Fatimská slávnosť v januári 2026
Opäť sme sa dnes stretli pri Mame, aby sme sa modlili, ďakovali a prosili. Náš spevokol mladých a dospelých nám skrášlil chvíle, ktoré sme venovali svojej duši, aby sme nabrali nových síl aj pre nový rok. Bola to prvá Fatimská slávnosť v tomto roku, pán dekan pokračoval v pohľadoch na modlitbu "Zdravas Mária" a na záver nám dal pomazanie olejom svätého Šarbela, ktoré prijal "celý" kostol.
V kázni nám ponúkol zaujímavé myšlienky o kráse Márie, ktorá je plná milosti.
Je márne snažiť sa vyjadriť to, čo sa vyjadriť nedá. Cirkevní spisovatelia, ktorí hovoria o Máriinej kráse, vyčerpali ľudskú slovnú zásobu. Čo sa dá dodať napríklad k slovám pápeža, ktorý Máriu nazýva „najčistejším a najsvätejším odrazom nekonečnej Krásy“? (sv. Pavol VI., Vaticanum II, ĽOsserv. Rom., 9 - 10. XII. 1965)
Napriek tomu stojí za to zhromaždiť fakty nachádzajúce sa na stránkach Svätého Písma alebo vo výpovediach ľudí, ktorí milovali Preblahoslavenú Pannu Máriu.
OBRAZY VO SVäTÝCH KNIHÁCH
Inšpirovaní autori maľujú krásu Preblahoslavenej Panny Márie rôznymi farbami v obrazoch alebo prirovnaniach odkazujúcich na Boží ľud a Cirkev alebo na Máriu, ktorej bola najvýznamnejšou časťou. Postavy Starého Zákona, ktoré predobrazujú Máriu, ako napríklad Sára, Rebeka, Ráchel, Judita, Ester a Nevesta z Piesne piesní, sú chválené pre svoju výnimočnú krásu. Ezechielove slová o vyvolenom ľude možno interpretovať v tomto zmysle:
Pre tvoju krásu rozniesol sa medzi národmi tvoj chýr, veď si bola dokonalá v mojej ozdobe, ktorú som na teba vynaložil, hovorí Pán, Jahve. (Ez 16,14). Tento moment sa odráža aj v Novom zákone: Kristus Pán sa vydal za Cirkev, na „ktorej niet škvrny ani vrásky ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“ (Ef 5,27) V Zjavení Ján ukazuje Mesto – Cirkev – Kristovu Nevestu, ozdobenú „ako nevesta, krásna pre svojho manžela“ (Zj 21,2).
Gn 12, 14:
14 A keď Abram prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to veľmi pekná žena. (Sara)
Gn 24, 15 – 16:
15 Ešte ani nedokončil reč a už prichádzala s džbánom na pleciach Rebeka, ktorá sa narodila Batuelovi, synovi Melchy, Nachorovej ženy, ktorý bol Abrahámovým bratom.
16 Deva bola veľmi pekná zjavom, panna, ktorá ešte nepoznala muža. Zostúpila k prameňu, naplnila svoj džbán a vyšla hore.
Gn 29, 17
16 Laban mal dve dcéry: staršia sa volala Lia a mladšia Ráchel.
17 Lia mala oči bez lesku, Ráchel však bola krásna i postavou i tvárou.
Jdt 10, 14
14 Keď muži počuli jej slová a pozorne sa zadívali na ňu, jej krása ich očarila a povedali jej... (Judita)
Kniha Judita nám ponúka krásny predobraz krásnej ženy – Márie. Judita je odvážna mladá vdova, ktorá zachránila svoj ľud pred babylonským generálom Holofernesom obliehajúcim mesto Betulia. Judita sa s pomocou Boha prešmykne do nepriateľského tábora, získa si Holofernesovu dôveru, opije ho a zlikviduje.
Mária likviduje iného zloducha – Satana.
Nikdy nad Ňou nemal žiadnu moc!
Est 2, 5 – 7
5 V meste Súzy býval istý Žid, menom Mardochej, syn Jaira, syna Kisovho syna Semeja z Benjamínovho pokolenia,
6 ktorý bol odvlečený z Jeruzalema v tom čase, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor odvliekol do zajatia júdskeho kráľa Jechoniáša.
7 On sa stal vychovávateľom dcéry svojho brata Edisy, ktorá sa iným menom volala Ester. Stratila totiž obidvoch rodičov. Mala veľmi peknú postavu a krásnu tvár. Keď jej umrel otec a potom matka, Mardochej si ju vzal za dcéru.
Ester je židovská sirota, ktorú adoptuje strýko Mardochej, a ktorá sa stane perzskou kráľovnou. Keď mocný úradník Aman žiada kráľa Asuera o vyvraždenie Židov, odvážna Ester odhalí svoju identitu a spoločne s Mardochejom zvrátia plán, čím zachránia svoj národ pred vyvraždením.
Modlí sa, postí sa, prosí Boha
a Boh pomôže. Krásna Ester
je predobrazom krásnej Márie,
ktorá zachraňuje.
Pies 1, 15
15 Aká si krásna, priateľka moja, aká spanilá! Tvoje oči sú sťa holubice!
Žiadna iná kniha Písma však neoplýva toľkými odkazmi na krásu ako Kniha Pieseň piesní. Podľa tejto knihy nie je na neveste nič nepríjemné: „Celá si krásna, priateľka moja“ (4,7); je najkrajšia zo žien (1,8); je medzi nimi jedinečná: „
Jak ľalia medzi tŕňmi,
taká je moja priateľka medzi dievčatami“ (2,2);
Kráľovien je mnoho a mladíc bez počtu! Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá, jediná ... (Porov. 6, 8 – 9) Táto jedinečná kniha je plná obrazov, ktoré naznačujú mladý a krásny život: jar, kvety, vône, ovocie, záhrada, vinica, víno, med, mlieko, myrha, ľalie, holubica, gazela, voda, prameň, slnko, mesiac, úsvit a zázrak plne vyvinutého ľudského organizmu. Toto všetko je vyjadrením krásy Ženícha.
V chápaní Cirkvi sa to vzťahuje
na Nepoškvrnenú Matku Kristovu.
NADŠENIE OTCOV CIRKVI
Otcovia Cirkvi a spisovatelia sa zdali byť navzájom prekonaní v chválení nesmrteľnej krásy Panny Márie. Svätý Germán Konštantínopolský ( + 733) vkladá tieto slová na pery archanjela, ktorý pri pozdrave Márie vidí jej rozpaky:
„Buď istá a vnútorne presvedčená, že som viac ohromený ako ty, pretože som videl tvoju krásu, žiariacu pôvabom milosti. Keď sa na teba pozerám, zdá sa mi, akoby som už hľadel na nádheru Pána.“
Svätý Ján Damascenský (+ 749) uvádza, že Mária je ozdobou celého sveta: „Zdravas, Matka Božia, nádherná a najžiarivejšia ozdoba bytostí na nebi, na zemi i pod zemou; Zdravas, Matka Božia, ktorá si žiarivejšia ako všetky lúče a čistejšia ako všetka čistota..., ktorú anjeli a ľudia uctievajú v zhode.“
Pre Gregora Nikomédijského ( + 879) je Mária „najkrajšia zo všetkých krás“.
Podľa svätého Bernarda z Clairvaux, Preblahoslavená Panna Mária oslňuje ostatných pôvabom duše i tela a je medzi nebeskými bytosťami preslávená svojím pôvabom a krásou.
Svätý Albert Veľký (+ 1280) nazýva Máriu „vrcholom všetkej krásy po Bohu“.
Svätý Efrém (+ 373) zdôrazňuje, že Mária je po Ježišovi najkrajším zo stvorení: „Ako Syn Boží, ktorý sa stal človekom, bol najkrajším medzi synmi ľudskými, tak aj Jeho Najsvätejšia Matka musela byť po Ňom najkrajšou. Nemôžeme si ani predstaviť krajšie stvorenie ako túto nebeskú Matku, ktorú Boh stvoril, aby mohla dať život najkrajšiemu zo synov ľudských.“
Tieto chválospevy potvrdzuje Učiteľský úrad Cirkvi. Pius IX. v dogmatickej bule Ineffabilis uvádza, že
„Mária, celá krásna a dokonalá,
žiarila takou plnosťou nevinnosti
a svätosti, že si nemožno ani predstaviť
väčšiu okrem Boha.“
Pavol VI. vo svojom prejave na záver Druhého vatikánskeho koncilu povedal o Márii tieto vrúcne slová: „Najsvätejšia Panna, teda nepoškvrnená, nevinná, úžasná, dokonalá; teda Žena, pravá, ideálna a zároveň skutočná Žena; toto stvorenie, v ktorom sa Boží obraz odráža s absolútnou čistotou, bez najmenšieho nedostatku, ktorý sa, žiaľ, vyskytuje v každom inom stvorení.“
„Bože môj,“ volá maďarský prelát Cirkvi, „aká úžasná je jej vrúcna, čistá duša, ktorá v sebe má čaro jarného rána aj vôňu najkrajších kvetov. Je taká úžasná a taká radostná, keď spieva svoju uspávanku a On si spomenie, že možno vráti stratené poklady hriešnej, špinavej zemi, celému smutnému svetu, ktorý stratil Boha a šťastie, ktorý sa už nemôže radovať ani veriť.“
Takto ju videli proroci vo svojich víziách; zdala sa im ako úsvit, ako jar rozkvitajúca zelenými púčikmi, a preto sa pýtali: „Kto je to, čo prichádza ako úsvit?“ „Obdivovali ju a nemohli sa dostatočne radovať z jej pohľadu, ani vyjadriť všetku svoju radosť. Slabými slovami, hovorili, že Matka Božia bola odetá do žiarivého rúcha rána, v kráse jari, žiariac dúhou radosti. Áno, jej duša bola naplnená chvejúcou sa radosťou, tichou chválou Boha, nádejou, že privedie na svet Božie dieťa. Vďaka nej sa rozvidnelo ráno pre ľudstvo a vynorila sa krása, rozkvitol tajomný ružový háj.
NEVYPOVEDANÁ KRÁSA
Hovorili sme o vonkajšej kráse Preblahoslavenej Panny keď sme diskutovali o Jej mene. Teraz sa zameriame na krásu, ktorá vyplýva z plnosti Jej milosti.
Túžba po kráse je zakorenená v človeku, rovnako ako túžba po samotnom Bohu. Táto túžba je prejavom túžby po
Nestvorenej kráse, ktorú
svätý Augustín nazýval
večne starou a neustále novou.
Starovekí pohania boli presvedčení, že nič tak neodhaľuje božskosť ako krása. Vo svojom posolstve umelcom Druhý vatikánsky koncil odôvodňuje potrebu krásy v ľudí nasledujúcim spôsobom:
„Krása, podobne ako pravda,
je to, čo prináša radosť
ľudskému srdcu;
je to ten vzácny plod, ktorý odoláva pustošeniu času a ktorý je putom medzi generáciami, vďaka ktorému sa navzájom obdivujú.“ Preto ľudia neúnavne hľadajú krásu, radujú sa z nej a sú dokonca pripravení uctievať jej stopy stelesnené v ľudskej podobe alebo v prírode.
Čo je však táto pozemská krása, tak často ohromujúca človeka a tak podmaňujúca jeho srdce, v porovnaní s nevýslovnou krásou Panny Márie?
„Ó, svätá Panna,“
volá dojatý Anzelm z Canterbury (+ cca 1124),
„Tvoja krása je taká výnimočná,
že by si človek mohol myslieť,
že si bola stvorená len preto,
aby si bola videná
a aby si zapálila srdcia tých,
ktorí sa na teba pozerajú.“
(Sv. Anzelm, Liber Meditationum et Orationum, PL, 158, 955)
Tí, ktorí mali radosť vidieť
Máriu na zemi, nenájdu slová,
aby vyjadrili jej krásu
alebo svoje potešenie.
Sestra Mária od Ježiša z Agredy (+ 1665)
priznáva, že keď uvidela Preblahoslavenú
Pannu v extáze, premohol ju taký veľký úžas,
že keby nebola osvietená vierou,
mohla by spolu s Dionýzom Areopagitom
prijať viditeľnú prítomnosť Božstva
(Mistica Cittá di Dio, 5, Turín 1881, s. 63)
Svätý Karol Sezze (+ 1670) rozpráva, že počas jedného zo svojich duchovných videní bol dlho „neprítomný v sebe, plný nevýslovnej útechy, zapálený božskou láskou, odhodlaný opustiť svet“.
Sestra Mária od svätej Terézie (+ 1677) po podobnom videní zažila znechutenie a odpor voči obrazom alebo sochám predstavujúcim Nepoškvrnenú Pannu.
Svätá Gemma Galgani (+ 1904), hľadiac na Madonu očami svojej duše, vo svojom príbehu poznamenáva, že takmer zomrela „pre príliš veľa šťastia“.
Sestra Lucia Mangano (+1946) za podobných okolností poznamenáva, že jej duša „okúsila sladkosť raja“ a dodáva: „zdalo sa mi, že mi srdce praskne.“
Svätá Terézia z Lisieux (+1897) rozpráva, že v jednej chvíli sa jej zdala „taká krásna, že som nikdy predtým nič také krásne nevidela.“ (Storia di un'anima, Miláno 1957, s. 83)
Ale počúvajme samotného Kristovho námestníka. Pápež Pius IX., keď sa ho pýtali, čo prežíval v momente vyhlásenia Nepoškvrneného Počatia Matky Božej, okrem iného uviedol:
„Neváham povedať,
že Kristov námestník potreboval
zvláštnu milosť, aby nezomrel
od radosti prežívanej pod dojmom...
neporovnateľnej krásy Nepoškvrnenej.“
(Fulgens Corona, num. spec., ed. A. Belardetti, Roma 1954, s. 197)
Aké úsilie ľudia nevynaložili v priebehu dvadsiatich storočí, aby zachytili nebeskú krásu Márie slovami, kameňom alebo na plátne! A hoci diela umelcov vzbudzujú u ľudí pochopiteľný obdiv, napriek tomu sa nekonečne odchyľujú od reality. A na tom nie je nič zvláštne. Človek dokáže reprodukovať takú krásu, akú stretáva na zemi. Oveľa zvláštnejšie je, že Panna Mária takýmito obrazmi nepohŕda. Ľudia, ktorí pózujú na portrét, vo všeobecnosti uprednostňujú, aby umelec skrášlil ich črty; v každom prípade, ak portrét nedokáže vyjadriť prirodzenú krásu, vyjadrujú svoju nespokojnosť. Preblahoslavená Panna Mária s láskavosťou prijíma svoje nedokonalé podoby, ba často s nimi spája svoje milosti. Nehľadí na vonkajší vzhľad, ale na lásku, ktorá vytvára obraz. Je vždy rovnako pokorná ako počas svojho pozemského života.
Ale pretože je najskromnejšia,
zostáva preto najkrajšou.
(sv. Brigita)
Mária je úplne krásna. Najvyšší Boh v nej našiel úplné zaľúbenie.
Počatá v milosti, narodila sa pre milosť, žila pre milosť... My sa síce rodíme bez milosti, ako deti hnevu, pod jarmom dedičného hriechu. Ale ako Mária, aj my sa rodíme pre milosť. Nikdy nebudeme plní milosti: to je výlučná výsada Matky Božej. Ale tak ako vďačí za všetku svoju veľkosť milosti, tak len skrze milosť sme schopní v sebe naplniť túžbu po veľkosti, ktorú do nás vložil Boh.
Toľko ľudí Ju nasledovalo v živote, bojujúc so zlom a posilňovali sa vo viere, keď pozerali na Jej obraz.
Pán dekan spomínal vynikajúceho poľského spisovateľa, ktorý dostal Nobelovu cenu. Hrdo sa hlásil k viere a kresťanstvu. „Hovorím otvorene – napísal v liste priateľovi Francúzovi – som veriacim a katolíkom.“ Väčšiu pozornosť získal jeho originálny útvar – opis púte na Jasnú Horu, ktorú vykonal osobne, a tak srdečne a prosto podal city svoje i pútnikov, že si hneď získal čitateľov. Ktosi potom napísal:
„Božia Matka mu
otvorila cestu k sláve.“
Ešte väčšími Jej ctiteľmi boli svätý Maximilián Kolbe a svätý Ján Pavol Veľký.
Svätý Maximilián sv. Jánovi Pavlovi
akosi pripravoval cestu
na Petrov Stolec
i veľkú svätosť skrze Máriu.
Možno málokto z nás si všimol zhodu dvoch dátumov:
16. októbra 1917
Maximilián v Ríme Rytierstvo Nepoškvrnenej (Militia Immaculatae)
a 16. októbra 1978 sa Karol Wojtyla stal v Ríme pápežom.
Vtedy, tri dni po zjaveniach vo Fatime Maximilián, keď videl v Ríme útoky na pápeža i Cirkev zo strany slobodomurárov, založil Rytierstvo Nepoškvrnenej a o 5 rokov neskoršie Rytiera Nepoškvrnenej do boja so zlom. Po ňom prišiel nasledujúci rytier Nepoškvrnenej.
Vo svojom pápežskom
erbe umiestnil kríž
a pod krížom písmeno
„M“ – Mária.
Dobre vieme, akým veľkým ctiteľom Najsvätejšej Matky bol pápež – svätý Ján Pavol II. Veľký.
V severnom Taliansku je veľké krásne jazero, ktoré sa vola Lago Maggiore. Asi v polovici tohto jazera vyčnieva ostrov Isola Bella, „Krásny ostrov“. Skutočne si toto meno aj zasluhuje. Keď na jar okolité vrchy pokrýva ešte sneh a ľad a studené vetry ešte vejú ponad vysoké hory, na „Krásnom ostrove“ už v plnej kráse kvitnú citrónovníky, pomarančovníky a čarokrásne kvety.
Spomedzi ľudstva, zamoreného chladom mravov a náboženskej ľahostajnosti do výšav sa vypína krásna nepoškvrnená Panna Mária, ktorá prišla na svet bez škvrny hriechu; vypína sa ako „ľalia medzi tŕním“ (Pies 2,2), ako jeden opravdivý krásny ostrov, skutočná Isola Bella rozbúreného jazera hriešneho ľudstva. Z toho krásneho ostrova prichádza k nám čistý, príjemný závan duševnej vznešenosti a nepoškvrnenej čistoty. Ona je naozaj veľkým výkričníkom duševnej krásy a nepoškvrnenosti.
Krásne píše biskup Ottokár Prohászka (uhorský rímskokatolícky teológ a biskup v Stoličnom Belehrade) o duševnej kráse Panny Márie! Je priamo až uchvátený jej duševnou nádherou. „Len jedna je, ktorá nemá sebe rovnú, je Nepoškvrnená, v ktorej niet záhuby. Všetci ostatní sme znesvätené duše, sme nie záhrady, ale vypálené stráne. Sme nie pramene, ale močiare, sme nie hviezdy, ale tmavé jaskyne. Pohliadnime rad radom na dievky matiek. Niektoré nízko stoja uponížené, poškvrnené ako dievky hriechu, niektoré zase chodia po lepších cestách, ale s mnohými slabosťami. Toto sú rady snaživejších duší. Iné zase majú veľké povolanie, ako sv. Agnesa, Katarína Sienská. Ó, koľko len z nich zahodilo svoj veniec, zatratilo svoju korunu? Ktorá predtým bola dobrá ako anjel, stala sa ošúchanou a vyšliapanou ako prah obchodov. Kdežto nebeská Panna je Nepoškvrnená už od počatia a bozk lásky Božej spočíva na nej.“
Koľko svetoznámych maliarov len vynaložilo všetky svoje schopnosti, aby zvečnili v obrazoch nevysloviteľnú duševnú krásu nebeskej Panny.
Obraz Leonarda da Vinci
takto vyobrazuje Pannu Máriu: krásne ťahy Matky a Panny. Len duševnú vznešenosť chcel týmto vyjadriť ten najslávnejší maliar.
Fra Angelico a Murillo namaľovali mnoho obrazov Immaculaty, Nepoškvrnenej a Madony.
Rafael ich sám namaľoval päťdesiatdva. Je tu zvečnená krása najväčších umelcov sveta, na plátno namaľovaná duševná krása najvznešenejšej Panny, Kráľovnej nebies.
Celá krásna si Mária (JKS 332)
– jej krása spočíva
v jej nádhernom vnútornom bohatstve.
Spomeňme si, ako sme si pripravovali tieto úvahy pohľadom na 9 dní pred Zvestovaním, ktoré nám predkladala Mária z Agredy.
Aká krása sa nám predstavovala v nádhernej Márii.
Boh mohol ozaj všeličo,
ale krajšie stvorenie
ako Mária nemohol stvoriť....
Fyzická krása Panny Márie
je len odrazom jej vznešenej,
duchovnej krásy srdca.
Dnešnú modlitbu sv. ruženca
a všetky námahy dnešného dňa
sme obetovali
za seba samých.
Aby sme v tomto roku kráčali
s Mamou Máriou za jej Synom.
Urobte všetko, čo vám povie môj Syn.
Robme to, priatelia.
Budujeme si tým
krajší život tu na Zemi,
aj Večnosť.
Buďme krásnymi ľuďmi
- v srdci, vo svedomí, v správaní ...
-------------------------
Priatelia, pozývam Vás. Pokračujeme v pohľadoch na krásnu modlitbu "Zdravas Mária". Po slávnosti bude pomazanie olejom svätého Šarbela. Príďte sa modliť, prosiť a ďakovať...
