Fatimská slávnosť v decembri 2023: prosím vás, drahí krajania: Nenechajte sa odvrátiť od viery!
Pútnici putovali do Rudinskej aj v advente. Na úvod nám zaspievali V&N Nelka a Veronika z Púchova, ktoré sa vrátili domov z Anglicka a nachádzajú si cestu aj na naše mariánske slávnosti. Dievčatá, vďaka Vám.... Pán dekan pokračoval v úvahe nad testamentom pápeža Benedikta XVI. Dnes to boli slová: Ďakujem ľuďom vo svojej vlasti, pretože v nich som mohol stále znovu a znovu zažívať krásu viery. Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, drahí krajania: Nenechajte sa odvrátiť od viery.“
Aj takéto slová sú súčasťou testamentu nemeckého pápeža, ktorý sa bál o vieru svojich rodákov, lebo videl ako Nemci vieru v pravého Boha strácajú a vo veľkej miere svojou vlastnou vinou.
Benedikt veľmi pozorne sledoval situáciu viery vo svojom rodnom Nemecku. Trápilo ho, akým smerom sa uberá hlavne oficiálna nemecká Cirkev. Jej predstavitelia – kardináli, biskupi a mnohí kňazi - neboli kompatibilní s učením Pána Ježiša. Tajomník pápeža Benedikta to viackrát pripomenul, že Benediktovi veľmi záleží na tom, aby v jeho rodnom Nemecku bola živá a pravá viera.
Zaujímavo sa rozvíjal vzťah Jozefa Ratzingera a Nemcov.
Najskôr to bola ohromná vlna eufórie na Svetových dňoch mládeže v roku 2005, keď prišiel do Kolína nad Rýnom.
Keď prichádzal loďou po Rýne do Kolína, brehy boli preplnené mladými nadšenými nemeckými mládežníkmi. Vtedy kolínsky kardinál Joachim Meisner povedal o Benediktovi veľmi zaujímavé slová: „Je inteligentný ako 10 univerzitných profesorov a zbožný ako dieťa pri Prvom sv. prijímaní.“
No žiaľ, tieto slová nenosili v srdci všetci Nemci. Nadšenie zo Svetových dní mládeže z roku 2005 sa nepremenilo do plodnej spolupráce medzi pápežom a veľkou časťou nemeckých veriacich, nemeckej Cirkvi a aj nemeckých biskupov. Predstavitelia nemeckej Cirkvi často a neopodstatnene kritizovali pápeža.
Pápež Benedikt XVI. sa často vyjadroval kriticky - síce v hraniciach diplomacie, ale preda - k situácii Cirkvi vo svojej vlasti.
Akoby tri okruhy kritiky adresoval veľmi citlivo pápež Benedikt Nemcom:
Prvý okruh sa týkal Cirkvi ako inštitúcie. Štruktúry Cirkvi v Nemecku sú divné. Pápež upozorňoval, že ak nedosiahneme skutočnú obnovu viery, všetky reformy cirkevných štruktúr zostanú neúčinné. A naznačil, že Cirkev by sa nemala báť toho, že bude menšinová uprostred sekularizovanej spoločnosti, chudobnejšia, ale pevne ukotvená vo vlastnej viere. Použil výraz oficiálna Cirkev. A tento pojem postavil do kontrastu medzi tým, čo sa oficiálne vyžaduje a čomu sa skutočne verí na osobnej úrovni.
Druhý okruh kritiky sa týkal výhrad voči životu Cirkvi v Nemecku. Pápež hovoril o potrebe odsvedštenia Cirkvi. Je potrebné a je vnútornou logikou, cirkev si musí vytvoriť odstup od svojho prostredia. Pápež vyzýval, aby boli zamestnanci Cirkvi takí, ktorí budú evanjelium ohlasovať oduševnene, aby boli verní skutočnej katolíckej tradícii. Aby mali osobnú vieru. Je to o ľuďoch cirkvi. O laikoch, aj kňazoch. V Cirkvi v Nemecku mnohé funkcie vykonávali ľudia, ktorí v skutočnosti vieru cirkvi nemali. A pápež Benedikt doslova hovorí: Viera a neviera sa zmiešali zvláštnym spôsobom a v určitom bode to nevyhnutne nemohlo nevyjsť najavo a spôsobiť roztržku, ktorá napokon môže pochovať vieru.
Pán dekan spomenul príbeh, ako sa ho raz jeden riaditeľ cirkevnej školy na Slovensku pýtal, či je vhodné vziať neveriaceho učiteľa pracovať do cirkevnej školy. Vtedy mu pán dekan povedal. „S úsmevom ho vypoklonkujte, ale nevezmite ho do učiteľského zboru, pri všetkej ľudskej úcte.“ Pán riaditeľ neposlúchol a vzal ho. Neskôr tento riaditeľ bol nešťastný a ľutoval, že ho vzal, lebo tento učiteľ mu svojou neverou rozbíjal učiteľský, ale aj školský kolektív!
Pápež Benedikt bol nešťastný, lebo v nemeckých cirkevných inštitúciách, školách, charitách je veľa ľudí na popredných miestach, ktorí vnútorné poslanie cirkvi nezdieľajú. A to sa premieta aj do verejných vyhlásení. Títo ľudia, ktorí sú ateisti, vtláčajú svoje postoje neveriacich ľudí do cirkevných inštitúcií...
Tretia časť kritického postoja z pohľadu pápeža Benedikta bol postoj k tým, ktorí sú za Cirkev v Nemecku zodpovední. Po smrti pápeža Benedikta vyšlo najavo veľa.... Počas života sa snažil Benedikt diskrétne upozorňovať na problémy, avšak po smrti pápeža – zvlášť jeho tajomník – otvoril aj túto komnatu. Tajomník uvádza, je jasné, že situáciu v Nemecku charakterizuje napätie a zmätok, vyvolávajúce obavy. Benedikt si je vedomý tejto situácie doma, uvedomuje si nedostatok jednoty v mnohých základných aspektoch viery, žiaľ aj nemeckého episkopátu, ktorému chýba jednotný prístup, ktorý si vyžaduje čo najskôr objasnenie, aby sa predišlo vážnym následkom pre vieru, aj pre Cirkev v Nemecku.
Z nemeckej Cirkvi vystúpili státisíce ľudí. Chýba tam viera, srdce, zapálenie pre život s Pánom Ježišom – aspoň na tých oficiálnych miestach hierarchickej Cirkvi. Predseda Biskupskej konferencie Nemecka Bätzing konštatuje veľký odchod ľudí z Cirkvi, čím je šokovaný, ale aj on nesie obrovskú vinu svojim liberálnymi a doslova neevanjeliovými postojmi, ktoré chce voviesť do nemeckej Cirkvi. Ani jeho postoje, tak ako postoje mnohých nemeckých biskupov nekorešpondujú s učením Pána Ježiša, ani s tým, čo je v Katechizme katolíckej Cirkvi. (KKC)
Ako sa žije viera v Nemecku?
Jednoduchí ľudia sa držia pravoverného učenia, ale oficiálna Cirkev – ako ju nazval aj pápež Benedikt XVI. stále špekuluje a uteká od učenia, ktoré je záväzné v Katechizme Katolíckej Cirkvi.
Poľský predseda konferencie biskup arcibiskup Stanislav Gądecki to vyjadril v liste, ktorý napísal pápežovi Františkovi.
List poľského arcibiskupa bol pápežovi adresovaný na začiatku Synody. Arcibiskup Gądecki v ňom písal o nemeckej synode aj ako o „extrémne neprijateľnej a nekatolíckej“ akcii. Písal aj o tom, že Nemci sú skôr „inšpirovaní ľavicovoliberálnymi ideológiami“ ako evanjeliom.
Gądecki okrem iného odsúdil obrady požehnania pre páry rovnakého pohlavia, ako aj plány umožniť transrodovým veriacim zmeniť si meno, či pohlavie zapísané v krstnej matrike.
Tu je poľský originál listu: klikni sem
„Katolícka cirkev v Nemecku je dôležitá na mape Európy a som si vedomý, že buď bude vyžarovať svoju vieru, alebo svoju neveru na celý kontinent,“ napísal poľský arcibiskup.
„Preto sa so znepokojením pozerám na doterajšie kroky nemeckej ,synodálnej cesty‘. Pri pozorovaní jej plodov možno nadobudnúť dojem, že evanjelium nie je vždy základom úvah,“ skonštatoval arcibiskup Stanislav Gądecki
Arcibiskup Gądecki v rozhovore potvrdil, že existujú ľudia, „ktorí dúfajú, že katolícka Cirkev zmení svoje učenie o čistote a homosexualite“. Poznamenal, že „podkopávanie dôležitosti čistoty sa vyskytuje na mnohých úrovniach“. Ide o snahu o zrušenie kňazského celibátu, schválenie spolužitia mimo manželstva, rozvod atď. Voľná láska však nie je riešením, scestné sú aj predstavy, že sexuálny život nemá nič spoločné s morálkou a zbožnosťou. Ľudia by nemali žiť ako zvieratá.
Poukázal aj na účinky tzv. sexuálnej revolúcie: „Vieme, koľko skazy to prinieslo: stovky miliónov detí zabitých v dôsledku potratov, more rozvodov, sexuálneho zneužívania aj detí, detí vychovávaných bez oboch rodičov,“ – povedal arcibiskup Gądecki.
„Aby sme mohli začať hovoriť o homosexuálnych vzťahoch, musíme najprv uznať, že sexuálny život človeka podlieha morálnemu hodnoteniu. Musíme uznať, že existujú hriechy proti cudnosti a do zoznamu týchto hriechov patria aj homosexuálne činy,“ doplnil ďalej arcibiskup Gądecki.
„A ďalej, tento zoznam hriechov zahŕňa aj homosexuálne činy, ktoré sú svojou povahou vnútorne neusporiadané a odporujúce prirodzenému zákonu. Preto „za žiadnych okolností nemôžu byť schválené“ (KKC 2357). Len v tejto súvislosti si možno položiť otázku, ako sa majú ľudia s homosexuálnymi sklonmi snažiť o svätosť“ – zdôraznil arcibiskup Gądecki.
K meritu veci, čo hovorí Katechizmus katolíckej Cirkvi v paragrafe 2357, ktorý nikto nezrušil, plné znenie: 2357 Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“. Sú proti prirodzenému zákonu. (2333) Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.“
„Katechizmus hovorí, že homosexuáli majú žiť v úplnej sexuálnej zdržanlivosti. Nie je to mimoriadna požiadavka zo strany Cirkvi, pretože tá istá požiadavka je adresovaná mladým ľuďom, ktorí ešte nevstúpili do manželstva, slobodným ľuďom, vdovcom, mníchom a rehoľným sestrám a duchovným,“ poznamenal arcibiskup Gądecki, ktorý uviedol že, „toto nie je ľahká cesta, ale – s pomocou Božej milosti – je možná“.
Postoj Františka Tondru, profesora morálnej teológi. Zrazu sa jeho vyjadrenie stratilo z internetu....
Základným postojom, ktorý prezentuje katolícka Cirkev, je porozumenie voči homosexuálne orientovaným ľuďom v pastorácii, ale odmietnutie samotných homosexuálnych úkonov (porov. Rím 1, 24-27, 1 Kor 6, 9-10, 1 Tim 1, 10). (2) V prípade homosexuality ide o dôsledok istých nepriaznivých príčin alebo životných okolností, či už zavinených alebo nezavinených. Homosexualita sa nechápe ako Boží úmysel s človekom v pláne stvorenia. Z tohto dôvodu nemožno ani partnerské vzťahy medzi homosexuálnymi jednotlivcami uznať za rovnocenné alebo porovnateľné s manželským zväzkom medzi mužom a ženou.
Sväté Písmo je jednoznačné:
Rim 1, 21 – 22, 24 – 27
21 Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. 22 Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi.
24 Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá 25 tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. 26 Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27 A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.
Rim 1, 24 - 32
Odpadnutie od Boha má vždy za následok rastúci mravný úpadok a rozklad ľudskej spoločnosti. "Boh ich vydal", to jest dopustil.
1 Kor 6, 9 – 10
9 Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, 10 ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.
V otázke homosexuality je svätý Pavol jednoznačný.
V Liste Rimanom nachádzame vari najpriamočiarejšie odsúdenie homosexuálneho správania.
Svätý Pavol vníma takéto konanie ako dôsledok odvrátenia sa od Boha:
„Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“
Arcibiskup Gądecki: „Cirkev nebude schvaľovať homosexuálne činy“
Poľský arcibiskup Gądecki sa vyhranil voči niektorým bodom Synody, ktoré podľa jeho slov nemôže skutočná katolícka Cirkev nikdy prijať. Ide najmä o body ohľadom homosexuality, zrušenia celibátu kňazov, či svätenia žien.
Veľkú pozornosť venoval v prvom rade homosexualite. „Homosexuálne činy sú hriech, sú v rozpore s prirodzeným právom, preto ich katolícka Cirkev za žiadnych okolností nemôže schváliť“ – povedal pre PAP (Polska Agencja Prasowa) arcibiskup Stanisław Gądecki, predseda Poľskej biskupskej konferencie. Dodal, že „ľudia s homosexuálnymi sklonmi by sa mali usilovať o život v čistote“.
Kardinál Müller tiež odsúdil „požehnania“ osôb rovnakého pohlavia ako „ťažko hriešne rúhanie“
Kardinál Müller o požehnaní homosexuálnych vzťahov: Ťažký hriech je ťažký hriech, nemôže byť požehnaný
Cirkev nemôže žehnať homosexuálne vzťahy, pretože zahŕňajú páchanie činov, ktoré sú ťažkým hriechom - hovorí kardinál Gerhard Ludwig Müller.
„Nemôže však byť požehnaním pre skutky, ktoré sú svojou povahou ťažkými hriechmi a sú v rozpore s Božou vôľou týkajúcou sa spásy a obrátenia hriešnikov.
74 biskupov z 10 krajín sveta sa podpísalo pod „Bratský otvorený list našim bratom biskupom v Nemecku“. Jeho signatári poukazujú na chyby nemeckej synodálnej cesty a vyzývajú k vernosti Evanjeliu.
List pripravený Konferenciou biskupov severských krajín a oznámený na stretnutí v Tromsø v dňoch 7. – 11. marca 2022 bol zaslaný Nemeckej biskupskej konferencii.
Pápež František sám pred časom písal štyrom nemeckým laičkám, pričom vyjadril hlboké znepokojenie nad nemeckým procesom. Neskôr aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v nóte adresovanej nemeckému episkopátu pripomenul možné disciplinárne dôsledky pre každého, kto sa vzoprie učeniu cirkvi.
Pridávam skúsenosť otca biskupa Jozefa Haľka, on má na starosti zahraničných Slovákov pri KBS.
Navštevuje tieto komunity. V Nemecku to vyzerá veľmi veľmi zle. Ale on hovorí, že „aj v nemeckej cirkvi rastie aj kúkoľ so pšenicou. Je tam aj pšenica, sú tam aj jadrá obnovy. Sú tam aj kostoly, kňazi, ktorí si aj naďalej vykonávajú svoju kristocentrickú a máriocentrickú službu. Ale žiaľ sú tam aj kostoly a padlo celoplošné rozhodnutie, že bude umožnené požehnávať páry rovnakopohlavné, čo je naprostá absurdita, pretože hriech nie je možné požehnávať! Tá situácia je tam veľmi veľmi vážna, a rovnako som čítal inštrukciu, kde je to verejné, inštrukcia pre katechétov, kde tranzíciu (vlastná rodová identita) mladých ľudí, ktorí sa rozhodli zmeniť svoje pohlavie, je treba na hodinách náboženstva akceptovať, dokonca podporovať!!!
Ale neľakajme sa bratia a sestry, nemôže nás prekvapovať a šokovať a nemalo by nás to ani pohoršovať, že žiaľ, dejú sa aj takéto veci, ale povedzme to aj tak, že Bohu vďaka, že na Slovensku máme ešte to zdravé jadro. Že žijeme našu katolícku ortodoxnú vieru opretú o zdravý rozum, o pravdy Biblie, o to, čo je napísané v katechizme Katolíckej Cirkvi. Nám zostáva len modliť sa, aby sme my zostali pri zdravom rozume, aby sme milovali Pána Ježiša, čítali jeho slová bez toho, aby sme ich nemuseli nejako žonglérsky prekrúcať a reinterpretovať a takto budeme pokračovať na tej správnej ceste.
Dejiny idú tak, ako Boh chce, my sa ho držme, neľakajme sa, každý vo svojom prostredí sa držme základných právd viery. Aj dnes povedzme Pánu Ježišovi: Pane, daj, aby som ti bol vždy, všade a za každých okolností verný a v duchu modlitby Benedikta XVI. za svoju krajinu sa vždy modlime:
Pane, my sa modlíme aj za Slovensko, aby naša krajina zostala krajinou viery a modlíme sa za Slovákov, Maďarov, Rusínov, Nemcov i všetkých ostatných, ktorí žijú na území Slovenska, slovami Benedikta XVI.: Drahí bratia a sestry, krajania i ostatní, nenechajte sa odvrátiť od viery."
Dnes na tému:
Ďakujem ľuďom vo svojej vlasti, pretože v nich som mohol stále znovu a znovu zažívať krásu viery. Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, drahí krajania: Nenechajte sa odvrátiť od viery.