Kardinál Dominik Duka kritizuje kardinála Reinharda Marxa a predsedu Nemeckej biskupskej konferencie Georga Bätzinga za to, akým spôsobom vedú cirkev v Nemecku. „Je potrebné spytovať si svedomie, akým spôsobom v súčasnosti určitá časť biskupov, arcibiskupov i kardinálov plní svoje povinnosti, svoju prísahu vernosti,“ napísal emeritný pražský arcibiskup.
Človek od prirodzenosti smeruje k pravde. Je povinný ju rešpektovať a dosviedčať
Relativizovanie pravdy nie je len módou či vynálezom našich čias. Existuje, odkedy existuje človek, hovorí arcibiskup Cyril Vasiľ.
Po seriáli o desiatich Božích prikázaniach a siedmich sviatostiach sme pre vás pripravili sériu rozhovorov, v ktorých sa bližšie pozrieme na katolícke učenie zhrnuté v šiestich hlavných pravdách.
V úvodnom rozhovore arcibiskup Cyril Vasiľ poukazuje na pravdu ako takú, prečo majú ľudia sklony k jej popieraniu, vysvetľuje, ako vzniklo šesť hlavných právd a ako ich vnímať v postmodernej spoločnosti.
„Boh podáva dôkazy svojej existencie rovnako všetkým generáciám, aj tej dnešnej, a bude tak robiť až po tú poslednú. S Bohom je svet tajomstvom, ale bez Boha by bol absurdnosťou,“ hovorí košický eparchiálny biskup.
Mnohí ľudia dnes pravdu relativizujú, spochybňujú alebo nabádajú k tolerancii aj toho, čo pravda nie je. Prečo to robia?
Relativizovanie pravdy nie je len módou či vynálezom našich čias. Existuje, odkedy existuje človek. Je pokusom vyhnúť sa nepohodliu vyplývajúcemu z vnútorného konfliktu.
Ten môže vzniknúť medzi poznaním, ktoré by nás malo viesť k istému rozhodovaniu a konaniu v prípade, že takéto rozhodnutie a konzekventné konanie sa prieči nejakému inému nášmu záujmu, túžbe alebo so sebou prináša nejaké riziko.
Existenciu človeka od počiatku máme zaznamenanú vo Svätom písme. Kde je v ňom spochybnenie pravdy najvýraznejšie a s akými dôsledkami?
Relativizovaním pravdy začínal v raji had svoje pokúšanie: „Naozaj povedal Boh?“ (Gn 3, 1). Najslávnejšou ukážkou takéhoto prístupu bola Pilátova ironická odpoveď na Ježišove slová o pravde: „Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“ Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“ (Jn 18, 37-38).
V tomto prípade dôsledky spochybnenia možnosti existencie pravdy boli: totálne protirečenie a bezcharakterné sfalšovanie pravdy, strata vlastnej vnútornej integrity, ľahostajné vydanie človeka na smrť.
viac čítaj tu: Postoj, svet kresťanstva
Pozývame Vás v nedeľu 23. júla o 15,00 hod. do Farského kostola Panny Márie Fatimskej na adoráciu. Budeme sa modliť za našich starých rodičov...
Dnes - 9. júla - sme oslávili 28 rokov od posviacky nášho Farského kostola Panny Márie Fatimskej v Rudinskej. Na slávnosť prišiel 9. júla 1995 do Rudinskej otec biskup Ján Chryzostom Kardinál Korec.
Pri oboch svätých omšiach sme ďakovali za Boží dar chrámu. Organisti, speváci aj spevokol zvýraznil krásnym spevom našu slávnosť. Pán dekan hovoril v kázni o milostiach, ktoré môžeme pravidelne získavať vo svojom chráme. Čo znamená tento chrám pre mňa? Kazateľ porovnal vnímanie starozákonného ľudu a nás – novozákonného ľudu vykúpeného Ježišom Kristom. V Starom Zákone Izraeliti verili, že Boh je prítomný iba v chráme v Jeruzaleme. Iba tam prinášali obety a slávili najväčšie sviatky. Židia mali jednu svätyňu – jeruzalemský chrám a mnoho synagóg. Synagógy neboli miestom prítomnosti Boha, ale jedine miestami modlitby.
My máme prítomného Pána Boha v každom chráme, kde je svätostánok. Večný Boh tam býva. V chráme ponúka novú silu, svetlo, nádej, riešenie.
Pán dekan hovoril, že my sme tá omilostená generácia, ktorá postavila chrám. Boh nedovolil postaviť chrám Dávidovi, dovolil ho postaviť jeho synovi Šalamúnovi! Postavili sme chrám, ktorý je teraz farský kostol farnosti.
„Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3,16) Ak som Božím chrámom, aký (aká) som, ako sa správam? Keby sme žili toto, čo Boh od nás chce, museli by sme mať iné vzťahy. Boli by sme jednoducho lepší. To je stála pozvánka Boha. Prichádzajme do chrámu, čerpajme z milostí, ktoré chrám ponúka, stávajme sa lepší ľudia vo svojich vzťahoch...
Jozef a Mária, rodičia Benedikta XVI., sestra
Pán dekan pokračoval v zamyslení nad testamentom pápeža Benedikta XVI. Nasledovala časť, ktorá hovorila o jeho otcovi: Otcova jasná viera naučila nás súrodencov veriť a ako smerovník vždy stála pevne uprostred všetkého môjho vedeckého poznávania.
Kto bol otec Benedikta XVI.?
Zaujímavé informácie vieme z rozhovoru (Soľ zeme, 1996 ), ktorý poskytol Benedikt XVI.
Neboli sme chudobní v prísnom zmysle slova, lebo sme mali zaručený mesačný príjem, ale museli sme žiť veľmi úsporne a skromne, za čo som veľmi povďačný. Lebo práve v takých podmienkach vzniká radosť, akú bohatstvo nepozná. Robili sme čosi jeden pre druhého. Všetko to nás vnútorne hlboko spájalo.
Aby sme mohli všetci študovať, museli sa rodičia všeličoho zriekať. Cítili sme to a pokúšali sme sa vynahrádzať im to.
Čítať ďalej: Fatimská slávnosť v júli 2023 - Jozef Ratzinger st.
Během svátků věrozvěstů Cyrila a Metoděje a mistra Jana Husa vznikla spontánní iniciativa zástupců křesťanských církví v ČR k vytvoření a podepsání krátkého prohlášení k současným rozhovorům o „manželství pro všechny“. Níže přinášíme text výzvy a jména podepsaných osob.
My, níže podepsaní představitelé a zástupci českých církví sledujeme veřejnou diskusi o manželství. Stále častěji v ní zaznívá pojem „manželství pro všechny“. Protože toto slovní spojení vyvolává různé asociace a zmatky, chceme zde učinit prohlášení o tom, co je manželství a proč je třeba ho chránit.
Manželství je trvalý svazek muže a ženy založený na dobrovolném oboustranném smluvním vztahu. Institut manželství nezaložili lidé, ale sám Hospodin ve chvíli, kdy stvořil člověka, jak je zaznamenáno v Písmu svatém: „Bůh stvořil člověka, aby byl jeho obrazem, stvořil ho, aby byl obrazem Božím, jako muže a ženu je stvořil.“ (Gn 1,27)
Manželství je tedy založené na vzájemné komplementaritě mužského a ženského prvku. A právě díky komplementaritě dochází k plození a rození dětí, a vytváří se prostor pro zdravý vývoj a výchovu dětí.
Uvedený charakter manželství neplyne pouze z křesťanského učení, daného v Písmu svatém, ale je poznatelný i z přirozeného řádu věcí.
Jsme přesvědčeni, že manželství nelze předefinovat, vždy bylo a bude smluvním vztahem mezi mužem a ženou. Společnost se může vyvíjet, ale některé věci jsou pevně dané a neměnné. K tomuto postoji nás vede nejen jednoznačné a závazné stanovisko biblického učení, ale také tisíciletá tradice. Společenská praxe neustále ukazuje, že manželství muže a ženy je nenahraditelným základem pro tvorbu kvalitní rodiny a zdravé fungující společnosti. Tam, kde se rodina rozpadne, rozpadne se i stát.
Proto je třeba ze strany státu i občanské společnosti manželství a rodinu chránit, podporovat a cíleně rozvíjet, protože stabilní rodina je v každé době jedním z nejdůležitějších stavebních kamenů společnosti.
Jan Graubner, římskokatolický arcibiskup pražský a předseda ČBK
Tomáš Butta, patriarcha Církve československé husitské
Martin Moldan, biskup Apoštolské církve
Evald Rucký, biskup Jednoty bratrské
David Novák, předseda Církve bratrské
Tomáš Tyrlík, biskup Slezské církve evangelické augsburského vyznání
Čítať ďalej: Prohlášení zástupců českých církví k manželství
svätý Hubert vo vnútri zvonice
Slávnosť začal predseda združenia pán Mário Greňo. Privítal všetkých prítomných, privítal hostí. Pripomenul výročia, ktoré si pripomíname. Privítal aj p. starostky z Rudinskej a Rudinky, ako aj pána starostu z Rudiny. Hubertových rytierov, ktorých je na Slovensku zatiaľ 6, aj spisovateľa pána Albína Latka - takmer deväťdesiatročného, inak veľkého poľovníka.
Pán dekan Jozef Bagin slúžil svätú omšu spolu s pánom farárom Petrom Králikom z Rudiny. Najskôr pán farár posvätil nový obraz sv. Huberta.
Pán dekan hovoril v kázni, že existuje aspoň šesť životopisov svätého Huberta. Svätý Hubert nie je vymyslená postava, ale reálne existoval. Narodil sa ako akvitánsky princ vo Francúzsku niekedy okolo roku 655. Žil dosť voľným životom, veľmi rozpustilo, neviazaným spôsobom, miloval lov. Z prírody bral - ako mnoho dnešných ľudí, do nej nič nedával. Bol milovníkom hýrivých zábav. Poľoval, holdoval a užíval si život, nectil si poklady a dary prírody v podobe voľne žijúcej zveri. Manželka Floribana mu zomrela pri pôrode. Mal syna Floriberta. Ten sa neskôr stal Hubertovým nástupcom na biskupskom stolci.
Legenda hovorí, že bol taký vášnivý poľovník, že ešte aj na Veľký piatok išiel loviť. Ani tento deň mu nebol svätý. Stretol sa s jeleňom, ktorému medzi parohami svietil kríž. Vraj počul otázku: „Prečo stále len hľadáš a lovíš zver? Je už načase, aby si začal hľadať mňa, lebo ja som Pán a tvoj Boh, ktorý bol dnes za teba a všetkých ľudí ukrižovaný.“ Hubert sa zľakol, zosadol z koňa, pokľakol a povedal:
„Pane Bože už viackrát som o tebe počul, ale aj napriek tomu som doteraz v teba neveril a neuctieval som ťa ako pravého Boha. Povedz mi, čo chceš, aby som urobil, ukáž mi cestu pravdy a tvoju vôľu.“ A Ježiš mu odpovedal: „Choď k biskupovi Lambertovi do Maastricku, ktorého si si už aj tak prial vidieť. Bude ťa učiť a povie to, čo musíš urobiť, aby si si mohol zaslúžiť večný život.“ Keď to Pán povedal, Hubert sa spoločne so svojimi sluhami vrátil v pokore domov. Naučil sa vážiť si zvieratá a prírodu. Prijal kresťanstvo a keď r. 708 Sasi zavraždili biskupa Lamberta, stal sa jeho nástupcom a venoval sa misijnej činnosti v oblasti Ardén. Po smrti bol vyhlásený za svätého a stal sa patrónom všetkých poľovníkov.
Boh nás stále oslovuje. Hubertovi povedal dôležité slová, Hubert poslúchol. Čo chce povedať mne? Nemusia byť všetci poľovníci biskupmi ako Hubert po obrátení, ale všetci poľovníci nech sú svedomití, charakterní, poctiví, verní manželia. Milujete prírodu, chránite ju, pomáhate a zachraňujete zver, kŕmite ju; čítajte z prírody o Bohu – Stvoriteľovi. Buďte správni chlapi na svojom mieste.
Po svätej omši nasledovala zábava. Hrala hudba, tancovalo sa, spievalo. Speváčky ľudoviek prišli z Rudiny, aj mladé dievčatá z Rudinskej. Všetci sme si pochutili na výbornom guláši, dobrom pivku, či kofole.
Majte odvahu prejavovať vieru. Hovorte Bohu „áno“, aj keď vás za to odsudzujú
Hlavným celebrantom a kazateľom na tohtoročnej Levočskej púti na Mariánskej hore bol pražský arcibiskup Jan Graubner. Vo svojej homílii veriacich povzbudil, aby sa nebáli hovoriť Bohu „áno“, tak ako Panna Mária.
Arcibiskup vyzval pútnikov, aby mali odvahu rozprávať so svojimi deťmi o Božích skutkoch vo svojom živote. „Majte odvahu prejavovať vieru, ale nielen ako tradíciu. Počúvajte tiež svoje deti, pretože aj skrze ne k vám môže hovoriť Boh,“ povedal pražský arcibiskup veriacim v Levoči.
Arcibiskup tiež poukázal na to, že niektorí ľudia vyhľadávajú s veľkým záujmom rôzne súkromné zjavenia. „Všimnite si, že v žiadnom z nich nepočujeme nič väčšie ako to, čo povedala Mária na svadbe v Káne Galilejskej: „Urobte všetko, čo vám povie Ježiš“ (Jn 2,5).
Tiež sa zamyslel nad tým, či je našou prioritou v živote prísť do neba a či je Boh na prvom mieste. „Keď sa ponáhľam na vlak, nestrácam čas rozprávaním so susedom alebo prezeraním výkladov. Keď mám cieľ, viem si veci podľa toho zariadiť. Viem si zariadiť život tak, aby som mohol dosiahnuť nebo? Je to moja priorita?“ položil na záver otázku Jan Graubner.
MÁM PRIATEĽOV V NEBI
Detská sv. omša
Štvrtok 29. júna 2023
Rudinská 8,00 hod.
Môžem vstúpiť do Neba?
Dnes sme sa stretli v Božom chráme všetci – celá naša škola. Pani riaditeľka, p. učiteľky, žiaci... Prišli sme ďakovať za práve končiaci školský rok.
Čo všetko sme sa naučili. Aké je to šťastie, že môžeme chodiť do školy a vzdelávať sa. Koľko rokov už chodím do školy, čo už viem pre život?
V tomto školskom roku sme stretli rôznych obyvateľov Neba: napr. sv. Martina, sv. Teréziu Veľkú, sv. Filipa Neriho, sv. Martina de Porres, sv. Dominika, sv. Pankráca, bl. Titusa Zemana, maličkú mučenicu Eucharistie Li.
Pán dekan nám rozprával o dnešných svätcoch – svätom Petrovi a Pavlovi. Každý svätec má niečo typické na obrázku, alebo na svojej soche, podľa čoho ho vieme rozpoznať.
Čítať ďalej: Koniec školského roka - svätý Peter, svätý Pavol
