14)? Ó, Emanuel, pravý Bože a človek! Ó, Dávidov Kľúč, ktorý odomkneš nebo (Iz 22,22)! Ó, večná Múdrosť! Ó, Zákonodarca novej Cirkvi! Príď, príď k nám, ó, Pane, a ukonči zajatie svojho ludu a nech každé telo uvidí tvoju spásu (Iz 40,5)!“

118. Takými prosbami a túžbami, priveľmi hlbokými na to, aby som ich mohla vysvetliť, bola najsvätejšia Mária zamestnaná v hodine, keď k nej prišiel svätý archanjel Gabriel. Jej duša bola nadmieru čistá, telo dokonalé, city ušľachtilé a svätosť najvznešenejšia. Mária bola plná milosti a taká žiaduca a príjemná očiam Boha.

POUČENIE, KTORÉ UDELILA NEBESKÁ KRÁĽOVNÁ

120. Dcéra moja, so zvláštnou láskou ti teraz zjavujem svoju vôľu a prianie, aby si sa stala hodnou intímneho a rodinného súžitia s Bohom a aby si sa na to pripravila velkou horlivosťou, starostlivosťou, plačom nad svojimi hriechmi a odmietaním všetkých viditeľných vecí i zabúdaním na ne, takže odteraz nemysli na nič iné než na Boha. Musíš preto praktizovať všetko, čo som ťa doposiaľ naučila a čomu ťa ešte v ďalšej časti tohto životopisu naučím.

                     

MÁRIA POČÚVA POSOLSTVO SVÄTÉHO ARCHANJELA, TAJOMSTVO VTELENIA JE USKUTOČNENÉ POČATÍM VEČNÉHO SLOVA V JEJ LONE

123. Prajem si vyznať pred nebom, zemou, ich obyvateľmi a pred Stvoriteľom vesmíru, večným Bohom, že keď sa pripravujem písať o hlbokom tajomstve vtelenia, moje slabé sily ma opúšťajú, jazyk mi onemel, môj prejav je umlčaný, schopnosti sú otupené, moje chápanie je zatienené a ohromené Božím svetlom, ktoré ma vedie a poúča. V ňom vidím všetko jasne a neomylne. Vidím svoju bezvýznamnosť, vnímam prázdnotu slov a nedostatočnosť ľudských pojmov pre to, aby som mohla správne opísať, čo mi je o tomto tajomstve zjavené.

124. Videla som, ako večné Slovo čakalo a zvolilo si najvhodnejšiu dobu a čas pre zostúpenie z Otcovho lona, polnoc smrteľnej zvrátenosti (Múd 18,14), keď bolo celé Adamovo potomstvo pochované a pohrúžené v spánku zabudnutia a neznalosti svojho pravého Boha a keď na svete nebol okrem niekoľkých vyvolených duší jeho ľudu nikto, kto by otvoril ústa, aby ho vyznával a chválil. Celý zvyšok sveta bol stratený v tme, stráviac v tejto vlečúcej sa noci asi 5 200 rokov. Epocha striedala epochu a generácia striedala generáciu, každá v predurčenej a večnou Múdrosťou ustanovenej dobe, pričom každá mala príležitosť nájsť a poznať jeho, svojho Tvorcu, pretože bol všetkým tak blízko, keď im dával život, pohyb i bytie v sebe samom (Sk 17,28).

125. Nadišiel deň, v ktorom sa Najvyšší, odhliadnuc od dlhých vekov tmy neznalosti, rozhodol zjaviť ľuďom a začať dielo vykúpenia ľudstva prijatím ľudskej prirodzenosti v lone najsvätejšej Márie, ktorá už na to bola pripravená. Aby som mohla opísať, čo mi bolo o tejto udalosti zjavené, musím sa zmieniť o niektorých skrytých tajomstvách, spojených so zostúpením Jednorodeného z Otcovho lona. Považujem za pevne dané to, čo učí svätá viera o božských osobách, totiž že aj keď existujú reálne osobné rozdiely medzi troma osobami, neexistuje žiadna nerovnosť v múdrosti, všemohúcnosti alebo iných vlastnostiach, rovnako je tomu potom s božskou prirodzenosťou, dôstojnosťou, nekonečnou dokonalosťou a vonkajšou činnosťou, ktorá vychádza zo samého Boha pri utvorení niektorého tvora alebo časnej veci. Na tomto pôsobení neoddeliteľne spolupôsobia všetky tri božské osoby, pretože žiadna osoba nič nekoná sama, ale všetky tri, ktoré sú jedným a tým istým Bohom, vlastnia jednu a tú istú múdrosť, inteligenciu a vôľu. Tak to, čo vie a praje si Syn, vie a praje si Otec i Duch Svätý.

126. V tejto neoddeliteľnej jednote troch božských osôb bolo jediným aktom vykonané tajomstvo vtelenia, aj keď ľudskú prirodzenosť na seba prijala len osoba Syna, ktorá ju so sebou spojila v podstatnej jednote. Preto hovoríme, že bol Syn poslaný Otcom, z ktorého vedomia vychádza, a že ho Otec zoslal prostredníctvom Ducha Svätého. Pretože to bola osoba Syna, ktorá zostúpila, aby sa stala človekom, práve táto osoba pred zostúpením z neba a Otcovho lona v mene ľudstva, ktoré mala prijať, podala podmienečnú žiadosť, aby sa kvôli jeho predpokladaným zásluhám jeho spása a uspokojenie Božej spravodlivosti za hriechy vzťahovali na celé ľudské pokolenie. Syn túžil po schválení najsvätejšou Otcovou vôľou, ktorá ho poslala prijať toto vykúpenie prostredníctvom jeho presvätých skutkov, umučenia a skrze tajomstvá, ktoré mal ustanoviť v novej Cirkvi a v novom zákone milosti.

127. Večný Otec túto žiadosť i predpokladané zásluhy Slova prijal. Schválil všetko, čo bolo pre smrteľníkov navrhnuté a požadované, a on sám potvrdil vyvolené a predurčené duše za Kristovo večné dedičstvo a majetok. Preto sám Ježiš Kristus, náš Pán, prostredníctvom svätého Jána hovorí, že nestratil ani jedného z tých, ktorých mu Otec dal (Jn 18,9). A na inom mieste je napísané, že nebol stratený nikto z tých, nad ktorými bdel (Jn 17,12). To isté by mohlo platiť pre všetkých zrodených, pokiaľ by využili milosti vykúpenia, ktorá by mohla byť rovnako účinná, ako je dostačujúca pre všetkých a vo všetkom, pretože jeho milosrdenstvo by nevylúčilo nikoho, pokiaľ by sa všetci CHCELI stať schopnými prijať jeho účinky skrze Vykupiteľa.

128. To všetko sa, opísané podľa nášho spôsobu chápania, odohralo v nebi pred trónom Najsvätejšej Trojice ako predohra pre fiat najsvätejšej Márie, o ktorom budem teraz písať. V okamihu, keď Jednorodený Otca zostúpil do jej panenského lona, celé nebesia i všetko stvorenie prejavovali vzrušenie. Kvôli neoddeliteľnej jednote božských osôb zostúpila so Slovom celá Trojica, aj keď sa malo vteliť len Slovo. Spolu s Pánom a Bohom vyšlo z neba i celé nebeské vojsko, plné nepremožiteľnej sily a jasu. Aj keď nebolo nutné pripravovať cestu, pretože Boh vypĺňa celý vesmír, je prítomný na všetkých miestach a nemôže byť ničím obmedzovaný, napriek tomu všetkých jedenásť nebies preukázalo svojmu Stvoriteľovi úctu a spoločne s nižšími živlami sa otvorili a akoby rozdelili, aby mu umožnili voľný priechod. Hviezdy žiarili s väčším leskom, mesiac, slnko i planéty zrýchlili svoj beh v službách Stvoriteľa a nemohli sa dočkať, až budú svedkami jeho velkých a úžasných skutkov.

129. Smrteľníci tento rozruch a obnovenie všetkého tvorstva nevnímali. Aj preto, že k tomu došlo v noci, ale tiež preto, že Pán si prial, aby o tom vedeli len anjeli. Najvyšší napriek tomu vlial v tejto hodine do sŕdc niektorých spravodlivých nové pocity a prejavy mimoriadnej radosti, ktorých si boli vedomí.

130. Aj u iných tvorov došlo k podobnej obnove a zmene. Vtáky poletovali s novými piesňami a novou radosťou, rastliny a stromy vydávali viac vône a v podobnej miere aj všetci ostatní tvorovia prijali a pocítili akúsi oživujúcu zmenu. Ale najväčší podiel na tom získali otcovia a svätí v predpeklí, kam bol poslaný archanjel Michael s touto radostnou správou, aby ich potešil a dal im plnosť radosti a chvály. Iba pre peklo sa táto udalosť stala príčinou nového zdesenia a smútku, pretože v dobe zostupu večného Slova z výšin démoni pocítili prudkú silu Božej moci, ktorá sa na nich prirútila ako vlny na mori a ktorá ich všetkých pochovala v najhlbších priepastiach ich temnoty bez toho, aby im ponechala silu pre kladenie odporu alebo zotavenie. Keď potom boli s Božím povolením schopní znovu povstať, vyrútili sa na svet a ponáhľali sa zistiť, aká podivná udalosť ich tak premohla. Napriek tomu, že sa niekoľkokrát spoločne radili, neboli schopní nájsť príčinu toho. Božia moc pred nimi skryla tajomstvo vtelenia i to, akým spôsobom najsvätejšia Mária počala vtelené Slovo (č. 326). Až po Kristovej smrti na kríži nadobudli istotu, že on bol Bohom i pravým človekom, ako si povieme neskôr.

131. Aby sa mohlo splniť tajomstvo Najvyššieho, svätý archanjel Gabriel, v podobe opísanej v predošlej kapitole, sprevádzaný nespočetnými anjelmi vo viditeľných ľudských podobách, skvejúci sa jedinečnou krásou, vošiel do komôrky, kde sa najsvätejšia Mária modlila. Stalo sa tak vo štvrtok o šiestej hodine večer, keď nastávala noc. Velká skromnosť a zdržanlivosť bránili nebeskej Kráľovnej pohliadnuť naňho viac, než bolo nutné k tomu, aby v ňom poznala anjela Pána.

Keď ho poznala, chcela mu vo svojej obvyklej pokore preukázať úctu. Sväté knieža to však nepripustilo. Naopak, on sám sa hlboko uklonil svojej Kráľovnej a Panej, v ktorej adoroval nebeské tajomstvo svojho Stvoriteľa. V tej chvíli tiež pochopil, že sa dni starých časov a zvykov ľudí uctievať anjelov, ako to urobil napríklad Abrahám (Gn 18,2), zmenili. Pretože ľudská prirodzenosť bola osobou Slova vyvýšená až k samej Božej dôstojnosti, ľudia sú teraz v pozícii adoptovaných detí, spoločníkov a bratov anjelov, ako povedal anjel evanjelistovi svätému Jánovi, keď mu nedovolil, aby sa mu klaňal (Zjv 19,10).

132. Svätý archanjel pozdravil našu i svoju Kráľovnú a povedal: „Raduj sa, milostiplná, Pán je s tebou.“ (Lk 1,28). Keď najpokornejšia zo všetkých tvorov počula od anjela tento nový pozdrav, bola rozrušená, ale nie zmätená v mysli (Lk 1,29). Preľakla sa z dvoch dôvodov. Najprv kvôli svojej pokore, pretože ona sa sama pokladala za najnižšieho tvora, a tak bola vo svojej pokore zaskočená tým, že ju anjel nazval vo svojom pozdrave „milostiplnou“. Po druhé potom, čo počula ten pozdrav a začala uvažovať o tom, prečo bola takto oslovená, Pán jej dal v jej vnútri jasne najavo, že si ju zvolil za svoju Matku, čo v nej kvôli jej pokore vzbudzovalo ešte väčšiu rozpačitosť. Aby upokojil jej rozrušenie, anjel pokračoval vysvetlením Pánovho rozhodnutia a povedal: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. Hľa, vo svojom lone počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude velký a bude nazývaný Synom Najvyššieho.“ (Lk 1,30 - 32).

Naša najmúdrejšia a najpokornejšia Kráľovná celého tvorstva bola dostatočne inteligentná a veľkodušná, aby dokázala odhadnúť pravú cenu tejto novej a neslýchanej sviatosti, a úmerne tomu, ako si uvedomovala jej veľkosť, rástol jej údiv. Ona však pozdvihla svoje pokorné srdce k Pánovi, ktorý nemohol odmietnuť žiadnu jej prosbu, a vnútri svojej duše ho prosila o nové svetlo a pomoc, ktorými by sa mohla riadiť v takej náročnej záležitosti, pretože, ako bolo uvedené v predošlej kapitole, ju Najvyšší, aby jej umožnil konať v tomto tajomstve iba na základe viery, nádeje a lásky, ponechal v obvyklom stave a pozastavil všetky ostatné druhy milosti a vnútorných povznesení, ktoré tak často alebo stále užívala. V tomto rozpoložení odpovedala svätému Gabrielovi to, čo zapísal svätý Lukáš: „Ako to bude, keď muža nepoznám?“ Súčasne vnútorne pripomenula Pánovi sľub čistoty, ktorý dala, i zasnúbenie, ktoré s ňou slávil.

134. Svätý knieža Gabriel odpovedal (Lk 1,35): „Pani, pre Božiu moc je ľahké učiniť ťa matkou bez spolupôsobenia muža. Zostúpi na teba Duch Svätý a moc Najvyššieho ťa zatieni, a preto sa to sväté dieťa, ktoré sa narodí, bude nazývať Syn Boží. A hľa, tvoja príbuzná Alžbeta tiež počala vo svojej starobe syna a ona, ako hovorili neplodná, je v šiestom mesiaci, lebo u Boha nič nie je nemožné. Ten, ktorý môže spôsobiť, aby počala neplodná, môže spôsobiť u teba, Pani, aby si sa stala jeho matkou a i tak si zachovala panenstvo a vzrástla v čistote. Synovi, ktorého porodíš, Boh dá trón jeho otca Dávida a jeho vláda v Jakubovom dome bude večná. Tebe, ó, Pani, nie je neznáme Izaiášovo proroctvo (Iz 7,14), že panna počne a porodí syna, ktorého meno bude Emanuel, Boh s nami. Toto proroctvo je neomylné a bude naplnené v tvojej osobe. Poznáš tiež veľké tajomstvo kríka, ktorý Mojžiš videl horieť bez toho, aby bol strávený (Ex 3,2). To znázorňovalo, že sa majú dve prirodzenosti, božská a ľudská, spojiť takým spôsobom, aby ľudská prirodzenosť nebola strávená božskou, a že Matka Mesiáša počne a porodí bez porušenia svojej panenskej čistoty. Pani, nezabúdaj tiež na sľub večného Boha Abrahámovi, že sa po zajatí jeho potomstva jeho štvrté pokolenie vráti do svojej zeme. Tajomný význam toho tkvel v tom, že v tomto štvrtom pokolení vtelený Boh vyslobodí celé Adamovo pokolenie skrze tvoje spolupôsobenie od útlaku diabla (Gn 15,16).

(Mária z Agredy v pôvodnom rukopise vysvetľuje tieto štyri pokolenia takto: „Tajomstvo tohto štvrtého pokolenia je, že došlo k štyrom prvosplodeniam. Prvé bolo Adamovo bez otca i matky, druhé Evino bez matky, tretie naše z otca a matky a štvrté Ježiša Krista, nášho Pána, z matky bez otca.“)

A rebrík, ktorý videl Jakub v sne (Gn 28,12), vyjadroval obraz kráľovskej cesty, ktorú má otvoriť večné Slovo a po ktorej budú smrteľníci vystupovať do neba a anjeli zostupovať na zem. Na túto zem zostúpi Otcov Jednorodený, aby žil s ľuďmi a zdieľal s nimi poklady svojho božstva, odovzdával im svoje cnosti a svoju nemennú, večnú dokonalosť.“

135. Týmito a mnohými inými slovami poučil nebeský vyslanec najsvätejšiu Máriu, aby v sile spomienky a dôvery v dávne zasľúbenia a proroctvá Svätého Písma i v nekonečnú moc Najvyššieho prekonala svoje rozpaky, vyvolané nebeským posolstvom. Keďže však naša Pani prevyšovala anjelov svojou múdrosťou, prezieravosťou a celou svojou svätosťou, neodpovedala ihneď preto, aby svoju odpoveď mohla zladiť s Božou vôľou a stať sa tak hodnou najväčšieho zo všetkých tajomstiev a svätých skutkov Božej moci. Uvedomovala si, že od jej odpovede závisí záväzok Najsvätejšej Trojice, naplnenie jej sľubov a proroctiev, najpríjemnejšia a najprijateľnejšia zo všetkých obiet, otvorenie brán raja, víťazstvo a triumf nad peklom, vykúpenie celého ľudstva, uspokojenie Božej spravodlivosti, založenie nového zákona, oslava ľudí, radosť anjelov a všetko, čo je spojené s vtelením Otcovho Jednorodeného a jeho prijatím podoby služobníka v jej panenskom lone (Flp 2,7).

136. Veľkým zázrakom, skutočne hodným nášho obdivu, je, že všetky tieto tajomstvá i všetky ďalšie, ktoré sú v nich obsiahnuté, Všemohúci zveril pokornému Dievčaťu a podmienil ich jej fiatom (staň sa). On však vhodne a bezpečne prenechal toto múdre a dôležité rozhodnutie tejto odvážnej Žene (Prís 31,10), pretože ona o týchto tajomstvách uvažovala s takou veľkomyseľnosťou a šľachetnosťou, že táto dôvera bola namieste. Aktivity, ktoré vychádzajú z Božej podstaty, nezávisia od spolupôsobenia tvorov, pretože tí sa na nich nijako nepodieľajú a Boh nejaké spolupôsobenie pri vykonávaní vnútorných skutkov ani očakávať nemôže. Ale v prípade vonkajších a takýchto aktivít, ktoré sú niečím podmienené, pričom vtelenie bolo najvznešenejším dielom, nemohol pokračovať bez spolupôsobenia najsvätejšej Márie a jej slobodného súhlasu. Pán si prial, aby tento vrchol všetkých jeho vonkajších skutkov bol dosiahnutý v nej a skrze ňu a my aby sme boli za toto dobrodenie vďační tejto Matke múdrosti, tej, ktorá napravila to, čo bolo pokazené.

137. Preto táto veľká Pani premýšľala a toto rozsiahle pole dôstojnosti Božej Matky hlboko preskúmala (Prís 31,16), aby ho kúpila svojím fiat. Priodela sa udatnosťou viac než ľudskou a okúsila i videla, aký výnosný bol tento podnik a obchod s Bohom. Pochopila cesty jeho skrytej zhovievavosti a ozdobila sa odvahou a krásou (Prís 31,25). A keď sa poradila sama so sebou a nebeským poslom Gabrielom o veľkoleposti týchto vznešených a božských tajomstiev a zistila, že je na prijatie posolstva výborne pripravená, jej najčistejšia duša bola zaplavená a povznesená obdivom, úctou a najintenzívnejšou Božou láskou. Sila týchto hnutí i nadprirodzenej lásky spôsobila, že sa jej prečisté srdce prirodzenou cestou zmrštilo a zovrelo tak silno, že z neho vytryskli tri kvapky jej najčistejšej krvi, ktoré si potom našli cestu do prirodzeného miesta počatia, kde z nich bolo Božou mocou a Duchom Svätým utvorené telo Krista, nášho Pána. Látku, z ktorej bolo utvorené najsvätejšie človečenstvo Slova pre naše vykúpenie, poskytlo a darovalo najčistejšej Márii srdce a rýdza sila jej skutočnej lásky. V rovnakom okamihu, s pokorou, ktorá nemôže byť nikdy dostatočne vychválená, s mierne sklonenou hlavou a zopnutými rukami vyslovila slová, ktoré boli na počiatku našej spásy: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38).

138. Pri vyslovení tohto „fiat“, takého sladkého Božiemu sluchu a šťastného pre nás, sa v jednom okamihu stali štyri udalosti. (1)Prvou bolo utvorenie najsvätejšieho tela Ježiša Krista, nášho Pána, z troch kvapiek krvi, ktoré vytryskli zo srdca najsvätejšej Márie. (2) Druhou bolo stvorenie najsvätejšej duše nášho Pána, ktoré prebehlo rovnako ako u iných duší. (3) Treťou bolo spojenie duše a tela, čím bolo utvorené Kristovo dokonalé človečenstvo. (4) Štvrtou bolo zjednotenie božstva s človečenstvom v osobe Slova, čím bola vytvorená jedna zložená bytosť v podstatnej jednote. Tak bol utvorený Kristus, pravý Boh a človek, náš Pán a Vykupiteľ. Stalo sa to na jar, 25. marca za ranného úsvitu v rovnakej hodine, v akej bol stvorený náš prvý otec Adam, a v roku 5 199 od stvorenia sveta, čo zodpovedá tiež údaju v Martyrológiu rímskej cirkvi, vedenej pod vplyvom Ducha Svätého. Tento údaj je pravdivý a nepochybný, ako mi bolo oznámené, keď som sa na to na príkaz svojich predstavených pýtala. V súlade s tým bol svet stvorený v marci, čo zodpovedá počiatku stvorenia. A ako sú diela Najvyššieho dokonalé a úplné (Dt 32,4), vyšli rastliny a stromy z rúk jeho Majestátu už s plodmi a plodili by ovocie stále, bez prestávky, pokiaľ by hriech nezmenil celú prírodu, o čom budem písať v inej rozprave, pokiaľ to bude vôľa Pána. Teraz sa tým ale nebudem zdržiavať, pretože sa to netýka našej témy.

139. V rovnakom okamihu, keď Všemohúci slávil zásnuby podstatného zjednotenia v lone najsvätejšej Márie, bola nebeská Pani povznesená k blaženej vízii, v ktorej sa jej božstvo zjavilo jasne a intuitívne. Uvidela najvyššie sväté tajomstvá, o ktorých budem hovoriť v nasledujúcej kapitole. Boli jej objasnené jednotlivé tajomstvá nápisov, ktorými bola ozdobená a ktoré anjeli vystavovali, ako je to opísané v siedmej kapitole (4. 82, tiež zväzok I., č. 207, 363 - 364). Božie Dieťa začalo prirodzeným spôsobom v úkryte lona, živené podstatou a krvou svojej najsvätejšej Matky, rásť rovnako ako ostatní ľudia. Bolo však slobodnejšie a zbavené nedokonalosti, ktorej v danej dobe a na danom mieste podliehajú iné Adamove deti. Od niektorých z nich, hlavne od tých náhodných a zbytočných pre akt zrodenia a tých, ktoré sú iba dôsledkom hriechu, bola nebeská Kráľovná oslobodená. Tiež bola oslobodená od nadbytočností spôsobených hriechom, ktoré sú u iných žien časté a vyskytujú sa prirodzene počas utvárania, výživy a rastu ich detí. Preto bola potrebná látka, ktorá je vlastná nakazenej prirodzenosti Eviných potomkov a ktorá jej chýbala, jej dodávaná a podávaná hrdinským praktizovaním cností, zvlášť lásky. Zápalom jej duše a láskyplnými citmi boli jej krv a tekutiny tela premieňané, čím Božia prozreteľnosť zaisťovala výživu Božieho Dieťaťa. Tak bolo nadprirodzeným spôsobom vyživované človečenstvo nášho Vykupiteľa, zatiaľ čo jeho božstvo bolo osviežované a uspokojované jej hrdinskými cnosťami. Najsvätejšia Mária poskytla Duchu Svätému pre utváranie tohto tela čistú a priezračnú krv, bez hriechu a akejkoľvek náklonnosti k nemu. Nečistá a nedokonalá látka, ktorou ostatné matky vyživujú svoje deti, bola nebeskou Kráľovnou poskytovaná v najčistejšej a najjemnejšej forme, pretože bola utváraná a dodávaná mocou jej láskyplných citov a ostatných cností. Podobne bolo očisťované všetko, čo slúžilo ako potrava nebeskej Kráľovnej. Pretože vedela, že jej pokrm má sýtiť a vyživovať aj Božieho Syna, prijímala pokrmy s takými hrdinskými úkonmi cností, že anjelskí duchovia boli v úžase z toho, ako môžu byť obvyklé ľudské úkony spojené s takými nadpozemskými výšinami zásluh a dokonalosti pred Božím zrakom.

140. Nebeská Pani ako Božia Matka získala také veľké výsady, že tie, o ktorých som sa už zmienila a ešte sa zmienim, nesprostredkovávajú ani najmenšiu predstavu o jej vznešenosti a moje slová nie sú schopné ich opísať. Veď nie je možné si ich predstaviť ani pochopiť a ani najväčší učenci a najmúdrejší muži nemôžu nájsť zodpovedajúce výrazy pre ich vyjadrenie. Pokorní, ktorí sú zbehlí v umení Božej lásky, sú s ňou zoznámení prostredníctvom vliateho svetla, vnútorných prežitkov a pocitov, ktorými bývajú také tajomstvá vnímané. Najsvätejšia Mária nielenže sa stala nebom, CHRÁMOM a príbytkom Najsvätejšej Trojice, v ktorý bola premenená, povýšená a učinená Bohu podobnou zvláštnym a neslýchaným Božím pôsobením vo svojom prečistom lone, ale aj jej skromné obydlie a chudobná modlitebňa boli Bohom posvätené ako nová Božia svätyňa. Nebeskí duchovia, ktorí sa stali svedkami tejto podivuhodnej premeny, boli prítomní preto, aby o nej rozjímali a chválili Všemohúceho nevýslovnou chválou a radosťou a aby ho spolu s touto prešťastnou Matkou velebili v jeho mene i v mene ľudského pokolenia, ktoré o týchto najvyšších milostiach a milosrdenstve nemalo najmenšie tušenie.

 

PONAUČENIE PRESVÄTEJ KRÁĽOVNEJ MÁRIE

141. Dcéra moja, si naplnená úžasom, keď prostredníctvom nového svetla vnímaš tajomstvo pokory Boha pri jeho zjednotení s ľudskou prirodzenosťou v lone chudobného dievčaťa, ktorým som bola. Priala by som si, moja najdrahšia, aby si svoju pozornosť obrátila k sebe a zvážila, ako sa Boh ponížil a vošiel do môjho lona, a to nielen kvôli mne samotnej, ale aj kvôli tebe. Pán je vo svojom milosrdenstve nekonečný a jeho láska je neobmedzená. Preto sa skláňa a pomáha každej duši, ktorá ho prijíma, a raduje sa z nej, akoby stvoril len ju samotnú a jedine kvôli nej sa stal človekom. Preto so všetkou láskou svojej duše pociťuj záväzok osobne, v plnej miere ďakovať v mene celého sveta za jeho príchod a za vykúpenie všetkých. A pokiaľ si so živou vierou presvedčená a vyznávaš, že sa ten istý Boh, ktorý je vo svojich vlastnostiach nekonečný a večný vo svojom majestáte, ponížil, aby prijal ľudské telo v mojom lone, vedz, že tiež ťa hľadá, volá, teší, hladí ťa a myslí na teba samotnú, akoby si bola jeho jediným stvorením (Gal 2,20). Dobre premýšľaj a uvažuj o tom, k čomu ťa jeho obdivuhodná blahosklonnosť zaväzuje. Premeň tento obdiv na úkony živej viery a lásky, pretože za to, že k tebe ponížene prichádza, vďačíš iba dobrote nášho Kráľa a Spasiteľa, pretože sama by si ho nemohla nikdy nájsť ani sa ho dotknúť.

142. Už vzhľadom na to, čo ti tento Pán okrem seba samého môže dať, sa ti to bude zdať velkolepé, aj keď to budeš posudzovať iba ľudským rozumom a citmi. Je iste pravdivé, že je akýkoľvek dar od takého významného a zvrchovaného Kráľa hoden úcty. Keď však začneš uvažovať a chápať v Božom svetle, že týmto darom je sám Boh, že ťa robí účastníčkou na svojom božstve, a keď pochopíš, že bez tvojho Boha a jeho príchodu by celé stvorenie bolo ničotné a v tvojich očiach opovrhnutia hodné, zatúžiš sa tešiť a hľadať odpočinok jedine vo vedomí, že máš Boha, takého milujúceho, prívetivého, mocného, vľúdneho a bohatého, ktorý napriek tomu, že je taký veľký a nekonečný, sa znižuje k tvojej nízkosti, aby ťa pozdvihol z prachu a obohatil tvoju chudobu, aby tak voči tebe plnil povinnosti Pastiera, Otca, Ženícha a najvernejšieho Priateľa.

143. Obráť preto, dcéra moja, v skrytosti svojho srdca pozornosť ku všetkým dôsledkom týchto právd. Premýšľaj a rozjímaj o tejto vľúdnej láske velkého Kráľa k tebe, o tom, aký je verný vo svojich daroch, nežnosti, priazni, v činnostiach ti zverených, v osvecovaní tvojho vnútra a vo výučbe božského učenia o nekonečnej velkosti jeho bytosti, o jeho podivuhodných skutkoch, najskrytejších tajomstvách, o všeobecných pravdách a o ničote viditeľnej existencie. Toto učenie je počiatkom, podstatou, osnovou a základom znalostí, ktoré som ti odovzdala, aby si získala vážnosť a veľkodušnosť, s ktorou by si mala nakladať s priazňou a dobrodením tvojho Pána a Boha, tvojho skutočného Požehnania, tvojho Pokladu, tvojho Svetla a Vodcu. Pozeraj na neho ako na nekonečného Boha, milujúceho, ale hrozného. Načúvaj, moja najdrahšia, mojim slovám, môjmu učeniu a mojej kázni, pretože je v nich obsiahnutý pokoj a osvietenie tvojej duše.

 

Čo sa udialo v Amerike?

Vyliata rieka v Texase    

Ku katastrofe, ktorú sleduje celý svet, došlo v Texase v piatok 4. júla – kedy si Amerika už tradične veľkolepo pripomína svoj Deň nezávislosti. Samotná rieka pritom nesie tiež symbolický názov.

Amerika oslavovala svoj najväčší štátny sviatok v roku – 4. júl, Deň nezávislosti – 4. júla 1776

Veľmi pozoruhodný  je fakt, že rieka, ktorá nešťastie spôsobila svojím vyliatím sa, nesie názov Guadalupe River – rieka Guadalupe.

Tento názov dali rieke ešte španielski katolícki kolonisti v roku 1689.

Presný názov bol Nuestra Señora de Guadalupe, čiže rieka Panny Márie Guadalupskej, čo sa napokon skrátilo na zaužívaný pojem rieka Guadalupe.

Panna Mária sa v oblasti zvanej Guadalupe v dnešnom Mexiku zjavila v roku 1531  57-ročnému mužovi menom Juan Diego. Ten napokon po zázraku s tzv. tilmou – plášťom, na ktorom sa zázračne objavil obraz Božej Matky – primäl miestneho biskupa, aby bol na mieste na počesť Panny Mária postavený kostol. V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov sa z pohanstva na katolícku vieru dalo pokrstiť okolo 9 miliónov Aztékov, predkov dnešných Mexičanov.

Americký kardinál Raymond Leo Burke, známy ctiteľ Panny Márie Guadalupskej, vo svojich kázňach často upozorňuje, že zjavenie z roku 1531 sa netýkalo iba Mexika, či Latinskej Ameriky, ale že je relevantné pre celý americký kontinent – a teda aj USA.

Koľkokrát Mária zvestovala všeličo pri rôznych zjavenciach. Vo Fatime pozýva k pokániu. Čo hovoria Lurdy, čo hovorí africké Kibeho a Sedembolestná na tomto mieste?

Panna Mária Guadalupská sa zjavila, aby Aztékom priniesla svojho Syna, ktorý zomrel aj za nich.

Mária prichádza znova ako dobrá Matka,

ktorá zvestuje veľmi jednoucho:

Urobte všetko, čo vám povie môj Syn.

 

Mária si vypočula Archanjela

a povedala: ÁNO

 

Hovorím Bohu aj ja áno???

 

 

------------------

Chceme uvažovať nad modlitbou Zdravas Mária. Pán dekan nám približuje udalosti, ktoré sa diali pred Zvestovaním. Boh Otec a teda Najsvätejšia Trojica pripravuje Máriu na vtelenie. Deväť dní pred touto vznešenou udalosťou Nebeský Otec dáva Márii veľké milosti. Zaujímavé situácie nám predkladá španielska mystička Mária z Agredy. Mária z Nazareta sa stáva chrámom večného Boha ...