Roráty 2025 - trinásty deň: Svätá priateľka s ružou alebo Nie sú veci beznádejné

Tretí adventný týždeň

Pondelok 

15. december 2025

SVäTÁ PRIATEĽKA S RUŽOU

alebo:

NIE SÚ VECI BEZNÁDEJNÉ

Kňaz: Drahé deti, veľmi sa teším, že začíname ďalší týždeň Adventu. Už tretí! A teda sme čoraz bližšie k tomu, čo je hlavným motívom našich tohtoročných Rorátov, čiže...? Kto si pamätá alebo vie prečítať z výzdoby v našom kostole, aké je heslo Rorátov?

Deti:

„S pápežom Levom čakáme na Pána Ježiša.“

Kňaz: Správne – čakáme, čakáme, a napokon sa dočkáme! V dnešnom prvom čítaní sa objavil človek, ktorý mal trochu čudné meno, ale aj on sa spájal s čakaním. Pamätáte si, ako sa volal?

 

Deti:

Balám, syn Beóra.

Kňaz: Balám bol prorokom, ale nepochádzal z izraelského národa. Prežil veľmi zaujímavé dobrodružstvá – jedno z nich sa týka zvieraťa, na ktorom išiel a ktoré... prehovorilo! Áno, prehovorilo!

Leo prichádza zvedavo ku kňazovi.

Lev: Ojoj, počujem, že sa tu rozpráva o hovoriacich zvieratách! Či to azda nejaký ďalší lev pribudol do našej družiny?

Kňaz: Ale, Leo, nemysli si, že si najdôležitejší na svete. Sú aj iné zvieratá, ktoré vraj niekedy hovoria ľudským hlasom!

Lev: To nie je možné! Nikdy som nepočul, aby nejaké zviera hovorilo ako človek! Okrem levov, samozrejme!

Kňaz: Ani ja som to nezažil, poviem ti pravdu – ty si vlastne prvý nečlovek, ktorý hovorí ľudským hlasom. No dobre, ale vráťme sa späť k prorokovi Balámovi. Viete, aké zviera na neho prehovorilo?

Deti:

Oslica.

Kňaz: Správne, oslica. Bolo to vo chvíli, keď ju trikrát udrel, pretože odmietala ísť ďalej. Hlavnou postavou dnešného príbehu však nie je oslica, ale samotný Balám. Na konci prvého čítania totiž povedal: „Vidím ho, ale nie teraz, hľadím na neho, no nie zblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa dvíha z Izraela.“ Deti, bol to pohanský prorok, a predsa predpovedal príchod Mesiáša – Pána Ježiša. To je úžasné! A ešte úžasnejšie je, že od tejto predpovede až po Ježišovo narodenie uplynuli stovky rokov! „Pozorujem ho, ale nie zblízka“ – presne tak aj my teraz hľadíme smerom k Vianociam. Už vieme, čo sa stane, sme tomu veľmi blízko, ale ešte chvíľu treba čakať! A podobne musíme ešte chvíľu počkať aj na pápeža Leva, lebo – ako viete – momentálne je kde?

Deti:

V Peru.

Kňaz: Áno. Už som vám rozprával, že dvakrát bol na misiách v Peru, raz dokonca ako biskup. Ale predtým, po svojom prvom pôsobení, sa musel na istý čas vrátiť do mesta siedmich vrchov... pamätáte, ktoré to je?

Deti:

Rím.

Kňaz: Správne. Keď hovoríme o Ríme a siedmich vrchoch, možno sa tam vyberieme spolu s pápežom – na krídlach piesne!

🎵 Pieseň „Môj Biely Lev“

Kňaz: Krásne ste spievali – ako vždy! Tými rytmami z Peru sme sa raz-dva preniesli do Ríma, kde sa kňaz Robert Prevost stal... generálom!

Lev: Generálom? To akože bol vojak, kým sa stal pápežom?

Kňaz: Ale nie, Leo, nebol vojakom! Generáli existujú nielen v armáde!

Lev: Kde ešte?

Kňaz: V rehoľných rádoch, môj drahý! Deti, spomínate si, v akom ráde bol – a stále je, hoci už nebýva v kláštore – pápež Robert Prevost?

Deti:

U augustiniánov.

Kňaz: Správne. A viete, podľa koho má tento rád svoje meno?

Deti:

Podľa svätého Augustína.

Kňaz: Výborne! Poznáte aj jeho krásne životné motto?

Deti:

Miluj a rob, čo chceš.

Kňaz: Presne tak. Túto myšlienku si veľmi vzala k srdcu aj jedna augustiniánka, ktorá neskôr bola vyhlásená za svätú. Žila v 15. storočí v Taliansku. Bola manželkou a mamou dvoch synov. Po smrti manžela a detí trávila dlhé hodiny v modlitbe. A raz počas modlitby... Ale o tom vám porozpráva niekto iný, kto sa vydal po stopách tejto svätice.

SVEDECTVO -  Klikni sem

Na vrchu Scoglio (čítaj Skolio) stojí kaplnka, ktorá pripomína dlhé hodiny modlitieb, ktoré tu svätá Rita trávila po strate rodiny. Práve tu sa v nej znovu zrodila túžba z mladosti – vstúpiť do kláštora augustiniánok v meste Cascia (čítaj Kaša). Spočiatku ju sestry nechceli prijať – bola chudobná, „poznačená“ minulosťou a jej meno sa spájalo so sporom medzi dvomi rodinami jej manžela. Rita sa vrátila na vrch Scoglio, kde počas modlitby zažila víziu: svätý Ján Krstiteľ, svätý Augustín a svätý Mikuláš z Tolentina ju preniesli do Cascie. Ráno ju predstavená našla vnútri uzamknutého kláštora – a pochopila, že sa stal zázrak. Rita sa stala augustiniánkou. V kláštore svätica túžila po úplnom zjednotení s Ježišom Kristom. Prosila, aby mohla niesť aspoň jeden tŕň z jeho koruny. A stalo sa – tŕň sa jej zapichol do čela a zanechal stigmu. Na konci života poprosila svoju sesternicu, aby jej priniesla ružu a dve figy z rodnej záhrady v Roccaporenne (čítaj Rokaporene). Bola zima, ale keď tam príbuzná prišla, ruža aj figy tam zázračne boli. Po jej smrti sa cela naplnila jemnou vôňou ruží a v stenách kláštora sa usadili včely. Vyliezali vždy počas Veľkého týždňa a vracali sa 22. mája – v deň smrti našej svätice. Hovorí sa, že tak je to dodnes. Vôňa ruží stále sprevádza zázraky, ktoré sa dejú na jej príhovor. V kostole ozdobenom freskami pútnici kľačia pred krištáľovou rakvou s neporušeným telom svätej Rity a zverujú jej svoje úmysly. Mnohí sem prinášajú svoj bôľ, lebo svätá Rita je patrónkou vecí ťažkých a beznádejných.

Kňaz: Úžasný príbeh, však? Ako sa volala táto svätá, o ktorej si dnes rozprávame?

Deti:

Svätá Rita.

Kňaz: Správne. Som si istý, že mnohé vaše mamy, babky alebo tety to meno dobre poznajú. Viete prečo? Lebo svätá Rita je vo svete veľmi uctievaná. Mnohí sa k nej modlia v ťažkých a zdanlivo beznádejných situáciách.

 

Deti, viete, že aj my máme v našom kostole relikviu svätej Rity?

Aj my sa k nej modlíme a chcem povzbudiť aj vás, aby ste aj vy v ťažkých situáciách vzývali svätú Ritu.

Potom  nám pán dekan povedal svoj zážitok so svätou Ritou. Porozprával nám, ako svätá Rita vyprosila jemu zázrak...

Svätá Rita bola augustiniánkou, preto jej sochy a obrazy možno často vidieť v augustiniánskych kostoloch, napríklad aj v krásnom chráme v Ríme. Tam stojí jej veľká socha – svätá v beznádejných prípadoch – v rukách drží kríž a ružu. Svätá Rita bola a stále je veľmi blízka aj otcovi Robertovi Prevostovi. Keď bol generálom augustiniánov v Ríme, aj teraz, keď je pápežom. Generálom sa stal v roku 2001 a vtedy sa znova presťahoval do Ríma, aby riadil rád po celom svete. Často navštevoval Casciu – miesto, kde svätica spočíva – a minulý rok tam celebroval svätú omšu na jej sviatok. Krátko po jeho zvolení za pápeža pripravili klauzúrne augustiniánky z Cascie modlitbu za Svätého Otca. Znie takto:

„Matka milosti, stráž a ochraňuj Svätého Otca Leva XIV. Pod tvojím plášťom nech vždy nachádza silu a svetlo lásky, aby niesol svetu pokoj Zmŕtvychvstalého Pána. Spolu so svätými nášho rádu – najmä so svätým Augustínom a svätou Ritou –nech nám skrze ich svedectvo života pomáhaš prebudiť v srdci hlbokú túžbu po Bohu, po kráse tak starej a tak novej.“

To je veľmi krásna modlitba. Tak sa teraz, deti, spolu pomodlime za pápeža. Opakujte po mne:

„Matka milosti, stráž a ochraňuj Svätého Otca Leva XIV. Pod tvojím plášťom nech vždy nachádza silu a svetlo lásky, aby niesol svetu pokoj Zmŕtvychvstalého Pána. Amen.“

Výborne! A teraz ešte dnešná otázka:

Otázka:

Aký kvet drží zvyčajne v ruke svätá Rita? 

 

Obrázok:

Svätá Rita