Fatimská slávnosť v máji - Hody - 13. máj 2024
klikni na obrázok a pozri viac foto:
Na Fatimskú slávnosť v máji prišlo veľa ľudí – domácich i pútnikov. Oslavovali sme patrónku nášho Farského kostola – Fatimskú Pannu Máriu. Začali sme spevom Na krásnych lúkach fatimských. Postupne sa predmodlievali muži, ženy, mladí, deti a posledný desiatok sme spievali. Nasledoval procesia so sochou Panny Márie – tak ako vo Fatime – a potom modlitba zasvätenia. Slávnosť vyvrcholila svätou omšou. Mariánske piesne nám zahrali aj naši heligonkári. Pán dekan položil otázky: Keby sa mne zjavila Panna Mária, čo by mi povedala? Za čo by ma pochválila, čo by mi vytkla? V kázni položil otázku: viete prečo prichádza Mária na svet? Prečo prišla v Lurdoch, vo Fatime, v africkej Akite? Všetky zjavenia majú spoločného menovateľa: jej starosť o našu spásu, o moju spásu.
Boh mi cez Máriu stále pripomína:
„Chcem tvoje spasenie. Záleží mi na tebe. Nechcem ťa stratiť." V dejinách sveta vidíme, ako často sa pre svoju slabosť a hriech vzďaľujeme od svojho prirodzeného volania k svätosti; ako často zabúdame na Boha; ako často sa od Neho odvraciame – a Boh nás nechce stratiť – preto Mária prichádza a pripomína nám to v rôznych momentoch dejín tým istým posolstvom: Mária nám pripomína nielen vo Fatime potrebu modlitby a pokánia. Nechce, aby sme boli priemerní, chce, aby sme boli horlivými Kristovými učeníkmi.
Horlivosť. Aká je moja horlivosť pre Pravdu, pre Vieru, pre Boha?
Ako je to v Zjavení sv. Jána: Nie si ani horúci, ani studený, si vlažný, vypľúvam Ťa!
Boh nemá rád vlažnosť. Nesmieš byť vlažný.
Pán dekan spomínal ženu, ktorá sa oddala najstaršiemu remeslu, 10 rokov žila v nemravnostiach, padala stále hlbšie pod ľudskú i ženskú dôstojnosť. Ale Mária našla aj ju. Pri potulkách po talianskych uliciach objavila krásu mariánskych sôch, dala sa pokrstiť, zanechala svoj hrozný život. „Vyrábala som hriech, teraz vyrábam ružence a tým sa živým.”
