Úpadok rodiny - Čo je najväčším víťazstvom diabla?
Otec arcibiskup Ján Babjak, SJ, v Litmanovej 4. augusta 2024:
Otec arcibiskup Ján Babjak, SJ, v Litmanovej 4. augusta 2024:
Ďakovná svätá omša za otca biskupa Jána Vojtaššáka – Zákamenné, 8. 8. 2024.
Ďakovali sme Pánovi za mučeníka komunizmu a jeho svedomitý život apoštola.... Prosii sme, ak je to Božia vôľa, aby nám Pán dal milosť uctievať ho na oltári ako blahoslaveného.

Mladí z našej farnosti sa zúčastnili krásneho Festivalu mladých v Medžugorií. Bol to skutočný zážitok: prednášky, svedectvá, sväté omše, nádherný zbor, atmosféra. Jednoducho - treba to zažiť na vlastnej koži. Organizovala to pre nás cestovná kancelária Awertour z Bratislavy – pán Ing. Vladimír Maštrla. Viezol nás pán Vladimír Čelko – Zanado z Kysuckého Nového Mesta. Veľmi pekne im ďakujeme....
Redaktorka Rádia Lumen Julka Kavecká informovala o našej púti na MladiFeste 2024 do Medžugoria.
Ponúkam Vám kúsok nádhernej atmosféry:

Veselosť mladých Atmosféra Festivalu

Prečo Francúzsko uráža kresťanstvo, prečo Francúzsko uráža Pána Ježiša, prečo sa vysmieva z kresťanstva? Veď to bola kedysi „Prvá dcéra Cirkvi“. Diabol pracuje, satanská rúhavá symbolika bola čitateľná. Smutné je, že ani biskupi Francúzska nevyjadrili jednoznačný odmietavý postoj k tomuto programu ako celku. Americký biskup Robert Barron hovorí otvorene o „veľkom výsmechu“ Poslednej večeri.
Biskup Robert Barron je jednou z hlavných postáv národného eucharistického kongresu, ktorý sa minulý týždeň konal v Indianapolise. Práve v kontexte tejto udalosti opisuje svoju bolesť z toho, čo videl počas oficiálneho otváracieho ceremoniálu olympiády. Francúzsko, ktoré sa snaží prezentovať svoju kultúru čo najlepšie, malo pocit, že sa musí vysmievať ústrednému momentu kresťanstva, keď Pán Ježiš dáva svoje Telo a Krv počas Poslednej večere, povedal biskup Barron.
Kritika prišla aj zo židovských kruhov. Eli David, slávny židovský influencer, pre X uviedol: „Aj ja ako Žid som pobúrený touto nehoráznou urážkou Ježiša a kresťanstva.“
Francúzska europoslankyňa cítila povinnosť osloviť veriacich ľudí, ktorí boli vysmievaní týmto programom:
„Všetkým kresťanom na celom svete, ktorí sledujú tento program otvorenia olympiády a sú urazení touto paródiou na Poslednú večeru chcem povedať, že to nehovorí Francúzsko, ale ľavicová menšina pripravená na akúkoľvek provokáciu.“
Olympiáda nech slúži športu, nech súťažia športovci čestne a spravodlivo, muži nech súťažia v konfrontácii s mužmi a ženy nech svoje sily konfrontujú v súťažiach so ženami.
Prečo musia francúzski organizátori na úvod olympiády urážať kresťanstvo? Biskup Barron sa pýta, či by si krajina s toľkými svätcami, kedysi nazývaná „Prvou dcérou Cirkvi“, dovolila robiť takýto posmech aj z islamu? „Dovolili by si takto verejne sa vysmievať z Koránu? Odpoveď, myslím, všetci dobre poznáme,“ uvádza katolícky biskup diecézy Winona-Rochester v Minnesote v USA.

Veľmi trefne píše svätý Pavol v Liste Galaťanom: Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať. Gal 6, 7 – 9
Čo máme robiť?
Táto urážka Poslednej večere – pre nás kresťanov Posledná večera tak drahocenná – nebola prvá, ani posledná. Ako reagovať na všetky rúhania, znesvätenia Najsvätejšej Sviatosti? Padnime na kolená pred Eucharistickým Kristom, modlime sa, postime sa za všetkých, ktorí Pána Boha urážajú. Pozývam Vás k modlitbe a pôstu.
Zajtra popoludní - v nedeľu 28. júla 2024 - o 14,00 hod. vyložím Sviatosť Oltárnu vo Farskom kostole Panny Márie Fatimskej v Rudinskej. Príďte sa modliť, robme zadosťučinenie, budeme sa modliť za všetkých, ktorí sa Bohu rúhajú, nech im Boh osvieti temný rozum, buďme vďační za nesmierny dar Eucharistie...

V liturgickom kalendári si dnes pripomíname svätého Šarbela Machlúfa, kňaza. Je známy ako pustovník z Annaya. Tento maronitský kresťan žil v Libanone v rokoch 1828 –1898. Je považovaný za jedného z najväčších divotvorcov 19. storočia. Už za svojho života bol vzorom dokonalého mnícha pustovníka a ľudia ho považovali za svätca.
Jozef Anton Makhlouf sa narodil 8. mája 1828 v mestečku Békaa Kafra v chudobnej rodine. Ako trojročnému mu zomrel otec, a tak vyrastal pod dohľadom svojho strýka. Keď mal 14 rokov, utiahol sa do jaskyne, dnes nazývanej Jaskyňa svätca, aby sa tam v tichu modlil. V rozjímaní dokázal tráviť hodiny. Cítil povolanie do mníšskeho stavu, no nemohol túto túžbu realizovať, lebo strýko bol proti.
Až po dosiahnutí 23 rokov opustil tajne domov a stal sa novicom v kláštore Rádu libanonských maronitov v Annay. Prijal meno Charbel (Sarbel, Jerbello) po jednom z mučeníkov za éry cisára Traiána. Slávnostné sľuby zložil 1. novembra 1853 a predstavení ho poslali do seminára v Kfifane. Charbel Makhlouf bol vysvätený za kňaza roku 1859 a nasledujúcich štyridsať rokov prežil v kláštore v Annay.
Čítať ďalej: Dnes - 24. júla - má sviatok svätý Šarbel Machlúf, kňaz