Fatimská slávnosť v júli 2026

Dnes sme sa opäť stretli pri Panne Márii napriek prázdninovému či dovolenkovému času. Domáci i pútnici spolu sme sa modlili a prosili o Božie milosti. Naše spevokoly dospelých i mladých nás znova nadchli svojim spevom. Pán dekan pokračoval v pohľade na modlitbu ´Zdravas Mária´. Tentoraz sa venoval Márii, ktorá je „požehnaná medzi ženami“.  Vysvetlil nám grécke výrazy: En gynaiksin. En je predložka s významom „medzi“, „vnútri“, „v“. Gynaiksin je podstatné meno používané v datíve množného čísla s významom: „ženy“, a pochádza zo slova gyne, čo znamená „žena“.

Ako je zaznamenané vo Svätom Písme, Pán Ježiš oslovil Máriu dvakrát slovom gyne, čo znamená „žena“. Toto slovo prvýkrát použil v Káne Galilejskej: „Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ (Jn 2, 1 - 4)

 

Druhýkrát Pán Ježiš oslovil Máriu na Golgote ako „žena“: „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ (Jn 19, 25 - 27)

Hoci Mária bola Ježišovou matkou, v Novom zákone nie je žiadny záznam, v ktorom by ju Ježiš oslovoval ako „Matka“. To samozrejme neznamená, že ju Pán Ježiš takto neoslovoval. Evanjelium však poukazuje na to, že v dôležitých životných chvíľach, významných pre nás z náboženského hľadiska, Ježiš oslovoval Máriu inak, oficiálne hovoriac: „žena“. (napr. poľština má dva výrazy kobieta, niewiasta).

Vyjadrenie „Požehnaná si medzi ženami“ (Eulogemene sy en gynaiksin) nie je v Biblii nové. V gréckom preklade Starého Zákona (Septuaginte) sa presne toto isté spojenie používa pre dve ženy, ktoré zachránili Izrael pred nepriateľmi:

Jahel (Kniha sudcov 5,24): „Nech je nado všetky ženy požehnaná Jahel, žena to Kenejca Hebera! Nech je požehnaná nado všetky ženy v stane!...“ za to, že prebodla nepriateľského generála Sisaru.

Judita (Kniha Judita 13,18): „A Oziáš jej povedal: „Požehnaná si, dcéra, od Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi.“ - za to, že odťala hlavu Holofernesovi.

Alžbeta vedome používa tento hrdinský jazyk. Označuje Máriu za novú, najväčšiu hrdinku, ktorá skrze svoje materstvo prinesie definitívne víťazstvo nad diablom a hriechom.

Aké veľké ženy ponúka Božie slovo:

Rút, Judita, Ester, Noemi

Táto Matka Ježišova a naša, je požehnaná medzi ženami. „Požehnaná medzi ženami“, a nie medzi ľuďmi vo všeobecnosti, znie veľmi zaujímavo, najmä keď sa tento text postaví vedľa Oziášových slov adresovaných Judite. Judita bola nazvaná požehnanou medzi ženami, pretože sa pustila do víťazného boja proti nepriateľovi. Zabila Holofernesa, veliteľa asýrskeho vojska. Keď sa to stalo, počula od Oziáša tieto slová:

„Požehnaná si, dcéra, od Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi. A zvelebený je Pán, náš Boh, ktorý stvoril nebo i zem. S jeho pomocou sa ti podarilo udrieť a odťať hlavu vodcovi našich nepriateľov. Preto nikdy nevymizne spomienka na tvoju dôveru v Boha zo sŕdc ľudí, ktorí si budú pripomínať Pánovu silu. Nech ťa Boh naveky oslávi, nech ťa zahrnie dobrami za to, že si nešetrila svoj život, keď bol ponížený náš rod, ale si odvrátila od nás našu záhubu, lebo si správne kráčala pred tvárou nášho Boha.“ A všetok ľud povedal: „Amen! Amen!“ Jdt 13, 18 – 20

Judita porazila svojho protivníka a protivníka svojho národa.

Podobne Mária čelila svojmu nepriateľovi

a nepriateľovi svojho potomstva.

Oznámenie tohto boja bolo Bohom oznámené už v záhrade Eden. Tam Boh povedal: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Genesis 3, 15). A tento boj, hoci ťažký a namáhavý, skončí víťazstvom. Satanovu hlavu a jeho potomstvo nakoniec rozdrví Mária a jej potomstvo. Požehnaná medzi ženami, pretože uverila. Existuje aj iný titul, pre ktorý bola Mária nazvaná požehnaná medzi ženami. Týmto titulom je Máriina viera. Slová proroctva vyslovila svätá Alžbeta. „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1, 39 - 45)

Požehnaná medzi ženami, pretože verila,

že Božie slová sú pravdivé,

že Božie slová sa vždy napĺňajú.

Mária je požehnaná medzi ženami, pretože sa pustila do boja proti Satanovi, do boja, na ktorom sa zúčastňujeme aj my, do víťazného boja. Mária je požehnaná medzi ženami, pretože uverila Božiemu slovu, pretože súhlasila stať sa Matkou Jeho Syna.

Preto má celé ľudstvo a každý jednotlivec dostatok dôvodov, aby požehnávali Máriu po celú večnosť. Ženy by však mali cítiť oveľa väčšiu túžbu tak robiť, pretože sa stali najväčšími dlžníkmi Preblahoslavenej Panny. Veľmi zaujímavé je toto hodnotenie:

„Požehnaná si,“ je výstižné; poznamenáva,

že Mária si zaslúži najväčšie požehnanie

nielen medzi ženami, ale aj od žien.

(Roschini, Vita s 120)

Svätý Efrém uvádza dôvod:

„Nádej zažiarila ženskému pokoleniu skrze Máriu.

Pretože závisť pokazila ženám sluch a hanba pokazila ich tváre,

Mária ich oslobodila a urobila ich bezúhonnými.

Nech sa dnes všetky ženy radujú,

lebo Mária, rovnako ako ony, priniesla Ovocie,

ktoré dáva život ich potomstvu.“

(S. Ephrem Syri, Hymni et Serm, s. 601 – 608)

Aby sme však skutočne pochopili celý obsah vyššie uvedených slov, museli by sme sa bližšie pozrieť na

biedu a poníženie žien žijúcich pred Kristom.

Obraz tejto biedy, ktorý vykresľujú nič netušiaci spisovatelia, je taký pochmúrny, že ak by nebol založený na nepopierateľných zdrojoch, mohol by sa ľahko zdať nepravdivý.

Tu je niekoľko detailov o ťažkom údele starovekých žien:

Euripides síce vo svojej poézii zvečnil ideálnu postavu Ifigénie; ale ten istý Euripides hovoril o ženách s najväčším pohŕdaním. Svoj úsudok o hodnote oboch pohlaví zhrnul stručne: Jeden muž je, samozrejme, a nepochybne, cennejší ako 10 000 žien.

Hetery, píše Pseudo-Démosthenes, „chováme pre potešenie a zábavu, konkubíny pre potešenie tela a manželky, aby rodili v právoplatnej posteli a strážili domácnosť.“

Slovo hetéra (z gréckeho hetaira) primárne označuje vzdelanú a kultivovanú ženu v starovekom Grécku. Na rozdiel od vtedajších manželiek, ktoré žili v ústraní domácnosti, sa hetéry pohybovali vo verejnom živote, navštevovali sympóziá (hostiny) a pôsobili ako spoločníčky či milenky vplyvných mužov.

Praxiteles postavil významný pamätník pohŕdavému postoju Grékov k ženám vytesaním dvoch zodpovedajúcich sôch: smejúcej sa hetery a plačúcej manželky. Cenzor Q. Caecilius Metellus Macedonius verejne vyhlásil: „Ak by sme sa my, ako občania, mohli zaobísť bez ženy, radi by sme sa tohto bremena vzdali; bohužiaľ, taký je prirodzený zákon, že sa so ženou cítime nepríjemne, ale bez nej sa nezaobídeme.“

Budha vidí v žene zdroj všetkého zla, pravú ruku zlomyseľnej Máry. V budhistickom stave šťastia (nirvány) nie je miesto pre ženy, rovnako ako nie je miesto pre zmyslové zážitky. Ak bola žena cnostná, v reinkarnácii sa stane mužom a až potom si môže zaslúžiť „nebo“. V dôsledku tohto učenia je v niektorých ázijských krajinách, inak veľmi civilizovaných, dodnes zvykom, že žena, aj vydatá, zostáva prakticky otrokyňou alebo slúžkou.

Úzkosť konceptov farizejských spisovateľov bola obzvlášť zrejmá v ich úsudkoch o ženách. Mišna počíta 10 žien na dvoch mužov.

Žid (podľa niektorých židovských „majstrov“) mal denne recitovať: „Chvála Ti, Bože, že si ma neurobil pohankou! Chvála Ti, že si ma neurobil ženou! Chvála Ti, že si ma neurobil nevedomým a hlúpym človekom.“

Toto je pochmúrny obraz postavenia žien v pohanských spoločnostiach alebo v tých, ktoré vôbec neboli ovplyvnené Dobrou zvesťou. Treba však priznať, že takéto postavenie nevzniklo bez viny samotných žien. Je nepopierateľné, že ženy majú zvodný vplyv na ľudské zvyky. Treba však rozlišovať medzi blahodarnými a deštruktívnymi vplyvmi. Prvý pochádza od žien, ktoré sú akoby ozvenou Panny Márie, druhý plynie od pravých dcér Evy. To je viditeľné predovšetkým v oblasti ľudskej morálky.

Ženy dnes vďačia za svoj

spoločenský pokrok kresťanstvu.

V žiadnej pohanskej kultúre nebolo ich spoločenské postavenie také vysoké, netešili sa takej autorite, nemali také široké úlohy, ktoré museli plniť.

Pretože v žiadnom náboženstve

nebola dôstojnosť žien tak vysoko cenená

ako v kresťanstve.

Za toto povýšenie dôstojnosti vďačia ženy

v kresťanskom náboženstve Panne Márii.

Blahoslavená Panna Mária viedla muža k úcte k ženám. V jej prítomnosti je premýšľajúci človek takmer nútený uvažovať:

Ako môžem opovrhovať ženou,

keď si ju sám Boh tak veľmi vážil,

že ju urobil vtelenou Matkou Boha?

Mária pozdvihuje dôstojnosť ženy dvoma spôsobmi:

po prvé, pretože je

Matkou Ježiša Krista,

ktorý tým, že sa rozhodol narodiť z Najsvätejšej Matky - ženy, zdôraznil svoje odmietnutie akceptovať nerovnaké zaobchádzanie s dvoma odlišnými časťami ľudského rodu a poprel platnosť súčasného správania mužov.

Po druhé, pretože Matka Božia svojím vlastným príkladom

ukazuje svojim sestrám cestu,

ktorou by mali ísť, aby si zaslúžili a udržali si úctu, ktorú si zaslúžia. Blahoslavená Panna priniesla do tejto oblasti hojný lúč svetla, pretože ponúka typ čistej, ušľachtilej a vznešenej ženy, oslobodila celý svet žien z drsného, krutého otroctva a dala mu krásny, čistý a ušľachtilý ideál.

Ženskosť v nej je čistota,

dobrota a krása, ktorá priťahuje

a umožňuje rozvíjať

ušľachtilé túžby duše.

Vďaka svojim vysokým morálnym hodnotám inšpiruje sebaúctu. Vďaka tejto úcte žena nachádza svoje správne miesto: v spoločnosti, vo svojej historickej úlohe, vo svojom vplyve, vo svojich vzťahoch s mužmi. V Panne Márii Boh dal vzor, ideálnu ženu pre všetky časy.

Toto sú dôvody, prečo by ženy mali chváliť a velebiť Najsvätejšiu zo žien zvláštnym spôsobom. Aké výstižné bolo zvolanie, ktoré spontánne vyrazilo z duše evanjeliovej ženy: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“ (Lk 11, 27 - 28). Aké pravdivé sú slová Ženícha v Márii: „dievčence  jej blahorečia a jasajú jej v ústrety.“ (Porov. Veľpieseň 6, 9).

„Kráľovien jesto šesťdesiat a osemdesiat bočných žien a mladíc bez počtu!“

Ženích vymenúva obrovské množstvo žien, ktoré patria ku kráľovskému dvoru (kráľovné, vedľajšie ženy/konkubíny a dvorné dámy). Hneď v nasledujúcom verši (Veľp 6, 9) však dodáva: „Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá...“. [1, 2]

Velp 6, 8 – 9

Kráľovien jesto šesťdesiat a osemdesiat bočných žien a mladíc bez počtu!

Ale iba jediná je holubička moja,

moja čistá, jediná dcéra matky,

miláčik svojej rodičky.

Zazreli ju dievčence a blahorečia jej, kráľovné s vedľajšími ženami, a jasajú jej v ústrety.

Aby k nám prúdil čo i len zlomok požehnania Panny Márie, musíme ísť v jej šľapajach. Celý Máriin život je neustálym „áno“ Božej vôli. Životy jej nasledovníkov musia byť tiež láskou ku všetkému, čo je v súlade s Božou vôľou.

Duch Svätý raz povedal vyvolenému ľudu tieto slová:

Keď však budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, keď budeš plniť a zachovávať jeho príkazy, ktoré ti ja dnes nariaďujem, Pán, tvoj Boh, ťa povýši nad všetky národy, čo sú na zemi. Na teba sa znesú a k tebe dôjdu všetky tieto požehnania, ak budeš počúvať jeho príkazy. Budeš požehnaný v meste, budeš požehnaný na poli. Požehnaný bude plod tvojho života, plod tvojej zeme a plod tvojho dobytka, stáda tvojho dobytka a čriedy tvojich oviec. Požehnané budú tvoje humná a tvoje sýpky. Požehnaný budeš, či budeš vchádzať alebo vychádzať. Pán dá padnúť pred tebou tvojim nepriateľom, čo sa postavia proti tebe; jednou cestou pôjdu proti tebe, ale siedmimi (cestami) budú pred tebou utekať. Pán zošle požehnanie na tvoje zásobárne a na všetky práce tvojich rúk a požehná ťa v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. (Dt 28, 1 – 8 )

Týmito slovami Boh sľubuje pozemské požehnania za tvoju vernosť.

Mária je žena, ktorá naplno žije svoju ženskosť, vzor života pre každú ženu, najmä matku – fyzickú aj duchovnú. Je vzorom správania, správania a výchovy detí, pretože to bola ona, ktorá vychovala Ježiša, a on jej bol poslušný v Nazarete, pozorujúc jej život (porov. Lk 2,51).

Mária je osoba, na ktorú by sa mali odvolávať všetky ženy pri prežívaní svojej ženskosti, ale aj všetci muži, aby sa od nej mohli učiť, ako sa správať k ženám, ako rešpektovať ich odlišnosti a kým sú. Vstup do vzťahu s Máriou má vplyv na naše životy. Premieňa nás zvnútra. Umožňuje nám pozerať sa na seba a na všetkých okolo nás inak. Je to skutočná premena. Stať sa – ako by povedal svätý Pavol – „novým človekom“ (porov. Kol 3, 10).

A tak uzavriem tieto myšlienky slovami svätého Efréma, ktorý takto vyjadruje svoju vlastnú a našu vďačnosť Panne Márii.  „Zotrela si všetky slzy z tváre zeme. Naplnila si celé stvorenie všetkými dobrodeniami. Zachránila si obyvateľov neba, zachránila si obyvateľov zeme. Skrze teba dostávame istú záruku nášho zmŕtvychvstania... Skrze teba všetka sláva, česť a všetka svätosť od prvého Adama až do konca časov bola, je a bude udelená apoštolom, prorokom, mučeníkom, spravodlivým a ľuďom pokorného srdca. Ó, ty, jediná, Nepoškvrnená! V tebe, ó, plná milosti, sa raduje celé stvorenie.“

Pán dekan spomenul Rose Kennedyovú, matku najslávnejšej americkej rodiny.

Zaujímavo prežívala Krížovú cestu. Zvlášť 12. a 14. zastavenie, hľadiac na svojich troch zavraždených synov.

A keď hodnotí Ježišovo zmŕtvychvstanie, píše:

moje srdce plesá

a ďakuje Bohu za to,

že mi dal dar viery. 

 

Boh nás pozýva,

aby sme mali úctu k človeku,

úctu k žene

i k mužovi.

To je Božie učenie.

Sme Božie stvorenia.

 

Mária nech je našim vzorom:

vzorom ľudskosti,

vernosti,

úcty,

zodpovednosti.

 

-----------------------------------------