Biely týždeň 2026
Pozývame Vás do Farského kostola
Panny Márie Fatimskej v Rudinskej
každý deň o 18,00 hod.
Budeme ďakovať za nesmierny dar Eucharistie...
Som Ježiškovo ZRNKO
Sobota 13. júna 2026 - SRDCE PANNY MÁRIE
Po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovo slávime v Cirkvi už tradične sviatok Nepoškvrneného Srdca preblahoslavenej Panny Márie – a to je práve dnes.
Vždy nám hovorieval náš profesor Starého Zákona, ktorý bol praktickým kňazom vo farnosti:
„Postavte svoju kňazskú
pastoráciu na úcte
voči dvom Srdciam.
Božské Srdce
a Srdce Panny Márie.
Určite si urobme deväť prvých piatkov s ockom, mamou, súrodencami. Čo všetko znamená pre mňa moja mama. A mám Mamu aj v Nebi – to je Panna Mária. Ona mi pomáha na ceste do Neba. Nech je v mojom srdci vždy miesto pre vzácneho hosťa – Pána Ježiša, aj pre jeho a moju Mamu – Pannu Máriu.
Bolo by pre mňa zlé, keby som tam
mal(a) miesto pre všelijaké zbytočnosti,
ale nie pre Ježiša a Máriu.
Piatok 12. júna 2026 - SRDCE JEŽIŠOVO
Veľmi vznešeným symbolom je Srdce. Dnes je to Srdce Pána Ježiša – Božské Srdce. Úcta k Božskému Srdcu symbolizuje nekonečnú Božiu lásku a milosrdenstvo k ľudstvu. Srdce Pána Ježiša je zobrazené ako horiace ohnisko lásky, ovinuté tŕňmi a prebodnuté kopijou.
Táto hlboká duchovnosť sa opiera o zjavenia francúzskej rehoľníčky svätej Margity Márie Alacoque zo 17. storočia. Prvé zjavenie sa udialo v decembri 1673 a viedlo k rozšíreniu tejto úcty po celom svete. Pápež Pius IX. v roku 1856 ustanovil Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev.
Svätej Margite sa Pán Ježiš zjavoval so svojím
prebodnutým Srdcom ovinutým tŕním a žiariacim svetlom.
V týchto videniach jej zveril túžbu, aby bola v Cirkvi ustanovená osobitná slávnosť na uctievanie jeho Srdca.
Tým, ktorí sa mu zasvätia
– najmä cez pravidelnú
eucharistickú úctu v prvé piatky
– prisľúbil hojné milosti.
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate
a ste preťažení, a ja vás občerstvím.“ (Mt 11,28)
Srdce je v biblickom jazyku symbolom lásky a vnútorného života. Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je preto aj výzvou – otvoriť svoje vlastné srdce láske, ktorá uzdravuje, a s vďačnosťou ju opätovať. „Svetu vládne nevďačnosť,“ zaznelo kedysi, no Božské Srdce pozýva neostať na strane nevďačnosti a ľahostajnosti, ale stať sa deťmi Božími – nositeľmi lásky a dobra.
Snažme sa aj my životom
prejavovať vďačnosť Pánu Ježišovi
za všetko, čo nám dáva.
Urobme si deväť prvých piatkov,
knižočku ste dostali...
Štvrtok 11. júna 2026 - JHS a A a Ω
My máme všetky symboly, o ktorých chcem dnes hovoriť, tu pri oltári. Tri písmenká: JHS - často uvádzané aj ako IHS - je starobylý kristogram. Ide o monogram mena Ježiš Kristus, ktorý sa s Eucharistiou často spája.
Písmená pochádzajú z gréckeho prepisu mena Ježiš: ΙΗΣΟΥΣ - IESOUS. Prvé tri písmená I, H a S (kde grécke H reprezentuje dlhé "e") sa stali základom tohto symbolu. V západnej cirkvi sa skratka neskôr začala vysvetľovať ako
latinské spojenie
Jesus Hominum Salvator
- Ježiš Spasiteľ ľudí.
IHS sa spájalo tiež s legendou o videní cisára Konštantína pred bitkou pri Milvijskom moste. Podľa legendy videl nápis cisár Konštantín Veľký v spánku pred bitkou proti Maxentiovi v roku 312 na Ponte Milvio. Mal sen, v ktorom sa objavil tento kríž so slovami „In hoc signo vinces“ - v tomto znamení zvíťazíš.
So zavedením sviatku Božieho Tela sa monogram IHS spojil s novou eucharistickou zbožnosťou.
Niektorí by chceli zameniť „I“ za „J“, ale v gréckej ani latinskej abecede neexistuje ekvivalent písmena „J“. Nápis tohto symbolu na Najsvätejšej Eucharistii je znakom úcty a rešpektu k Ježišovi Kristovi. Okrem toho je IHS Christogram pripomienkou kresťanskej viery a obety, ktorú Pán Ježiš za nás priniesol.
Alfa (A) a omega (Ω)
Alfa je prvé a omega posledné písmeno gréckej abecedy. Je to
symbol Večného Boha ako prvej príčiny
a posledného cieľa všetkého jestvujúceho.
Pozrite našu kazateľnicu:
Vyjadrujú myšlienku, že On je počiatkom (alfa) i koncom (omega) všetkého. V poslednej knihe Nového Zákona – knihe Zjavenia sv. Jána čítame:
Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh,
ktorý je, ktorý bol a ktorý príde,
Všemohúci.
Tieto slová sa opakujú aj v 21. a 22. kapitole:
Ja som Alfa a Omega,
Prvý a Posledný,
Počiatok a Koniec.
Vo Svätom Písme uvádza prorok Izaiáš: Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela, vykupiteľ jeho, Pán zástupov:
„Ja som prvý
a ja som posledný,
okrem mňa nieto Boha.
(Iz 44, 6)
Streda 10. júna 2026 - RYBA
Dnes vám chcem pripomenúť ďalší kresťanský symbol – rybu. Tento symbol ryby je jedným z najvšadeprítomnejších symbolov kresťanstva. Okrem kríža je symbol ryby pravdepodobne najrozpoznateľnejším symbolom viery. Nájdeme ho na mnohých miestach. Stručne povedané, symbol ryby vychádza z gréckej skratky slovného spojenia Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ. Keď z každého slova tejto frázy vyberieme prvé písmeno, dostaneme ΙΧΘΥΣ, čo je grécke slovo pre "rybu".
Počuli sme dnes v čítaní Jonášov príbeh. Boh zariadil, aby ho veľká ryba skryla.
Kresťanský symbol ryby pripomína aj niekoľko udalostí z pôsobenia Pána Ježiša. Dvakrát poskytol svojim učeníkom zázračný prísun rýb (Lukáš 5,4 - 7; Ján 21,4 - 6). Po svojom zmŕtvychvstaní jedol ryby so svojimi učeníkmi najmenej dvakrát (Lukáš 24,42; Ján 21,13). Zázrak s mincou z chrámu zahŕňal rybu (Matúš 17,27). A samozrejme, nasýtenie päťtisíc a nakŕmenie štyroch tisícok sa začalo obedom, ktorého súčasťou bola ryba (Matúš 14,15-21; 15,32-38).
V počiatkoch kresťanstva boli kresťania za praktizovanie svojej viery často odsúdení na smrť, preto si uctievali Pána Boha na tajných miestach.
Staroveké katakomby v Ríme sú plné obrazov rýb, ktoré tam vyryli kresťania skrývajúci sa pred prenasledovaním.
(ryba v katakombách)
Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ
je nádherným zhrnutím biblickej
pravdy o Pánovi a kresťanský symbol ryby
je krásnym spôsobom vyjadrenia viery v neho.
Nasledovanie Krista však zahŕňa oveľa viac než len mať rybu na zadnej časti auta. Tí, ktorí používajú symbol kresťanskej ryby, by sa mali uistiť, že skutočne poznajú Krista, dôverujú mu ako Spasiteľovi a poslúchajú ho ako Pána.
Tak to potrebujeme robiť aj my...
Utorok 9. júna 2026 - PELIKÁN
Pelikány to sú vtáky, ktoré majú charakteristický vak pod zobákom. Môže v ňom umiestniť veľmi veľa vody alebo pokrmu. Dokonale lietajú. Živia sa predovšetkým rybami. Ako sa stalo, že pelikán je symbolom Eucharistie?
V niektorých kostoloch môžeme vidieť
pelikána na dvierkach svätostánkov
alebo aj ako krásnu výšivku
na hrudi kňazského ornátu.
Sú legendy o pelikánovi.
Jedna hovorí o tom, ako počas búrky silný tlak vetra hodil otca mladých mláďat o skalu a zlomil mu krídlo. Už nemohol ísť pre potravu a tak zobákom otvoril svoju hruď. Vyšla krv, ktorou zachránil svoje mláďatá a on zomrel.
Iná legenda hovorí o pelikánovi, ktorý sa starostlivo staral o svoje mláďatá v hniezde. Keď odletel pre pokrm pre ne, stalo sa čosi strašné. K mladým sa prikradol had, ktorý ich pohrýzol, bohužiaľ smrteľne. Zúfalý otec zobákom prebodol svoj bok a nasýtil mláďatá krvou, ktorá z toho boku vytiekla. Vtedy mláďatá ožili. On bohužiaľ zomrel od vykrvácania. Čo nám chce povedať tento príbeh?
Diabol nám spôsobil veľkú škodu. Pokúšal nás na hriech, čím nám odňal poklad posväcujúcej milosti.
Hriech to je jed, ktorý nám diabol podáva.
Preto je také dôležité, aby sme vyhýbali zlu a usilovali sa konať podľa prikázaní. Hriech nás odlučuje od Pána Boha, a to je veľmi nebezpečné. Ťažký hriech nás pozbavuje práva na prijímanie Najsvätejšej Sviatosti.
Ak mám ťažký hriech: ak to bolo vedome, dobrovoľne
a v ťažkej veci, nesmiem ísť na sväté prijímanie,
lebo som vážne porušil(a) prikázanie.
Našťastie máme svätú spoveď. Dnes zvlášť ďakujme za túto sviatosť, lebo v nej sa stretávame s odpustením zo strany Pána Boha.
Pondelok 8. júna 2026 - BARÁNOK
Počas Bieleho týždňa si budeme hovoriť o symboloch, ktoré sú spojené so svätou omšou – s Eucharistiou.
Dnes to bude baránok. Je to zvieratko, ktoré veľmi dobre poznáme. Je milé na dotyk, bľačí, keď sa pasie na lúke, niekedy má na šiji zvonček. O baránkov sa stará pastier, ktorý dbá o to, aby mali čo jesť i piť. Ak je to potrebné, tak ich chráni pred divokými zvieratami, napr. pred vlkmi, ktoré môžu ohrozovať jeho stádo. Baránky počúvajú hlas svojho pastiera a idú za ním presne tam, kam ich on vedie.
Vo Svätom Písme je písané veľa o baránkoch a ovečkách. Veľmi silný je príbeh o obetovaní Izáka: Abrahám siahol rukou, aby obetoval svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ On mu povedal: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.“ Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. (Porov. Gn 22, 10 – 13)
Starý Zákon opisuje aj moment východu Izraelitov z egyptského otroctva. V noci predtým oni jedli upečené mäso baránka. Židia mali vziať z krvi baránka a pomazať ňou obe veraje a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť. Bol to znak pre anjela, aby nespôsobil žiadnu krivdu osobám, ktoré boli v dome.
Krv baránka ich zachránila.
Pre nás je to predpoveď Pána Ježiša – Božieho Baránka, ktorého prijímame v Eucharistii. On priniesol dokonalú obetu na kríži na Veľký Piatok. On dovolil, aby ho pribili na drevo kríža z lásky k ľuďom. Položil svoj život, aby nás zachránil a otvoril nám nebo.
Krv Baránka – Ježiša Krista nás zachránila.
Preto kňaz, keď nám ukazuje Jeho Telo, hovorí: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu." Pamätáte si, čo vtedy odpovedáme?
„Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo .....“
Pán Ježiš je Dobrým Pastierom pre každého z nás, ale
On sa stal aj Baránkom,
ktorý obetoval svoj život za naše hriechy,
aby sme my mohli žiť.
Nedeľa - 7. júna 2026
Spomeňte si na situáciu, keď som vám položil na hodine náboženstva do ruky niečo malé. Vy ste mali vtedy zatvorené očka. A keď ste ich otvorili, boli ste prekvapení, čo maličké je to vo vašej dlani. Bolo to horčičné zrnko...
„Aké som bezvýznamné,“ povzdychlo si zrnko. „Pozrite sa na veľké jablone, vysoké slnečnice a mohutné duby. Ja som oproti nim takmer nič.“
Ale vtedy mladý záhradník zrnko opatrne vzal a vložil do zeme. Naň vložil vrstvu hliny.
„Prečo ma schovávaš do tmy?“ pýtalo sa zrnko. „Tu pod zemou ma nikto neuvidí.“
Dni plynuli. Prišiel dážď, slnko zahrialo pôdu a zrnko začalo klíčiť. Najprv mu bolo ťažko. Muselo preraziť zem nad sebou a nájsť si cestu na svetlo.
Ale každý deň vyrástlo o kúsok viac. Čoskoro sa z malého výhonku stala rastlina. Potom ešte väčšia. Jej konáre sa rozrástli. Raz si na nej začali stavať hniezda vtáky.
Vtedy si horčičné zrnko spomenulo na svoje dávne obavy.
„Myslel som si, že som príliš malé na to, aby som niečo znamenalo,“ povedalo. „A predsa zo mňa vyrástlo niečo, čo pomáha mnohým.“
To je horčičné zrnko. Možno je malé, ale ukrýva v sebe veľkú silu. Zasaď ho a staraj sa oň.
Pozrite na tieto rastlinky. Zrnká sme zasiali pred 12 dňami.
Tak je to aj s Božím Kráľovstvom.
Keď sa pomodlíš, pomôžeš kamarátovi, alebo urobíš dobrý skutok, zdá sa to malé ako semienko, ale Pán Boh môže z toho vypestovať niečo oveľa väčšie než si vieš predstaviť.
Aby sme vedeli robiť dobro neustále, Pán Ježiš nás chce posilňovať – sebou samým – Eucharistiou.
Boh – Pán – Ježiš Kristus býva v našom kostole – v Bohostánku.
Tam je živý Boh, preto si pri vstupe do kostola kľakáme,
aby sme MU vzdali úctu.
Bolo to 8. októbra 1995, posledný deň pápežskej návštevy v Baltimore. (USA) Dnes už svätý Ján Pavol Veľký sa mal stretnúť so študentmi seminára sv. Márie. Po príchode, napriek veľmi nabitému programu, sa pápež spýtal, či sa môže najskôr pomodliť v kaplnke seminára. Bezpečnostné služby, ktoré nerátali s návštevou pápeža v kaplnke v budove, rýchlo zasiahli.
V súlade s postupmi starostlivo prehľadali celú budovu, s osobitným dôrazom na kaplnku, kde sa chcel pápež modliť.
Za týmto účelom boli privezené policajné psy,
špeciálne vycvičené na odhalenie akejkoľvek skrytej živej ľudskej prítomnosti,
aby sa predišlo prípadnému atentátu či útoku na pápeža.
Tieto špeciálne vycvičené psy sa často využívajú napríklad v oblastiach postihnutých zemetrasením, kde nájdu pod troskami ležať živých ľudí.
Po kontrole chodieb a kancelárií seminára boli psy odvedené do kaplnky, kde
pred svätostánkom najskôr začali čuchať,
kňučať a ukazovať naň, hlasno zaštekali,
potom prestali, sadli si a odmietali odísť,
už sa odtiaľ nepohli, čo jasne naznačovalo,
že sa vo vnútri niekto skrýva!
Biskup tej diecézy potom poznamenal:
„Je zvláštne, že aj psy dokážu rozpoznať to,
čo nevedia ani niektorí katolíci
– že vo svätostánku je
skutočná živá Osoba,
ktorá čaká už 20 storočí na každého z nás.“
Podobenstvo o horčičnom zrnku
Mt 13, 31 – 32
Pán Ježiš povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce NAJMENŠIE zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je VÄČŠIE NEŽ OSTATNÉ BYLINY a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“
