Detské sväté omše - Druhé z Desatora

DESATORO - PRAVIDLÁ ŽIVOTA V KAŽDOM ČASE

Tretia detská sv. omša

Piatok 13. októbra 2023

Rudinská 18,00 hod.

„Nevezmeš meno Božie nadarmo. Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo“ (Ex 20, 7)

Veľmi dobre nás do problematiky tejto Božej normy voviedli naše dievčatá so svojou scénkou.... O tom ako si vedia nadávať spolužiačky, ako sa vedia urážať,  ako vedia meno tej druhej ponížiť...

Božie meno je veľké a sväté: Sk 3, 1 – 10

Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu. Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: „Pozri sa na nás!“ On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane. Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a členky, vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha. Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo.

Uvedomme si, aké silné a mocné je meno Pána Ježiša Krista!

 

 

Anjeli celú večnosť oslavujú večného Boha, lebo je hodný chvály a oslavy: Iz 6, 1 - 5

Videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom. Tu som povedal: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov.“

 

Svojho ocka i mamu si vážime, ľúbime. O nich veľmi pekne hovoríme, ak by mi o nich niekto hovoril niečo nepekné, budem ich chrániť, obhajovať.

Tak je to aj s mojim Nebeským Otcom, aj s Pánom Ježišom. Tieto mená sú veľké, hodné úcty. Preto ich budem vždy vyslovovať s úctou a bázňou. 

 

Pri svätej omši sme čítali o tom, ako sa predstavil Boh Otec Mojžišovi: Ja som, ktorý som.  

Čítanie z Druhej knihy Mojžišovej (Ex 3, 1 – 8; 10 – 15) 

Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza Jetra. Keď raz hnal ovce na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Preto poď, pošlem ťa k faraónovi! Vyvedieš môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ Tu Mojžiš povedal Bohu: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol Izraelitov z Egypta?!“ On mu povedal: „Ja budem s tebou a toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: keď vyvedieš ľud z Egypta, budete uctievať Boha na tomto vrchu.“  Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: »Boh vašich otcov ma poslal k vám.« Oni sa budú pýtať: »Aké je jeho meno?« A čo im odpoviem?“ Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som!“ - a dodal: „Toto povieš Izraelitom: »Ja-som« ma poslal k vám!“ A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Pán, Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, ma poslal k vám. Toto je moje meno naveky a takto ma budú spomínať z pokolenia na pokolenie.

Počuli sme Božie slovo.

 

R.: Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!   Ž 8, 4-5. 6-7. 8-9

 

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, *

na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:

čože je človek, že naň pamätáš, *

a syn človeka, že sa ho ujímaš? R.

 

Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, *

slávou a cťou si ho ovenčil

a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. *

Všetko si mu položil pod nohy: R.

 

ovce a všetok domáci statok *

aj všetku poľnú zver,

vtáctvo pod oblohou a ryby v mori *

i všetko, čo sa hýbe po dne morskom. R.

 

V Starom zákone Židia tak uctievali Božie meno Jahve, že sa ho neopovážili ani vysloviť, ani keď čítali Bibliu. Namiesto Jahve hovorili Adonaj (=Pán) alebo Elohim (=Boh).

Pán Boh sa predstavuje Abrahámovi ako Silný Všemohúci Boh (El-Šaddaj), Mojžišovi a Izraelskému národu ako Som, ktorý Som (Jahve) a Pán Ježiš nám predstaví Pána Boha ako Otca (Abba), ktorý miluje svoje deti, za ktoré nechal zomrieť vlastného Syna.

Pán dekan hovoril o chlapcoch hrajúcich sa na pieskovisku, ako hrozne hrešili a nadávali, urážali Pána Boha. Kde to počuli??? Od vlastného otca!!!

Aké poriadky urobilo dievča v krčme, keď chlapi hrešili....

 

Nesmiem sa rúhať Pánu Bohu!

Postavím stráž k mojim ústam!

Ak by niekto v mojej blízkosti nadával na Pána Boha, alebo ho urážal, napomeniem ho.

 

obrázky: zdroj internet