FaraTour 2023 - S Pavlom na cestách

FaraTour 2023 ponúka deťom spoznávať apoštola národov - svätého Pavla. Putujeme s ním jeho cestami, sledujeme ako sa živí, vzdeláva, horlí za židovský zákon, Pán ho mení z prrenasledovateľa Šavla na horlivého hlásateľa Ježiša Krista. Píše Korinťanom, Galaťanom, Solúnčanom, Rimanom, Efezanom..... Navštevuje Korint, Solún, Rím... Pavlove cesty sú fantastický Boží plán.... Nikto Pavla nezastaví, ani väzenie, ani hrozby, ani more... JA TO NEVZDÁM! Pán je mocný. Ako Pavol jeho meno vyznám....

Pondelok - prvý deň, 7. 8. 2023: Šavol, Pavol, Tarzus, stany

V Sk 22,3 Pavol pred tribunálom v Jeruzaleme hovorí o sebe tieto slová: „Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom Tarze, ale vychovávaný som bol v tomto meste.“

Pavol sa narodil už ako rímsky občan. To predpokladá, že už aj jeho rodičia mali rímske občianstvo,

Tarzus bolo prvým miestom, ktoré malo vplyv na budúceho Kristovho učeníka a jeho formáciu. Pavol uvádza, že Tarzus bolo „nie neznáme mesto“ (Sk 21,39). Toto mesto je približne 4000 rokov staré.

Pavlova formácia sa rozvíjala predovšetkým po náboženskej stránke. Od detstva sa zoznamoval s Bibliou. V diaspore Židia používali jej grécky preklad známy pod menom Septuaginta. V synagóge sa čítali posvätné texty v hebrejskom a aramejskom jazyku. Takže Pavol dostal vzdelanie aj v týchto jazykoch.

Okrem tejto intelektuálnej formácie, Pavol od svojich rodičov dostal aj remeslo, ako to bolo zvykom u Židov. Židovské príslovie hovorí: „Každý muž je povinný vyučiť syna remeslu. Kto nevyučí syna remeslu, naučí ho, aby sa stal zlodejom.“ Rabban Gamaliel ben Juda hovorí: „Je krásne štúdium Tóry spojené s manuálnym remeslom, pretože keď sa človek zaoberá obidvoma, spôsobuje, že sa zabúda na hriech. Každé štúdium Tóry oddelené od manuálneho remesla vychodí naprázdno a spôsobuje hriech.“ (Mišna, Avot 2,2). Pavlovým remeslom bola výroba stanov (porov. Sk 18,3). Nepoznáme presný dátum Pavlovho narodenia. Pavol sa narodil niekedy okolo roku 5 - 10 po Kr. Pavol pri obriezke prijal meno Šaul odvodené z hebrejského slovesa šaal - žiadať, jeho pogréčtené meno bolo Saulos. Podľa vtedajšieho bežného zvyku Židov v diaspore, Šaul dostal aj rímske meno Paulus. Vo svojich listoch sa apoštol predstavuje iba pod týmto menom. Skutky apoštolov zachovali obidve jeho mená - Šavol aj Pavol.

Šavol z Tarzu dostal v rodine dobrú náboženskú výchovu, poctivo pracoval. Najskôr išiel nesprávnou cestou života, lebo nepoznal Pána Ježiša. My Ho už poznáme, kráčajme vždy po cestách jeho prikázaní.

Utorok - druhý deň, 8. 8. 2023: Pavol pred Damaskom – najdôležitejší okamih Pavlovho života, Ananiáš

Najdôležitejšou udalosťou v Pavlovom živote je udalosť pre Damaskom, kde sa mu zjavil Pán Ježiš. Svätý Ján Chryzostom označuje Pavla za osobnosť dokonca väčšiu od anjelov a archanjelov. (Benedikt XVI.) V Gal 1,15 -16: „Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal...“ Podobne je to v Sk 9,15; 22,15 a 26,17-18. Udalosť pri Damasku je v spojení s Kristovým evanjeliom a jeho silou, ktorá radikálne zmenila Pavla, člena židovského národa a urobila z neho autentického kresťana, zapáleného misionára, verného a odvážneho svedka a apoštola Ježiša Krista. V prípade udalosti pri Damasku mnohí hovoria o obrátení. Je však dôležité rozlišovať medzi liturgickým a biblickým jazykom. Výraz obrátenie nevystihuje hlboký zmysel udalosti. Z pohľadu tej doby Pavol neprešiel z jedného náboženstva do druhého.

Pavol neprechádza z priemerného prežívania viery do prežívania horlivejšieho. Pavol bol vždy horlivý za Boha a jeho zákony, či už najprv ako farizej alebo neskôr ako apoštol Ježiša Krista. Udalosť pri Damasku je niečím hlbším. Pri stretnutí s Kristom sa Pavol mení na kvalitatívne a radikálne „nové stvorenie.“ Farizej Pavol, ktorý až doteraz podľa svojej formácie nad všetko kládol zákon, od tejto chvíle povie: „Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (Flp 1,21) Pavol vidí udalosť pri Damasku nie ako obrátenie, ale ako vrchol svojej existencie. Od narodenia bol vedený Božou prozreteľnosťou a trpezlivosťou až po rozhodujúci okamih, v ktorom sa ho Kristus zmocnil jeden raz navždy.

Pán poslal Ananiáša, aby Pavla pokrstil.

Po zážitku pri Damasku Pavol hovorí:„...už som sa neradil s telom a krvou, ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.“ (Gal 1,16-17) Stretnutie s Kristom pred Damaskom bolo okolo roku 36, do Jeruzalema za apoštolmi prišiel okolo roku 39. Okolo roku 43 ho vyhľadá Barnabáš a privedie ho do Antiochie.

Čo malo doteraz nejakú hodnotu pre Pavla, podľa svojich slov pokladá za stratu a odpadky. (Por. Flp 3, 7 – 10) Z toho všetkého vyplýva: do stredu vlastného života dať Pána Ježiša. Všetko ostatné je stratou.

Streda - tretí deň, 9. 8. 2023: Pavlove cesty, Hymnus na lásku

Svätý Pavol zhodnocuje svoje cesty:

Ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti. Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote. A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi“ (2 Kor 11, 23 - 28).

Tieto slová odkrývajú Pavlovo zapálenie pre Kristovo evanjelium, jeho nadšenie a horlivosť, ktorá je pre nás veľkým vzorom.

Prvá misijná cesta

Na prvú misijnú cestu v rokoch 45 - 48 po Kr. sa Pavol vybral s Barnabášom a vzali aj Jána Marka. Prešli ostrov Cyprus a mestá v Malej Ázii: Perge, Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra a Derbe. Hlásali evanjelium a pre Krista získavali Židov aj pohanov. Zo svojej prvej misijnej cesty sa vrátili tou istou cestou, ako prišli. Na prvej misijnej ceste prešli viac ako 2 000 km.

Apoštolský snem v Jeruzaleme

Počas neprítomnosti Pavla a Barnabáša došlo v Antiochii k nezhodám. Skutky apoštolov uvádzajú, že „apoštoli a starší sa zišli a skúmali túto vec“ (Sk 15, 6).

Druhá misijná cesta

Druhá misijná cesta ukazuje, že Pavol sa stále staral o všetky cirkvi. Chcel byť prítomný medzi tými, ktorých získal pre Krista. To je hlavný dôvod jeho ďalšej cesty. „Vráťme sa a ponavštevujme bratov, ako sa majú, po všetkých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo“ (Sk 15, 36). Na túto druhú cestu v rokoch 50 - 53 po Kr. Pavol odchádza v spoločnosti Sílasa. Prvá časť bola pravdepodobne veľmi rýchla. Pavol a Silas najskôr navštívili komunity kresťanov, ktoré založili na prvej misijnej ceste, aby ich upevnili vo viere. V Lystre Pavol stretol Timoteja, o ktorom dostal dobré odporúčania od veriacich z Lystry a Ikónia. Preto ho zobral za svojho spoločníka a teraz už spolu v trojici zamierili na nové misijné územia do Grécka. Z Troady sa preplavili na európsky kontinent do mesta Filipy, kde získali pre kresťanstvo Lýdiu, predavačku purpuru. Kresťanská komunita vo Filipách sa aj neskôr tešila Pavlovej obľube, lebo iba od nich prijal osobné dary. Potom prišli do Solúna, ktorý poznáme aj ako rodisko svätých Cyrila a Metoda. Ďalej ohlasovali Kristovo evanjelium v Berei, v Aténach a v Solúne. Nevystúpil len v synagóge, aby diskutoval so Židmi, ale diskutoval aj s filozofmi na Agore. Bolo to námestie, kde dlhé stáročia pred ním prednášali svoje učenie rôzni filozofi a ich stúpenci. Z Atén odišli misionári do Korintu, kde Pavol napísal svoje prvé dva listy, a to veriacim do Solúna. Po roku a pol pôsobenia v Korinte (porov. Sk 18, 11) sa vrátili opäť do Antiochie v Sýrii. Na druhej misijnej ceste prešli vzdialenosť približne 5 000 km.

Tretia misijná cesta

Tretia misijná cesta sa uskutočnila v rokoch 53 - 59 po Kr. Jej hlavným cieľom bolo mesto Efez, keďže v závere druhej cesty Pavol prisľúbil, že sa tam vráti: „Znova sa k vám vrátim, ak to bude chcieť Boh" (Sk 18, 21). Nevybral si však najkratšiu cestu, to znamená po mori, ale vybral sa po súši cez Cilíciu do oblastí Galácie a Frýgie, aby navštívil komunity založené počas druhej cesty a aby povzbudil vieru učeníkov: „Nejaký čas tam pobudol a šiel ďalej. Postupne prechádzal galatským krajom a Frýgiou a povzbudzoval všetkých učeníkov“ (Sk 18, 23). V tomto meste pôsobil asi tri roky spolu so spolupracovníkmi, ktorí sa spomínajú v Sk 19, 22. Veľa času venoval písaniu listov. V tomto čase napísal dva listy veriacim do Korintu, list veriacim do Galácie (Galaťanom) a do Filip. Z Efezu sa Pavol vydal smerom do Troady a navštívil hlavné kresťanské spoločenstvá vo Filipách, Solúne a v Berei. V týchto macedónskych mestách sa nezdržal dlho, ale „prechádzal tými krajmi, povzbudzoval bratov mnohými slovami“ (Sk 20, 2). Z Macedónska prešiel do Grécka, presnejšie do Korintu, kde napísal List Rimanom.

Väzenie a smrť

Na konci svojej tretej misijnej cesty sa Pavol rozhodol ísť do Jeruzalema. Čakalo ho väzenie pre Krista, ale napriek tomu sa nevyhýbal utrpeniu. Je nádherné čítať jeho rozlúčkovú reč v Miléte, kde sa pred zhromaždenými staršími z Efezu modlí za Cirkev (porov. Sk 20, 18 - 38). Je to modlitba aj za nás, za našu vernosť a vytrvalosť vo viere. Niekedy okolo roku 59 po Kr. prišiel do Jeruzalema. Tretia misijná cesta mala približne 6 000 km.

Pri návšteve jeruzalemského chrámu ho Židia obvinili z porušovania Mojžišovho zákona a zo znesvätenia chrámu, lebo zaviedol svojho spoločníka, pohana Trofima, na nádvorie, kde mohli vstúpiť len Židia. Pavla zatkli a rímski vojaci ho previezli do Cézarey Prímorskej na brehu Stredozemného mora. Pred rímskym prokurátorom Festom sa Pavol odvolal na svoje rímske občianstvo, odvolal sa na právo byť vypočutý pred cisárskym súdnym dvorom. Preto ho okolo roku 60 po Kr, deportovali do Ríma. Na plavbe po mori Pavol zažil stroskotanie na ostrove Malta, kde ho poštípala vretenica. Skutky apoštolov ukazujú, že Pavol je Božím chránencom, unikol smrti nielen pri stroskotaní, ale aj pri uhryznutí hadom. Niekedy v rokoch 63 - 64 po Kr. Pavol bol opäť v Ríme uprostred prenasledovania kresťanov za cisára Nera. Počas vlády tohto cisára (zomrel v roku 68 po Kr.) Pavol obetoval svoj život pre Krista, ktorý sa stal jeho odmenou a korunou víťazstva.

Pavol napísal krásny Hymnus na lásku. Nemôžeme ho čítať len pri svadobných obradoch. Pavla Božia láska hnala do celého vtedajšieho sveta. Všetkých chcel zapáliť pre Krista. My často nežijeme Božiu lásku: sme nahnevaní, ohovárame sa, nadávame na druhých, súdime druhých, v kostoloch spíname ruky, ale nežijeme Kristovu lásku. Sme často falošní ľudia, len nie Kristovi kresťania. Musíme s tým niečo robiť. Buďme k sebe viac láskaví, pomájame si, neohovárajme sa, buďme k sebe pravdiví a dobrí...

Štvrtok - štvrtý deň, 10. 8. 2023: Priatelia svätého Pavla

Skutky apoštolské uvádzajú Barnabáša po prvý raz vo 4. kapitole, keď o ňom hovoria, že predal svoje pole a peniaze odovzdal apoštolom pre potreby chudobných veriacich (Sk 4,36n). Čoskoro ho však vidíme vystupovať ako jedného z apoštolov a úspešného hlásateľa evanjelia. Keď sa pomocou veriacich utečencov z Jeruzalema začalo šíriť kresťanstvo v sýrskom veľkomeste Antiochia, apoštoli poslali Barnabáša, aby položil základy tamojšej cirkvi. Barnabáš hral dôležitú úlohu pri uvedení sv. Pavla (Šavla) do apoštolského zboru a do apoštolskej práce. Po náhlom obrátení jeruzalemskí kresťania Šavlovi nedôverovali. "Avšak Barnabáš sa ho ujal a zaviedol ho k apoštolom." (Sk 9,27.) Na Barnabášovo odporúčanie apoštoli a jeruzalemskí veriaci prijali Šavla. O krátky čas ho síce poslali do Tarzu, ale iba preto, aby ho zachránili pred pomstou Židov. Keď sa otvárala misia v Antiochii, Barnabáš "sa pobral do Tarzu vyhľadať Šavla. Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Zdržali sa pri tej cirkevnej obci celý rok a dali poučenie početnému zástupu" (Sk 11,25n). Barnabáš a Pavol nezabudli ani na potreby jeruzalemských bratov a priniesli im podporu od antiochijskej cirkvi (Sk 11,27-30).

Po vykonaní dobročinného poslania v Jeruzaleme sa Barnabáš a Pavol vrátili do Antiochie. Vzali so sebou aj Barnabášovho bratanca Jána, ktorý mal prímenie Marek. Tento neskôr napísal evanjelium, ktoré nesie jeho meno. Keď antiochijská cirkev spevnela, na zvláštne vnuknutie Ducha Svätého vyslala Barnabáša a Pavla hlásať evanjelium aj mimo Sýrie. Po pôste, modlitbách a vkladaní rúk sa Barnabáš s Pavlom vydali (asi r. 47) na misijnú cestu, ktorá je známa pod menom prvá misijná cesta apoštola Pavla. Vybral sa s nimi aj Ján-Marek. Misionári začali apoštolské pôsobenie na Barnabášovom rodnom ostrove Cyprus. Odtiaľ sa preplavili do Pamfýlie na južnom pobreží Malej Ázie. Už na Cypre nastala zmena vo vzťahu medzi Barnabášom a Pavlom. Pavol preberá iniciatívu a Barnabáš sa stáva jeho spoločníkom.

Pavol si vybral na druhú misijnú cestu za spoločníka Silasa, kým Barnabáš odišiel s Markom na Cyprus.

Akvila a Priscilla: Niektoré manželské páry vedia, ako zo života vyťažiť to najlepšie. Navzájom sa dopĺňajú, využívajú svoje silné stránky a tvoria tak efektívny tím. Ich spoločné úsilie zasiahne ľudí v ich okolí. Takým párom boli aj Akvila a Priscilla. Je zaujímavé, že nikde v Biblii nie sú spomenutí každý zvlášť. Naopak! V manželstve aj v službe boli vždy spolu.

Priscilla a Akvila sa stretli s Pavlom v Korinte, kde bol Pavol na svoje druhej misijnej ceste. Bolo to nie tak dávno od chvíle, ako boli vypovedaní z Ríma dekrétom cisára Klaudia, ktorý ukladal všetkým Židom nútene opustiť mesto Rím. Cisár Židov vyhnal z Ríma preto, nakoľko bol presvedčený, že sú zodpovední za podnecovanie nepokojov. Domov Akvilu a Priscilly bol rovnako mobilný ako stany, ktorých výrobou sa živili. Prijali Pavla do svojho domu. Ten s nimi vyrábal stany a delil sa s nimi o svoju bohatú duchovnú múdrosť.

Pavol píše v Liste Rimanom: Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi. Oni nastavili vlastné šije za môj život. Im som nielen ja zaviazaný vďakou, ale aj všetky cirkvi z pohanov. (Rim 16, 3 – 4)

Ďalší, ktorí pomáhali Pavlovi: Timotej, Títus, už sme spomínali Lýdiu...

Kto je priateľ? Vie o tebe všetko a predsa ťa má rád. Práve preto, že mu záleží na tebe, povie ti aj nepríjemné veci, lebo ti chce pomôcť na ceste. Máš priateľa? Aspoň jedného? Hľadaj si priateľa. Sväté Písmo nám hovorí: Kto aký je, takého priateľa mať bude! Ak nie si dobrý, nebudeš mať dobrého priateľa. Ak si charakterný, Boh ti pošle charakterného priateľa.

Piatok - piaty deň, 11. 8. 2023: Listy svätého Pavla

O Liste Hebrejom boli už v staroveku pochybnosti, či je Pavol jeho autorom, tak ďalších 13 listov je pripisovaných Pavlovi, čo je takmer polovica všetkých novozákonných spisov. Spočiatku jednotlivé listy vlastnili konkrétne cirkevné komunity, ktorým boli adresované. Neskôr sa začali vymieňať medzi komunitami a zhromažďovať, až došlo k vytvoreniu jednej zbierky Pavlových listov - corpus paulinum niekedy koncom 1. stor. po Kr. Z formálnej stránky sa Pavlove listy podobajú spôsobom písania listom vo vtedajšom čase. Každý list má svoj nadpis, v ktorom je uvedený:

Odosielateľ: Pavol v ňom uvádza svoj titul „apoštol“ a často aj mená spolupracovníkov.

Adresát: Uvedenie kresťanského spoločenstva alebo jednotlivca, ktorým je list určený.

Pozdrav: Želanie Božieho pokoja, milosti a pod.

Ponúkam vám začiatok druhého Pavlovho listu veriacim v Korinte: „Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista" (2 Kor 1, 1-2).

Potom nasleduje obsah samotného listu, ktorý má často dve základné časti:

Náuková časť - v nej Pavol predkladá správne chápanie Kristovho evanjelia, odpovedá na otázky kresťanských spoločenstiev alebo rieši ich problémy.

Povzbudzujúca časť - v nej Pavol prenáša do života závery vyplývajúce z prvej časti.

Záver svojou štruktúrou zodpovedá úvodu:

Podpis: slúžil na overenie pravosti listu a odosielateľa.

Pozdrav: Pavol odovzdáva pozdravy a dáva posledné odporúčania.

Ukončenie: záverečný pozdrav - zvolávanie Božieho požehnania.

Záver Pavlovho prvého listu veriacim v Korinte: „Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav. Milosť Pána Ježiša nech je s vami. Moja láska nech je s vami všetkými v Kristovi Ježišovi" (/ Kor 16, 20 - 24).

Ako bolo zvykom vo vtedajších časoch, ani Pavol vo väčšine prípadov nepísal svoje listy vlastnoručne, ale ich diktoval a na konci listu „vlastnou rukou“ pridal pár riadkov. V Liste Rimanom poznáme aj meno pisára, ktorý tento list písal: „Pozdravujem vás ja, Tercius, čo píšem tento list v Pánovi“ (Rim 16, 22). Prvý list Solúnčanom je najstarším Pavlovým listom. List bol napísaný v meste Korint niekedy okolo roku 50 - 51 po Kr. Preto je vôbec najstarším zo spisov Nového zákona. Pavol chce listom povzbudiť tých, ktorí uverili v Krista pri jeho ohlasovaní v Solúne, aby pokračovali v nastúpenej ceste. Poznáme listy z väzenia: List Kolosanom, Filipanom, Efezanom, Flemonovi. Poznáme pastorálne listy: Prvý a Druhý list Timotejovi a List Títovi.

Daj pozor, čo píšeš do listu. Slová sa pominú, ale to, čo je napísané, to sa z papiera nestratí. Daj pozor, čo napíšeš v SMS-ke. Daj pozor, čo napíseš na sociálnu sieť. Z plnosti srdca hovoria ústa. Všetko to, čo napíšeš hovorí o Tebe, o Tvojom charaktere, o Tvojej osobnosti. To, čo napíšeš, hovorí o Tvojej osobnosti. Hovorí to o Tebe, aký si človek. Či si dobrý, alebo zlý...

info o sv. Pavlovi podľa diela a kníh prof. Františka Trstenského