Fatimská slávnosť v júni 2023

Jozef, Georg a Mária s rodičmi

"Ďakujem svojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkých časoch a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili nádherný domov, ktorý až dodnes osvetľuje všetky moje dni ako jasné svetlo."

Pán dekan začal dnešnou kázňou iný pohľad na pápeža Benedikta. Vychádzal z jeho testamentu, ktorý zanechal.

Hovoril dnes o jeho rodine a rodičoch. Citoval viackrát brata Georga, obaja bratia krásne hodnotia svoju rodinu, detstvo, svojich hlboko veriacich rodičov...

Všetko to začalo inzerátom Jozefa Ratzignera – otca budúceho pápeža. Áno, jeho otec našiel mamu Máriu na inzerát. Ženil sa až 43 ročný. Bol policajtom – žandárom. Za 35 rokov služby ho až 14 ráz prekladali. Neskorší pápež sa  vyjadril: Ani neviem, kde mám domov. Stále cestujeme, lebo otca prekladajú na nové miesto.

Malého Jozefa pokrstili na Bielu sobotu. O 4,15 hod. sa narodil, o 8,30 hod, ho pokrstili. Ako prvého novoposvätenou vodou Bielej soboty. Veľké znamenie.    

V Marktl nad Innom bolo kľúčové miesto – kostol. Mama nám ukazovala z oratória chór, kde otec spieval v zbore. Keď už chlap spieva v zbore – asi má vieru. Nie je to len chvíľkové - pre svoju slávu. Benediktov otec bol mužom hlbokej viery. Keby naši otcovia mali takýto vzťah k Bohu....

Georg spomína: "S celou rodinou sme niekoľkokrát putovali do Altottingu. Neputovali sme tam za históriou – ale ide o hlboké duchovné miesto. Naša rodina bola zviazaná s úctou k Božej Matke. Otec patril do Mariánskej mužskej kongregácie." 

Pravidelne sa modlievali doma. Spolu pred jedlom, po jedle. Hlavná časť rodinnej modlitby bola popoludní: za seba, za rodinu, za otca, aby sa vždy vrátil domov zdravý. Otec bol ten, ktorý sa doma predmodlieval.  

„Ruženec sme sa modlili v rodine pravidelne. V kuchyni sme si kľakli na zem, jeden z nás, zvyčajne otec, sa predmodlieval. Na svätú spoveď sme chodievali každý mesiac. Hlboká viera našich rodičov nás posilňovala. Na rodičoch sme videli, čo znamená mať pevný vzťah k Bohu. Náš život modlitby bol poznačený starosťami o otca. Žitou a praktizovanou nábožnosťou bol poznačený celý náš život. Májové pobožnosti  - to boli krásne spomienky. Radi sme na ne chodievali. Božia Matka bola vždy s nami,“ tak spomína Georg Ratzinger.

„Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostane spolu.“

„Som presvedčený, že chýbajúca tradičná nábožnosť je  v mnohých rodinách dôvodom, prečo je dnes tak málo kňazských povolaní. Mnohí ľudia dnes praktizujú skôr istú formu ateizmu ako kresťanskej viery. Ešte chodia na veľké sviatky do kostola, ale ich život už dávno nie je preniknutý základnou vierou. Začína sa to tým, že si sadnú k stolu a začnú jesť bez toho, aby sa v modlitbe poďakovali a končí to tým, že v nedeľu nechodievajú pravidelne do kostola.  Vznikol akýsi takmer pohanský spôsob života.  Ak sa už nepraktizuje náboženský spôsob života v rodine, má to vplyv aj na celý život človeka.“ Pán dekan citoval Georga Ratzingera.