Svätý Otec Lev XIV. aktuálne
„Či nie som tu ja, tvoja matka?“
Volanie Guadalupe, ktoré lieči rany sveta a vracia nádej národom. Ponúkam vám plné znenie homílie Svätého Otca zo svätej omše, ktorú slávil v Bazilike sv. Petra pri príležitosti liturgickej spomienky Panny Márie Guadalupskej.
Drahí bratia a sestry,
v čítaní z Knihy Sirachovcovej sa nám predkladá poetický opis Múdrosti, je to obraz, ktorý nachádza svoju plnú identitu v Ježišovi Kristovi, „Božej múdrosti“ (1 Kor 1, 24), ktorý keď prišla plnosť času prijal telo a narodil sa zo ženy (porov. Gal 4, 4). Kresťanská tradícia vysvetľovala tento úryvok aj s mariánskym rozmerom, pretože pripomína ženu pripravenú Bohom na prijatie Krista. Veď kto iný než Mária môže povedať: „Vo mne je všetka milosť cesty a pravdy, všetka nádej života a čnosti“ (Sir 24, 25)? Preto ju kresťanská tradícia bez váhania uznáva ako „matku lásky“ (porov. Sir 24, 24).
V evanjeliu počúvame, ako Mária žije dynamiku toho, kto dovolí Božiemu slovu vstúpiť do svojho života a premieňať ho. Ako spaľujúci oheň, ktorý nemožno zadržať, Božie slovo nás podnecuje, aby sme sprostredkovali radosť z prijatého daru (porov. Jer 20, 9; Lk 24, 32). Ona, naplnená radosťou zo zvestovania anjela, chápe, že Božia radosť sa napĺňa v láske, a preto sa ponáhľa do domu Alžbety.
Slová Plnej milosti sú naozaj „sladšie než med“ (Sir 24, 27). Stačí jej pozdrav, aby dieťa zaplesalo v lone Alžbety, a ona, naplnená Duchom Svätým, sa pýta: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1, 43). Táto radosť vyúsťuje do Magnifikátu, v ktorom Mária uznáva, že jej blaženosť pochádza od verného Boha, ktorý vzhliadol na svoj ľud a požehnal ho (porov. Ž 66, 2) dedičstvom sladším než med z plástov (porov. Sir 24, 20): samotnou prítomnosťou svojho Syna.
Počas celého svojho života Mária prináša túto radosť tam, kde ľudská radosť nestačí, tam, kde sa minulo víno (porov. Jn 2, 3). Tak je to aj v Guadalupe. Na Tepeyaku prebúdza v obyvateľoch Ameriky radosť z vedomia, že sú Bohom milovaní. V zjaveniach z roku 1531, keď sa prihovára svätému Juanovi Diegovi v jeho materinskom jazyku, vyhlasuje, že „veľmi túži“, aby tam bol postavený „svätý chrám“, z ktorého bude oslavovať Boha a zjavovať ho (porov. Nican mopohua, 26 – 27). Uprostred neutíchajúcich konfliktov, nespravodlivostí a bolestí, ktoré hľadajú úľavu, Panna Mária Guadalupská ohlasuje jadro svojho posolstva: „Či nie som tu ja, tvoja matka?“ (tamže, 119). Je to hlas, ktorý necháva zaznieť prisľúbenie Božej vernosti, prítomnosť, ktorá podopiera, keď sa život stáva neznesiteľným.
Materstvo, ktoré vyhlasuje, nám pomáha objaviť, že sme synmi a dcérami. Kto počúva slová „ja som tvoja matka“, pripomína si, že slovám z kríža „hľa, tvoja matka“ zodpovedajú slová „hľa, tvoj syn“ (porov. Jn 19, 26 – 27). A ako deti sa na ňu obraciame s otázkou: „Matka, čo máme robiť, aby sme boli deťmi, po ktorých túži tvoje srdce?“ Ona, verná svojmu poslaniu, nám nežne povie: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). Áno, Matka, chceme byť tvojimi pravými deťmi: povedz nám, ako kráčať vo viere, keď sily slabnú a tiene sa rozrastajú. Daj nám pochopiť, že s tebou sa aj zima mení na čas ruží.
A ako syn ťa prosím: Matka, uč národy, ktoré chcú byť tvojimi deťmi, nerozdeľovať svet na nezmieriteľné tábory, nedovoliť, aby nenávisť poznačila ich dejiny ani lož písala ich pamäť. Ukáž im, že autorita sa má vykonávať ako služba, nie ako nadvláda. Pouč ich predstaviteľov o povinnosti chrániť dôstojnosť každého človeka vo všetkých etapách jeho života. Urob z týchto národov, tvojich detí, miesta, kde sa každý môže cítiť prijatý.
Sprevádzaj, Matka, mladých, aby od Krista čerpali silu voliť dobro a odvahu zostať pevní vo viere, aj keď ich svet tlačí iným smerom. Ukáž im, že tvoj Syn kráča po ich boku. Nech nič netrápi ich srdce, aby mohli bez strachu prijať Božie plány. Odvráť od nich hrozby zločinu, závislostí a nebezpečenstvo života bez zmyslu.
Hľadaj, Matka, tých, ktorí sa vzdialili od svätej Cirkvi: nech ich tvoj pohľad nájde tam, kam náš pohľad nedosiahne, zbor múry, ktoré nás rozdeľujú, a priveď ich späť domov silou svojej lásky. Matka, úpenlivo ťa prosím, nakloň srdcia tých, ktorí rozsievajú sváry, k túžbe tvojho Syna, aby „všetci boli jedno“ (Jn 17, 21), a obnov ich v láske, ktorá umožňuje spoločenstvo, lebo v Cirkvi, Matka, tvoje deti nemôžu byť rozdelené.
Posilňuj rodiny: nech rodičia podľa tvojho príkladu vychovávajú s nežnosťou a pevnosťou, aby sa každý dom stal školou viery. Inšpiruj, Matka, tých, ktorí formujú mysle a srdcia, aby odovzdávali pravdu s jemnosťou, presnosťou a jasnosťou, ktoré pramenia z evanjelia. Povzbuď tých, ktorých tvoj Syn povolal, aby ho nasledovali zblízka: podopieraj kňazov a rehoľníkov v každodennej vernosti a obnovuj ich prvú lásku. Stráž ich vnútorný život v modlitbe, chráň ich v pokušení, posilňuj v únave a prichádzaj na pomoc skľúčeným.
Svätá Panna, daj, aby sme ako ty uchovávali evanjelium vo svojom srdci (porov. Lk 2, 51). Pomôž nám pochopiť, že hoci sme adresátmi, nie sme vlastníkmi tohto posolstva, ale že ako svätý Juan Diego sme jeho jednoduchými služobníkmi. Nech žijeme s presvedčením, že tam, kam prichádza radostná zvesť, všetko sa stáva krásnym, všetko sa uzdravuje, všetko sa obnovuje. „Tí, čo sa dajú viesť tebou, nezhrešia“ (porov. Sir 24, 22); pomáhaj nám, aby sme svojím hriechom a biedou nezatemňovali svätosť Cirkvi, ktorá je, podobne ako ty, matkou.
Matka „pravého Boha, skrze ktorého sa žije“, príď na pomoc Petrovmu nástupcovi, aby potvrdzoval na jedinej ceste, ktorá vedie k Požehnanému plodu tvojho lona, všetkých, ktorí mi boli zverení. Pamätaj na tohto svojho syna, „ktorému Kristus zveril kľúče nebeského kráľovstva pre dobro všetkých“, aby tieto kľúče slúžili „na viazanie a rozväzovanie a na vykúpenie každej ľudskej biedy“ (sv. Ján Pavol II., Homília v Syrakúzach, 6. novembra 1994). A vypros, aby sme, dôverujúc v tvoju ochranu, kráčali čoraz viac zjednotení, s Ježišom a medzi sebou, k večnému príbytku, ktorý nám on pripravil a v ktorom nás ty očakávaš. Amen.
Na sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie - 8. decembra, pápež Lev XIV. vykonal tradičný úkon mariánskej úcty na Španielskom námestí v Ríme.
Ponúkam vám jeho modlitbuZdravas, Mária!
Raduj sa, plná milosti,
tej milosti, ktorá ako jemné svetlo rozjasňuje
tých, na ktorých sa zrkadlí Božia prítomnosť.
Tajomstvo ťa obklopilo od počiatku,
z lona tvojej matky začalo v tebe konať veľké veci,
ktoré si čoskoro vyžiadalo tvoj súhlas,
to „áno“, ktoré inšpirovalo mnohé ďalšie „áno“.
Nepoškvrnená, Matka verného ľudu,
tvoja žiarivá čistota ožaruje Rím večným svetlom,
tvoja cesta napĺňa vôňou jeho ulice viac než kvety, ktoré ti dnes prinášame.
Mnohí pútnici z celého sveta, ó Nepoškvrnená,
putovali ulicami tohto mesta
počas dejín a v tomto Jubilejnom roku.
Ľudstvo preverené skúškami, neraz utláčané,
pokorné ako zem, z ktorej ho Boh stvárnil
a do ktorej neprestáva vdychovať svojho Ducha života.
Zhliadni, ó Mária, na mnohých synov a dcéry, v ktorých sa nádej nevytratila:
nech v nich vyklíči to, čo zasial tvoj Syn,
On, živé Slovo, ktoré v každom žiada ešte rásť,
aby nadobudlo telo, tvár a hlas.
Nech rozkvitne jubilejná nádej v Ríme a v každom kúte zeme,
nádej na nový svet, ktorý Boh pripravuje
a ktorého si ty, ó Panna, perlou a úsvitom.
Po svätých bránach nech sa teraz otvoria ďalšie brány
domov a oáz pokoja, kde znovu vykvitne dôstojnosť,
kde sa bude vychovávať k nenásiliu a učiť umeniu zmierenia.
Nech príde Božie kráľovstvo,
novosť, po ktorej si tak túžila a ktorej si sa celkom otvorila,
ako dievča, ako mladá žena a ako matka zrodenej Cirkvi.
Vdýchni nové vnuknutia Cirkvi, ktorá kráča v Ríme,
a partikulárnym cirkvám, ktoré v každom prostredí zhromažďujú
radosti a nádeje, smútky a úzkosti
našich súčasníkov, najmä chudobných
a všetkých trpiacich.
Nech krst opäť rodí mužov a ženy sväté a nepoškvrnené,
povolané stať sa živými údmi Kristovho tela,
toho tela, ktoré koná, potešuje, zmieruje a premieňa
pozemské mesto, v ktorom sa pripravuje Božie Mesto.
Oroduj za nás, zápasiacich so zmenami,
ktoré akoby nás zastihli nepripravených a bezmocných.
Vdýchni sny, vízie a odvahu,
ty, ktorá vieš lepšie než ktokoľvek iný, že Bohu nič nie je nemožné,
a zároveň, že Boh nikdy nekoná sám.
Postav nás na cestu s tou náhlivosťou, ktorá raz pohla tvojimi krokmi
k sesternici Alžbete,
a s rozochvením, s akým si sa stala vyhnankyňou a pútničkou,
aby si bola požehnaná medzi všetkými ženami,
prvá učeníčka tvojho Syna,
matka Boha s nami.
Pomôž nám byť vždy Cirkvou s ľuďmi a medzi ľuďmi,
kvasom v ceste ľudstva, ktoré volá po spravodlivosti a nádeji.
Nepoškvrnená, žena nekonečnej krásy,
chráň toto mesto, tento ľud.
Ukáž mu Ježiša, priveď ho k Ježišovi, predstav ho Ježišovi.
Matka, Kráľovná pokoja, oroduj za nás!
----------------------
Hodina Milosti
Hodina Milosti
V pondelok 8. decembra
12,00 hod. - 13,00 hod.
Vyložená Sviatosť Oltárna
Farský kostol Panny Márie Fatimskej
Na vopred oznámené zjavenie 8. decembra 1947 už prišlo niekoľko tisíc ľudí. Panna Mária vtedy povedala: „Svojím príchodom sem do Montichiari prejavujem prianie, aby som bola vzývaná a uctievaná ako Rosa Mystica. Želám si, aby sa 8. decembra napoludnie každý rok slávila Hodina Milosti pre celý svet. Touto úctou bude získaných mnoho milostí pre dušu a telo… Svätá Panna potom zoširoka rozopäla ruky a zo svojej hrude vybrala Srdce, na ktorom boli tri ruže – biela, červená a zlatožltá. „Biela ruža – duch modlitby, červená – duch zmieru a ochoty k obetiam, zlatá – duch pokánia.“ Potom pokračovala: „Náš Pán, môj Božský Syn Ježiš Kristus, preukáže obzvlášť veľké milosrdenstvo tým, ktorí vytrvajú na modlitbách za svojich hrešiacich bratov a sestry. Prajem si, aby Hodina Milosti bola uvedená na známosť a rozšírená po celom svete. Ak nemôže niekto navštíviť kostol, nech sa na poludnie modlí doma, a tak odo mňa dostane milosti.“
Vatikán vyjadril svoje pozitívne stanovisko k zjaveniam a k úcte k Panne Márii z Montichiari v Taliansku.