Nový slovenský preklad Rímskeho misála - štvrtá katechéza

 Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska ukončila práce na obnovenom slovenskom znení Rímskeho misála podľa tretieho typického latinského vydania. Jeho príprava začala v roku 2012 a jednotlivé časti misála boli schvaľované postupne. Omšový poriadok a eucharistické modlitby boli schválené Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí v roku 2016. V auguste 2020 Kongregácia napokon po viacerých pripomienkach a konzultáciách vydala súhlasné stanovisko aj so zvyšnými časťami misála. Misál sa plánoval nezáväzne používať už od 1. adventnej nedele, avšak nakoľko liturgia nedovoľuje používať súčasne 2 formuly premenenia na jednom území, nový preklad Rímskeho misála začneme používať od 1.januára 2022.

Rímsky misál je v kostole azda najpoužívanejšia liturgická kniha, ktorá obsahuje všetky liturgické texty svätej omše, tzv. “omšový poriadok”. V Cirkvi sa používa jednotný omšový poriadok, ktorého predlohou je tzv. typické vydanie Rímskeho misála, ktoré vychádza vždy v latinskom jazyku a je podkladom na preklady do národných jazykov.

Doterajšiu platnú verziu na Slovensku máme podľa druhého typického vydania. V roku 2000 však vo Vatikáne vyšlo Tretie typické vydanie Rímskeho misála, a konečne v roku 2021 sme sa dočkali jeho slovenského prekladu.

Nový preklad však prináša aj určité zmeny, na ktoré si budeme musieť zvyknúť. Týkajú sa najmä modlitieb kňaza. Texty ľudu ostávajú bez zmeny, jedinou zmenou je úprava zvolania pri príprave obetných darov, ktoré sa hovorí, len ak sa nespieva: “Požehnaný Boh naveky” (namiesto: “Zvelebený Boh naveky”).

V novom slovenskom Rímskom misáli sa nachádzajú dva typy úprav:

1) Zmeny a doplnenia, ktoré si vyžiadalo nové latinské tretie typické vydanie, promulgované v roku 2000

Ide najmä o preusporiadanie niektorých omšových formulárov, napr. v Spoločných omšiach Panny Márie, a o doplnenie nových textov. Doplnené boli texty pre slávenia, ktoré boli pridané do liturgického kalendára a chýbali v doterajšom Rímskom misáli, ale aj iné liturgické texty – napr. Turíčna vigília, vigílna omša na slávnosť Zjavenia Pána, prefácia O svätých mučeníkoch II., niektoré votívne omše, modlitby nad ľudom na každý deň Pôstneho obdobia, nové výzvy na prepustenie ľudu. Doplnené boli aj texty pre nové slávenia v slovenskom liturgickom kalendári.

2) Úpravy doterajšieho prekladu

Promulgačný dekrét tretieho typického latinského vydania (20. apríla 2000) požaduje od konferencií biskupov, aby doteraz používané texty upravili tak, aby boli vernejšie latinskému originálnemu textu. Inštrukcia o preklade liturgických textov Liturgiam authenticam, (čl. 131 a 133) takisto požaduje revíziu doterajších prekladov. Preto v súčasnom slovenskom znení boli identifikované miesta, ktoré sa výraznejšie odkláňajú od latinského originálneho textu. Preto bolo nevyhnutné v zmysle vyššie uvedených predpisov vykonať aj niektoré úpravy doterajšieho prekladu.

Azda najvýznamnejšia úprava sa týka slov premenenia, ktoré budú znieť:

VEZMITE A JEDZTE Z NEHO VŠETCI, LEBO TOTO JE MOJE TELO, KTORÉ SA OBETUJE ZA VÁS.

 

VEZMITE A PITE Z NEHO VŠETCI, LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, KTORÁ SA VYLIEVA ZA VÁS I ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV. JE TO KRV NOVEJ A VEČNEJ ZMLUVY. TOTO ROBTE NA MOJU PAMIATKU.

 

Spojka „lebo“ je doplnená kvôli tomu, že v latinskom texte sa nachádza slovo „enim“.

Nahradenie doterajšieho slovného spojenia „za všetkých“ novým spojením „za mnohých“ je vyhovením požiadavke Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatosti z roku 2006. 

 

 

Pre viac info klilkni sem.

 

 

List biskupov Slovenska na Prvú advdentnú nedeľu  (o novom vydaní Rímskeho misála)

 

 

Ponúkam Vám štyri katechézy k novému misálu:

 

Katechéza 4 – Najvýznamnejšie úpravy v preklade

 

1. Konsekračné slová

Minulú katechézu sme hovorili o zmene v konsekračných slovách, kde bolo doplnené „lebo“ (Vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo...; lebo toto je kalich mojej krvi...), ktoré je prekladom latinského „enim“ a doteraz nebolo v slovenčine vyjadrené. V slovách nad kalichom sa "pro multis" prekladá "za mnohých" na základe dôvodov uvedených v liste Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí z roku 2006.

 

2. Záverečná doxológia a konklúzia modlitieb

V záverečnej doxológii sa doterajší výraz „Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máš ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým všetku úctu a slávu po všetky veky vekov.“ nahradil: „...v jednote Ducha Svätého...,“  čo je presnejšie vzhľadom na latinský originál. Nové znenie lepšie vyjadrí obsah latinského textu, ktorý hovorí, že Duch Svätý vytvára samotnú jednotu Trojice.

 

3. Konklúzia prefácií

Súčasné slovenské znenie záveru pri niektorých prefáciách nevyjadruje celý latinský text, napríklad: „Preto s anjelmi, archanjelmi a so zástupmi všetkých svätých spievame chválospev na tvoju slávu a neprestajne voláme.“ To sa upravuje na: „Preto s anjelmi aj archanjelmi, s trónmi a panstvami a so všetkými nebeskými zástupmi spievame chválospev na tvoju slávu a neprestajne voláme.“

Ďalšie podrobnosti sú v článku o konklúziách prefácií.

 

4. Preklad "Domine" ako "Pane"

V súčasnom znení je latinské „Domine“ často prekladané ako „Otče“, prípadne „Bože“. Chcelo sa tým zdôrazniť, že liturgické modlitby sú adresované Bohu Otcovi. Latinské „Dominus“ je však vyjadrením gréckeho „Kyrios“ a hebrejského „Adonaj“, ktoré vo Svätom písme nahrádzajú Božie meno. Preto sa v obnovenom slovenskom znení „Domine“ prekladá ako „Pane“.

 

5. Benedictus Deus - požehnaný Boh

Pri výraze „benedictus“  súčasný misál rozlišuje, či ide o činnosť človeka voči Bohu, kedy sa uvádza „zvelebovať, dobrorečiť“, alebo či ide o činnosť Boha voči človeku, kedy sa uvádza „požehnaný“. V obnovenom slovenskom preklade misála sa tento výraz prekladá jednotne „požehnaný“. A teda: namiesto: „Zvelebený Boh naveky,“ je preložené: „Požehnaný Boh naveky.“ Ide o výraz bežne používaný v Starom zákone, ktorý je potrebné správne chápať. Boh nie je požehnaný preto, lebo ho niekto požehnal (urobil nad ním krížik), ale preto, lebo je prameňom všetkého požehnania. Podobná kategória je aj to, že Boh je svätý (pritom ho nikto nesvätorečil). Táto zmena sa najviac dotkne modlitieb pri príprave obetných darov.

 

6. Výzva po príprave darov

„ Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu“ je upravená na: „Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila všemohúcemu Bohu Otcovi.“ Úprava „všemohúcemu Bohu Otcovi“ je korektúrou vzhľadom na súčasnú slovenčinu.

 

7. Dialóg pred prefáciou

 „Vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu.“ je zmenené na: „Vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu.“ Pri úprave tretej výzvy kňaza v dialógu pred prefáciou ide o korekciu inverzného slovosledu.

 

8. Embolizmus po Modlitbe Pána

Po modlitbe Otče náš sa kňaz modlí: „Prosíme ťa, Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“ Nový preklad znie: „Prosíme ťa, Pane, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame blaženú nádej a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“ Ide o spresnenie prekladu podľa latinského originálu.

 

9. Záverečné obrady - formuly prepustenia

Boli upravené a rozšírené formuly prepustenia. Doteraz po skončení sv. omše kňaz povedal: „Iďte v mene Božom.“

Nové formulácie sú:

• „Choďte v mene Božom.“

• „Choďte a ohlasujte Pánovo evanjelium.“

• „Choďte v pokoji a oslavujte Pána svojím životom.“

• „Choďte v pokoji.“

Na všetky tri odpovedáme rovnako: „Bohu vďaka.“

 

Bratia a sestry, ak by ste sa chceli dozvedieť o úpravách ešte viac, navštívte stránku Slovenskej liturgickej komisie: https://liturgia.kbs.sk/novinky.

Nový preklad Rímskeho misála začneme používať od Nového roka – 1. januára 2022. Budeme si musieť síce trošku zvyknúť na nové preklady textov, avšak budeme sa modliť vernejšie latinskému tretiemu vydaniu, a teda vernejšie budeme vyjadrovať jednotu Cirkvi. Počas toho, ako nám možno nebudú nové texty až tak „znieť v ušiach“ myslime na to, že sa modlíme jednotnejšie s celou Cirkvou, ako aj na Ježišove slová: „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20).

 

 

 

 

Tretia katechéza  – Misál pre Cirkev, ktorá slávi

Drahí bratia a sestry! Od momentu poslednej večere, kedy nám Pán Ježiš daroval Eucharistiu ako sprítomnenie jeho obety na kríži, Cirkev, osvietená Duchom Svätým, chránila neporušené tajomstvo tejto večere. Verná výslovnému príkazu Ježiša: „Toto robte na moju pamiatku“, každý raz, keď spoločenstvo veriacich slávi Eucharistiu, ohlasuje Pánovu smrť, vyznáva jeho zmŕtvychvstanie a žije v očakávaní jeho príchodu. Eucharistia je spomienkou na paschu – realizáciou novej a večnej zmluvy a ohlasovaním nového neba a novej zeme.

V Emauzoch, pri lámaní chleba sa smutné a sklesnuté oči dvoch učeníkoch otvárajú a spoznávajú Ježiša. Od toho večera lámanie Eucharistického chleba uzdravuje naše oči a robí ich schopnými vidieť v kríži vlastných bolestí našu slávu a spoznať na našej životnej ceste Pánovu prítomnosť. Takto to bude až do dňa návratu Ježiša Krista.

Na brehu Galilejského mora zmŕtvychvstalý Ježiš napĺňa siete svojich učeníkov, ktorí ešte nepochopili, čo znamená byť rybármi ľudí a po lámaní chleba je Peter povolaný k svojej pastierskej misii. Od toho rána naša misia ohlasovania Krista spočíva v účasti na Eucharistickom stole, ktorý nám Kristus pripravuje. V Cirkvi sa všetko rodí so skúseností Eucharistie, k nej sa navracia, pretvára a harmonizuje. V Eucharistii sa spôsob chleba a vína, teda toho, čo patrí zemi, stáva Kristovým telom a krvou, teda tým, čo je v nebi. Eucharistia teda každý deň vzdáva chvály Stvoriteľovi a Pánovi sveta.

Cirkev sa rodí z Eucharistie, nachádza a stáva sa Kristovým telom tým spôsobom, že každý deň sa sýti jeho Telom. „Eucharistia je sviatosť lásky,“ hovorí sv. Tomáš Akvinský. V slávení Kristova láska prichádza k nám v Tele, aby pokračovala svoje dielo v nás a prostredníctvom nás. A Eucharistia je Kristus, ktorý sa stáva prítomným a privádza nás k svojej láske a zapája nás do bezpodmienečného vzťahu s ním, ktorý je pre nás nevyhnutný.

Rímsky misál nie je iba nástroj na slávenie, ale je predovšetkým privilegovaným svedkom toho, ako Cirkev poslúchla prikázanie lámania chleba na Pánovu pamiatku. Strany Rímskeho misála uchovávajú bohatstvo a tradíciu Cirkvi, uchovávajú jej túžbu ponoriť sa do Veľkonočného tajomstva, pomáhajú jej sláviť Eucharistiu, aby ho pretvorila do života. Misál spolu s Lekcionárom teda konkretizuje slávenie Eucharistie a liturgické udalosti nie sú súkromnými, ale sú slávením celej Cirkvi, ktorá je sviatosťou jednoty, kde sa Boží ľud stretá na slávení Eucharistie pod autoritou diecézneho biskupa. Vydanie nového misála je pozvaním nás všetkých k znovuobjaveniu liturgie ako prvého a nevyhnutného prameňa kresťanského života. Objavujme spoločne krásu a silu kresťanského slávenia, učme sa jeho jazyk, gestá a slová bez vnášania profánnych vecí. Nechajme sa formovať gestami a svätými znakmi a sýťme sa misálovými textami. Povzbudzuje nás k tomu pápež František: „Vieme, že nestačí zmeniť liturgické knihy, aby sa zmenila kvalita liturgie, pretože život je naozaj vzdávanie vďaky Bohu, je potrebné zmeniť srdce, a táto zmena sa musí prejaviť v kresťanskom slávení.“

Pozrime sa teraz na najdôležitejšie zmeny, ktoré prinieslo nové vydanie Rímskeho misála. V novom slovenskom Rímskom misáli sa nachádzajú dva typy úprav:

1) Zmeny a doplnenia, ktoré si vyžiadalo nové latinské tretie typické vydanie, promulgované v roku 2000. Ide najmä o preusporiadanie niektorých omšových formulárov, napr. v Spoločných omšiach Panny Márie, a o doplnenie nových textov. Doplnené boli texty pre slávenia, ktoré boli pridané do liturgického kalendára a chýbali v doterajšom Rímskom misáli, ale aj iné liturgické texty – napr. Turíčna vigília, vigílna omša na slávnosť Zjavenia Pána, prefácia O svätých mučeníkoch II., niektoré votívne omše, modlitby nad ľudom na každý deň Pôstneho obdobia, nové výzvy na prepustenie ľudu. Doplnené boli aj texty pre nové slávenia v slovenskom liturgickom kalendári.

2) Úpravy doterajšieho prekladu. Promulgačný dekrét tretieho typického latinského vydania (20. apríla 2000) požaduje od konferencií biskupov, aby doteraz používané texty upravili tak, aby boli vernejšie latinskému originálnemu textu. Inštrukcia o preklade liturgických textov Liturgiam authenticam, (čl. 131 a 133) takisto požaduje revíziu doterajších prekladov. Preto v súčasnom slovenskom znení boli identifikované miesta, ktoré sa výraznejšie odkláňajú od latinského originálneho textu a boli nanovo preložené.

Azda najvýznamnejšia úprava sa týka slov premenenia, ktoré budú znieť:

VEZMITE A JEDZTE Z NEHO VŠETCI, LEBO TOTO JE MOJE TELO, KTORÉ SA OBETUJE ZA VÁS.

VEZMITE A PITE Z NEHO VŠETCI, LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, KTORÁ SA VYLIEVA ZA VÁS I ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV. JE TO KRV NOVEJ A VEČNEJ ZMLUVY. TOTO ROBTE NA MOJU PAMIATKU.

Spojka „lebo“ je doplnená kvôli tomu, že v latinskom texte sa nachádza slovo „enim“.

Nahradenie doterajšieho slovného spojenia „za všetkých“ novým spojením „za mnohých“ je vyhovením požiadavke Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatosti z roku 2006. Kongregácia zmenu tohto slova odôvodnila takto: Text, ktorý zodpovedá slovám „pro multis“ – „za mnohých“, uchovávaný Cirkvou, konštituuje formulu, ktorá bola používaná po latinsky v rímskom obrade už od prvých storočí. V posledných tridsiatich rokoch však niektoré texty, ktoré boli schválené v moderných jazykoch, prekladajú tento výraz interpretatívnou formou: „za všetkých“. Neexistuje však žiadna pochybnosť o platnom slávení svätých omší, pri ktorých bola použitá formula riadne schválená, obsahujúca ekvivalentný výraz slovám „za všetkých“, pretože výraz „za všetkých“, nepochybne zodpovedá správnej interpretácii úmyslu Pána. Je predsa dogmou viery, že Kristus zomrel na kríži za všetkých mužov a všetky ženy (porov. Jn 11,52; 2 Kor 5,14-15; Tit 2,11; 1Jn 2,2). Sú však mnohé argumenty v prospech presnejšieho prekladu tradičného výrazu „za mnohých“:

a) Evanjeliá podľa Matúša a Marka (Mt 26,28; Mk 14,24) majú špecifický odkaz na „mnohých“ („polloi“), za ktorých Pán vykonáva svoju obetu. Tento výraz bol daný do popredia niektorými exegétmi vzhľadom na slová proroka Izaiáša: „Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy. Lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov“ (Iz 53, 11.12b). Bolo by naozaj možné povedať v súlade s evanjeliovými textami „za všetkých“ (porov. Lk 12, 41), avšak formula daná v slovách ustanovenia je „za mnohých“, a takto boli tieto slová verne preložené vo väčšine moderných biblických prekladov.

b) Rímsky obrad v latinskom jazyku v slovách premenenia nad kalichom vždy používal termín „pro multis“, a nikdy nie „pro omnibus“.

c) Eucharistické modlitby východných obradov v gréčtine, v sýrčine, v arménčine a v slovanských jazykoch používajú vo svojich jazykoch slovný ekvivalent latinského „pro multis“.

d) Preklad „za mnohých“ je verným prekladom latinského „pro multis“, zatiaľ čo preklad „za všetkých“ je skôr spôsob vysvetlenia, ktorý patrí do oblasti katechézy.

e) Výraz „za mnohých“, hoci zostáva otvorený zahrnutiu každej ľudskej osoby do plánu spásy, okrem toho vyjadruje aj fakt, že spása nie je určená mechanickým spôsobom, bez rešpektovania vôle alebo spolupráce človeka. Veriaci je pozvaný vo viere prijať dar, ktorý mu bol ponúknutý, a dostať/prijať nadprirodzený život, ktorý je udelený tým, ktorí spolupracujú na tomto tajomstve, pričom ho prežívajú vo vlastnom živote, a to takým spôsobom, aby sami boli zahrnutí medzi tých, o ktorých biblický text hovorí, že sú „mnohí“.

f) V súlade s inštrukciou „Liturgiam authenticam“ by sa malo vyvinúť úsilie, aby sme boli vernejší latinským textom v typických vydaniach liturgických kníh.

Nehľadajme za touto úpravou žiadne konšpirácie, žiadnu zmenu v náuke Cirkvi, ale iba vernejšie priblíženie sa Ježišovým slovám tak, ako ich vyriekol pri Poslednej večeri.

 

 

 

Druhá Katechéza  – Misál pre Cirkev, ktorá sa modlí

Drahí bratia a sestry! Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Rímsky misál je určený pre kňaza. Jeho sa najviac zmena týka. Ale musíme si uvedomiť, že je to kniha, ktorá je určená aj pre celé spoločenstvo veriacich. Áno, ten, kto misál berie do rúk a prelistuje jeho strany počas slávenia Eucharistie, je celebrant – ten, kto predsedá sláveniu – biskup alebo kňaz. Ale kto pojme jeho zmysel a obsah, je celé zhromaždenie veriacich, ktorí počúvajú texty, zapájajú sa zmyslami, gestami, citmi a pozornosťou, čím rastie aj ich viera.

Všeobecné smernice Rímskeho misála ponúkajú niekoľko usmernení k príprave eucharistického slávenia: „Praktická príprava každého slávenia nech je starostlivo premyslená podľa misála a ostatných liturgických kníh a pod vedením farára rozumne rozdelená medzi všetkých zúčastnených po obradnej, pastoračnej a hudobnej stránke a iných služieb, ktoré sa priamo týkajú veriacich. Kňaz, ktorý predsedá sláveniu, má vždy právo prispôsobiť to, čo prináleží do jeho kompetencie. Pretože celé spoločenstvo sa má sýtiť Eucharistickým prameňom, je potrebné, aby sa niektorí dali do služby pre ostatných vopred stanoveným spôsobom. Odporúča sa prítomnosť liturgickej skupiny farnosti, ktorá pomáha, aby nedeľná Eucharistia mohla byť opravdivým miestom spoločenstva, do ktorej sa zapoja všetky osoby vo farnosti, aby sa na nich ukázalo tajomstvo Krista a Cirkvi. Zároveň každý, kto je povolaný vykonávať osobitnú službu, musí pamätať na princíp, podľa ktorého musí vykonať to a len to, čoho službu koná (porov. SC 22). Preto ten, kto predsedá sláveniu, neslávi iba liturgiu, ale celý liturgický život komunity. To znamená, že farár je povolaný, aby bol garantom liturgického života, ktorý sa zakladá na jednote, poslušnosti, dôvere a aktívnej účasti. Diakon vykonáva svoju úlohu, ktorá spočíva v spojení oltára a spoločenstva veriacich prostredníctvom trojitej služby: zhromaždeniu, Slovu a oltáru. Lektori, akolyti, speváci, hudobníci, katechéti, miništranti sú povolaní vzájomnému zosúladeniu v poriadku a harmónii slávenia prostredníctvom rozličných služieb na tom istom tajomstve. Všetci ostatní sú pozvaní vstúpiť do pobytu na liturgii, kde Ježiš pri stole svojho Tela a Slova prijíma všetkých: jednotlivcov, rodiny, malých, starších, mladých, dospelých, chorých, zdravých, radostných i smutných, handicapovaných i tých, ktorí ich sprevádzajú, tých ktorých všetci poznajú, i tých, ktorých nepozná nik, Slovákov i cudzincov, pravidelných účastníkov i nepravidelných, jednoducho všetkých, čo sa zúčastňujú na slávení Eucharistie.  Aby sa toto mohlo naplniť, je potrebné, aby umenie slávenia bolo zamerané na zapojenie všetkých tak, aby sa každý mohol cítiť v dome, kde prebýva Eucharistia.

Preto existuje vnútorný vzťah medzi liturgiou a modlitbou. Modlitba je „živým a osobitným vzťahom s Bohom,“ nás učí Katechizmus (KKC 49). Pri slávení svätej omše sú do modlitby  pozvaní a zapojení všetci. Ba môžeme povedať, že svätá omša je prameňom a formou každej kresťanskej modlitby.

Rímsky misál, ktorý obsahuje omšový rituál, teda môže byť považovaný za knihu modlitby. No nie iba preto, že sú v ňom obsiahnuté rozličné modlitby, ale najmä preto, lebo uchováva podstatu a formu liturgickej modlitby, ktorú charakterizuje:

Konanie – každé liturgické slávenie sa nemôže zredukovať iba na slovnú modlitbu, hoci ju obsahuje, ale popri slovách ponúka ticho, spev, hudbu, gestá, zapojenie tela a zmyslov, oblečenie, farby, svetlá, vône, ktoré popri slovách vyjadrujú účasť na hostine Tela a Krvi Pána. Pri liturgickom slávení, a osobitne pri Eucharistii, sa modlitba prejavuje vo svojom základe ako vzťah medzi gestami a slovami.

Symbol – Eucharistia je modlitbou ako symbolom, nie preto, že používa súbor symbolov, ale preto, lebo vytvára a odhaľuje hlbokú pravdu vecí a realizuje to, čo znamená. Cieľom jej symbolickej bohatosti nie je len pochopenie obsahu slávenia, ale aj prežitie skúsenosti osobného a rodinného vzťahu s Pánom Ježišom.

Spoločenstvo – plná, vedomá, aktívna a zbožná účasť na Eucharistii je vždy účasťou osobnou i spoločnou, pretože všetci sa vyjadrujú prostredníctvom spoločnej modlitby, kde sa každý zapája a modlí, pretože všetci sa podieľajú na tom istom slávení. Preto je dôležité, aby jednotné slová a gestá, ktoré konajú jednotlivci, vyjadrovali modlitbu celej Cirkvi. Preto misál ponúka určité usmernenia, aby slová a gestá boli spoločné. Môžeme si uvedomiť, že liturgická modlitba je skoro stále formulovaná v množnom čísle (my), čo nás privádza k opusteniu seba samých, vlastnej obmedzenosti, vlastných predstáv vyjadrených v súkromnej modlitbe, aby sme vstúpili do spoločnej modlitby všetkých a za všetkých. V liturgickej modlitbe každý spieva, hýbe sa a modlí sa jednohlasne a v symfónii s modlitbou ostatných. Takto sa spoločne stávame jedným telom, telom Cirkvi zídenej k modlitbe.

Gestá – Eucharistia zapája celú osobu a dáva formu kresťanskému života. Eucharistický obrad zapája myseľ, telo, zmysly, emócie, inteligenciu a city. Účasť na liturgickej modlitbe kladie dôraz na jednotu vonkajšku a vnútra – vonkajšími gestami a slovami, vyjadrujeme vnútorný postoj.

Vzor modlitby – Rímsky misál ponúka rozličné typy modlitieb: obrad svätej omše prechádza od poďakovania k prosbám, od chvál k odproseniu, vytvárajúc kontinuálny proces modlitby. Misál vytvára týmto spôsobom vzor, ktorý inšpiruje a riadi ďalšie skúsenosti osobnej i spoločnej modlitby

Niekoľko príkladov:

a) všetky modlitby majú trojičnú štruktúru: obracajú sa k Otcovi skrze Syna v Duchu Svätom. Táto štruktúra môže byť použitá ako vzor každej modlitby kresťana;

b) texty predsedníckej modlitby obsahujú dynamiku, ktorá úzko spája spomínanie na Pánove skutky s prosbou, a teda po úvodnom oslovení (Bože, Otče,...) modlitba spomína Božie spásne skutky a ústí do určitej prosby;

c) obrad svätej omše ponúka dialóg slova s tichom, ktoré môže vyústiť do meditácie, počúvania a adorácie;

d) v štruktúre liturgie slova môžeme nájsť ďalší aspekt modlitby, ktorá strieda počúvanie Božieho slova s odpoveďou Božieho ľudu. Tomu, ktorý hovorí svojim Slovom, prináleží odpoveď veriacich, ktorí Božie slovo prijali. K tomu pomáha ticho a spev tých, ktorí sa stotožnili s počutým Božím slovom (čo vyjadrujú ich odpovede a vyznanie viery) a túžba podľa toho, čo počuli, aj konať (čo vyjadrujú spoločnou modlitbou veriacich).

Tu možno stojí na zamyslenie otázka: Ako vyzerá moja osobná modlitba? Akú má štruktúru? Nechávam sa pri nej inšpirovať svätou omšou? Je súčasťou mojej osobnej modlitby aj chvála, vďaka, odprosenie, prosba?

Svätá omša nás učí, aby tak ako ona, aj naša osobná modlitba bola skutočným rozhovorom s Pánom, pri ktorej nevypočítavame svoje prosby a starosti, ale pri ktorej sa s ním rozprávame ako deti so svojim Otcom. Až pri účasti na sv. omši môžeme spoznať význam slov Ježišových učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa.“

 

 

Tu je prvá katechéza: Misál pre Cirkev na ceste

Drahí bratia a sestry! Rímsky misál je v kostole azda najpoužívanejšia liturgická kniha, ktorá obsahuje všetky liturgické texty svätej omše, tzv. “omšový poriadok”. V Cirkvi sa používa jednotný omšový poriadok, ktorého predlohou je tzv. typické vydanie Rímskeho misála, ktoré vychádza vždy v latinskom jazyku a je podkladom na preklady do národných jazykov pre zachovanie jednoty. Doterajšiu platnú verziu na Slovensku máme podľa druhého typického vydania. V roku 2000 však vo Vatikáne vyšlo Tretie typické vydanie Rímskeho misála, a konečne v roku 2021 sme sa dočkali jeho slovenského prekladu.

Keď sa schváli nová liturgická kniha, je to vždy dôležitá udalosť pre život Cirkvi. O to viac to platí, keď tou knihou je Rímsky misál. Dôležitosť tejto udalosti nespočíva iba v nových modlitbách, ktoré obsahuje, ale aj preto, lebo ním Cirkev predkladá spoločenstvu veriacich schválený nástroj, ktorý dáva formu sviatostnému životu veriacich. Rímsky misál je teda nástroj, ktorý tvorí liturgiu, je darom, ktorý nám pomáha žiť Božím slovom, prežívať Pánovu prítomnosť a jeho lásku, vyvíjať pastoračné aktivity tak, aby sme stáli pred Pánom a vyjadrovali našu vieru v spoločenstve veriacich. Podľa päťdesiatročnej skúsenosti Druhého Vatikánskeho koncilu, liturgia je základom a prameňom celého života cirkvi.

Nový Rímsky misál, okrem toho, že prináša texty, vyjadruje živosť Cirkvi, to znamená, že spoločenstvo veriacich, pre ktorý je určený, je živé, rastie, vyvíja sa. A preto je dôležité niektoré texty a gestá mu viac prispôsobiť, aby im lepšie porozumelo.

Rímsky misál slúži na slávenie Eucharistie. Sv. Ján Pavol II. hovorí, že „Cirkev prijala Eucharistiu od Krista, svojho Pána, nie ako dar, ktorý je vzácnejší ako ostatné, ale ako dar, ktorý sa nedá porovnať s inými, pretože v Eucharistii sa nám daruje samotný Kristus“ (Cirkev žije z eucharistie 11). Eucharistia je dar Krista pre Cirkev (13), dar, s ktorým môžeme povedať, že každý z nás nielen prijíma Krista, ale aj Kristus prijíma každého z nás (22). Eucharistia je teda, srdcom a centrom celého liturgického života Cirkvi, je skutočnou udalosťou, ktorou sa realizuje stretnutie Božieho daru a ľudského konania. Preto je dôležité, aby slávenie Eucharistie bolo inšpirované úkonmi a gestami, ktoré Cirkev čerpá z bohatstva svojej tradície a uchováva ich v liturgii.

Aby sme mohli prijať Eucharistiu ako dar, je dôležité ju spoznať prostredníctvom všetkých momentov slávenia a rozličných možností celebrovania svätej omše, ktoré prináša Rímsky misál. Je dôležité vstúpiť do Eucharistickej skutočnosti všetkými zmyslami, mysľou i citmi. Je dôležité, aby štýl slávenia napomáhal zapojeniu a účasti celého spoločenstva. Keď sa hovorí o novom misáli, automaticky sa uvažuje nad novými možnosťami, ktoré by mohli obohatiť eucharistické slávenie vo farnosti. Uvažuje sa nad novými textami modlitieb, novými gestami, možno viac prispôsobenými súčasnej dobe.

Popritom si treba uvedomiť, že nový misál vo svojom grafickom vydaní, preklade a niektorých pridaných textoch chce byť v podstate vernejší misálu Pavla VI., ktorý vyšiel v roku 2000 v treťom latinskom typickom vydaní. A teda aj nový slovenský preklad Rímskeho misála je ovocím takmer 20 ročnej práce prekladania, porovnávania a schvaľovania. Predovšetkým ide o štruktúru svätej omše, ktorá sa skladá z úvodných obradov, liturgie slova, liturgie eucharistie a záverečných obradov. Texty modlitieb dňa nad obetnými darmi i po prijímaní sú prevzaté zo starobylých sakramentárov, ako aj z tridentského misála Pia V., ktoré tvoria poklad Cirkvi. Týmto spôsobom je zachovaný princíp zachovania neporušenej tradície v spojení so živým vývojom Cirkvi po Druhom Vatikánskom koncile.

Prijatie Rímskeho misála zodpovedá prehĺbeniu cesty Cirkvi po koncile a obnovy, ktorú jej priniesol. Preto je dôležité pripomenúť si, akým spôsobom druhý vatikánsky koncil zadefinoval, ako sa má liturgia vyvíjať:

  • potvrdil, že v slávení svätých Kristových tajomstiev je prítomný celý Kristus najmä v Eucharistii, ale tiež v Božom slove, v gestách kňaza a v modliacom sa spoločenstve veriacich (SC 7);
  • zdôrazňoval potrebu liturgický formácie nielen kňazov, ale aj veriacich, aby sa mohli plne, vedome a aktívne zúčastňovať na liturgii (SC 14-20);
  • pripomínal, že každá liturgická udalosť patrí k celému telu Cirkvi, a preto je dôležité uprednostniť spoločné slávenie, bohaté na služby a zapojenie veriacich, pred individuálnym (SC 26-32);
  • vytvoril rozsiahly priestor na počúvanie Božieho slova a znovu začlenil homíliu ako súčasť liturgie (SC 33-36);
  • pripomínal vernosť tradícii Cirkvi a zároveň otvorenosť kultúrnemu kontextu a problémom súčasnej doby. Tým otvoril cestu prispôsobenia liturgie charakteru ľudí (SC 37-40);
  • nakoniec, zdôraznil dôležitosť liturgie a Eucharistie v živote farnosti tým, že pri pastoračných aktivitách netreba zabúdať na liturgickú formáciu (SC 41-46).

Rímsky misál dáva konkrétnu formu týmto koncilovým požiadavkám predovšetkým tým, že dáva praktickú formu sláveniu Eucharistie, zapája všetkých k jej sláveniu a podporuje rozličné liturgické služby. Slávenie Eucharistie nás znova privádza k počúvaniu Božieho slova, jeho aktualizácii v homílii a vo formulovaní z toho vyplývajúcich prosieb. Misál nás aktívne zapája pri dialógoch medzi kňazom a veriacimi, čím nás pozýva vedome sa zjednotiť na modlitbách, najmä na Veľkej eucharistickej modlitbe, a tiež prežiť chvíle ticha vo vhodných častiach sv. omše.

Misál taktiež predpisuje náležitú starostlivosť o kostol ako miesto slávenia, a tiež o všetko, čo je potrebné pre slávenie Eucharistie (oblečenie, liturgické nádoby, kvetinová výzdoba a pod.). Rovnakým spôsobom nás nabáda k trpezlivej a vytrvalej starostlivosti o liturgický spev, ktorý berie ohľad na liturgické obdobie a druh liturgie, do ktorého sa má zapájať celé spoločenstvo veriacich.

To, že tretie vydanie Rímskeho misála vstúpilo do platnosti znamená aj oživenie eucharistického slávenia. Ako zdôrazňujú biskupi, tento nový preklad Rímskeho misála je ponúknutý Božiemu ľudu v období prehĺbenia liturgickej reformy inšpirovanej Druhým Vatikánskym koncilom. Tento preklad vyžaduje prekonať nepodstatné a povrchné texty, osobitné zvyky a prax, ktoré narúšajú slávenie. Publikácia nového vydania vytvára príležitosť zamyslieť sa nad uvádzaním liturgickej reformy Druhým Vatikánskym koncilom do praxe, k čomu aj nás vyzýva pápež František. Venujme živú pozornosť umeniu slávenia, ktorého protagonista je samotný Boh.

Katechézy pripravil: ICLic. Mgr. Štefan Vančo, PhD.