Fatimská slávnosť v máji - Hody 2023
V predvečer krásneho sviatku Matky Božej Fatimskej prišlo do Rudinskej množstvo pútnikov. Pokračovali sme v duchovných hodových slávnostiach. Pán dekan hovoril o dvoch dôležitých stĺpoch Katolíckej Cirkvi – Eucharistia a Mária. Vychádzal zo sna don Bosca. Rozjímavý ruženec sme sa modlili za naše rodiny a našu dedinu. Pán dekan vyzval prítomných, aby každý obetoval modlitbu sv. ruženca za svoju rodinu a za svoju obec, či mesto, v ktorom žije. Po procesii so sochou Fatimskej Panny Márie, ktorá tradične išla okolo kostola, sme sa pomodlili modlitbu zasvätenia od sv. Jána Pavla II. Veľkého. Opäť nám krásne zaspieval spevokol mladých, ale aj dospleých. Nasledovala svätá omša, ako vyvrcholenie – najvzácnejší dar, ktorý nám Pán Ježiš nechal na zemi.
Tu je sen don Bosca. Rozpovedal ho svojim chlapcom:
Predstavte si, že ste na morskom brehu alebo na skale, že nevidíte na okolí ani kúsok zeme, okrem tej, na ktorej stojíte. Na rozsiahlej morskej hladine je nesmierne množstvo lodí pripravených k bitke. Vpredu sú zakončené ostrým železným hrotom v podobe šípu, ktorý prebodne a zraní všetko, čo zasiahne. Lode sú vyzbrojené delami, puškami a zbraňami všetkého druhu, výbušninami a knihami a postupujú proti jedinej obrovskej a vysokánskej lodi. Pokúšajú sa vraziť do nej svoje zobáky, zapáliť ju alebo poškodiť. Túto velebnú loď, dokonale vyzbrojenú, doprevádzalo množstvo lodičiek, ktoré od nej prijímali rozkazy a obratne sa otáčali, aby sa ubránili nepriateľom. Vietor je nepriaznivý a zdá sa, že i nekľudné more praje nepriateľom. Uprostred nesmierneho mora vyčnievajú z vody blízko seba dva vysoké a mohutné stĺpy. Na jednom je socha Nepoškvrnenej a pod jej nohami široký nápis: Pomocnica kresťanov. Na druhom, mohutnejšom a vyššom je Eucharistia a pod ňou nápis: Záchrana veriacich.
Hlavným veliteľom obrovskej lode je rímsky biskup. Vidiac hroznú zúrivosť a nebezpečné postavenie svojich verných, zvoláva k sebe svojich veliteľov – podriadených lodí, aby vypracovali plány. Všetci sa zhromažďujú okolo pápeža. Radia sa, ale keď sa víchrica rozzúrila a more sa rozbúrilo, boli poslaní, aby velili svojim lodiam. Keď nastal pokoj, pápež dal znova zvolať svojich lodivodov, zatiaľ, čo veliteľská loď pokračovala v plavbe. Náhle sa vrátila hrozná búrka. Pápež stál pri kormidle a všemožne sa snažil, aby loď zaviedol medzi tie dva stĺpy, z ktorých splývali kotvy a veľké háky na reťaziach. Nepriateľské loďstvo útočí na loď a snaží sa ju zajať a potopiť. Niektorí bojujú spismi, knihami, výbušninami, ktorými sú preplnené a snažia sa vrhnúť ich na palubu. Iné útočia delami, puškami a zobákmi. Boj bol vždy zúrivejší. Nepriateľské lode prudko dorážali, ale ich námaha bola márna. Znova sa vzchopia a hádžu všetko svoje strelivo, zatiaľ, čo obrovská loď obratne a bezpečne pláva smerom dopredu. Chvíľami sa zachveje pod hroznými údermi, často jej prerazili boky, ale hneď zavial od stĺpov vánok a štrbiny sa zacelili.
Zatiaľ sa nepriateľské delá trhajú, lámu sa pušky a železné zobáky i ostatné zbrane. Lode sa potápajú a troskotajú. Zúriví nepriatelia začali boj muža proti mužovi krátkymi zbraňami, päsťami, kliatbou a zlorečením. Tu pápež smrteľne ranený padá. Okolostojaci pribehnú a zdvihnú ho. Je znova zasiahnutý a umiera. Medzi nepriateľmi zaznieva radostný a víťazný krik. Aj na nepriateľských lodiach zavládol jasot. Ale sotva zomrel pápež, na jeho miesto nastupuje druhý. Zhromaždení dôstojníci zvolili hneď druhého, takže zvesť o smrti pápeža prichádza so zvesťou o novom nástupcovi. Nepriatelia strácajú odvahu. Nový pápež rozptýlil a premohol všetky prekážky a doviedol loď až medzi oba stĺpy. Priviazal ju reťazou, ktorá visela na vpredu na kotvu stĺpa, na ktorom bola Eucharistia a inou reťazou, ktorá visela vzadu ku kotve, ktorá visela na stĺpe, kde stála Nepoškvrnená. Potom nastal hrozný zmätok. Všetky lode, ktoré až doposiaľ napádali pápežskú loď, zmätene unikali, vrážali do seba, troskotali a potápali sa. Niektoré loďky, ktoré udatne bojovali na strane pápeža sa tiež priviazali k stĺpom. Mnoho iných lodičiek, ktoré sa zo strachu pred bojom skryli, očakávali až v hlbinách zmiznú trosky rozbitých lodí a zvoľna plávali k obom stĺpom, ku ktorým sa pripevnili hákmi, ktoré z nich viseli a tam ostali v pokoji a bezpečí s hlavnou pápežskou loďou. Na mori zavládol pokoj.
Tu sa don Bosco spýtal don Ruu: „Čo si myslíš o tom, čo som vám povedal?“ Don Rua odpovedal: „Mne sa zdá, že pápežskou loďou je Cirkev a lodičkami ľudia. More predstavuje svet. Tí, ktorí obraňujú obrovskú loď sú oddaní veriaci a ostatní sú nepriatelia, ktorí sa snažia ju zničiť zbraňou každého druhu. Dva spásne stĺpy predstavujú úctu k Panne Márii a k Sviatosti Oltárnej. Don Rua sa nezmienil o smrti pápeža a aj don Bosco ju mlčky obišiel. Len dodal: „Dobre hovoríš. Len výrazy treba trochu opraviť. Nepriateľské lode – to je prenasledovanie. Cirkev čakajú veľké súženia. Čo sa dosiaľ robilo, to v porovnaní s budúcnosťou nič nie je. Nepriatelia predstavujú lode, ktoré chcú potopiť pápežskú loď.
V tomto zmätku zostávajú iba dva piliere, o ktoré sa treba oprieť, k nim sa pripútať, lebo tam je istota! Eucharistia a Panna Mária! Využime ich čo najlepšie a rozširujme ich medzi všetkými. Eucharistický Kristus je základ nášho života. Matka Mária nás vedie k Synovi. Urobte všetko, čo vám povie môj Syn...
