Roráty 2025 - jedenásty deň: Dobrý Pastier
Druhý adventný týždeň
Piatok
12. december 2025
DOBRÝ PASTIER
Kňaz: Veľmi pekne vás vítam, milé deti! Dúfam, že sa máte dobre, že máte veľa zážitkov a že ste čoraz lepšie pripravené na stretnutie s Pánom Ježišom! Pamätá si niekto, kde sa nachádzame od včera? Niektorí toto miesto nazývajú „večné mesto“. Kde teda sme?
Deti:
V Ríme.
Kňaz: Áno, v meste postavenom na siedmich pahorkoch. Ale... niečo mi hovorí, že tu nezostaneme príliš dlho... A odpoveď, prečo, sa nachádza tiež v našej piesni. Tak teda, zaspievajme si – a počas spevu sa prenesieme veľmi ďaleko od Ríma, a kam presne... to vám napovedia rytmy našej piesne!
🎵 Pieseň „Môj Biely Lev“
Kňaz: Ako vždy, zaspievali ste dokonale! A keďže pieseň je veselá a rytmická, až sa mi nohy chceli dať do tanca!
Lev veselo pristúpi ku kňazovi.
Lev: Aj mne sa laby chceli dať do tanca, keď deti spievali! Aj kňaz to tak má?
Kňaz: Áno! Práve som povedal, že sa mi nohy chceli dať do tanca – a ty si zopakoval to isté!
Lev: Skoro to isté, ale ja mám laby. V tom mám výhodu. Kňazovi chcú do tanca len dve nohy, ale mne až štyri laby!
Kňaz: Dobre, Leo, už sa tak nechváľ! Radšej mi povedz, či vieš, kam sme sa dostali na krídlach našej piesne.
Lev: Nemám tušenie. Bola taká rytmická, že sa mi pripomenula rodná Afrika, až mi slza vyhŕkla – predsa len sa mi cnie po mojich blízkych... po mame Leokádii, otcovi Leopoldovi, dedkovi Leonardovi, bračekovi Lešovi...
Kňaz: Ups, zabudol som, že všetci majú mená začínajúce na „Le“. No dobre, neplač mi tu! Sme čoraz bližšie k cieľu našej cesty – a keď budeš odchádzať, budeš možno aj za nami smútiť!
Lev: No, možno... ale teda – sme v Afrike, či nie?
Kňaz: Práve naopak, sme veľmi ďaleko od Afriky aj od Európy.
Lev: Ojej, tak sme v Austrálii? Neznášam kengury, ony tak rýchlo skáču!
Kňaz: Leo, nie! Sme v Amerike. Znova. Tentoraz však nie v Severnej, ale v Južnej Amerike. Presnejšie – sme v Peru! Tak totiž znejú rytmy a melódia našej piesne – veľmi peruánsky, teda horúco a temperamentne! Ako v Peru! Deti, viete, kde to je?
Deti:
V Južnej Amerike, neďaleko veľkej krajiny – Brazílie.
Kňaz: Povie nám niekto 2. slohu našej piesne?
Deti:
2. Augustiánom túžiš sa stať, vo vinici Pána chceš pracovať. Na koni, v loďke, či v pralese, veru aj v Peru vieru nesieš.
Kňaz: Správne. Naša pieseň je taká rytmická a živá, pretože bola napísaná na počesť jedného biskupa z Peru.
Lev: O, zas spoznáme nejakého biskupa! Už si pamätám, že pokrývka hlavy biskupa sa volá mitra.
Kňaz: Máš pravdu, ale tentoraz to nebude nikto neznámy. Práve naopak – veľmi dobre ho poznáme. Je to otec Robert Prevost, ktorý bol v Peru až dvakrát – druhýkrát už ako biskup. Situácia v tejto krajine bola veľmi ťažká – spoločnosť bola rozdelená, boli tam ľudia nesmierne bohatí, aj tí, ktorí žili vo veľkej chudobe. Otec Robert Prevost bol spočiatku profesorom a vychovával mladých rehoľníkov, navštevoval farnosti, kde chýbali kňazi, bol farárom aj pracovníkom na biskupskom úrade – jednoducho mal veľa práce. O tom, čo robil medzi prvým a druhým pobytom v Peru, vám porozprávam inokedy. Chcem však zdôrazniť, že Peru má v srdci súčasného pápeža veľmi dôležité miesto. Po druhýkrát tam otec Robert prišiel už ako biskup Chiclayo. 3. novembra 2014 ho pápež František menoval apoštolským administrátorom a 12. decembra 2014 bol vysvätený za biskupa. Keďže je to pre nás exotická krajina, poprosil som jedného misionára, ktorý v Peru dlhé roky pôsobil, aby nám porozprával o tamojších vianočných tradíciách. Spoznajte otca Jacka Olšaka, dlhoročného misionára v Peru. Počúvajme, čo nám chce povedať:
NAHRÁVKA: otec Jacek Olšak - Klikni sem
V Chiclayo, kde pôsobil budúci pápež Lev, je iné podnebie než v Huancayo, kde som bol ja. Chiclayo leží na pobreží Tichého oceánu, Huancayo v horách – v Andách. „Huanca“ znamená „kameň“, „skala“ – a ľudia tam žijúci sú naozaj tvrdí ako skala. No adventné a vianočné zvyky sú v celom Peru podobné. V Peru sa Advent a Vianoce slávia v úplne inom prostredí než u nás. V tom čase je tam leto – pred Vianocami sa končí školský rok a začínajú sa prázdniny, ktoré trvajú až do marca. Je veľmi teplo! Počas Adventu sa požehnáva adventný veniec, ktorý majú aj mnohé rodiny doma. Deväť dní pred Vianocami sa začína novéna k Jezuliatku. Každý deň sa ide na iné miesto v rámci farnosti, kde sa pije horúca čokoláda a je brioškový koláč. Po ceste sa spievajú piesne. Táto tradícia sa volá posadas – čo znamená „nocľahy“. Pripomína, že Mária a Jozef nenašli miesto v Betleheme, a preto sa Ježiš narodil v maštali. Všetkým to pripomína, že sa máme na Vianoce pripraviť a otvoriť srdce. Ďalšou tradíciou je čokolatádá – ide sa do chudobnejšej dedinky, kde sa deťom rozdávajú darčeky: zošity, hračky, perá, sladkosti... a varí sa pre ne horúca čokoláda. Často sme také čokolatády robili so študentmi. Po večernej vianočnej omši – tzv. „omši kohúta“ (nie polnočnej) – sa ľudia stretávajú a spoločne večerajú. Niekedy sa oslavuje aj ráno – po rannej omši ako vianočné raňajky. A viete, čo je pre Peru typické? Jedáva sa tam... morské prasiatko! Jedia ho počas roka, ale najmä na sviatky. Stále obľúbenejšie je aj morčacie mäso. Betlehemy stoja všade – v úradoch, firmách, bankách. Počas januára ľudia nosia sošku Jezuliatka z betlehemov do kostola, aby ich kňaz požehnal, a pritom prosia o požehnanie na celý rok. Vianoce v Peru sú teda veľmi farebné, rodinné a radostné.
Kňaz: Veľmi pekne ďakujeme otcovi Jackovi za tieto spomienky. Som zvedavý, čo si deti zapamätali z jeho rozprávania.
Deti:
Adventný veniec, čokoláda, procesie posadas.
Kňaz: Výborne! Všimnite si, že PRÁVE DNES si pápež Lev XIV. pripomína svoju biskupskú vysviacku. Dnes je sviatok Panny Márie Guadalupskej.
A čo sme sa dozvedeli o Peru od rehoľníka Jacka?
Len pri pomyslení na tú horúcu čokoládu sa nám zbiehajú slinky, však? Bolo to veľmi zaujímavé rozprávanie. Tak ako zaujímavé bolo aj náročné pôsobenie otca – neskôr biskupa – Roberta v Peru. Boli tam miesta, kam sa dalo dostať iba na koni. Predstavte si, aké ťažké muselo byť cestovanie. A predsa si biskup Robert Peru zamiloval celým srdcom. Niektorí hovoria, že by tam mohol zostať do konca života, ale Boh mal pre neho iné plány. O týchto plánoch si ešte povieme, lebo podľa mňa sám Boh chcel, aby sme dnes hovorili práve o tejto téme. Pamätáte si, čo dnes povedal prorok Izaiáš? Možno je ťažké si spomenúť, ale dnes sme počuli, že Boh nás učí, čo je pre nás dobré, a vedie nás cestou, po ktorej máme kráčať. Viete, ako to Boh robí?
Deti:
Stavia nám do cesty správnych ľudí, dopúšťa rôzne skúsenosti a pomáha nám z nich vyjsť.
Kňaz: Presne tak! Niektorí hovoria, že bez Božej pomoci by v živote nič nedokázali. Preto o Bohu hovoríme, že je Dobrý pastier. Tak ako o biskupoch hovoríme, že sú pastiermi Cirkvi, lebo sa starajú o svoju „ovčiu rodinu“. Tak to robil aj kňaz, a potom biskup Robert v Peru. Zapamätáte si to? Výborne. A ešte si pripomeňme, čo povedal otec Jacek – že Vianoce v Peru sú farebné, rodinné a radostné a že sa na ne ľudia pripravujú dobrými skutkami a obdarovávaním iných.
Otázka: Aké ročné obdobie je v Peru počas Vianoc?
Obrázok:
Biskup Chiclayo – Robert Prevost na koni
