Pier Giorgio Frassati
obrázok: internet
Mladík, ktorý stúpal k výšinám
Pier Giorgio Frassati sa narodil v Turíne 6. apríla 1901. Jeho otec bol Alfred, zakladateľ a riaditeľ denníka La Stampa. Matka Adelaide Ametisová bola žena so silným charakterom a umeleckým temperamentom. O rok mladšia sestra Luciana bola jeho nerozlučnou spoločníčkou pri hrách i v štúdiu. Rodina patrila k vyššej strednej vrstve a bola liberálneho zmýšľania – otec bol agnostik, matka formálna veriaca. Práve od nej Pier Giorgio prijíal základy viery, ktorá však v ňom dozrela nečakaným spôsobom a stala sa základom celého jeho života.
Navštevoval štátnu školu Massimo d’Azeglio, no po neúspechu z latinčiny prestúpil na Istituto Sociale, jezuitské gymnázium. Tam začal každodenne pristupovať k svätému prijímaniu – zvyk, ktorý si udrží po celý život – a vstúpil do Spoločnosti sv. Vincenta de Paul, kde sa venoval pomoci chudobným.
V roku 1918 sa zapísal na Polytechnickú univerzitu v Turíne, kde chcel študovať baníctvo, „aby mohol ešte viac slúžiť Kristovi medzi baníkmi“. Vstúpil do klubu „Cesare Balbo“ , ktorý sa stal miestom kresťanskej formácie a priateľstva. Ich mottom bolo: Modlitba – Skutok – Obeta.
Jeho hlboká viera bola živená každodennou Eucharistiou, modlitbou a častou spoveďou. Miloval Božie slovo, ktoré bolo v tom čase vyhradené najmä zasväteným osobám, no on si dokázal zohnať texty a čítal ich sám. Pomáhal chudobným v uliciach Turína a v chudobných štvrtiach.
V napätom období po prvej svetovej vojne sa aktívne zapájal do sociálneho apoštolátu, navštevoval aj továrne. Bol presvedčený o potrebe sociálnych reforiem, a preto v roku 1920 vstúpil do Talianskej ľudovej strany, v ktorej videl nástroj na budovanie spravodlivejšej spoločnosti.
V tom istom roku bol jeho otec vymenovaný za veľvyslanca v Nemecku. Pier Giorgio počas pobytu v Berlíne navštevoval najchudobnejšie štvrte a nadviazal kontakt s kruhmi mladých katolíckych študentov a robotníkov.
V septembri 1921 v Ríme, počas veľkej demonštrácie Katolíckej mládeže bol zatknutý.
Spisy sv. Kataríny Sienskej a horlivé kázne Savonarolu ho viedli k tomu, že v roku 1922 vstúpil do tretieho dominikánskeho rádu a prijal meno brat Girolamo. Bol členom viacerých cirkevných združení, do ktorých prenášal svoju kresťanskú vášeň a ideály. Ako syn riaditeľa La Stampy pôsobil ako propagátor katolíckej tlače.
Už pred nástupom Mussoliniho k moci sa otvorene postavil proti fašizmu. Bol hlboko sklamaný, keď sa časť Ľudovej strany pridala k fašistickej vláde, čo komentoval veľmi tvrdými slovami.
Miloval hory a šport, bol členom Alpského klubu a spolku Giovane Montagna. Často organizoval výlety s priateľmi, ktoré boli zároveň príležitosťou na apoštolát. Navštevoval divadlá, operu, múzeá, mal rád maľbu a hudbu, vedel naspamäť celé pasáže z Danteho.
Na zadnej strane poslednej Pierovej fotografie z hôr je napísané jeho životné heslo „Verso l’alto“ – „K výšinám“.
Jeho pozornosť voči potrebám druhých bola bez hraníc, najmä voči chudobným a chorým, ktorým venoval čas, energiu i samotný život. Dva mesiace pred ukončením štúdia ho náhle postihla blesková obrna (polio), ktorú pravdepodobne chytil pri pomoci núdznym. Zomrel 4. júla 1925 v Turíne.
Dva dni po jeho smrti sa na pohrebe zhromaždil ohromný dav chudobných ľudí, ktorým pomáhal. Pre jeho rodinu i verejnosť to bol moment pravdy, keď sa zjavila skutočná veľkosť jeho kresťanského života.
Tak sa začala dlhá cesta, ktorá vyvrcholila jeho blahorečením 20. mája 1990 pápežom sv. Jánom Pavlom II.
Pier Giorgiovi je pripisované zázračné uzdravenie Achillovej šľachy seminaristu Juan Gutierrez zo Seminára svätého Jána v Camarille v Kalifornii, ktorý utrpel úraz počas basketbalu.
Pápež Lev XIV. stanovil dátum svätorečenia na 7. september 2025. Za svätých budú vyhlásení spoločne dvaja mladí muži z Talianska, Pier Giorgio Frassati a Carlo Acutis.
Pier Giorgio Frassati – patrón talianskej mládeže a Katolíckej akcie
Vatikán 6. júna (TK KBS) Jedným z ôsmich blahoslavených, ktorých dátum kanonizácie stanoví verejné konzistórium zvolané Levom XIV. na 13. júna, je Pier Giorgio Frassati – mladý taliansky laik, ktorý zomrel pred sto rokmi. Je patrónom mládeže a Katolíckej akcie v Taliansku.
Pier Giorgio Frassati sa narodil 6. apríla 1901 v Turíne ako prvé z dvoch detí v bohatej buržoáznej rodine. Jeho otec Alfredo (1868 – 1961) bol právnik, politik a zakladateľ i dlhoročný šéfredaktor denníka La Stampa. Matka Adelaide (rodená Ametis; 1877 – 1949) bola uznávanou maliarkou. Jeho sestra Luciana (1902 – 2007) sa v roku 1925 vydala za poľského diplomata Jana Gawrońského, čím vzniklo úzke prepojenie rodiny Frassati s Poľskom.
Od detstva vynikal vrúcnou vierou a citlivosťou na potreby chudobných a chorých. Po počiatočnom domácom vzdelaní navštevoval verejnú školu a potom klasické gymnázium vedené jezuitmi. V roku 1918 začal študovať inžinierstvo na Turínskej polytechnike, s túžbou pomáhať baníkom – jednej z najviac znevýhodnených skupín vtedajšieho Talianska.
Bol aktívny v mnohých katolíckych organizáciách, najmä v Katolíckej akcii, Talianskej federácii katolíckych univerzít a v Spoločnosti sv. Vincenta de Paul. V roku 1920 vstúpil do Talianskej ľudovej strany a v roku 1922 do Tretieho rádu sv. Dominika, kde prijal meno Girolamo (Hieronym).
Miloval šport, najmä hory. Zdolal viaceré vrcholy Apenín i Álp. Počas jednej z túr stretol Lauru Hidalgovú (1898 – 1976), do ktorej sa zamiloval, no svoje city jej nikdy neprejavil, aby jej nekomplikoval život, keďže pochádzala z chudobného prostredia.
Frassati žil skromne. Peniaze často rozdal núdznym. Často chodil domov z univerzity pešo, lebo si nemohol dovoliť električku. Založil aj neformálnu „Spoločnosť pochybných postáv“ (Società dei Tipi Loschi), ktorej cieľom bolo cez priateľstvo, modlitbu a výlety do hôr šíriť kresťanské hodnoty medzi mladými.
Zomrel vo veku 24 rokov. Počas návštevy chorého sa nakazil detskou obrnou a dostal vírusovú meningitídu. Prvé príznaky sa podcenili, keďže pozornosť rodiny sa sústredila na ťažko chorú starú mamu, ktorá zomrela 1. júla 1925. O tri dni neskôr, 4. júla, zomrel aj Pier Giorgio. Jeho pohreb v Turíne prilákal tisíce ľudí.
V roku 1981 boli jeho neporušené pozostatky prenesené do katedrály sv. Jána Krstiteľa v Turíne. Blahorečil ho 20. mája 1990 sv. Ján Pavol II. Je patrónom mládeže, študentov, horských obyvateľov a Katolíckej akcie. Jeho relikvie putovali aj počas viacerých Svetových dní mládeže.
Dňa 25. novembra 2024 pápež František podpísal dekrét o uznaní zázraku na jeho príhovor, čo otvorilo cestu ku kanonizácii. Tá bola naplánovaná na Jubileum mládeže počas svätého roka (28. júl – 3. august 2025), no po smrti pápeža 21. apríla bola udalosť pozastavená. Nový dátum stanovil pápež Lev XIV. na 7. septembra 2025.
Blahoslavený Pier Giorgio Frassati,
ktorého liturgický sviatok si pripomíname 4. júla, patrí medzi výnimočné postavy 20. storočia. Narodil sa roku 1901 v Turíne do prominentnej rodiny. Napriek zabezpečenému pôvodu sa rozhodol žiť jednoducho a služobne. Už ako mladý študent sa hlboko angažoval v kresťanských spoločenstvách a charitatívnych dielach. Vďaka formácii saleziánov, jezuitov a aktívnej účasti v Mariánskej kongregácii i Konferencii sv. Vincenta sa jeho život niesol v znamení viery, obety a nezištnej pomoci núdznym.
Pier Giorgio žil v čase, keď Taliansko prechádzalo výraznými spoločenskými zmenami. S citlivým vnímaním súvislostí spojil svoj študentský život s prácou medzi chudobnými. Ako člen katolíckych hnutí upozorňoval na potrebu formácie a osobnej zodpovednosti kresťanov voči spoločnosti. Sám viedol jednoduchý a radostný život, ktorý si naplno užíval v kruhu priateľov. Jeho životným krédom bolo slúžiť Bohu skrze službu blížnym – konkrétne, ticho a vytrvalo. Aj keď ho láska sklamala a rodinné napätia boli náročné, svoju cestu nasledoval s pokojom a vnútornou silou.
Zomrel nečakane v roku 1925 ako 24-ročný, na následky obrny, ktorú lekári včas nerozpoznali. Jeho smrť zaskočila nielen rodinu, ale aj stovky chudobných, ktorým tajne pomáhal. Až po jeho smrti Turín objavil skutočný rozmer jeho služby – v zástupe na pohrebe boli najmä tí najchudobnejší, ktorým sa stal oporou a priateľom. Pier Giorgio Frassati svojím životom ukázal, že svätosť je možná aj v mladosti a každodennosti – bez veľkých slov, ale s veľkým srdcom.
Pier Giorgio Frassati bol blahorečený 20. mája 1990 svätým Jánom Pavlom II., ktorý ho nazval „mužom blahoslavenstiev“. Je patrónom mladých, študentov a horolezcov. Jeho motto „Verso l’alto“ – Smerom k výšinám inšpiruje tisíce mladých k hľadaniu ideálov viery, lásky a obety. Jeho život ostáva aktuálnym svedectvom toho, že cesta svätosti vedie cez každodennú vernosť a ochotu pomáhať tým najzraniteľnejším.