Fatimská slávnosť v novembri 2023
Aj v dnešnú nedeľu prišlo do Rudinskej veľa pútnikov. Opäť našu slávnosť otvorili krásnym spevom V&N Nelka a Veronika z Púchova. Rovnako náš spevokol mladých sa nenechal zahanbiť. Pán dekan pokračoval v úvahe nad testamentom pápeža Benedikta XVI. Dnes to bolo na slová: „Zo srdca ďakujem Bohu za mnohých priateľov, mužov a ženy, ktorých mi On vždy postavil po boku; za spolupracovníkov vo všetkých etapách mojej cesty; za učiteľov a študentov, ktorých mi dal. Všetkých ich vďačne zverujem jeho dobrote.“
S typickou pokorou píše Benedikt o dôležitých ľuďoch jeho života. Je potrebné, aby boli v našom živote priatelia, spolupracovníci. Bez nich sa nepohneme. Benedikt všetkých zveruje Božej dobrote.
Pápež Ratzinger pri jednej príležitosti hovoril o priateľstve. Ponúka nám všetkým zaujímavý pohľad na priateľstvo cez sv. Kláru a sv. Františka: Najmä na začiatku svojej náboženskej skúsenosti mala Klára z Assisi vo Františkovi nielen učiteľa, ktorého učenie mohla nasledovať, ale aj blízkeho priateľa. Keď sa totiž stretnú dve čisté duše – hovorí Benedikt XVI. - zapálené rovnakou láskou k Bohu, čerpajú zo vzájomného priateľstva veľmi silný podnet kráčať po ceste dokonalosti. A nasleduje to dôležité, čo hovorí pápež: priateľstvo je jeden z najvznešenejších ľudských citov, ktoré Božia milosť očisťuje a premieňa. V tomto zmysle je priateľstvo najvzácnejší ľudský cit, ktorý Božia milosť očisťuje a premieňa a cez ktorý je človek premieňaný. Súčasťou priateľstva je úprimnosť.
Akým dôležitým pre Benedikta bol jeho brat Georg. On bol pre neho najbližší priateľ.
Ďalej spomína Benedikt spolupracovníkov. Priznáva, že ich potrebuje a v jednom inom texte už ako pápež hovorí: "Áno ja som hlava cirkvi a mám za ňu veľkú zodpovednosť, ale nemohol by som svoj úrad vykonávať bez mnohých, mnohých, mnohých ľudí, ktorí mi pomáhajú."
Pokora človeka, ktorý uznáva, že sám svoju prácu robiť nemôže a vyjadruje voči nim svoju vďačnosť.
Spomeňme si na záver každého filmu, keď bežia titulky o autoroch filmu. Kto to napísal, kto bol autorom hudby, producentom, scenáristom, režisérom, koľko ľudí, ktorých divák nevidí, je skrytých sa každým dielom.
Pápež nie je sám, kto riadi Petrovu loďku, aj keď je to jeho primárna zodpovednosť. Nikdy som sa necítil sám, keď som niesol radosť i ťarchu Petrovej služby.
Moji spolupracovníci, ktorí sa nevynoria, zostávajú v tieni, ale práve v tichu každodennej oddanosti, s duchom viery a pokory mi boli istou a spoľahlivou oporou. Ale aj ja som miloval každého jedného bez rozdielu tou pastoračnou láskou, ktorá je srdcom každého pastiera, predovšetkým rímskeho biskupa nástupcu sv. Petra. Každý deň som si niesol každého z vás v modlitbe so srdcom otca. Ako iste viete, potom nastala krízová situácia, keď sa zistilo, že jeden z blízkych spolupracovníkov Benedikta XVI. konal nepoctivo, ukradol materiály, zverejnil materiály, zneužil materiály, a toto vrhlo tieň na všetkých jeho spolupracovníkov. A tu sa ukázalo akí korektný, empatický a rázny vie byť Benedikt. Keď v určitom momente pokladal za dôležité znovu potvrdiť dôveru voči svojim spolupracovníkom. Na jednej audiencii povedal: „Rozmnožili sa špekulácie bezdôvodne umocnené niektorými komunikačnými prostriedkami ďaleko za fakty, ktoré ponúkajú obraz Svätej stolice nezodpovedajúci realite.“ Ako píše jeden novinár, pápež potvrdil svoj vrcholový menežment a podporu svojim najdôvernejším spolupracovníkom.
Tu nám nastavuje Benedikt XVI. zrkadlo. Ako sme schopní niekedy za chrbtom rozprávať o ľuďoch zle. A on sa tu verejne stavia na obranu tých, na ktorých bolo vrhnuté bulvárnymi médiami zlé, podozrievavé svetlo. Nebojí sa ich zastať a povedať: sú to moji spolupracovníci naďalej a ja potvrdzujem znovu moju dôveru voči nim.
Ďalej ďakuje za svojich študentov. Tu treba hovoriť o Schülerkreis - "školský krúžok". Pravidelne sa stretával so všetkými študentami, ktorí u neho dokončili doktorát, docentúru, alebo profesúru. Bol to koncept tzv. Doktor vater. Profesor, ktorý je otec, teda profesor s otcovským prístupom a otec s profesorským prístupom. Profesor Ratzinger bol prístupný, trpezlivý, vysvetľujúci, k dispozícii študentom. Niektorí analytici jeho života si všímali, či sa títo študenti stali biskupmi, kardinálmi, a zaujímavé je, že nikto z týchto kruhov nebol menovaný, číže neznamenalo to žiadnu protekciu. On vedel byť veľmi blízko, ale vedel mať aj zrelý odstup. Študentský krúžok je okruh študentov, ktorí študovali u prof. Ratzingera. A sú ochotní v tomto kruhu polemizovať. Dôležitá a jedine dôležitá je sila argumentu, spoločné hľadanie pravdy – ako spománajú jeho študenti. Benedikt XVI. potom ukázal svoju nezvyklú schopnosť diskusiu zhrnúť, syntetizovať a poukázať na silné jadrá argumentov, ktoré potom potvrdí a zhrnie.
U prof. Ratzingera študovali mnohí. Čo je na tom krásne je to kultivovanie vzťahov, aj intelektuálne stretnutia, kde si tí ľudia cibria možnosť konfrontovať sa na najrôznejšie témy.
Keď to zhrnieme v tomto poďakovaní a v tejto časti testamentu, akoby nám odkazoval Benedikt XVI.: Buďte verní vo vzťahoch. Buďte Bohu vďační za priateľov, spolupracovníkov, učiteľov, študentov.... podriadených i nadriadených, ďakujte za nich Bohu, modlite sa za nich a pestujte vzťahy. Keby sa niekto vás opýtal: čo je najužitočnejší spôsob apoštolátu, evanjelizácie, teda odovzdávanie Ježišovho posolstva ďalej: je to jednoznačne kultivovanie pestovanie vzťahov úplne aj na úplne prirodzenej úrovni: večera, káva, obed, pozvanie, prechádzka, širší kruh, užší kruh, zvolávanie spolužiakov.
Je veľmi dôležité koho máš okolo seba!!! Akých máš spolupracovníkov? Kto Ti radí, kto Ťa usmerňuje? Koho má okolo seba pápež, biskup, prezident?
Možno Tvoj spolužiak zo základnej školy blúdi, nemá oporný bod. Ako kresťanovi Ti musí aj na ňom záležať. Pozvi ho na kávičku, buď ku nemu ľudský, Ty máš bohatstvo v Bohu, on Ho stratil. Pomôž mu. Hľadaj spôsob, ako to urobiť.
Ak chceme byť Boží, musíme byť veľmi, veľmi ľudskí.
Benedikt XVI. je rozhodne príkladom takéhoto človeka.
Boží a ľudskí a teda aj veľmi blízki zároveň.
Študentská skupina Josepha Ratzingera / pápeža Benedikta XVI.
Iniciatíva vytvoriť nadáciu pápeža Benedikta XVI. Josepha Ratzingera vzišla z jeho študentskej skupiny. Jeho doktorandi a kandidáti na habilitáciu z rokov jeho pedagogickej činnosti na univerzitách v Bonne, Münsteri, Tübingene a Regensburgu sa po prvý raz stretli v roku 1978, aby oslávili vysvätenie svojho učiteľa za arcibiskupa Mníchova-Freisingu. Čoskoro potom ako skupina študentov nadviazali na prax, ktorá sa rozvinula na doktorandských kolokviách v Tübingene a Regensburgu: spolu s kardinálom Ratzingerom sa každoročne stretávali na študijných dňoch so známymi profesormi. Na ich radosť mohli aj po jeho zvolení za pápeža pokračovať v týchto stretnutiach, ktoré boli teologicky a liturgicky ovplyvnené a prebiehali v priateľskej atmosfére.
Mottom jedného sympózia bolo „Byť spolupracovníkom pravdy – niesť bohatý odkaz Benedikta XVI. do budúcnosti,“ povedal predseda novej študentskej skupiny.
Pôvodná študentská skupina Joseph Ratzinger/Pápež Benedikt XVI. bola zložená z bývalých doktorandov a habilitovaných kandidátov Ratzingera (1927-2022). Prvé stretnutie sa uskutočnilo v kontexte Ratzingerovho vysvätenia za mníchovského arcibiskupa v roku 1978. Od zvolenia pápeža v roku 2005 sa stretnutia konajú každý rok v Ríme. Témy boli pôvodne zadané Benediktovi XVI. vždy prezentované. V roku 2008 sa pridali aj mladší bohoslovci, ktorí neboli Ratzingerovými žiakmi. Vznikol tak takzvaný Nový študentský krúžok.
Jeho študenti nazvali svojho profesora „Mozart teológie“.
Prečo si ho každý zo študentov vybral, tí starí ako učiteľa na doktorát či habilitáciu, mladí ako referenčný bod pre svoju prácu? Odrážame rozmanitosť jeho myslenia, jeho šírku a slobodu. Vybrali sme si ho pre jeho jednoduchosť a hĺbku jeho teológie.
Najstarší študenti poznajú jeho skromnosť.
Fascinovala nás Ratzingerova syntéza viery a rozumu, jeho hľadanie jednoty medzi židovskou a kresťanskou Bibliou.
Bol obľúbený ako náš učiteľ, no ostatní ho nemali radi ako proroka. Ľudia boli šokovaní, keď pred mnohými desaťročiami povedal, že západná cirkev sa stane malým stádom.
V dnešnej módnej heréze o rovnosti všetkých náboženstiev nevidel žiadnu „pôvodnú veselosť a slobodu“.
Bol predovšetkým fundamentálnym teológom, teda vysvetľoval náboženskú skúsenosť židovského národa a cirkvi.
Jeho teologické zameranie ukazuje na učiteľa cirkvi.
S citom pre pochybnosti agnostikov chcel takpovediac vyčistiť chrám na „nádvorí pre pohanov“.
Chcel ukázať, že rozum a viera patria k sebe. Pre neho však bolo rovnako dôležité chrániť pravú vieru jednoduchých ľudí.
Náš učiteľ vždy zdôrazňoval spojenie medzi Kristovým telom ako Eucharistiou a Kristovým telom ako Cirkvou.
Joseph Ratzinger zdieľal Bonaventúrovu svätú dôveru: „Kristove diela nejdú späť, ale idú dopredu“ (Epistula de tribus quaestionibus 13). V roku 1982 Joseph Ratzinger v kázni v Ríme o Aggiornamente povedal: „Koncily cirkevných dejín sa vždy stali účinnými iba prostredníctvom príkladných ľudí – svätých“ (JRGS 7/2, 1080). Môžeme to povedať o ňom, našom učiteľovi. Dúfame, že ho čoskoro budeme môcť uctievať ako učiteľa Cirkvi.
Kým ešte vyučoval, často a rád si k sebe pozýval študentov i spolupracovníkov. Potom mu zas bývalí študenti a priatelia každoročne nosili do Ríma vianočný stromček. Neskôr k tomu pribudol balíček bielych klobások.
Inak má najradšej jablkový závin a parené buchty, spomínajú sa tiež zákusky. Niektorí vravia, že v jedle rád spájal nezvyčajné veci: napríklad k špagetám v ostro pálivej omáčke si dával veľmi sladkú pomarančovú malinovku.
Brat Georg si na ňom najviac cení „myšlienkovú jasnosť,“ jeho trpezlivosť. „Bolo to jednoducho vždy pekné, keď tu bol. Obzvlášť v nedeľu, keď prišiel hneď po rannej sv. omši a ako prvé si vypil svoj ,hlt jedu,’ ako tomu hovoril.“ Musel totiž zapiť svoje lieky.
„v tých mesiacoch sme často spolu hrali na klavíri. To bola nádherná doba.“
Ako spomínajú bývalí študenti?
Irmgard Schmidt-Sommer je bývalou poslucháčkou jeho tübingenského cyklu Úvod do kresťanstva, o ktorom hovorí: „Urobil to nesmierne zaujímavo a živo. Pre mňa s mojou evanjelickou minulosťou bolo dôležité, že všetko vystaval na podklade Biblie.“ V pamäti jej tiež utkvelo, že “pritom celkom obzvlášť prízvukoval rozum, pravdu a lásku.“ Zatiaľčo na iných prednáškach zvyčajne počet poslucháčov ubúdal, „pri ňom rástol a napokon sme potrebovali k aule ešte sviatočnú sálu,“ aby sa všetci pomestili. „Bol vyslovene skromný, láskavý, humorný a zdržanlivo šarmantný.“
Vinzenz Pfnür, bývalý žiak, si zase u profesora spomínal na „veselú uvoľnenosť“ a „určitú dobrotu,“ vie sa „srdečne smiať.“ A jeden z kolegov sa zamyslel nad tým, že vlastne „nikdy som ho nevidel vytočeného,“ ani v poriadne hektických a vypätých chvíľach. Bol „vždy vyrovnaný.“ Čo však vonkoncom neznamená, že by v ňom neblčali emócie, práve naopak.
Franz Niegel: „Nikdy som nezažil, že by sa bol sťažoval.“ Nikdy nerozširoval nejaké starosti, nie je problémový človek. „Nikdy nenadáva. Nikdy nenarieka. Je vždy radostný, vždy dobrotivý.“ A ešte sa mu páči, že bol vždy „nadšený, so záujmom, neskúsený, nevinný.“
Bývalí asistenti Wiedemann a Wiedenhofer tiež prikladajú svoje polienka: v súkromí bol ich šéf „veľmi, veľmi uvoľnený“ a „vtipný.“ Jeden z nich dodáva i to, že “geniálne nadanie, pod ktorým môže aj trpieť.“
Aj mnohým iným otváral dvere k poznaniu. Čítať Ratzingera znamená, že si človek môže ušetriť celé knižnice, usúdil raz jeden kolega z Münsteru. „Každú tému, ktorú uchopí, premení na zlato.“
Franz Niegel tiež chodil na prednášky prof. Ratzingera: „Na prednáškach bola neuveriteľná atmosféra, zatiaľ čo sme iné prednášky ,flákali’, naňho sme vždy chodili. Nič nehral, bol prirodzenosťou v osobe.“ Jeho štýl bol úplne nový, vedel veci nanovo priviesť k tomu, aby zažiarili. „Mal nos na všetko, čo je dobré, krásne a pravdivé.“ Je „geniálny, na jeho diele sa človek môže pobaviť,“ nasadil tomu korunu starý priateľ.
Jeho vedomosti i pamäť boli takmer bezhraničné, tvrdia o profesorovi Ratzingerovi bývalí žiaci.
