Domov

Fatimská slávnosť v septembri 2026

 

Dvanásty september bol opäť stretnutím mariánskych ctiteľov v Rudinskej pri Božej Matke. Dnes sme si pripomínali ďalší mariánsky sviatok v tomto mesiaci. Modlitbu svätého ruženca  sme obetovali za rodičov, aby dokázali deti vychovávať vo viere napriek dobe, ktorú žijeme. Prosili sme, aby rodičia išli príkladom svojim deťom v praktizovaní viery. Opäť nám zaspievali dievčatá z Púchova - Nelka aj Veronika, náš spevokol i naše ženy. Pán dekan pokračoval v pohľade na modlitbu „Zdravas Mária“.  Mária bola požehnaná medzi ženami aj pre silnú vieru, ktorú mala. Dnes pán dekan poukázal na ďalšie slová modlitby: „Požehnaný je plod tvojho života.“ Na záver slávnosti opäť celý kostol prijal pomazanie olejom svätého Šarbela.

Modlitba Zdravas Mária zdôrazňuje, že nielen Mária je požehnaná, ale aj jej Syn Ježiš. Toto je obsiahnuté v gréckej spojke "kai", ktorá znamená „a“, a v už známom pojme eulogemenos, (ten sme už rozoberali)  ktorý znamená „povýšený“, „chválený“, „požehnaný“, „uctievaný“.

Čítať ďalej: Fatimská slávnosť v septembri 2026

Detské sv. omše 2026/27: Vďačnosť

PLNÝ HORLIVOSTI ZA PÁNA

Druhá detská sv. omša

Piatok 11. septembra 2026

Rudinská 18,00 hod.

Vďačnosť

Milé deti, milí rodičia, starí rodičia!

Začali sme nový školský rok. Mali sme zaujímavú tému 1. septembra – ako niesť svoj školský kríž.  Pracovný list ste mi niektorí priniesli vyplnený, vyhodnotíme ho. Budú odmeny.

Vždy budeme vyhodnocovať predchádzajúce PL na každej Detskej sv. omši. Povzbudzujem Vás, aby ste ich vypĺňali. Aj dnes  Vám dám jeden zaujímavý a krásny. 

Chcem vám v tomto školskom roku trochu predstaviť zaujímavého muža – svätého Martina.

Čítať ďalej: Detské sv. omše 2026/27: Vďačnosť

Otcovia biskupi k Národnému pochodu za život

Ponúkam vám plné znenie pastierskeho listu Konferencie biskupov Slovenska k Národnému pochodu za život 2026, ktorý bude v nedeľu 20. septembra 2026 v Bratislave:

Drahí bratia a sestry,

vojnové konflikty nás naliehavo upriamujú zamyslieť sa, aká je hodnota ľudského života. Oveľa intenzívnejšie si uvedomujeme, aké je nezmyselné, keď kvôli mocenským ambíciám jednotlivcov zomierajú vojaci či civilisti. Plačúce matky, ovdovelé manželky, ubolené sestry a osirelé deti sú desivým následkom vojen, v ktorých sú v konečnom dôsledku všetci porazení a najväčšie utrpenie znášajú tí najzraniteľnejší. „Hnev a zúrivosť – to obidvoje je odporné, len hriešny človek sa ich pevne drží,“ čítame v Knihe Sirachovho syna.

Na vnútorné súvislosti medzi vonkajšou a skrytou agresivitou človeka výstižne poukázala svätá Matka Tereza z Kalkaty, keď pred bezmála päťdesiatimi rokmi preberala Nobelovu cenu za mier. Pred zatíchnutou sálou plnou vplyvných osôb neváhala pokojne predniesť silné slová pravdy o živote:

Čítať ďalej: Otcovia biskupi k Národnému pochodu za život

Svätá Terézia z Kalkaty – Matka Tereza, rehoľníčka

 Klikni na obrázok

* 26. august 1910 Skopje, Macedónsko

† 5. september 1997 Kalkata, India

Dnes je 29 rokov od jej narodenia sa pre Nebo. Pred rokom bol natočený nový film o Matke Tereze: Niet väčšej lásky. Klikni sem.

Význam mena: lovkyňa (gr.) alebo prívetivá a mocná pani (nem.)

Matka Tereza, vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu sa narodila 26. augusta 1910 v Skopje v Macedónsku v albánskej rodine. Jej otec bol úspešným podnikateľom, zomrel, keď mala osem rokov. Jej matka bola hlboko veriaca žena. Venovala sa vyšívaniu, z toho potom žili. Agnes sa aktívne zúčastňovala na živote farnosti. V roku 1928 sa rozhodla vstúpiť k loretským sestrám v Dubline v Írsku. Prijali ju 12. októbra. Rehoľné meno dostala po sv. Terézii z Lisieux. O pár mesiacov neskôr ju poslali do Indie. Priamo do Kalkaty dorazila 6.januára 1929. Noviciát prežila v meste Darjeeling. V roku 1937 urobila večné sľuby a odvtedy ju volali Matka Tereza. V 30-tych a 40-tych rokoch 20.storočia vyučovala na strednej škole v Kalkate.

Čítať ďalej: Svätá Terézia z Kalkaty – Matka Tereza, rehoľníčka

Mariánske dni v Rudinskej 2026

 Postupne uverejníme stručný obsah kázní...

PEKLO prehovorilo - 16. augusta 2026

V Ríme v roku 1873 niekoľko dní pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie,

bola v nevestinci

nešťastnou náhodou zranená na ruke jedna táto "ľahká" žena. Domnievala sa, že to nie je vážne, ale majiteľka tohto hanebného domu nariadila, že predsa len musí ísť do nemocnice. Zomrela nasledujúcu noc. Iná mladá žena, ktorá „pracovala“ v tomto hriešnom dome a nevedela nič o tom, čo sa stalo v nemocnici, začala v noci tak náhle zúfalo kričať až vrieskať, že zobudila celé okolie. Zavolali policajtov. Čo sa stalo? Jej priateľka, ktorá zomrela v nemocnici, sa jej zjavila obklopená hroznými plameňmi a povedala jej:

"Som zatratená!

Ak nechceš takto zomrieť

a prísť do týchto neuhasiteľných múk,

ihneď opusti tento hanebný dom

a vráť sa k Bohu!“

Čítať ďalej: Mariánske dni v Rudinskej 2026

Spoznávame pátra Vendelína Javorku

"Buď misionárom tam, kde si" 

8  1949 - 1966

Na ďalekom severe

Páter Javorka ostal v Temlagu asi rok a pol. V roku 1949 ho previezli do severnej oblasti, kde sa rozprestierala sieť pracovných táborov pri veľkých riekach Pečora a Ussa okolo sídlisk Abez a Inta v Komijskej autonómnej sovietskej socialistickej republike. Kým trestanecký komplex Temlag v strednom Rusku krátko po vojne zrušili, na severe sa počet nevoľníkov v rokoch 1946 - 1950 zvýšil na niekoľko miliónov. Veľkú časť tvorili politickí väzni.

Medzi nimi boli zajatí vojaci generála Andreja Vlasova, ktorý spolupracoval s nacistami, ďalej ruskí repatrianti, ktorí sa vrátili z nútených prác v Nemecku, disidenti zo spojeneckých krajín, nemeckí a japonskí vojnoví zajatci, ako aj ruskí emigranti, ktorí sa vrátili domov a dožili sa nepríjemného prekvapenia.

Klikni sem a pozri stránku o Vendelínovi Javorkovi

Gulagy boli rozsiahlym systémom pracovných táborov vytvorených v Sovietskom zväze, ktoré spravovala tajná polícia NKVD a neskôr ministerstvo vnútra. Najväčší rozmach dosiahli za vlády Josifa Stalina, najmä v 30. až 50. rokoch 20. storočia. Do gulagov boli posielaní politickí väzni, odporcovia režimu, duchovní, príslušníci národnostných menšín, vojnoví zajatci, ale aj obyčajní ľudia odsúdení za drobné priestupky alebo na základe vykonštruovaných obvinení.

Hlavným účelom gulagov nebolo iba izolovať nepohodlné osoby, ale aj využívať ich ako zdroj takmer bezplatnej pracovnej sily. Väzni pracovali pri ťažbe zlata, uhlia a niklu, pri výstavbe železníc, ciest, priehrad, baní či pri odlesňovaní rozsiahlych oblastí Sibíri a Ďalekého východu. Podmienky boli často mimoriadne kruté – hlad, vyčerpanie, choroby, mráz a nedostatok zdravotnej starostlivosti si vyžiadali milióny obetí. Gulagy sa stali jedným zo symbolov totalitnej represie sovietskeho režimu.

Pastiersky list k Roku pátra Vendelína Javorku

Jedným z najznámejších svedectiev o tomto systéme je dielo

Čítať ďalej: Spoznávame pátra Vendelína Javorku