Farský úrad
Farský úrad
O farnosti
Farnosť Rudinská patrí do Žilinskej diecézy (od 14. 2. 2008). Je začlenená do dekanátu Kysucké Nové Mesto.
Údaje o farnosti
Názov:
Rímskokatolícka cirkev Farnosť Rudinská
IČO: 51837439
DIČ:
Bankové spojenie:
Slovenská sporiteľňa
číslo účtu:
SK10 0900 0000 0051 4780 4276
Adresa:
Rudinská 22
023 31 Rudina
Telefón:
+421 41 4211586
e-mail:
rudinska-zavinac-fara.sk
Kňaz:
ICDr. PaedDr. Jozef Bagin, PhD., farár farnosti
Úradné záležitosti na farskom úrade môžete vybaviť najlepšie v týždni po sv. omši.
Krsty detí bývajú podľa dohody. Krstná náuka je na fare. (Presný termín krstov a krstných náuk pozrite v aktuálnych farských oznamoch). Dieťa má byť pokrstené vo farnosti, v ktorej rodičia skutočne bývajú.
Krstným rodičom môže byť iba praktizujúci kresťan-katolík, ktorý spĺňa všetky podmienky, určené kánonickým právom.
Sobáš nahláste najmenej 3 mesiace vopred. (Ak niektorý zo snúbencov nemá prijaté základné sviatosti – krst, birmovanie a Eucharistia – a chce ich prijať pred sobášom, je potrebná dlhšia príprava.)
Sobáš má byť vo farnosti, z ktorej pochádza snúbenica alebo snúbenec.
Chorých a starých nahlasujte, prosím, aby mohli prijímať sviatosti. Ak máte doma starého alebo chorého človeka, neodkladajte so sv. spoveďou Vašich blízkych. Pomôžte im aj takou formou, že im zavoláte kňaza.
Ak sú Vaši drahí v nemocnici v Žiline, aj tam je kňazská služba. Môžete zavolať kňaza telefonicky na čísle: 0903 / 982 333.
Telefonický kontak do nemocnice v Čadci: 0911 811 345
Telefonický kontak do nemocnice v Martine: 0908 479 735 vdp. PhLic. Juraj Jendrejovský
Telefonický kontak do nemocnice v Martine - záznamník: 043 / 42 03 428
Úmrtie nahláste na fare a dohodnite termín pohrebu. Potrebné doklady (List o prehliadke mŕtveho vystavený lekárom a potvrdený matrikou v mieste úmrtia) treba priniesť na Farský úrad. Kňaz ho potrebuje mať pred pohrebom.
Úmysly sv. omší môžete nahlásiť po sv. omši v sakristii. Treba počítať s tým, že v prípade pohrebu má prednosť pohrebná sv. omša za zomrelého. Vaša sv. omša, ak bola dohodnutá na presný termín, sa prekladá. Príďte za kňazom, aby ste sa dohodli na novom termíne. Vďaka za porozumenie.
Výročné sv. omše za zomrelých je takisto potrebné nahlásiť vopred.
Kostol Fatimskej Panny Márie
Nový kostol v obci Rudinská, ktorý je zasvätený Fatimskej Panne Márii, posvätil 9.júla 1995 otec kardinál Ján Chryzostom Korec.
Postavenie nového kostola bolo predmetom rozličných jednaní už v 70-tych rokoch 20.storočia. Vtedajší Okresný národný výbor v Čadci odsúval jeho realizáciu pre práve prebiehajúcu výstavbu kultúrneho domu v tunajšej obci a výstavbu farskej budovy v Nesluši.
Na začiatku 90-tych rokov sa do rodnej obce vrátila p. Agnesa Gašincová, ktorá 55 rokov pôsobila ako gazdiná na fare svojho strýka dekana Jána Gašinca, rodáka z Rudinskej pôsobiaceho v obci Papradno a pomohla uskutočniť nielen vlastnú túžbu, ale i túžbu mnohých obyvateľov obce – výstavbu nového kostola. Vtedajší dekan Ján Tarábek pôvodne zvažoval možnosť pristaviť nový priestor ku Kaplnke Nepoškvrnenej Panny Márie, ale geológovia a statici takéto riešenie odmietli pre možné poškodenie kaplnky ako kultúrnej pamiatky.
Pozemok na stavbu nového kostola darovala p. Agnesa Gašincová. Kostol stojí na mieste, kde bola záhrada a hospodárske budovy staršie ako 100 rokov. Tie boli dedičstvom kňaza Jána Gašinca a celý areál bol „pľac, z ktorého vyšiel“. „Gazdinka“, ako pani Agnesu Gašincovú obyvatelia s láskou nazývali, venovala na výstavbu kostola svoje celoživotné úspory a obetovala všetok svoj čas a námahu pri chystaní stravy pre stavebníkov: „Z jedného hrnca nasýtila všetkých chlapov – stále nakladala a z hrnca akoby neubúdalo“.
Celá výstavba sa uskutočňovala svojpomocne. „28.marca 1992 som začal rozoberať škridly na humne. Postupne sa pridávali ďalší chlapi – Milan Kaľavský, Štefan Malík a iní, a okolo tretej popoludní nás už bolo asi 15,“ spomína na začiatky výstavby Miroslav Sága st.
Na sviatok sv. Jozefa, 19.3.1993, prišlo z Biskupského úradu v Nitre dlho očakávané povolenie na výstavbu nového kostola. Prvý výkop pod základy sa uskutočnil v sobotu 24. apríla 1993 o 6:30 ráno. Základy bagrovali majstri z Čierneho, ktorých dohodol Štefan Jantel. K výstavbe bol určený stavebný výbor v zložení: vdp. dekan Ján Tarábek, Miroslav Sága st., Štefan Jantel, Albín Puraš a iní. Odborné murárske práce zabezpečovali murári z obce, najmä Štefan Jantel, ktorý riadil celú stavbu kostola, ďalej Albín Puraš, Štefan Ramšák, Milan Sochuliak a iní. Stavba sa finančne realizovala zo zbierok občanov. Už v prvý týždeň sa vyzbieralo 172 500 Sk! Pani Viera Zemánková a Anna Malíková sa rozhodli požiadať o pomoc aj farníkov v Nesluši a „chodením po chalupách“ vyzbierali 60 000 Sk! „Nikto neodmietol ani pomoc, ani finančnú podporu. Významné sumy na výstavbu kostola prichádzali aj od bývalých rodákov, žijúcich v iných obciach, či iných kútoch Slovenska. Pomocnú ruku podal aj Obecný úrad v Rudinskej. Ponúkli na pomoc svojho zamestnanca Štefana Lisku, ktorý bol na požiadanie stavebníkov k dispozícii i s obecnou Tatrou. Obecné zastupiteľstvo v Rudinskej schválilo na výstavbu kostola sumu 120 000 Sk* .
O drevo sa postaral najmä Štefan Ondreáš, lesníci Ľubomír Gašinec a Marián Dolinaj a furmani Jozef Malík a Jozef Ondreáš a mnohí iní. Drevo sa pílilo v Nesluši na píle u Slíža. Pri zaobstarávaní potrebného materiálu pomáhali aj okolité firmy – Uhoľné sklady Pieron – piesok, Štátne lesy – drevo,....Krytinu zabezpečil mons.Fidermach, ktorý je dnes riaditeľom Biskupského úradu v Novosibirsku.
Na výstavbe kostola pracovalo veľa tunajších rodín: najmä rodina Ságová – Miroslav, Jana, Ignác a štedrý darca Jozef, rodina Pečálková – Ignác, Pavol, rodina Koptáková – Viliam, Miroslav, rodina Cenigová – Ján, Milan, rodina Štrbáková – Vladimír, Radoslav, rodiny Malíčková, Kyklošová, Janíčková, Čupová - Rastislav, Anna, Cyril Greňo, Ján Gusko, Emil Juga, František Kresaň, Anton Kubišta, Pavol Malík, Štefan Malík, Milan Malíček, Jozef Ondreáš, Stanislav Ondrušek a mnoho iných (2).
Celkové náklady na výstavbu kostola boli cca 5 000 000 Sk. Celá výstavba kostola od prvého výkopu až po jeho vysvätenie trvala presne 2 roky, 2 mesiace, 2 týždne a 2 dni (2).
Kostol je postavený podľa architektonického návrhu Ing. Jariabkovej. Hlavnú vitráž – obraz Fatimskej Panny Márie, menšie bočné vitráže – Nepoškvrneného srdca Panny Márie s nápisom „Moje nepoškvrnené srdce zvíťazí“ , Najsvätejšieho srdca Ježišovho s nápisom „Hľa, srdce, ktoré ľudí toľko miluje“ a obraz sv. Jozefa navrhol páter Prokop z Trenčína a realizovala ich brnenská firma. Páter Prokop vyhotovil v spolupráci s dekanom Tarábkom aj návrh na bohostánok a kríž, ktoré zrealizoval pán Vavruš z Nemšovej. Pani Amália Ságová dala urobiť obraz Božieho milostrdenstva, vitráž Sv. Jozefa i súčasné matné presklenie okien.
Vo veži kostola sú umiestnené tri zvony, pripojené na elektrické ovládanie: najväčší – 375 kg – je zasvätený Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, menší – 270 kg – je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu a najmenší „umieráčik“ – 150 kg - je zasvätený sv. Jozefovi. Zvony a súčasne i základný kameň posvätil dňa 3.9.1994 Andrej Patka, pápežský pronotár z Biskupského úradu v Nitre, na vežu boli vytiahnuté o štyri dni neskôr a prvýkrát zazvonili na Sviatok mena Panny Márie 12.9.1994. Zvony boli odliate vo zvonárskej dielni p. Dittrichovej v Brodku u Přerova (2).
V každom rohu základov kostola je zabudovaný kameň o veľkosti cca 5x5 cm, ktoré priniesla pútnička z tunajšej obce zo Svätej zeme. V obetnom stole sú umiestnené ostatky sv. Františka z Assisi. Mramorom obložené pódium zabezpečil i vyhotovil kamenár Ján Janíček z tunajšej obce. Lavice, okná a stoličky pochádzajú zo stolárskej dielne Jána Čerňavu z Diviny. Plot okolo kostola zhotovil Emil Juga za farské peniaze (2).
Interiér kostola dopĺňa 14 drevených lavíc - každá s ôsmymi miestami na sedenie – umiestených po sedem na obidvoch stranách hlavnej lode, po dve jednoduché lavice sú na každej strane i v zadnej časti hlavnej lode a vpredu na oboch stranách sú tri menšie lavice pre deti. Bočné lavičky vyhotovil stolár Gustáv Urbánek, rodák z obce. Nad vchodom do kostola je „chórus“ s ďalšími desiatimi lavicami, na ktorých tradične sedávajú muži. Na „chóruse“ je i elektrický organ a miesto pre spevokol. Hlavné schody vedúce do kostola zdobia dva rady betónových kvetináčov - dielo Štefana Jantela - každoročne nádherne zakvitnuté žltými alebo oranžovými aksamietnicami. O výzdobu kostola sa spočiatku starali Viera Zemánková a Žofia Ramšáková, neskoršie Mária Zemánková, v súčasnosti výzdobu aranžuje Janka Ságová st.
V roku 2013 bolo v kostole Fatimskej Panny Márie vyhotovené nové ústredné kúrenie. Pôvodne sa kostol vykuroval elektrickými konvektormi. Keďže tento spôsob bol finančne náročný, vtedajší farár Ing. Mgr. František Pekara doplnil spôsob vykurovania o kúrenie v krbe s teplovodným prieduchom do kostola. Počas silnejších mrazov však ani takéto vykurovanie nestačilo. To bol dôvod na rekonštrukciu vykurovania, ktorú navrhol a z prostriedkov darcov finančne pokryl správca farnosti Mgr. Albín Brachtýr. Rekonštrukciu zrealizoval skúsený kúrenársky majster z obce Štefan Hutyra s pomocou Mária Greňu a pána farára Mgr. Albína Brachtýra. Inovované boli i oboje hlavné vchodové dvere do kostola a bočné dvere do sakristie.
V súčasnosti sa v kostole vysluhujú štyri sväté omše v týždni – v pondelok, stredu a v piatok zvyčajne o 17:00 hodine a v nedeľu o 10:00 hodine. V kostole sa pravidelne vysluhuje sviatosť zmierenia a podľa potreby krsty, prvé sväté prijímania i svadby. Sväté omše sprevádza hrou na organe Mário Greňo, alebo Ľubica Rudincová – Malíková a spevom Štefan Hutyra, Rudolf Janáčik, Juraj Šidlo a manželia Jozef a Marcelka Berešíkovci, ktorí vedú mládežnícky spevokol. O liturgickú prípravu pred každou svätou omšou, výzdobu a celkový chod kostola sa od začiatku stará rodina Miroslava Ságu.
V roku 2005 bolo v blízkosti kostola na podnet vtedajšieho farára Ing. Mgr. Františka Pekaru vybudované antukové tenisové ihrisko, ktoré bolo dané do užívania 11.9.2005. Na oplotenie ihriska sa použili peniaze z plesov kresťanských rodín, antukový povrch odborne zrealizoval Emil Hájny, obyvateľ obce, stavebné stroje poskytol Pavol Malík a celú výstavbu viedol a realizoval Miroslav Sága st. za pomoci ďalších mužov z obce.
Vedľa kostola stojí bývalý obytný dom pani Agnesy Gašincovej, patriacej k najväčším garantom tunajšieho kostola, miestnymi nazývaný „domček“. Ten v súčasnosti slúži ako miesto pre hudobné skúšky organistov a spevokolu, alebo pre rôzne aktivity mladých veriacich.
12. júla 2015 sa v obci konala slávnostná svätá omša pri príležitosti 20. výročia posvätenia kostola Fatimskej Panny Márie. Svätú omšu celebroval žilinský biskup Mons. doc. ThDr. Tomáš Galis, PhD. a koncelebrovali kňazi, ktorí v minulosti pôsobili v tunajšej obci. Po svätej omši sa v priľahlom areáli konalo slávnostné posedenie. Otec biskup sa so záujmom prešiel po obci v sprievode správcu farnosti Rudina Mgr. Albína Brachtýra a v živom spoločenstve s prítomnými kňazmi sa zúčastnil slávnostného obeda v kultúrnom dome.
Z pripravovanej knihy „Rudinská v plynutí času“
Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie
Kaplnka Nepoškvrnenej Panny Márie, ktorú dal v obci postaviť neslušský farár a dekan Pavol Valjašek v roku 1880, stojí dodnes. Je situovaná v strede obce, na úpätí kopca Krasňanka. Jednoloďový priestor väčších rozmerov s polygonálnym uzáverom umožňuje vstup väčšiemu počtu veriacich. Objekt má vstavanú vežu so strechou v tvare ihlana, kde sa nachádza doposiaľ funkčná zvonica. V malej bočnej prístavbe je sakristia, do ktorej sa vchádza zvnútra kaplnky (GREŠÁK). Srdcom interiéru kaplnky je ornamentmi zdobený bohostánok a nad ním, vždy v objatí kvetinovej výzdoby, súsošie Nepoškvrneného počatia Panny Márie s nápisom na stene „Sláva ti Trojjediný Bože“. Pred bohostánkom je drevený obetný stôl, postavený na novovybudovanom vydláždenom pódiu, drevená ambóna a drevený kríž s plastikou ukrižovaného Pána Ježiša. Interiér dopĺňajú stoličky pre kňaza a asistenciu za oltárom a po dva rady drevených lavíc z každej strany kaplnky v hlavnej lodi pre veriacich. Súčasťou interiéru je harmónium a zlatený empírový dvojradový luster z 1.polovice 19. storočia s 24 sviecami v dvoch kruhových skružiach ozdobených rastlinnou ornamentikou, ktorý je od roku 1969 zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok. Výzdobu kaplnky tvoria obrazy svätých Cyrila a Metoda na ľavej strane od vchodu a svätých Petra a Pavla na pravej strane od vchodu do kaplnky, namaľované na stene a 14 maľovaných obrazov zastavení krížovej cesty v drevenom ráme. Nad vchodom do kaplnky je „chórus“, na ktorý sa vystupuje po úzkych drevených schodoch. V minulosti bolo zvykom, že v kostole boli ženy a muži oddelení. Zvyk vychádzal z prirodzeného vnímania postavenia oboch pohlaví v rodine i v spoločnosti. Muži – hlava rodiny, vystupovali na „chórus“ – miesto nad ostatnými vyvýšené, aby sa tým demonštrovala dôležitosť ich stavu. Ženy, prirodzene podriadené mužom, sedeli dôstojne v laviciach v hlavnej lodi, čo bolo pre ne zo strany mužov prejavom úcty a ochrany. Ženy nevystupovali na chórus aj z praktických dôvodov – na chórus vedú úzke a prudké schody, ktoré by boli v ženských šorcoch ťažko zdolateľné. Zvyk pretrváva aj v súčasnosti, najmä u starších obyvateľov.
O čistotu a výzdobu kaplnky sa starali ženy z obce - Viera Zemánková, Žofia Ramšáková – zvonárka a iné. Pani Ramšáková spomína: „...kvietky som po celej dedine zháňala a zdobela som kapľnu a v zime, keď ňebolo čim ozdobiť, tak som oltár obaľela do vaty a keď chlapi išli na oferu tak mi to všetko pozbierali na kabáty, aj do smiechu aj do plaču mi bolo, lebo som musela znova zdobiť,...“ Žofia Ramšáková zvonila 38 rokov na zvonoch kaplnky za „pánboh ti zaplať - pánboh uslyš!“ Predtým robil zvonára „Jožko Húščavou“.
Kaplnka je síce zasvätená Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, ale keďže oslava tohto mariánskeho sviatku pripadá na 8. december, teda v zime, oddávna sa hodová slávnosť (Hody) oslavuje na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta, keď sú vhodnejšie poveternostné podmienky. Slávnostná svätá omša sa pre veľký počet zúčastnených veriacich - domácich i bývalých rodákov - zvyčajne koná na priestranstve pred kaplnkou. S hodovou slávnosťou v našej obci súvisí niekoľko zvyklostí: v minulosti bolo zvykom, že na Hody do našej obce prichádzali ženy z Diviny a prinášali spolu s našimi ženami kytičky liečivých rastlín („byliny“), ktoré kňaz slúžiaci sv. omšu pri hodovej svätej omši posvätil. Tento zvyk vychádza z reminiscencie, keď Ježišovi učeníci otvorili hrob, do ktorého uložili po usnutí Pannu Máriu, jej telo tam nebolo, pretože bola vzatá do neba, ale z hrobu bolo cítiť nádhernú vôňu kvetov. Posvätené bylinky sa v minulosti používali pri liečení rozličných chorôb. V roku 2014 správca farnosti Mgr. Albín Brachtýr tento zvyk obnovil a na rudišťanských hodoch sa opäť posväcujú bylinky.
Hody boli v tunajšej obci vždy významným sviatkom. Bol to jediný deň v roku, keď mali deti dovolené napásť kravu zavčasu ráno pri chalupe a nemuseli ísť na pastvu do poľa na celý deň. V predchádzajúci deň - v sobotu, sa nakosilo toľko trávy, aby sa v nedeľu Na hody nemuselo ísť s kravou na pašu.
Až dodnes pretrval zvyk, že na Hody musela mať každá žena, či dievča nové šaty a nové topánky. Miestne krajčírky mali veru pred Hodami „roboty vyše hlavy“, kým ušili nové ošatenie všetkému ženskému pokoleniu z dediny.
Najväčšou radosťou pre deti bolo čakanie „na Hody“ – teda na kolotoče, ktoré na Hody každoročne prichádzali do dediny a usadili sa pri rieke v dolnej časti obce /oproti súčasnému pozemku Jozefa Veliča/. Niekoľko dní pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie vysedávali deti „na kamenčí“ na začiatku obce, alebo utekali vyzerať kolotoče až nad Rudinu. A keď sa spoza zákruty na hornom konci Rudiny ozvalo známe: „Puff, puff, puff, puff....“ zo starého traktora, ktorý ťahal veľký kolotoč, hojdačky či „húsenkovú dráhu“, deti sa s výskaním rozbehli do dediny všetkým oznámiť: „Hody idúúúú!“ Obsluhu kolotočov tvorili členovia jednej – dvoch rodín „kolotočárov“, s ktorými chodili aj ich vlastné deti. Tie mali po bývalom Československu isto veľa kamarátov. Aj v tunajšej obci sa všetky deti chceli s nimi kamarátiť. Ba priniesli im z domu aj vajíčka, cukor, či zeleninu, len aby ich „kolotočári“ zadarmo povozili na kolotoči. Po sprataní a odchode kolotočov sa tunajšie detváky pretekali v hľadaní mincí, ktoré popadali pomedzi škáry drevených podláh jednotlivých atrakcií (A.Š.).
Nad kaplnkou Nepoškvrnenej Panny Márie sa nachádza cintorín a v jeho areáli Dom nádeje. V súčasnosti sa v kaplnke vysluhujú pohrebné sväté omše a hodová svätá omša.
V roku 2012, ešte pred svojím odchodom na nové pôsobisko, vtedajší farár Ing. Mgr. František Pekara zabezpečil obnovu vonkajšej fasády kaplnky Nepoškvrnenej Panny Márie. Obec vybudovala okolo kaplnky chodníky zo zámkovej dlažby. Obyvateľ obce Ladislav Šaran vykonal i finančne zabezpečil geodetický monitor, Ladislav Šaran ml. vymenil na vlastné náklady strešnú krytinu a odkvapový systém.
Z pripravovanej knihy „Rudinská v plynutí času“