Farnosť Rudinská

Aktivity otca biskupa Františka Trstenského

Otec biskup pripravil brožúrku “Na minútku s Božím slovom”. Má formát A6 a rozsah 50 strán. Obsahuje krátke zamyslenia k nedeľným evanjeliám v liturgickom roku “C”, ktorý sa začne od 1. adventnej nedele. V danom liturgickom roku budú najčastejšie zaznievať úryvky z Evanjelia podľa Lukáša. Milosrdenstvo a radosť sú témy, ktoré charakterizujú Ježišovo posolstvo, ako ho zachytil evanjelista Lukáš. Brožúrku si môžete zakúpiť osobne alebo cez internet v kníhkupectvách s kresťanskou literatúrou.

Klikni na obrázok a vypočuj si:

Potrebujeme byť svedkami viery, vraví rok po menovaní biskup František Trstenský

Bratislava 7. septembra (TK KBS) Potrebujeme byť svedkami viery, vraví rok po menovaní Svätým Otcom Františkom Mons. František Trstenský. Za výzvu Spišskej diecézy, ktorej vedenie prevzal, považuje oživenie poslania odovzdávať vieru. „Zabudli sme na to. Spoliehali sme sa na to, že keď prišla sloboda, tak to pôjde samo od seba. Potrebujeme byť svedkami viery a túto skúsenosť odovzdávať príkladom,“ hovorí v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS.

– Ako vidíte svoj prvý rok v úrade diecézneho biskupa?

Svätý Otec prejavil voči mne veľkú dôveru, ktorú si vážim a chcem túto dôveru pretaviť svojou vernou službou biskupa. Prvý rok bol náročný a radostný zároveň. Náročný preto, lebo postupne pribúdajú povinnosti diecézneho biskupa, ktoré je potrebné napĺňať. Niektoré úlohy sú z minulosti, lebo čakali na úrad diecézneho biskupa. Ďalšie sú výzvy, ktoré prináša súčasná doba a každodenná starostlivosť o našu diecézu. Radostný preto, lebo som zahrnutý modlitbami a obetami množstva ľudí, ktorí ma v tejto mojej službe sprevádzajú. Vnímam aj podporu mojich spolubratov kňazov, ktorí túžia spolu v jednote so mnou posúvať Boží ľud bližšie ku Kristovi. Ďakujem za horlivosť mladých ľudí, rodín, seniorov ale aj zasvätených osôb. Neviem si predstaviť, že by som v tejto službe zostal osamotený.

– S nástupom nového biskupa do vedenia diecézy sa často spája aj istá obmena jeho spolupracovníkov. Kto je súčasťou Vášho tímu a ako hodnotíte Vašu spoluprácu?

Nastúpil som do rozbehnutej práce, ktorú viedol môj terajší pomocný otec biskup Ján v úrade diecézneho administrátora. Som veľmi vďačný, že som po mojom prevzatí úradu na biskupskom úrade našiel prijatie a ochotu pracovať pre dobro Božieho ľudu našej diecézy. Vnímal som, že dary a talenty je potrebné ponúknuť aj do iných služieb v diecéze. Preto som pozval do služby môjho nového osobného sekretára, nového vicekancelára, notára... Nasledujem príklad Svätého Otca Františka, ktorý posúva svojich spolupracovníkov do iných služieb a pastoračných úloh, aby sa nezmenili na úradníkov, ale zostali pastiermi. Pri návšteve vatikánskych inštitúcií som vnímal atmosféru prijatia. Na to kladiem dôraz aj v mojej službe. Každý, kto prichádza ku mne, je vítaný a prijatý. Stretávame sa s ľuďmi, nie so stránkami... Chceme budovať Cirkev nie ako úrad, ale ako rodinu bratov a sestier.

– Čo podľa Vás počas uplynulého roka najviac posilnilo vzťahy medzi kňazmi v diecéze?

Sú to chvíle nášho posväcovania – spoločné kňazské rekolekcie, eucharistické adorácie, spoločne slávený Zelený štvrtok, ale aj osobná vigília kňazov pred sviatkom Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza a Deň posvätenia kňazov na konci júna.

– Svojich spolubratov v diecéze oslovujete netradične aj formou videí, aké sú reakcie na tento druh sprevádzania?

„Slovko mojim bratom“ nie je napomenutie, ale vyjadrenie vďaky a povzbudenie pre mojich kňazov, lebo aj týmto spôsobom im chcem ukázať, že som im nablízku. Ale to nenahradí osobné stretnutia, o ktoré sa usilujem. Kňazi sú srdcom a rukami biskupa. Potrebujem ich, sú moji najbližší spolupracovníci – robotníci v Pánovej vinici.

– Ako sa Vám darí zapájať do života Cirkvi laikov – ženy a mužov?

Túžim, aby aj v inštitúciách, ktoré sú nevyhnutné pre život našej diecézy, boli prítomní laickí bratia a sestry. Potrebujem počuť ich radu a múdrosť. Majú skúsenosť a ochotu ponúknuť svoje dary pred dobro Cirkvi. Preto napríklad v novozriadenej Diecéznej ekonomickej rade je zastúpený iba jeden kňaz. Predsa, úloha kňazov je viac v duchovnej službe. Podobne Diecézna pastoračná rada je zložená najmä z laických bratov a sestier presne v tom duchu, ako to očakáva Cirkev. Nových spolupracovníkov mám aj v novom úrade pre evanjelizáciu a apoštolát a v troch nových centrách pastorácie mládeže, Rómov a manželov a rodín.

–  Čo považujete za najnáročnejšie výzvy Spišskej diecézy?

Oživiť naše poslanie odovzdávať vieru. Zabudli sme na to. Spoliehali sme sa na to, že keď prišla sloboda, tak to pôjde samo od seba. Potrebujeme byť svedkami viery a túto skúsenosť odovzdávať príkladom. Potrebujeme budovať naše rodiny ako domácu cirkev, kde sa viera každodenné žije v modlitbe, odpustení a skutkoch vzájomnej lásky.

– Aké plody svojej vízie pastoračného pôsobenia vnímate po roku v službe diecézneho biskupa?

Keď som bol menovaný 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie za diecézneho biskupa, vyjadril som túžbu, aby moja služba bola „kontinuita a dynamizmus“. Vnímam, že život podľa evanjelia mnohým znova prináša radosť a nadšenie pre Ježiša Krista.

– Po slávnosti blahorečenia Jána Havlíka bolo oznámené, že vo Vašej diecéze bude ďalšie Národné stretnutie mládeže, ako to vnímate?

Je to skvelá správa, lebo sa nám ponúka veľká príležitosť osloviť mladých ľudí. Mnohí z nich prežívajú osamelosť, ktorú nemôžu vyplniť sociálne siete. Túžia a potrebujú živé a reálne vzťahy. Mladí sa pýtajú po zmysle života. Tým zmyslom je Ježiš Kristus. Chcem, aby mladí zažili krásu spoločenstva, keď sa mladí spolu modlia, chvália Pána, aktívne žijú v farnosti... Je to priestor, v ktorom sa rodia aj duchovné povolania. Mladí sú budúcnosťou Cirkvi a spoločnosti.

– Cirkev má pred sebou Jubilejný rok 2025. Čo má priniesť veriacim na Slovensku a aké podnety chcete priniesť vo svojej diecéze?

Len pred pár dňami som zriadil diecéznu Komisiu pre jubilejný rok. Ďalej som sa stretol s farármi, ktorých chrámy budú určené ako jubilejné. Mottom jubilejného roka je „Pútnici nádeje“. Chceme prinášať nádej do našej spoločnosti. Svätého Otca Františka prosím o rozšírenie počtu misionárov milosrdenstva pre našu diecézu, ktorí budú ohlasovať Božiu lásku, odpustenie a pozývať ľudí, aby sa vrátili k Bohu. V diecéze pripravujeme počas jubilejného roka odprosujúcu pobožnosť, eucharistický kongres, spoločné duchovné cvičenia pre kňazov a ďalšie spoločné slávenia. Jubilejný rok je výnimočnou príležitosťou pre obnovu nášho vzťahu s Kristom.

Ad limina apostolorum:

Kázeň otca biskupa Františka Trstenského v Lateránskej Bazilike.

Klikni na obrázok:

Klikni na obrázok: 

(Klikni na obrázok, pozri viac foto)

(Klikni na obrázok, pozri viac foto,

aj záverečné požehnanie)

17. ROZHLASOVÁ PÚŤ DO SANKTUÁRIA BOŽIEHO MILOSRDENSTVA

Téma: Ježišova cesta do Emauz v roku modlitby v príprave na Jubileum 2025

06:00 - Ranné spojenie

09:00 - Slávnostné otvorenie púte

09:45 - Modlitba posvätného ruženca

10:30 - Svätá omša s eucharistickou adoráciou,

hl. celebrant Mons. František Trstenský, spišský diecézny biskup

Klikni na obrázok:

Slávnosť Fatimskej Panny Márie v Rudinskej

s otcom biskupom Františkom Trstenským. 

Milí farníci, milí priatelia, pozývame Vás

na krásnu slávnosť, príďte sa povzbudiť: 

Stará Ľubovňa - kázeň otca biskupa Františka

Milí spolubratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, rehoľníci a rehoľníčky, predstavitelia štátnej správy a samosprávy, učitelia a spolužiaci z cirkevného gymnázia, drahí bratia a sestry tu v Chráme Matky ustavičnej pomoci v Starej Ľubovni, ako aj vy všetci, ktorí ste s nami duchovne spojení prostredníctvom katolíckeho Rádia Lumen a sociálnych sietí, ale najmä vy, smútiaci rodičia, súrodenci, príbuzní, ako aj ostatní zasiahnutí stratou troch našich dievčat.

Dovolím si použiť toto oslovenie „našich“, pretože od soboty sa tragédia troch dievčat stala súčasťou našich životov, našich modlitieb, prejavov ľudskej a duchovnej blízkosti, ale aj nášho vlastného uvažovania nad krehkosťou ľudského života. Viacerí sme scitliveli v pohľade na život, na to, čo je skutočne hodnotné a dôležité na rozdiel od ambícií, rôznych žabomyších vojen v našich vzťahoch a v našej spoločnosti.

Zoči-voči tajomstvu života a smrti, s ktorým sme náhle a nekompromisne konfrontovaní, s pokorou vnímame, aká nezastupiteľná je v našom živote viera, nádej a láska, všetko ostatné je prchavé a nestále.

Pri sobotňajšom nešťastí som sa ja sám, ako aj mnohí pýtali, akým spôsobom, gestom alebo slovom dokázať zmierniť bolesť a utrpenie pozostalých. Všetci cítime, že napriek snahe je každé slovo nedostatočné. A predsa my tu prítomní, ako aj všetci na Slovensku chceme povedať, že nechceme dovoliť, aby ľahostajnosť a nezáujem vstúpili do našich životov.

Sme tu, aby sme aj vám našou prítomnosťou, našimi modlitbami vyjadrili našu blízkosť, našu ľudskosť, ale aj našu kresťanskú vieru. Na mnohých miestach ľudia zažínali v týchto dňoch sviece s modlitbou na perách za tieto dievčatá, lebo sme cítili, že je to najhlbšie a možno jediné zmysluplné, čo v tejto chvíli dokážeme vysloviť.

Uplynulú sobotu prišlo na Spišskú Kapitulu 1600 mladých ľudí z našej Spišskej diecézy. Neprišli na rockový koncert nejakej superstar alebo na festival za účasti celebrity. Poznáme z televíznych obrazoviek program Slovensko hľadá Superstar. Mladí prišli, aby sa stretli s Kristom, ktorý im dáva zmysel života, pre ktorých On je skutočnou Superstar a Celebritou, ktorú nepotrebujú hľadať, lebo ju už našli a žijú s Ježišom a podľa Ježiša.

Prišli, aby zažili spoločenstvo Cirkvi, ktorá je otvorená pre mladých a ktorá ich potrebuje. S týmto úmyslom prichádzali na stretnutie mladých kresťanov aj Lucka, Katka a Sofia ako mladé šikovné dievčatá, ktoré majú rady Krista, majú rady Cirkev a viera bola pre ne samozrejmá ako dýchať vzduch, úsmev a láskavé slovo, lebo správne srdcom a životom rozumeli a žili Ježišovo evanjelium.

Chcem povedať, že takúto vieru dostali aj doma, na cirkevnom gymnáziu, v prostredí gréckokatolíckej a rímskokatolíckej farnosti a v spoločenstvách mladých. Nádherné svedectvo pre dnešný svet, ktorý tvrdí, že viera je staromódna a hodí sa tak iba pre seniorov. Mladí, máte miesto v Cirkvi, ste našou budúcnosťou. Z vašej šikovnosti, múdrosti a nadšenia sa teší Cirkev. Potrebujeme vás a počítame s vami. Buďte užitoční pre Cirkev a pre tento svet.

Keď sa stalo toto nešťastie pri vystupovaní na autobusovej zastávke a dozvedeli sme sa o ňom, padlo 1600 ľudí na kolená a modlili sa v Katedrále sv. Martina. Drahí rodičia, mladí sa modlili za vaše dcéry, drahí súrodenci, 1600 mladých sa modlilo za vaše sestry, za vás. Mladí sa túžia modliť, túžia po skutočnej Pravde, Dobre a Kráse. Preto sme aj dnes tu, lebo veríme v silu modlitby, v silu viery a chceme aj vašu vieru, nádej a lásku posilniť. Chcem vyjadriť presvedčenie, že tak by si to želali aj naše dievčatá.

Na sociálnych sieťach viackrát zaznela aj otázka: Kde bol váš Boh, keď takéto nešťastie dopustil? To je otázka tých, ktorí neveria v existenciu Boha, odmietajú, aby im niekto určoval pravidlá, ale zároveň sa dožadujú jeho všemohúcnosti, žiadajú, aby zasiahol do života iných. A čo nám ponúka Ježiš Kristus, v ktorého veríme? On ponúka iný obraz ako kategóriu moci. Ježiš sa stal smrteľným človekom a ponúkol na kríži svoj život.

Ježiš neprišiel vysvetliť všetky naše tragédie, ale prišiel, aby ich vzal na seba v mene lásky. Hovorí sa, že „láska sa začína tam, kde zložíme zo seba brnenie, ktoré má chrániť naše ,ja‘, a druhý človek ma zaujíma viac ako môj komfort a moje pohodlie“. Ježiš odložil akékoľvek brnenie. Stal sa bezmocným, zneváženým, zradeným, opusteným a vystúpil na kríž z lásky k nám.

Bratia a sestry, táto chvíľa rozlúčky nech je pre nás výzvou odložiť brnenie našich vlastných záujmov. O láske môžeme hovoriť len tam, kde sa skončí neustála súťaživosť, ktorá vyčerpáva ľudské bytosti, aby sme si vzájomne dokazovali, že sme niečím viac. Lebo v nečakanom okamihu krehkosti ľudského života môžeme o to všetko prísť. Ďakujem našim dievčatám, že pri svojom krátkom živote ukázali lásku, ktorá zabúda na seba, a druhý človek ich zaujímal viac. Hovoria o tom krásne svedectva ich rodičov, ich spolužiakov, kňazov, spoločenstvá mladých kresťanov, v ktorých sa stretávali.

Ich strata zatriasla našimi životmi, zatriasla istotami o nás samých. Je to príliš vysoká obeta ich životov, aby to zatriaslo našimi životmi. Len Pán vie, prečo to bolo potrebné. Viacerí rodičia sa vyjadrili, že podobné alebo iné nešťastie sa môže stať ich deťom kdekoľvek na inom mieste, doma, cestou do školy... Zrazu sme si uvedomili, že sa to môže stať každému z nás, v jedinom okamihu... Možno sa pýtame: ako sa voči tomu dá brániť? Ako sa k tejto obave postaviť?

Jedna z možností je vytesniť ju a nemyslieť na to. Iný prístup je, že podľahneme akémusi fatalizmu a povieme, že čo sa má stať, tak sa stane. Ale ja vás pozývam k inému postoju. K postoju viery, nádeje a lásky. Krehkosť a tajomstvo života nám ukazuje, aké vzácne a potrebné sú naše vzájomné vzťahy naplnené Ježišovou láskou, Ježišovým odpustením, Ježišovou ľudskosťou. On nám zanechal príklad.

Nasledujme ho! Aké dôležité je každé ráno, keď (ak) sa zobudíme, povedať: „Vďaka ti, Pane, za nový deň, pomôž mi ho prežiť tak, aby som bol darom pre druhých.“ Aké dôležité je povedať každý večer: „Vďaka za tento prežitý deň.“ Aké je dôležité povedať Bohu i druhému „odpusť a prepáč“, aby slnko nezapadlo nad naším hnevom. Jednoducho žiť svoj život s láskou a vďačnosťou.

Drahí rodičia, chcem vám dať dar. Je to veľkonočná svieca, ktorá symbolizuje Krista, ktorý povedal: „Ja som svetlo sveta.“ Vaše dcéry verili, že Kristus je týmto svetlom aj pre ich životy, a kráčali týmto životom ako deti svetla. Pevne veríme, že teraz sú v jeho prítomnosti, lebo veríme slovám Ježiša: „Ja som vzkriesenie a život.“ Keď prídu chvíle náročné a spomienky bolestivé, zažnite túto sviecu, pomodlite sa pri nej, poproste dobrého Pána o svetlo a silu.

Sme tu zhromaždení ako veriace spoločenstvo bratov a sestier. Zo srdca ďakujem vám, rodičia, príbuzní, vám, učitelia a spolužiaci cirkevného gymnázia, vám, drahí veriaci Starej Ľubovne, ale aj celého Slovenska, za vaše svedectvo viery, za vaše svedectvo ľudskosti, za vaše slzy, za naše slzy. Ježiš zaplakal nad smrťou svojho priateľa Lazára. Kým vieme plakať, sme ľuďmi, kým vieme plakať, sme Kristovi.

Keď slávim svätú omšu v našej biskupskej kaplnke v Spišskej Kapitule, vždy mám pred očami nápis, ktorý je namaľovaný oproti mne na stene veľkými písmenami. Je to citát z Listu apoštola Pavla, ktorý napísal veriacim do Ríma. Začína sa slovami: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky?“ (Rim 8,35)

Drahí moji, bolesť je veľká, ale ešte väčšia je naša nádej. Preto vás povzbudzujem aj v tejto chvíli, nedovoľme, aby nás bolesť, výčitky alebo pochybnosti odlúčili od Kristovej lásky. Zomknime sa bližšie ku Kristovi, k jeho láske a žime ju. Naše dievčatá zomreli v sobotu a hneď nasledujúci deň bola Nedeľa Božieho milosrdenstva, každá nedeľa je vždy oslavou Pánovho vzkriesenia. Preto na záver vás všetkých pozývam: vyznajme spoločne tieto slová: Ježišu, dôverujem ti! Amen.

Nedeľa Božieho milosrdenstva v Smižanoch

Klikni na obrázok:

Otec biskup František Trstenský v RTVS o Veľkej Noci

klikni na obrázok:

Mestská televízia Ružomberok: klikni na obrázok 

Klikni na obrázok 

Vyhlásenie spišského biskupa k tragédii pri Liptovskom Mikuláši

Spišská Kapitula 13. marca (TK KBS) Spišský biskup Mons. František Trstenský vyjadril sústrasť po tragédii na železnici pri obci Beňadiková v okrese Liptovský Mikuláš, pri ktorej zomreli matka so svojou telesne postihnutou dcérou. Vyhlásenie vám ponúkam v plnom znení:

Tragédia pri Liptovskom Mikuláši, kde zomreli matka so svojou telesne postihnutou dcérou sa ma veľmi dotkla. Vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým a vkladám ich v modlitbe Božiemu milosrdenstvu. Medzi nami žije veľa ľudí rôzneho veku, aj mnohé deti, ktoré si vyžadujú celoživotnú starostlivosť. Je to veľmi náročné pre ich rodiny: finančne, materiálne, psychicky i duchovne. Ďakujem rodinám, ktoré s láskou prijali a obetavo sa starajú o svoje postihnuté deti. Vo svojej službe sú svedkami nezištnej lásky, ktorá nás spája s ukrižovaným Ježišom. Apelujem na farské komunity, miestne samosprávy i štátnu správu, aby sme nenechávali takéto rodiny bez pomoci. Buďme všímaví k ich potrebám, ponúknime im konkrétnu pomoc. Vytvárajme im v našich dedinách a mestách dôstojné podmienky pre ich život. Nedopusťme, aby sa v takýchto rodinách zakorenili strach o budúcnosť, zlé sociálne podmienky a zúfalstvo.

Mons. František Trstenský, spišský biskup

František s Františkom 11

Žehnám Slovensku, odkázal Slovákom pápež František po otcovi biskupovi Františkovi ...

Rozhovor s otcom biskupom Františkom v Ríme

– Ako došlo k tomuto stretnutiu?

Vďaka pomoci apoštolského nuncia na Slovensku, ktorého som požiadal o sprostredkovanie série stretnutí vo Večnom meste. Rád by som poďakoval za jeho pomoc.

– Ako prebehlo samotné stretnutie?

Pápež František ma prijal dnes ráno o 9:00 v súkromnej bibliotéke Apoštolského paláca. Boli sme spolu 25 minút. Po predstavení a výmene darov sme sa mali možnosť spolu súkromne rozprávať.

– Prečo ste žiadali o osobné prijatie?

Hlavným dôvodom, prečo som požiadal o osobné stretnutie, bolo to, že som sa chcel predstaviť. Privítal to, že som prišiel do Ríma. Bol to on, kto ma menoval, preto som rád, že osobné stretnutie vyšlo.

– Čo vám odkázal?

Svätý Otec František ma povzbudil k štyrom „blízkostiam“. Ako biskup mám byť blízko k Bohu, aby som bol človekom modlitby. Potom blízko k ostatným otcom biskupom v rámci nášho biskupského zboru. Potom k spolubratom v kňazskej službe, byť blízko k nim, zaujímať sa o ich život. A nakoniec byť blízko k Božiemu ľudu. Načúvať mu, žiť vedľa neho. Žiť tým, čo ho trápi a čím žije.

– Čo ste mu povedali vy?

Reagoval som na to, o čo ma požiadal, a potom som uistil Svätého Otca o modlitbe za neho. V závere som ho požiadal o požehnanie pre mňa, spišskú diecézu i celé Slovensko.

– Aké dary ste mu priniesli zo Slovenska?

Daroval som mu obraz Levočskej Panny Márie. Povedal som mu, že ide o miesto modlitby, ktoré je navštevované ľuďmi z celého sveta a že ho navštívil aj svätý Ján Pavol II. Ďalej som mu daroval jeden netradičný darček – betlehem z perníka, dar mladých v podobe tašky s nápisom „František, choď a oprav môj dom. (podpísaný) Ježiš“ so spomienkovými predmetmi z diecézy – knihu so životopisom biskupa Jána Vojtaššáka a ďalšie drobnosti.

– Čo vám podaroval Svätý Otec?

Daroval mi knihu o kňazstve s názvom Svedkovia a nie úradníci (Testimoni, non funzionari. Il sacerdote dentro il cambiamento d'epoca), ktorej autorom je kardinál François-Xavier Bustillo. Predslov k nej napísal Luigi Maria Epicoco. Prosil ma, aby som ju tlmočil kňazom, aby sme boli pastiermi a svedkami.

– Zanechal vám nejaký odkaz pre Cirkev a Slovensko?

Žehnám Slovensku. To bol jeho hlavný odkaz, ktorý mi povedal. Spomínali sme spolu na jeho návštevu Slovenska. Zostala mu hlboko vrytá do srdca. Zaujímal sa o našu krajinu. Zároveň poprosil – ako tradične prosí – o modlitby za seba a úrad, ktorý mu je zverený. Povedal som mu, že budem jeho odkaz tlmočiť ďalej.

František s Františkom 10

František s Františkom 9

František s Františkom 8

František s Františkom 7

František s Františkom 1

František s Františkom 2

František s Františkom 3

František s Františkom 4

František s Františkom 5

František s Františkom 6

Biskup František v slovenskom ústave SVCM (14. 1. 2024)

S jeruzalemským patriarchom Pierbatistom Pizzaballom,

jeho profesorom (15. 1. 2024) 

František s Františkom (15. 1. 2024)

Rozhovor s otcom biskupom Františkom: Klikni na obrázok:  

František Trstenský v Ríme (23. 11. 2023) - klikni na obrázok a počúvaj:

• Predch.
• Nasl.