Svätá Brigita Švédska
Svätá Brigita Švédska, matka, rehoľníčka, spolupatrónka Európy
Veľké prisľúbenie - svätá Brigita Švédska - 1 ročná pobožnosť
* okolo 1303 Finsta pri Uppsale, Švédsko
† 23 . júl 1373 Rím
Význam mena: mocná, silná, vznešená
Patrónka Európy, Švédska; pútnikov; v hodine smrti
Sv. Brigita sa narodila okolo roku 1303 na hrade Finsta pri Uppsale v južnom Švédsku v nábožnej a vzdelanej rodine. Od svojich desiatich rokov veľmi silne prežívala utrpenie Pána Ježiša, najskôr len v mysli, neskôr mala aj mystické vízie. Ako šestnásťročná sa vydala za bohabojného, tichého člena kráľovskej rady Ulfa Gudmarssona. Prvé dva roky svojho manželstva prežili v úplnej čistote a zdržanlivosti. Potom sa im narodilo osem detí. Najmladšia dcéra Katarína je známa ako sv. Katarína Švédska. Ostatné deti tiež žili nábožný kresťanský život. Rodičia sa svedomito o nich starali. Okrem toho nezabúdali na skutky dobročinnej lásky – veľkú časť svojho majetku rozdali chudobným, navštevovali chorých, šírili dobro, chodili na púte. V roku 1343 alebo 1344 sa vydali na púť do Compostely do Španielska k hrobu sv. Jakuba. Na ceste späť Brigitin manžel Ulf vážne ochorel. O krátky čas potom zomrel v cisterciánskom kláštore v Alvastre vo Švédsku. Po jeho smrti sa Brigita už nevydala. Zostala žiť jedine pre Boha. Často sa modlievala, písala úvahy a meditácie. Jej mystické zážitky pokračovali, práve na základe nich sa zrodila Kniha zjavení.
Počas svojej púte do Compostely spoznala tzv. dvojitý kláštor, ktorý sa skladal z mužskej a ženskej časti. Mnísi a mníšky žili samostatne, stretávali sa len v kostole a pomáhali si navzájom len v niektorých prácach. Zvláštnosťou bolo, že predstavenou bola vždy žena ako predstaviteľka Panny Márie. Na tento spôsob založila Brigita kláštor aj vo Vätterne v južnom Švédsku, na hrade, ktorý jej daroval kráľ Magnus. Predstavenou bola žena. Rehoľníkov bolo spolu osemdesiatpäť – podľa počtu apoštolov (trinásť vrátane sv. Pavla) a sedemdesiatich dvoch učeníkov. Rehoľníci záviseli od predstavenej vo veciach materiálnych a predstavená spolu so sestrami boli závislé od mníchov vo veciach duchovných. Kláštory sa riadili regulou sv. Augustína. Do tohto kláštora potom vstúpili aj dve Brigitine dcéry, jedna z nich bola Katarína. Brigita pokračovala v písaní meditácií a úvah.
Na jeseň 1349 sa vybrala na cestu do Ríma. Tam zostala bývať viacej rokov. Veľmi ju trápila skazenosť Večného mesta, ako aj to, že pápež nesídli tam, ale v Avignone. Veľa sa modlila, napomínala, robila pokánie. V roku 1367 sa dočkala veľkej radosti – pápež Urban V. sa vrátil z Avignonu do Ríma. Zanedlho sa však pre nepokojnú situáciu vrátil späť do Avignonu. Brigita mu pre tento krok predpovedala skorú smrť – to sa aj stalo.
V Ríme Brigita založila útulok pre švédskych pútnikov a študentov. Navštevovala nemocnice, starala sa o chudobných. Po dvoch rokoch prišla za ňou aj jej dcéra sv. Katarína Švédska. V roku 1371 odišli spolu na púť do Svätej Zeme. Tam pricestovali v roku 1372 a chodili po miestach, o ktorých tak často Brigita meditovala, ktoré videla vo svojich víziach. Znova precítila utrpenie Spasiteľa. Na spiatočnej ceste vážne ochorela. Choroba pokračovala aj po návrate do Ríma. Päť dní pred smrťou jej Boh zjavil hodinu odchodu z tohto sveta. V predpovedaný deň požiadala o sviatosti, potom sa nechala položiť na dlážku a posypať popolom. Zomrela 23. júla 1373 ako sedemdesiatročná. Pochovali ju v Ríme, no o rok nato ju dcéra Katarína dala previezť do rodného Švédska a uložili ju v materskom kláštore jej rehole vo Vadstene. Keďže nad jej hrobom a na jej príhovor sa dialo veľa zázrakov, už roku 1391 ju pápež Bonifác IX. vyhlásil za svätú. Rehoľa sv. Brigity rástla a zanedlho mala takmer sto kláštorov vo viacerých krajinách. Mnohé však zanikli v období odpadnutia severských štátov od katolíckej Cirkvi.
Veľké prisľúbenie
Svätá Brigita dlho prosila Pána, aby jej oznámil, koľko úderov obdŕžal v čase svojho bolestného utrpenie. Jedného dňa sa jej Spasiteľ zjavil a povedal: „Na moje telo sa znieslo 5480 úderov. Ak mi za ne chceš prejaviť zvláštnu úctu, tak sa pomodli každý deň po dobu jedného roka pätnásťkrát Otče náš a pätnásťkrát Zdravas Mária. K tomu pridaj aj modlitby ktoré ťa naučím. Po uplynutí roka si tak uctíš každú ranu z týchto 5480 úderov.“ Potom jej Spasiteľ povedal: „Kto vykoná túto ročnú pobožnosť:
- zachráni pätnásť duši svojich príbuzných z očistca,
- pätnásť duší s jeho príbuzenstva získa dar vytrvať v posväcujúcej milosti
- a pätnásť hriešnikov obráti ku kajúcemu životu.
- Samotná osoba, ktorá sa tieto modlitby pomodlí, obsiahne prvý stupeň dokonalosti.
- Pätnásť dni pred smrťou jej podám svoje prečisté telo, aby bola zachránená od večného hladu a svoju prečistú krv, aby som jej dušu zachránil od večného smädu.
- Pred smrťou ju navštívim so svojou milovanou matkou a dovediem ju, obohatenú milosťami, do večnej radosti. Tu dostane dar zvláštneho poznania mojej Božskosti, neznámy tým, ktorí tieto modlitby nevykonajú.
- Ak niekto, hoci aj tridsať rokov žil v smrteľnom hriechu, zbožne vykoná túto pobožnosť alebo si ju zaumieni vykonať, budú mu odpustené hriechy, božia moc ho ochráni pred zlými pokušeniami a pred večným zatratením.
- Všetko, o čo bude prosiť Boha alebo Najvätejšiu Pannu Máriu, mu Božie milosrdenstvo dopraje.
- Kto bude učiť tieto modlitby aj iných, toho radosť a zásluhy pretrvajú naveky!
- Na mieste, kde sa tieto modlitby modlia, je prítomný Pán Boh so svojou milosťou.“
Všetky uvedené výhody sľúbil svätej Brigite sám ukrižovaný Božský Spasiteľ. Kríž, pred ktorým sa to stalo, sa ešte i dnes nachádza v Chráme svätého Pavla v Ríme a teší sa neobyčajnej úcte. Ak je to len trocha možné, nemá sa táto pobožnosť vynechať ani jediný deň. Ak však vážne prekážky znemožňujú tieto modlitby vykonať, dotyčný nestratí milosti spojené s touto pobožnosťou, ak sa v danom roku pomodlí vynechané modlitby dodatočne.
Pobožnosť trvajúca jeden rok
- Utrpenie Kristovo na Olivovej hore až po korunovanie tŕním
Otče náš, Zdravas Mária.
Ó, Ježišu! Ty si večnou vôňou všetkých, ktorí ťa milujú; Ty si radosť , ktorá prevyšuje všetky radosti; Ty si túžba, záchrana a nádej každého hriešnika. Prijatím ľudskej prirodzenosti si nám naznačil, že je Tvojou horúcou túžbou, z lásky k nám, prebývať medzi ľuďmi až do konca všetkých časov. Spomeň si na všetko utrpenie, ktoré si znášal od chvíle, kedy si sa stal človekom, najmä však počas svojho svätého, bolestného utrpenia tak, ako to pred všetkými vekmi určil Boží plán. Spomeň si na poslednú večeru so svojimi učeníkmi, ktorým si umyl nohy, podal svoje najsvätejšie Telo a najsvätejšiu Krv, rozprával s nimi o svojom nastávajúcom utrpení a poskytol im útechu. Spomeň si na svoj zármutok a trpkosť vo chvíli, keď si sám priznal: „Smutná je moja duša až na smrť." Mysli na súženia a tieseň, ktoré si vytrpel v rozkvete mladosti pred ukrižovaním, na Judášovu zradu, na zradu Tvojho národa, ktorý si vyvolil a pozdvihol, na falošných svedkov, ktorí Ťa obžalovali a na troch sudcov, ktorí Ťa odsúdili. Spomeň si na chvíle, kedy Ťa hanobne zbavili šiat a obliekli do rúcha potupy a výsmechu. Priviazali Ťa k stĺpu, od úderov bolo tvoje Telo roztrhané. Na hlavu Ti vtisli tŕňovú korunu, do rúk trstinu, zastreli Ti tvár i oči, bili Ťa, zauškovali, zasypali ťa výsmechmi a urážkami. Rozpamätaj sa na všetok smútok a utrpenie, ktoré si musel vytrpieť ešte pred ukrižovaním. Prosím Ťa, udeľ mi pred mojou smrťou milosť opravdivej ľútosti, čistej a úplnej spovede, milosť hodného zadosťučinenia a odpustenie mojich hriechov, amen.
- Vysmievanie a hanobenie Krista
Otče náš, Zdravas Mária.
Ó, Ježišu! Ty si opravdivá radosť anjelov a raj všetkej nádhery. Spomeň si na zármutok a smútok, ktorý si vytrpel, keď Ťa tvoji nepriatelia ako divoké levy obkľúčili a mučili tisícami urážok, údermi spôsobili Ti mnohé zranenia a pľuvali ti do tváre. S ohľadom na toto utrpenie a urážajúce slová, prosím Ťa, môj Spasiteľ ochraňuj ma pre viditeľnými i neviditeľnými nepriateľmi a pod svojou ochranou ma doveď k dokonalosti a k večnej spáse. Amen.
- Priklincovanie Krista na kríž
Otče náš; Zdravas Mária.
Ó, Ježišu, Stvoriteľu sveta! Teba nič na svete nemôže obmedziť ani ohraničiť. Svojou mocou držíš a zjednocuješ všetko. Spomeň si na mučivé bolesti, ktoré si vytrpel, keď Tvoje sväté ruky a nohy pripevňovali ku krížu a tupými klincami pribíjali na jeho drevo. Tvoje sväté telo nebolo v žiaducej polohe. V tupej nenávisti, spôsobujúc Ti nové bolesti, s hroznou zúrivosťou Ťa vystreli na kríž, všetkými smermi Ti ťahali a trhali údy, čím zväčšovali Tvoje utrpenie. Prosím Ťa, pri spomienke na svoje sväté bolesti pri ukrižovaní, daruj mi svoju milosť. Amen.
- Kristus sa modlí za svojich nepriateľov
Otče náš, Zdravas Mária.
Ó, Ježišu, Ty nebeský lekár! Ty si bol pribitý na kríž, aby si svojimi ranami zahojil naše rany. Spomeň si na svoje oslabené a zranené údy, z ktorých ani jeden nezostal neporušený. Nijaké utrpenie nie je zrovnateľné s utrpením Tvojím. Od hlavy až po päty, ani najmenší kúsok Tvojho svätého tela neostal nezranený. Napriek tomu odpúšťaš všetkým a prosíš nebeského Otca za svojich nepriateľov: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Odvolávajúc sa na Tvoje veľké milosrdenstvo a utrpenie, prosím Ťa, daruj mi milosť, aby som pri spomienke na Tvoju preťažkú cestu kríža , mohol vzbudiť dokonalú ľútosť a dosiahnuť odpustenie všetkých svojich hriechov. Amen.
- Kristovo milosrdenstvo voči hriešnikom
Otče náš, Zdravas Mária.
Ó, Ježišu! Ty si zrkadlom večnej nádhery. Spomeň si na zármutok, ktorý si pociťoval, keď si vo svetle svojej Božskosti videl veľké množstvo tých, ktorý mali byť zachránení skrze zásluhy tvojho utrpenia, Tvojej svätej krížovej cesty, pre svoje hriechy sú však zatratení. Mal si hlboký súcit a poľutovanie aj pre týchto beznádejných, zatratených nešťastníkov. Pre Tvoj neobmedzený súcit a milosrdenstvo, najme však pre Tvoju dobrotu, ktorú si preukázal ľutujúcemu zločincovi, keď si mu povedal: „Ešte dnes budeš so mnou v raji,“ prosím Ťa, najmilší Ježišu, o milosrdenstvo v mojej smrteľnej hodine. Amen.
- Kristov testament na kríži
Otče náš, Zdravas Mária.
Ó, Ježišu! Ty si najmilší, túžobne očakávaný kráľ. Spomeň na svoje bolesti, ktoré si pociťoval, keď Ťa nahého, ako zločinca priklincovali ku krížu a všetci, okrem najmilšej Matky Ťa opustili. Počas Tvojho smrteľného zápasu trpela s Tebou a Ty si jej zveril svojho miláčika slovami: „Hľa, Tvoj syn“ a k Jánovi: „Hľa, Tvoja matka!“ Prosím Ťa, Spasiteľ môj, pre meč utrpenia, ktorý v týchto okamihoch prebodol dušu Tvojej svätej matky, maj so mnou zľutovanie vo všetkých mojich ťažkostiach a starostiach telesných i duševných a buď mi nápomocný vo všetkých skúškach, najmä však v hodine mojej smrti. Amen.
- Kristov smäd
Otče náš, Zdravas Mária.
Ó, Ježišu! Ty nevyčerpateľný prameň dobroty! Spomeň, ako si vo svojej nesmiernej láske, visiac na dreve kríža, preriekol: „Som smädný.“ Bol to tvoj smäd za večnou spásou všetkých ľudí. Prosím Ťa, spasiteľ môj, posilni moje srdce, aby som bol dokonalý vo všetkých skutkoch. Nechaj odumrieť všetky moje túžby po slastiach tela a po dočasných veciach. Amen.
- Kristov nápoj
Otče náš, Zdravas Mária
Ó, Ježišu! Ty si vôňou srdca a ľúbeznosťou ducha. Spomeň si na trpkosť žlče a octu, ktoré si z lásky ku mne vypil. Prosím Ťa, Spasiteľ môj, dopraj mi, aby som Tvoje telo a Tvoju drahocennú krv počas svojho života, najmä však v hodine smrti, dôstojne prijal pre potešenie duše. Amen.
- Kristovo úzkostlivé zvolanie
Otče náš, Zdravas Mária
Ó. Ježišu! Ty si kráľovská moc a radosť duše. Spomeň si na súženie a muky, ktoré si vytrpel vo chvíľach nadchádzajúcej smrti, keď si ponorený v trpkosti, urážaný a zneuctený, hlasno zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Prosím Ťa úpenlivo, Spasiteľ môj, kvôli tejto svojej úzkosti neopusť ma v smrteľnej hodine. Amen.
- Kristove rany
Otče náš, Zdravas Mária
Ó, Ježišu, pôvod a cieľ našej lásky! Ty si život, Ti si čistota. Spomeň si, že od hlavy až po chodidlá si bol ponorený v najhlbšej priepasti všetkých bolestí. Cez veľkosť a hĺbku Tvojich rán nauč ma, Spasiteľ môj, kráčať po ceste Tvojich prikázaní, po ceste lásky k blížnemu, po ktorej musia kráčať všetci, ktorí Ťa milujú. Amen.
- Kristove hlboké rany
Otče náš, Zdravas Mária
Ó, Ježišu, Ty najhlbšia priepasť milosrdenstva! Spomeň si na všetky bolesti a rany, ktoré si za mňa vytrpel. Spasiteľ môj, ukry ma, úbohého hriešnika, pred tvárou svojho Otca, rozhnevaného pre moje viny, prosím Ťa, ukry ma do hlbín svojich rán.
- Kristove krvácajúce rany
Otče náš, Zdravas Mária
Ó, Ježišu, žiariaci obraz pravdy, znak jednoty a puto lásky k blížnemu! Spomeň si na nespočetné rany, ktoré Ti pokryli celé telo a sfarbili ho červeňou Tvojej presvätej krvi. Ó, veľké utrpenie, objímajúce celý svet, ktoré si z lásky k nám vytrpel vo svojom, svätom prečistom tele! Ó, najmilší Ježišu, či možno za nás urobiť ešte niečo, čo by si Ty už neurobil?! Prosím Ťa, Spasiteľ môj, vyznač svojou drahocennou krvou všetky svoje rany do môjho srdca, aby som bez prestania zbožňoval tvoje utrpenie a lásku. Spomienka na krížovú cestu a Tvoje utrpenie nech prinesie účinne ovocie v mojej duši, aby moja láska k Tebe rástla zo dňa na deň a aby som raz dosiahol život večný. Spravodlivý Ježišu, veď Ty si prameň všetkého dobra a všetkých radostí. Amen.
- Posledná Kristova úzkosť
Otče náš; Zdravas Mária
Ó, Ježišu! Ty si najmocnejší pán, nesmrteľný s neporaziteľný kráľ. Spomeň si na svoje utrpenie, keď už boli všetky sily tela i duše vyčerpané, Ty si sklonil hlavu a zvolal: „Dokonané je!“ Prosím Ťa, Spasiteľ môj, pre toto svoje súženia a bolesť, zmiluj sa nado mnou v poslednej hodine môjho života, keď sa úzkosť pokúsi zmiasť môjho ducha i moju dušu. Amen.
- Kristova smrť
Otče náš, Zdravas Mária
Ó, Ježišu! Ty Jednorodený Najvyššieho Otca a verný obraz Jeho múdrosti. Rozpamätaj sa, že keď bolo Tvoje sväté telo domučené a Tvoje najsvätejšie srdce zlomené, odovzdal si svojho ducha slovami: „Otče, do Tvojich rúk odovzdávam svojho ducha!“ Pre Tvoju drahocennú smrť Ťa prosím, kráľ nebeskej nádhery, posilni a daj mi silu odporovať všetkej zlobe zmyselnosti, aby som po svojej smrti žil naveky jedine u Teba. Prijmi moju putujúcu dušu, ktorá sa vracia k Tebe. Amen
- Kristovo úplné vykrvácanie
Otče náš, Zdravas Mária
Ó, Ježišu! Ty si jediný pravý a plodný vinič. Spomeň si na svoju krv, ktorá vytiekla z Tvojho presvätého tela tak, ako vyteká šťava hrozna pod tlakom lisu. Zo svojho boku, prebodnutého kopijou vojaka, si vydal všetku krv i vodu. Tvoje presväté telo bolo obetované na dreve kríža ako kúsok myrhy.
Na záver
Prosím Ťa, najmilší Ježišu, svojím bolestným utrpením a vyliatou drahocennou krvou poraň moje srdce, aby som sa k Tebe úplne obrátil. Moje srdce nech je Ti večným príbytkom, moje reči nech sa Ti ľúbia a koniec môjho života nech je plný zásluh, aby som dosiahol večnú nádheru. So všetkými svätými neba po celú večnosť budem Ťa chváliť a velebiť. Amen.
Pobožnosť trvajúca 12 rokov
Božský Spasiteľ zjavil svätej Brigite dodatočne ešte nasledujúce prisľúbenie: „Vedz, že tým, ktorí sa po 12 rokov denne pomodlia 7-ráz Otče náš a Zdravas Mária ku cti mojej prečistej krvi, udelím tieto veľké milosti:
1/ Neprídu do očistca.
2/ Prijmem ich do počtu mučeníkov tak, akoby vyliali svoju krv za vieru
3/ Trom príbuzným, podľa voľby dotyčného, udelím milosť vytrvania v stave posväcujúcej milosti.
4/ Duše jeho príbuzných až do štvrtého pokolenia uchránim od pekla.
5/ Budú mesiac pred smrťou upovedomení o jej príchode.
Ak by dotyčný zomrel pred uplynutím týchto 12 rokov, aj tak budem považovať podmienky za splnené.“ Pápež Inocent X. potvrdil toto zjavenie a dodal, že duše, ktoré tieto podmienky splnia, každý Veľký piatok vyslobodia jednu dušu z očistca. Táto pobožnosť bola schválená Svätou Kongregáciou Sacro Collegio de propaganda fide, ako i pápežom Klementom XII. K uvedeným 7 modlitbám Otče náš a Zdravas, možno pridať tieto modlitby:
PRED ZAČATÍM POBOŽNOSTI
Ó, Ježišu, chcem sa teraz sedem ráz pomodliť Otče náš a Zdravas Mária v zjednotení s tou láskou, ktorou si túto pobožnosť vo svojom srdci posvätil a osladil. Prijmi ju z mojich úst do svojho Božského srdca, vylepši a zdokonaľ ju tak, aby pripravila Najsvätejšej Trojici takú česť a radosť, aké si jej Ty pripravil na zemi. Nech sa preleje na Tvoje presväté človečenstvo k oslave Tvojich svätých rán a drahocennej krvi, ktorú si za nás vylial.
- OBRIEZKA
Otče náš, Zdravas Mária.
Večný Otče. Skrze Nepoškvrnené ruky Panny Márie a skrze Božské srdce Ježišovo, obetujem ti prvé rany, prvé bolesti a prvé krvipreliatie Ježišovo za svoje hriechy, za hriechy mladosti všetkých ľudí a k zamedzeniu prvých ťažkých hriechov, najmä v svojom príbuzenstve.
- OLIVOVÁ HORA
Otče náš, Zdravas Mária.
Večný Otče. Skrze Nepoškvrnené ruky Panny Márie a Božské srdce Ježišovo, obetujem Ti hrozné utrpenie Srdca Ježišovho na Olivovej hore, ako i každú kvapku Jeho krvi, ktorou sa potil – za hriechy môjho srdca i za hriechy všetkých ľudí. Prosím Ťa, ochraňuj nás od takých hriechov a rozmnož v nás lásku k Bohu a k blížnemu.
- BIČOVANIE
Otče náš, Zdravas Mária.
Večný Otče. Skrze Nepoškvrnené ruky Panny Márie a Božské srdce Ježišovo, obetujem Ti tisíce rán, hrozné bolesti a drahocennú krv, ktorú náš Pán vylial pri bičovaní za moje hriechy tela a za hriechy všetkých ľudí. Prosím Ťa, ochraňuj nás od takých hriechov a zachovaj našu nevinu.
- KORUNOVANIE TŔNÍM
Otče náš, Zdravas Mária.
Večný Otče. Skrze Nepoškvrnené ruky Panny Márie a Božské srdce Ježišovo, obetujem Ti rany, bolesti a drahocennú krv presvätého Ježiša, ktorý bol za nás tŕním korunovaný. Obetujem Ti to za moje hriechy ducha i za hriechy všetkých ľudí. Prosím Ťa, ochraňuj nás od takýchto hriechov a daj nám milosť rozšíriť kráľovstvo Kristovo na zemi.
- KRÍŽOVÁ CESTA
Otče náš, Zdravas Mária.
Večný Otče. Skrze Nepoškvrnené ruky Panny Márie a Božské srdce Ježišovo, obetujem Ti Jeho utrpenie na krížovej ceste, najmä Jeho svätú ranu na ramene – ako zmierenie za moje hriechy a za hriechy všetkých ľudí. Jeho krížová cesta nech je zmierením za naše spriečenia sa proti krížu a proti svätým príkazom, ako i za všetky hriechy nášho jazyka. Zachráň nás od takýchto hriechov a nauč nás milovať Tvoj svätý kríž.
- JEŽIŠOVO UKRIŽOVANIE
Otče náš, Zdravas Mária.
Večný Otče. Skrze Nepoškvrnené ruky Panny Márie a Božské srdce Ježišovo, obetujem Ti Tvojho Božského Syna na kríži, Jeho ukrižovanie i Jeho pozdvihnutie. Obetujem Ti Jeho rany na rukách i nohách a tri prúdy Jeho presvätej krvi, ktorá sa vyliala za nás. Obetujem Ti Jeho chudobu, Jeho dokonalú poslušnosť, všetky Jeho duševné i telesné utrpenia, Jeho drahocennú smrť a jej nekrvavé obnovenie vo všetkých svätých omšiach na celej zemi – ako zmierenie za porušovanie rehoľných pravidiel a sľubov, za zadosťučinenie mojich hriechov i hriechov všetkých ľudí, za chorých a umierajúcich, za Tvojich kňazov i laikov, za úmysly Svätého otca, za obnovenie kresťanských rodín, za silnú vieru, za našu vlasť, za jednotu národov v Kristovi a v Jeho Cirkvi, ako i za kresťanov roztrúsených po svete.
- PREBODNUTIE KOPIJOU
Otče náš, Zdravas Mária.
Večný Otče. Prosím Ťa, prijmi drahocennú krv a vodu, ktorá vytiekla z rany Božského srdca Ježišovho pre potreby svätej Cirkvi i ako náhradu za zmierenie hriechov celého ľudstva.
Bože, buď k nám milostivý a milosrdný. Kristova krv, drahocenný obsah Jeho svätého Srdca, nech zmyje moje viny i viny všetkých ľudí. Voda z boku Kristovho nech mi zmyje tresty za hriechy a nech zhasí plamene očistca pre mňa i pre všetky duše v očistci. Amen.
DOBROZDANIE SVÄTÉHO OTCA PIA IX.
Modlitby sú prevzaté z knihy, ktorá vyšla v roku 1740 v Toulouse vo Francúzsku. Napísal ju páter Adrien Parvillers zo Spoločnosti Ježišovej, apoštolský misionár vo Svätej zemi. Knihu aprobovali, schválili a odporučili cirkevné vrchnosti.
Jeho Svätosť pápež Pius IX. tieto modlitby poznal, 31. mája 1862 schválil a ako zodpovedajúce pravde ich považoval za veľmi užitočné pre spásu duší. Jeho pápežské uznanie bolo potvrdené i samotným Bohom. Mnohým osobám, ktorú túto pobožnosť vykonali, sa ich prosby splnili. Okrem toho Boh ukázal aj viacerými nadprirodzenými znameniami, že táto pobožnosť, obsahujúca pätnásť modlitieb svätej Brigity, pochádza z neba.
Päť krásnych skutočností o sv. Brigite Švédskej
Tí, ktorí tvrdia, že Katolícka cirkev je proti ženám, zjavne nevedia, ako veľmi Cirkev ctí a podporuje ženy, ktoré sú vzorom toho, čo znamená byť verným Božím dieťaťom. Od našej Presvätej Matky Márie až po učiteľky Cirkvi nie je nedostatok príkladov, prečo je tento argument nepravdivý.
So svojím sviatkom 23. júla svätá Brigita Švédska ako žiarivý príklad toho, prečo sa ostatní mýlia. Ako povedal emeritný pápež Benedikt XVI. v roku 2010, svätá Brigita Švédska je jednou z tých žien, ktoré napriek tomu, že žili pred niekoľkými storočiami, majú stále čo učiť Cirkev a svet.
Tu je päť faktov, ktoré by ste mali vedieť o tejto inšpiratívnej svätici Brigite Švédskej.
Santo Subito
O živote svätej Brigity Švédskej sa vie veľa, pretože jej duchovných otcov tak zasiahol jej svätý život, že okamžite začali pracovať na jej životopise krátko po jej smrti v roku 1373. Počas svojho života bola taká známa svojou zbožnosťou a dobročinnosťou voči chudobným, o ktorú ju požiadal švédsky kráľ Magnus, aby pomohla naučiť jeho manželku Blanche z Namuru zvyky ich ľudu ako dvornú dámu. Za svätú bola vyhlásená 8. októbra 1391, necelé dve desaťročia po svojej smrti. Jej pôvodný sviatok bol 8. október, ale teraz sa oslavuje 23. júla.
Spolupatrónka Európy
Svätý Ján Pavol II. vymenoval svätú Brigitu Švédsku za spolupatrónku európskeho kontinentu tesne pred Veľkým jubileom v roku 2000. Patronát zdieľa s dvoma silnými sväticami: sv. Katarínou Sienskou a sv. Teréziou Benediktou od Kríža.
Môžete sa pozrieť na jej život a zistiť, prečo je pre túto rolu ideálna. Počas svojho života vykonala niekoľko talianskych pútí, najmä do Ríma a Assisi pre svoju oddanosť svätému Františkovi. Absolvovala aj pešiu púť do Santiaga de Compostela v Španielsku.
Keď boli pápeži Klement VI., Gregor XI. a Urban VI. vysídlení vo francúzskom Avignone, naliehavo a horlivo ich žiadala, aby sa vrátili do Ríma. Žiaľ, nežila dosť dlho na to, aby videla pápeža Gregora XI. poslúchnuť jej radu a vrátiť sa do Večného mesta.
Svätá manželka a matka
Svätá Brigita Švédska pochádzala zo švédskej šľachty, ktorá bola tiež oddanou katolíčkou, často sa spovedala a podnikla mnoho pútí do Svätej zeme. Keď jej matka zomrela, keď mala Brigita iba 12 rokov, vychovávala ju rovnako zbožná teta. Viera, ktorú jej rodina vštepila, v nej prekvitala aj naďalej.
Tento zápal sa preniesol na mnohé jej vlastné deti. Brigita Švédska bola oddanou matkou svojich 8 detí a jedno z nich, Katarína, sa dokonca sama stala svätou. Jej manžel Ulf, s ktorým žila 28 rokov (až do jeho smrti), bol veľmi ovplyvnený jej príkladom a na sklonku svojho života dokonca spolu prijali Regulu sv. Františka z Assisi a stali sa terciármi.
Zakladateľka rehoľného rádu
Svätá Brigita Švédska po smrti svojho manžela predala všetok svoj majetok a zvyšok svojho života zasvätila Bohu. Vo Vadstene vo Švédsku v roku 1346 založila Rád Najsvätejšieho Spasiteľa (známy aj ako Brigitínky). Vďaka jej inšpirácii, poučeniu a priateľstvu daroval kráľ Magnus a jeho manželka palác a pozemok na založenie nového kláštora. Avšak Brigita nikdy neuzrela kláštor, keďže ju Boh povolal, aby išla do Ríma. Brigita odišla v roku 1349 do Ríma, aby dostala potvrdenie svojho rádu a zostala tam až do svojej smrti. Pápež Urban V. uznal jej rád v auguste 1370, iba tri roky pred jej smrťou.
Božské zjavenia
Svätá Brigita Švédska začala dostávať videnia vo veku siedmich rokov, keď uvidela obraz doráňaného Krista. Tieto vízie sa zvýšili po smrti jej manžela a nikdy neboli v rovnakom štýle, ani nemali rovnaké posolstvo. Keď stála pred krucifixom v bazilike sv. Pavla za hradbami počas cesty do Ríma, mala videnie Krista. V tomto Božom zjavení ju Ježiš požiadal, aby sa modlila 15 konkrétnych modlitieb Otče náš a Zdravas Mária denne počas jedného roka na počesť 5840 rán, ktoré utrpel počas tohto umučenia. Počas jednej z vízií sa ho opýtala, kto mu ublížil. Odpovedal: „Tí, ktorí mnou pohŕdajú a odmietajú moju lásku k nim.“
Tieto fakty sú iba chabým náčrtom o sv. Brigite. Hoci niektoré z jej zjavení sú dodnes kritizované, môžeme si pripomenúť, čo o Brigite Švédskej povedal svätý Ján Pavol II.: „Cirkev, ktorá uznala Brigitinu svätosť bez toho, aby sa kedy vyjadrila k jej individuálnym zjaveniam, prijala celkovú autentickosť jej vnútorných zážitkov.”
Kiež by sme sa, ako nespočetné množstvo ľudí pred nami, poučili z príkladu a zbožnosti Brigity Švédskej a rástli vo svätosti skrze úctu svätých Ježišových rán.
Svätá Brigita Švédska, oroduj za nás!
podľa modlitba.sk
Svätá Brigita Švédska a manželská spiritualita - katechéza Benedikta XVI.
V nadšenom ovzduší vigílie Veľkého jubilea roku 2000 ctihodný Boží služobník Ján Pavol II. vyhlásil svätú Brigitu Švédsku za spolupatrónku Európy. Tu by som chcel predstaviť jej postavu, posolstvo i dôvody, pre ktoré sa má od tejto svätej ženy mnoho čo učiť – ešte dnes – Cirkev i svet.
Udalosti zo života svätej Brigity dobre poznáme, pretože jej duchovní otcovia spísali jej životopis, aby podporili proces jej blahorečenia hneď po smrti v roku 1373. Brigita sa narodila sedemdesiat rokov predtým v roku 1303 v meste Finsta vo Švédsku, v severoeurópskom národe, ktorý po tri storočia prijímal kresťanskú vieru s rovnakým zápalom, s akým ju svätica prijala od svojich rodičov, veľmi zbožných osôb, ktorí patrili k vznešeným rodinám blízkym vládnucemu rodu.
V živote tejto svätice môžeme rozlíšiť dve obdobia.
Prvé z nich je charakterizované jej stavom šťastne vydatej ženy. Jej manžel sa volal Ulf a bol miestodržiteľom významnej oblasti švédskeho kráľovstva. Manželstvo trvalo dvadsaťosem rokov, až do Ulfovej smrti. Narodilo sa im osem detí, z ktorých druhorodená Karin (Katarína) je uctievaná ako svätá. Toto je výrečným znakom Brigitinho výchovného úsilia voči vlastným deťom. Napokon, jej pedagogická múdrosť sa cenila natoľko, že ju švédsky kráľ Magnus na isté obdobie povolal na dvor, aby jeho mladú manželku Blanku Namurskú uviedla do švédskej kultúry.
Brigita, duchovne vedená jedným učeným rehoľníkom, ktorý ju uviedol do štúdia Písma, pôsobila veľmi kladne na vlastnú rodinu, ktorá sa vďaka jej prítomnosti stala skutočnou „domácou cirkvou“. Spolu s manželom si osvojila pravidlá františkánskych terciárov. Štedro sa venovala charitatívnym dielam v prospech chudobným; založila aj nemocnicu. Vedľa svojej manželky sa Ulf učil zdokonaľovať svoju povahu a napredovať v kresťanskom živote. Po návrate z dlhej púte do Santiaga di Compostela, ktorú uskutočnili spolu s ďalšími členmi rodiny v roku 1341, dospeli manželia k zámeru žiť v zdržanlivosti; onedlho nato však Ulf v pokoji kláštora, do ktorého sa utiahol, svoj pozemský život ukončil.
Toto prvé obdobie Brigitinho života nám pomáha oceniť to, čo by sme dnes mohli označiť za opravdivú „manželskú duchovnosť“: kresťanskí manželia môžu spoločne napredovať na ceste svätosti, podporovaní milosťou sviatostného manželstva. Ako sa to stalo práve v živote svätej Brigity a Ulfa, neraz je to žena, ktorá svojou náboženskou citlivosťou, jemnosťou a vľúdnosťou nasmeruje manžela kráčať cestou viery. S uznaním myslím na toľké ženy, ktoré deň čo deň ešte aj dnes osvecujú vlastné rodiny svedectvom kresťanského života. Kiež Duch Pána aj dnes podnecuje svätosť kresťanských manželov, aby svetu ukázali krásu manželstva žitého podľa hodnôt evanjelia: lásku, nehu, vzájomnú pomoc, plodnosť v plodení a výchove detí, otvorenosť a solidaritu voči svetu a účasť na živote Cirkvi.
Keď Brigita ovdovela, začalo sa druhé obdobie jej života. Zriekla sa ďalšieho manželstva, aby prehĺbila jednotu s Pánom prostredníctvom modlitby, pokánia a skutkov dobročinnosti. Aj kresťanské vdovy teda môžu v tejto svätici nájsť nasledovaniahodný vzor. Brigita totiž po smrti manžela a po tom, čo rozdala svoj majetok chudobným, usadila sa v cisterciánskom kláštore v Alvastre, i keď nikdy nepristúpila k rehoľnému zasväteniu. Tu sa začali božské zjavenia, ktoré ju sprevádzali po celý zvyšok života. Brigita ich diktovala svojim tajomníkom spovedníkom, ktorí ich preložili zo švédčiny do latinčiny a následne zozbierali do ôsmich kníh nazvaných Revelationes (Zjavenia). K týmto knihám sa pripája dodatok, ktorý má názov práve Revelationes extravagantes (Dodatočné zjavenia).
Kniha Zjavení svätej Brigity je obsahovo a štýlovo veľmi rôznorodá. Niekedy je zjavenie predstavené vo forme rozhovoru medzi božskými Osobami, Pannou Máriou, svätými i démonmi; dialógmi, do ktorých vstupuje aj Brigita. Inokedy, naopak, ide o vyrozprávanie zvláštneho videnia; a potom zasa sa hovorí o tom, čo jej Panna Mária odhalila o živote a tajomstvách Syna. Hodnotu textov Zjavení svätej Brigity, ktoré sú zavše predmetom nejakých pochybností, spresnil ctihodný Ján Pavol II. v apoštolskom liste Spes Aedificandi: „Cirkev, i keď sa nevyslovila o jednotlivých zjaveniach, uznáva svätosť Brigity a vcelku prijala autenticitu jej vnútorného zážitku.“ (č. 5)
Vskutku, keď čítame tieto Zjavenia, dolieha na nás mnoho dôležitých tém. Často sa v nich napríklad vracia so značne realistickými detailmi opis Kristovho utrpenia, ku ktorému Brigita vždycky prechovávala výsadnú zbožnosť a kontemplovala v ňom nekonečnú lásku Boha k ľuďom. Do úst Pána, ktorý sa jej prihovára, Brigita smelo vkladá tieto dojímavé slová: „Priatelia moji, milujem svoje ovce tak nežne, že keby to bolo možné, chcel by som za každú z nich zomrieť ešte mnohokrát tou istou smrťou, ktorú som vytrpel pre vykúpenie všetkých.“ (Revelationes, I, 59) Taktiež bolestné Máriino materstvo, ktoré ju urobilo Prostrednicou a Matkou milosrdenstva, je námetom, ktorý sa v Zjaveniach opakuje často.
Keď sa jej dostalo týchto chariziem, Brigita si bola vedomá, že je adresátkou daru veľkej Pánovej záľuby: „Dcéra moja,“ čítame v prvej knihe Zjavení, „vybral som si ťa pre seba, miluj ma celým svojím srdcom […] viac než čokoľvek, čo jestvuje na svete.“ (kap. 1) Brigita napokon dobre vedela a bola pevne presvedčená o tom, že každá charizma je určená na budovanie Cirkvi. Práve z toho dôvodu sa nemálo z jej zjavení obracalo aj vo forme prísnych napomenutí na veriacich tých čias vrátane náboženských a politických predstaviteľov, aby žili svoj kresťanský život dôsledne; robila to však vždy s postojom úcty a vernosti voči Učiteľskému úradu Cirkvi a predovšetkým k následníkovi apoštola Petra.
V roku 1349 Brigita navždy opustila Švédsko a vydala sa na púť do Ríma. Nielenže zamýšľala zúčastniť sa na Jubileu roku 1350, ale túžila tiež získať od pápeža schválenie pravidiel rehoľného rádu, ktorý hodlala založiť a pomenovať po Najsvätejšom Spasiteľovi a ktorý by tvorili rehoľníci a rehoľníčky pod právomocou opátky. Toto je prvok, ktorý by nás sa nemal udivovať: v stredoveku totiž existovali mníšske fundácie s mužskou i ženskou vetvou, ale s praxou rovnakých mníšskych pravidiel, ktoré počítali s vedením opátkou. Vo veľkej kresťanskej tradícii bola žene skutočne priznávaná vlastná dôstojnosť a – stále podľa príkladu Márie, Kráľovnej apoštolov – vlastné miesto v Cirkvi, ktoré bez toho, aby sa prekrývalo so služobným kňazstvom, je rovnako dôležité pre duchovný rast spoločenstva. Okrem toho spolupráca rehoľníkov a rehoľníčok so stálym zreteľom na osobitosť ich povolania zastáva v dnešnom svete veľmi závažnú rolu.
V Ríme sa Brigita v sprievode dcéry Karin oddala životu neúnavného apoštolátu a modlitby. A z Ríma chodievala na púte do rozličných talianskych svätýň, najmä do Assisi, rodiska svätého Františka, ku ktorému Brigita vždy pestovala veľkú úctu. Napokon v roku 1371 si splnila najväčšiu túžbu: cestu do Svätej zeme, kam sa pobrala v sprievode svojich duchovných detí, ktoré Brigita nazývala „priatelia Boží“.
Počas týchto rokov sa pápeži nachádzali v Avignone, ďaleko od Ríma: Brigita sa na nich srdcervúco obracala, aby sa vrátili na Petrov stolec vo Večnom meste.
Zomrela v roku 1373, skôr než sa pápež Gregor XI. konečne vrátil do Ríma. Pochovali ju dočasne v rímskom Kostole svätého Vavrinca na Via Panisperna, ale v roku 1374 ju jej deti Birger a Karin previezli späť do vlasti, do kláštora Vadstena, sídla rehoľného rádu, ktorý založila svätá Brigita a ktorý okamžite zaznamenal pozoruhodný rozkvet. V roku 1391 ju pápež Bonifác IX. slávnostne vyhlásil za svätú.
Svätosť Brigity, ktorá sa vyznačovala mnohotvárnosťou darov a skúseností, ktoré som chcel pripomenúť v tomto krátkom životopisno-duchovnom profile, z nej robí význačnú postavu v dejinách Európy. Svätá Brigita pochádzajúca zo Škandinávie dosvedčuje, ako kresťanstvo hlboko preniklo do života všetkých národov tohto svetadielu. Jej vyhlásením za spolupatrónku Európy pápež Ján Pavol II. vyslovil túžbu, aby svätá Brigita, ktorá žila v 14. storočí, keď západné kresťanstvo ešte nebolo zranené rozdelením, mohla účinne orodovať u Boha za dosiahnutie milosti toľko očakávanej plnej jednoty všetkých kresťanov. S tým istým úmyslom, ktorý nám tak veľmi leží na srdci, a aby sa Európa neustále vedela živiť z vlastných kresťanských koreňov, chceme žiadať o mocný príhovor svätej Brigity Švédskej, vernej Božej učeníčky a spolupatrónky Európy.
Námestie svätého Petra 27. októbra 2010