Fatimská slávnosť v apríli 2025 - Dielo večného Boha...
Dnes sme začali novú sériu úvah, duchovných pohľadov na Božiu Matku. Chceme sa zamýšľať nad modlitbou „Zdravas Mária.“ Samozrejme, ak chceme uvažovať nad titulom „Milostiplná – Kecharitomene“, ktorý jej dal archanjel, musíme ísť ešte ďalej a hľadieť na Máriu, mladú dievčinu, ktorú si Pán vyvolil za Matku svojho Syna.
Večný Boh Otec si pripravoval toto dievča na vznešenú úlohu - na Materstvo, preto sa rozhodol, že by nebolo vhodné, aby Matka, ktorá porodí Božie dieťa, bola zasiahnutá hriechom. Preto ju už v lone svätej Anny uchránil od hriechu – dedičného. A od každého iného. Márie sa nikdy hriech nedotkol.
Večný Boh v Trojici začína pripravovať v Márii tajomstvo vtelenia. Existujú viaceré mystické zážitky vyvolených osôb, ktorým Boh zjavil veľa tajomného. Bl. Katarína Emmerichová, či španielska mystička Mária z Agredy ponúkajú svoj pohľad na mnohé tajomstvá. Zvestovaniu - tomuto tajomstvu predchádzali zvláštne dni – bolo ich deväť, kedy Pán pripravoval mladé, čisté, nevinné, omilostené dievča. Pán dekan nám dnes ponúkol zaujímavé pohľady na situáciu pred Zvestovaním.
Aby jej bezchybný život mohol byť pre všetkých príkladom najvyššej svätosti, vložil Všemohúci na našu Kráľovnú a Paniu povinnosť manželky svätého Jozefa, čo bola úloha, ktorá vyžadovala viac kontaktu so susedmi. Nebeská Pani bola pri zžívaní sa s týmto novým stavom naplnená vznešenými myšlienkami a pocitmi pri plnení svojich povinností a všetky aktivity svojho života riadila s múdrosťou a pre ľudí sa stala jedinečným príkladom.
Mnohí sa už pri obyčajnom pohľade na ňu odvrátili od hriechu a iní napravili svoj život, pričom boli všetci ovplyvnení jej zjavom a vo svojich dušiach pociťovali nebeské účinky.
Šesť mesiacov a sedemnásť dní uplynulo od jej zasnúbenia do vtelenia Slova. Mária z Agredy uvádza, že „nemôžem pomýšľať ani len na krátky opis jej hrdinských činov, všetkých vnútorných i vonkajších cností, všetkých jej skutkov lásky, pokory, zbožnosti a milosrdenstva, almužien a dobrodení, pretože to presahuje moc pera. To najlepšie, čo môžem urobiť, je všetko zhrnúť a povedať, že Najvyšší zistil, že najsvätejšia Mária plní všetky jeho očakávania a priania v maximálnej miere, ktorá je pri súžití stvorenia a Stvoriteľa možná. Boh sa cítil jej svätosťou a zásluhami akoby povinný a (podľa nášho spôsobu vyjadrovania) donútený k tomu, aby svoje kroky urýchlil, vztiahol svoje všemohúce ruky a spôsobil najväčší mysliteľný div, ku ktorému v histórii ľudstva dovtedy nedošlo a už ani nedôjde, totiž ku vteleniu jednorodeného Otcovho Syna v panenskom lone tejto Panej.“
Pán Boh pripravoval najsvätejšiu Máriu zvláštnym spôsobom počas deviatich dní pred týmto tajomstvom a rieke svojho božstva dovolil prudko sa ponáhľať ďalej (Ž 45,5), aby toto Božie Mesto zaplavila svojím prívalom. Udeľoval jej veľké milosti, dary a láskavosti.
Behom prvého dňa tejto najsvätejšej novény nebeská Kňažná Mária po nepatrnom odpočinku a podľa vzoru svojho praotca Dávida i podľa denného rozvrhu daného jej Pánom opustila o polnoci lôžko (Ž 118,62), aby v prítomnosti Najvyššieho padla na tvár a začala so svojimi obvyklými modlitbami a posvätnými cvičeniami. Anjeli, ktorí ju navštívili, k nej prehovorili a povedali: „Nevesta nášho Kráľa a Pána, vstaň, pretože ťa volá jeho Velebnosť.“ Ona s vrúcnou láskou vstala a odpovedala: „Pán prikazuje, aby prach povstal z prachu.“ Otočila sa k tvári Pána, ktorý ju volal, a dodala: „Najvyšší a najmocnejší Pane, čo si praješ so mnou urobiť?“
Naša Kňažná v tejto vízii pochopila najvyššie tajomstvo božstva a jeho dokonalosti, zvlášť Božiu komunikáciu, predovšetkým tú, ktorou komunikuje prostredníctvom diela svojho stvorenia. Videla, že všetko vzniklo z Božej dobroty a štedrosti, že stvorenie tvorov nebolo nutné na doplnenie jeho božskej existencie ani jeho nekonečnej slávy, pretože aj bez nich bol slávny v priebehu nekonečnej večnosti pred stvorením sveta. S mnohými svätými tajomstvami, ktoré boli našej Kráľovnej zjavené, nemôžu ani nemajú byť oboznámení všetci, pretože len ona sama bola tou jedinou (Pies 6, 9) Vyvolenou, vybratou pre tieto radosti najvyšším Kráľom a Pánom všetkého tvorstva.
S planúcim srdcom prosila večného Otca, aby poslal na svet Jednorodeného a udelil ľuďom spásu, pretože tak bude môcť uspokojiť a (ľudsky povedané) uskutočniť to, k čomu ho pobáda jeho božstvo a dokonalosť.
Pánovi boli tieto prosby jeho Nevesty veľmi príjemné, boli šarlátovými stuhami (Pies 4,3), ktorými spútala a zaistila si jeho lásku. On sa potom, aby mohol uskutočniť svoje priania, snažil najskôr pripraviť stánok alebo chrám, do ktorého by zostúpil z lona večného Otca.
Preto jej počas prvého dňa ukázal v tejto vízii všetko, čo vykonal v prvom dni stvorenia sveta, ako je to zaznamenané v knihe Genezis (Gn 1,1 - 5). Všetko vnímala s väčšou jasnosťou a pochopením, než keby toho bola očitým svedkom, pretože najprv vnímala, aké to všetko bolo v Bohu a aké to potom bolo samo osebe.
Vnímala a chápala, ako na začiatku stvoril Pán nebo a zem (Gn 1,1 – 5), Duch Pána sa vznášal nad vodami, ako bolo z Božieho rozkazu stvorené svetlo, aká bola jeho podstata, ako bola tma po oddelení nazvaná nocou a svetlo dňom a ako tým bol vytvorený prvý deň. Poznala rozmery zeme, jej dĺžku, šírku a hĺbku, jej jaskyne, peklo, predpeklie a očistec s ich obyvateľmi, zem, podnebie, poludník a rozdelenie sveta a všetkých jeho obyvateľov a vládcov. S rovnakou jasnosťou poznala nižšie nebeské telesá a najvyššie nebo. Vnímala, ako boli prvého dňa stvorení anjeli, bola zoznámená s ich prirodzenosťou, stavom, rozmanitosťou, hierarchiou, poslaním, triedami a cnosťami. Bola jej zjavená vzbura skazených anjelov, ich pád i okolnosti a príčina tohto poklesku, aj keď pred ňou Pán stále skrýval to, čo sa týkalo jej. Porozumela trestu i účinku hriechu v démonoch, pretože ich videla takých, akými sú sami osebe. V závere tohto prvého dňa jej Pán ukázal, ako bola aj ona utvorená z rovnakého nízkeho pozemského materiálu a obdarená rovnakou prirodzenosťou ako všetci tí, ktorí sa obracajú späť na prach. Nepovedal však, že sa naň obráti aj ona
Celú túto víziu i jej účinky Najvyšší usporiadal tak, aby nimi boli v Máriinom srdci vyhĺbené hlboké priekopy, ktoré boli potrebné pre položenie základov stavby, čo si v nej prial vystavať. Stavby takej vysokej, aby siahala až k podstatnému spojeniu božskej a ľudskej prirodzenosti. A pretože dôstojnosť Božej Matky bola neobmedzená a do istej miery nekonečná, bolo vhodné, aby bola ukotvená v pokore tomu úmernej. Dosahujúc vrchol cnosti, táto Požehnaná medzi ženami sa pokorovala do tej miery, že Najsvätejšia Trojica tým bola akoby plne odmenená, uspokojená a (podľa nášho spôsobu chápania) prinútená ju vyvýšiť na najvyššiu možnú úroveň dôstojnosti medzi tvormi a najbližšie samému božstvu. V tejto blahovôli jeho Majestát prehovoril a povedal jej:
Na to nebeská Kňažná odpovedala: „Pane a večný Bože, ktorému patrí všetka moc a múdrosť, ktorého prianiu nikto nemôže vzdorovať, kto bude prekážať tvojej všemohúcnosti? Kto zadrží mocný prúd tvojho božstva, aby tvoje želanie udeliť dobrodenie celému ľudstvu zostalo nenaplnené? Toto požehnanie nemôže závisieť od zásluh nejakého tvora. Preto, môj Pán a Vládca, nečakaj, pretože neskôr by sme si ho mohli zasluhovať ešte menej.
Hriechov ľudstva pribúda a útoky proti tebe
sa znásobujú, ako si môžeme zaslúžiť
toto veľké požehnanie, ktorého sa
denne stávame viac nehodnými?
V tebe samom, môj Pane, spočíva posledná príčina a dôvod našej spásy. Tvoja nekonečná štedrosť, tvoje neobmedzené milosrdenstvo ťa podnecuje, vzdychy prorokov a otcov tvojho ľudu ťa prosia, svätí po tebe túžia, hriešnici k tebe vzhliadajú a všetci spoločne k tebe volajú. Aj ja, bezvýznamný červ, ktorý je v dôsledku svojej nevďačnosti nehodný tvojej milosrdnej blahosklonnosti, si ťa trúfam z hĺbky svojho srdca prosiť, aby si urýchlil svoj príchod a pre svoju väčšiu slávu aj svoje vykúpenie."
Keď nebeská Kňažná ukončila túto modlitbu, vrátila sa do svojho obvyklého a prirodzenejšieho stavu. Avšak v snahe splniť Pánov príkaz celý ten deň prosila o vtelenie Slova a s najhlbšou pokorou opakovala duchovné cvičenie, keď padala na tvár a modlila sa na zemi s rukami rozpaženými do podoby kríža. Sám Duch Svätý, ktorý ju riadil, naučil ju klaňať sa a modliť v tejto polohe, ktorá tak veľmi tešila Najsvätejšiu Trojicu.
POUČENIE Božej Matky:
Dcéra moja, smrteľníci nie sú schopní pochopiť nevýslovné činy ruky Všemohúceho pri mojej príprave na vtelenie večného Slova. Najmä behom tých deviatich dní, ktoré tomuto vznešenému tajomstvu predchádzali, bol môj duch povznesený a zjednotený s nemennou Božou bytosťou. Bola som ponorená do oceánu jeho nekonečnej dokonalosti a mala som účasť na všetkých tých vznešených a božských účinkoch, ktoré prevyšujú všetky očakávania ľudského srdca.
Čo si dnes od teba prajem, je, aby si si všimla, ako som tieto vedomosti využívala, a aby si ma podľa možností a s pomocou vliateho svetla, ktoré si preto dostala, napodobnila. Použi vedomosti o stvoreniach ako rebrík pre výstup k Bohu, svojmu Stvoriteľovi, tým, že u nich, u všetkých, budeš hľadať ich počiatok a koniec. Nech ti slúžia ako zrkadlo, v ktorom sa odráža božstvo, pripomínajúce ti jeho všemohúcnosť a podnecujúce ťa k láske, ktorú od teba očakáva. Nech ťa veľkosť a vznešenosť Stvoriteľa napĺňa úžasom a chválou a v jeho prítomnosti sa pokoruj do prachu. Nevyhýbaj sa žiadnej ťažkosti ani utrpeniu, aby si sa stala tichou a pokornou srdcom. Všimni si, moja najdrahšia, že táto
cnosť pokory bola pevným základom všetkých divov, ktoré vo mne Najvyšší vykonal. Aby si mala túto cnosť vo väčšej úcte, pamätaj si, že je zo všetkých najvzácnejšia, najkrehkejšia a najrýchlejšie podliehajúca skaze. Pokiaľ ju v niektorom ohľade stratíš a nebudeš pokorná vo všetkom bez výnimky, nebudeš pokorná v ničom.
Prajem si, aby si ma v tom napodobnila a horlivo sa snažila získať pokoru, ktorá teší Najvyššieho i mňa. Pán vzhliada zo slávy svojho trónu na pokorných tejto zeme.
Druhý deň
V prvej časti tohto životopisu (zväzok I, č. 219) som sa zmienila o tom, že Máriino najčistejšie telo bolo počaté a dokonale formované behom siedmich dní. Najvyšší si prial uskutočniť tento zázrak preto, aby táto najsvätejšia duša nemusela čakať tak dlho ako duše obyčajných smrteľníkov. Prial si, aby bola stvorená a vdýchnutá do tela skôr ako obyčajne (ako sa to tiež naozaj stalo) s tým, aby sa začiatok nápravy sveta akosi podobal začiatku jeho stvorenia. K podobnej zhode došlo znovu pri príchode Vykupiteľa v tom, že po sformovaní nového Adama, Ježiša Krista, mohol Boh odpočívať ako ten, kto napol všetky sily svojej všemohúcnosti pri svojom najväčšom diele, a mohol si vychutnávať deň Pána všetkých svojich radostí. A pretože tieto zázraky vyžadovali zásah Matky božského Slova, ktorá mu mala dať viditeľnú podobu a mala spojiť dva extrémy, Boha a človeka, bolo vhodné, aby mala vzťah s oboma. Dôstojnosť Matky bola nižšia len než tá Božia a nadradená všetkému, čo nie je Boh. K tejto dôstojnosti patrila aj primeraná znalosť a chápanie ako najvyššej podstaty, tak i podstaty všetkých nižších tvorov.
V nadväznosti na svoj zámer pokračoval najvyšší Pán v udeľovaní milostí, ktorými chcel pred vtelením počas deviatich dní obdariť najsvätejšiu Máriu. Na druhý deň bola v rovnakom polnočnom čase panenská Mária navštívená práve tak, ako v prvý deň. Božská moc ju pozdvihla tou istou vznešenosťou a osvecovaním ju pripravovala na víziu božstva. On sám sa jej zjavil znovu nepriamym spôsobom rovnako ako v prvý deň. Bolo jej ukázané všetko, čo bolo vykonané v druhom dni stvorenia. Bola poučená o tom, ako Boh rozdelil vody (Gn 1,6), niektoré nahor a iné dole, aby vytvoril oblohu a nad ňou krištáľové rozhranie, známe ako vodné nebo.
A v najmúdrejšej Panne nezostali tieto vedomosti nečinné ani neplodné, pretože v nej najjasnejšie Božie svetlo ihneď pretekalo, roznecovalo ju a vyzývalo k obdivu, chválam a láske k dobru a Božej moci. Takto premenená božskou dokonalosťou praktizovala hrdinské činy všetkých cností, ktoré Boží majestát dokonale uspokojovali. A rovnako, ako jej Boh v predošlom prvom dni dal podiel na svojej múdrosti, tak jej v druhom dni dal primeraný podiel na svojej všemohúcnosti. Dal jej moc nad správaním nebies, planét a živlov, keď im všetkým prikázal, aby ju počúvali. Tak bola táto veľká Kráľovná vyvýšená k zvrchovanosti nad morom, zemou, živlami a nebeskou sférou i nad všetkými tvormi, ktoré obsahujú.
Táto zvrchovanosť a najvyššia moc patrila k dôstojnosti najsvätejšej Márie okrem vyššie uvedenej príčiny tiež ešte z dvoch ďalších dôvodov. Prvým dôvodom bol fakt, že táto Pani bola Kráľovnou, ktorá bola výsadou vyňatá z pôsobnosti obvyklého zákona hriechu a jeho dôsledkov. Nebolo by ani spravodlivé, keby jej výsady boli menšie než výsady anjelov, ktorí neboli zasiahnutí dôsledkami hriechu ani zbavení moci nad silou živlov.
Druhým dôvodom bolo, že túto nebeskú Kráľovnú a svoju matku mal poslúchať sám jej najsvätejší Syn. Keďže on bol Stvoriteľom živlov a všetkých vecí, logicky z toho vyplýva, že by ju mali poslúchať, keď je jej poddaný aj sám ich Stvoriteľ, a že by mali podliehať jej veleniu. Nebola osoba Ježiša Krista, s ohľadom na jeho človečenstvo, podriadená svojej matke v súlade s ustanovením a prirodzeným zákonom? Táto najmúdrejšia Kráľovná nevyužívala svoju nadvládu nad živlami a tvormi neuvážene alebo pre svoju úľavu a pohodlie.
Iba v niektorých prípadoch, keď vedela, že to nie je pre jej prospech, ale že to potrebuje jej Syn a Stvoriteľ, obmedzila táto nežná Matka silu živlov a ich účinkov, ako uvidíme ďalej pri opise jej cesty do Egypta aj pri iných príležitostiach, kde veľmi múdro uznala za vhodné, aby tvorstvo uznalo a uctilo svojho Stvoriteľa alebo aby ho chránilo a v niektorých potrebách mu slúžilo (543 – prikazovala mrazu, zime. Aby neobťažovali Syna, ale aby sa na nej vyvŕšili – Kráľovná všetkého stvorenia!), 590, 633).
Smrteľníci nemôžu vo svetle tejto pokory našej nepremožiteľnej Kráľovnej popierať svoju nadutú márnomyseľnosť a domýšľavosť či skôr trúfalosť, keď sa aj cez svoje šialené ukrutnosti, ktoré volajú po zúrivej vzbure živlov i všetkých škodlivých síl vesmíru, sťažujú na ich prísnosť, akoby ich obťažovanie bolo neoprávnené. Odmietame tuhú zimu aj vysiľujúcu horúčavu.
Hnusia sa nám všetky bolestivé veci
a týchto vykonávateľov Božej spravodlivosti
odsudzujeme so všetkou energiou.
Vyhľadávame svoje vlastné pohodlie a pôžitky,
akoby mali trvať večne a akoby nebolo jasné,
že tým na seba za svoje chyby len zvolávame ťažšie tresty.
POUČENIE Božej Matky
Aký je obdivuhodný poriadok Božej múdrosti pri stvorení človeka. Všimni si, že ho Stvoriteľ nevytvoril z ničoho preto, aby bol otrokom, ale preto, aby sa stal kráľom a pánom všetkého stvorenia (Gn 1,26) a aby všetko užíval a vo svojej zvrchovanosti všetkému vládol a panoval. Súčasne však mal človek v sebe rozpoznať obraz svojho Stvoriteľa a dielo jeho rúk, čím sa mal stať Bohu poddaným a poslušným jeho vôli viac, než je tvorstvo voči človeku, čo vyžaduje spravodlivosť i rozum. Aby človek nezostal bez znalosti a poznania Stvoriteľa i prostriedkov na vnímanie a plnenie jeho vôle, Boh pridal k jeho prirodzenému svetlu ešte iné, väčšie, slobodnejšie, istejšie, prenikavejšie, jasnejšie a ďalekosiahlejšie svetlo, totiž svetlo Božej viery, ktorým človek môže rozpoznať existenciu Boha.
Avšak ľudská pochabosť
ruší tento poriadok
a ničí túto harmóniu,
keď človek stvorený ako pán a kráľ tvorstva zotročuje sám seba tým, že sa podrobuje tvorstvu a že svoju dôstojnosť znižuje tým, že užíva viditeľné veci nie ako múdry pán, ale ako nehodný otrok. Znižuje sa pod najnižšie tvory tým, že zo zreteľa stráca skutočnosť, že je ich pánom.
Všetka táto zvrátenosť pramení z toho,
že človek nevyužíva iné stvorenia
k službe svojmu Stvoriteľovi
prostredníctvom dobre usporiadanej viery,
ale pre svoj pôžitok z vášne
a potešenia zmyslov. Odtiaľ tiež vychádza
veľké opovrhnutie vecami,
ktoré nie sú zmyslom príjemné.
Tretí deň
Pravica Najvyššieho, ktorá roztvorila dvere svojho božstva pred najsvätejšou Máriou, túto najčistejšiu dušu a panenské telo, ktoré si zvolil za svoj stánok, chrám a sväté mesto svojho prebývania, aj naďalej obohacovala a zdobila svojimi nekonečnými vlastnosťami.
Ani všetky zbory anjelov a všetci ľudia nezískali dohromady také vyvýšenie v požehnaniach, milostiach a sviatostiach, ako táto Kňažná, najmä pokiaľ ide o tých, ktorí jej patrili ako Matke Stvoriteľa.
V treťom dni príprava Márie prebiehala obdobne ako v prvý deň, keď sa jej Boh zjavil v nepriamej vízii. Naše schopnosti pre pochopenie znásobovania darov a milostí, ktorými Najvyšší v prípade nebeskej Márie vôbec nešetril, sú príliš ťažkopádne a nedostatočné a v tejto chvíli ani nemám slová, ktorými by som mohla vysvetliť čo i len najmenšiu časť toho, čo som vnímala. Môžem povedať akurát to, že Božia múdrosť a moc postupovala spôsobom hodným tej, ktorá sa mala stať Matkou Slova, tak, aby bola zabezpečená, nakoľko to bolo u stvorenia možné, božským osobám zodpovedajúca podobnosť a úmera.
Kráľovná neba stále viac a viac, ako zrkadlo, odrážala jeho nekonečné vlastnosti a cnosti. Pod dotykmi štetca božskej Múdrosti a vplyvom farieb a svetla, udeľovaných zhora, krása z nej vyžarovala stále dokonalejšie. Toho dňa bola zoznámená s dielom stvorenia, ktoré sa udialo tretí deň. Dozvedela sa, kedy a ako sa vody pod oblohou zliali na jedno miesto (Gn 1,9), ako sa ukázala súš, ktorú Pán nazval zemou, pričom vody nazval morom. Pochopila, akým spôsobom zem splodila čerstvé byliny, všetky rastliny a ovocné stromy s ich semenami, každý podľa svojho druhu. Bola poučená o veľkosti mora, o jeho hĺbke a rozdelení, o jeho väzbách na rieky a pramene, ktoré v ňom majú svoj pôvod a ktoré do neho tečú späť, poznala rôzne rastliny a byliny, kvetiny, stromy, korene, plody a semená, pričom vnímala, ako všetko vcelku i jednotlivo slúži človeku. Naša Kráľovná to všetko chápala a najbystrejším pohľadom prenikala jasnejšie, zreteľnejšie a zrozumiteľnejšie než Adam alebo Šalamún. V porovnaní s ňou by sa všetci odborníci v medicíne po celom svete i so všetkými svojimi najstarostlivejšími štúdiami a najväčšími skúsenosťami javili ako celkom neznalí. Najsvätejšia Mária vedela o všetkom, čo zostalo zraku skryté, ako sa hovorí v knihe múdrosti (Múd 7,21). Čokoľvek hovorí Šalamún v knihe múdrosti, to sa u nej splnilo s jedinečnou dokonalosťou.
Naša Kráľovná využila v niektorých situáciách tieto znalosti pri charitatívnej činnosti voči chudobným a núdznym. Poznala ušľachtilé vlastnosti a účinky kameňov, bylín i rastlín a o nej platilo to, čo Ježiš, náš Pán, sľúbil apoštolom a prvým kresťanom, že im dúšok jedu neublíži (Mk 16,18). Táto výsada patrila tiež Kráľovnej ako Panovníčke, takže ju jed ani čokoľvek iné nemohlo zraniť ani jej uškodiť bez toho, žeby to sama dovolila.
Najmúdrejšia Kňažná a Pani tieto výsady vždy skrývala a, ako som už napísala, ani ich vo svoj prospech nikdy nevyužívala, pretože si nepriala byť zbavená podielu na utrpení, ktoré si zvolil jej najsvätejší Syn. Prv než ho počala a stala sa jeho matkou, bola božským vedením poučená o schopnosti tela Slova trpieť.
Najsvätejšia Mária získala počas tretieho dňa v prospech smrteľníkov prostredníctvom vízie božstva ešte inú milosť, pretože počas tejto vízie jej Boh zvláštnym spôsobom zjavil túžbu svojej božskej lásky prísť ľuďom na pomoc a pozdvihnúť ich z ich súžení. V súlade s poznaním jeho nekonečného milosrdenstva a so zámerom, s ktorým k nemu došlo, Najvyšší udelil Márii akési podieľanie sa na svojich vlastnostiach, aby sa potom, ako Matka a Obhajkyňa hriešnikov, mohla za nich prihovárať.
Od toho dňa môžeme povedať, že nebeská Pani začala byť Matkou milosrdenstva a veľkej milosti, a to z dvoch príčin. Po prvé preto, že sa od tejto chvíle snažila so zvláštnou a úzkostlivou snahou zdieľať bez závisti poklady milosti, ktoré chápala a získala. Preto v jej srdci vzrástla taká obdivuhodná neha, o ktorú bola pripravená deliť sa so všetkými ľuďmi, ukryť ich vo svojom srdci, aby sa tak podieľali na Božej láske, ktorá v ňom horela. Po druhé preto, že táto láska najsvätejšej Márie, túžiacej po spáse ľudí, bola jedným z hlavných predpokladov počatia večného Slova v jej panenskom lone.
POUČENIA Božej Matky:
Moja najdrahšia dcéra, milosti, ktorými ma ruka Najvyššieho obdarila vo vízii božstva, ktorú mi ráčil udeliť počas deviatich dní pred jeho počatím v mojom lone, boli nesmierne. Aj keď sa mi nezjavil priamo a nezastrene, urobil to vznešeným spôsobom a s takými účinkami, ktoré sú vyhradené jeho múdrosti. Pri spomienke na to, čo som vnímala v tejto vízii, vždy som dospela k správnemu chápaniu postavenia, ktoré zaujíma Boh voči človeku a človek voči Bohu.
Moje srdce bolo roznecované láskou
a rozrývané žiaľom, pretože som si
uvedomovala nesmiernosť jeho lásky
k smrteľníkom a ich nevďačné zabúdanie
na jeho nepochopiteľné dobrodenie.
Mnoho ráz by som pri pomyslení na tieto krajnosti zomrela, ak by ma Boh neutešil a neuchoval. Táto obeť jeho služobnice sa jeho Velebnosti veľmi páčila a prijímal ju s väčším uspokojením než všetky zápalné obety Starého zákona, pretože vzhliadol na moju pokoru, ktorou bol veľmi potešený. Zakaždým, keď som toto cvičenie praktizovala, prejavoval mne aj môjmu ľudu vždy väčšie milosrdenstvo.
Vyjavujem ti, moja najdrahšia, tieto sväté tajomstvá preto, aby som ťa povzbudila k nasledovaniu môjho príkladu, nakoľko to dovolia tvoje slabé sily, podporované Božou milosťou. Pozeraj na skutky, s ktorými si sa oboznámila, ako na vzor a príklad, ktorý má byť starostlivo nasledovaný. Často rozjímaj a znovu uvažuj vo svetle milosti a rozumu o tom, ako by smrteľníci mali verne spolupôsobiť s touto nesmiernou Božou milosťou a jeho dychtivosťou im pomáhať. Súčasne posúď bezcitnú zatvrdnutosť Adamových detí. Prajem si, aby sa tvoje srdce obmäkčilo v milujúcej vďačnosti voči Pánovi a rozplývalo sa ľútosťou nad nešťastným konaním ľudí.
Dcéra moja, uisťujem ťa, že v deň posledného súdu bude táto ľudská nevďačnosť a zábudlivosť príčinou najväčšieho hnevu spravodlivého sudcu, pričom zahanbenie ľudí pre tento hnev bude také veľké, že by sa v ten deň radšej sami z vlastnej vôle vrhli do priepasti bolesti, pokiaľ by od nich služobníci Božej spravodlivosti túto splátku sami nevymáhali.
Prines Bohu
nejakú náhradu za nevďačnosť smrteľníkov.
Pokora
Múdrosť
Nevďačnosť
Som pokorný/á, či pyšný/á?
Som múdry/a pred Bohom, alebo len pred svetom?
Správam sa voči Bohu ako človek vďačný, či nevďačný?
------------------------------------
V máji 2025 Vás mimoriadne pozývam na Fatimskú slávnosť do Rudinskej práve 13. mája, keďže to jej deň zjavenia a vtedy naša farnosť oslavuje Patrónku farského kostola. Fatimská slávnosť bude teda 13. mája 2025 - v utorok - o 17,00 hod.
--------------------------------------
