Do Rudinskej aj dnes prišli k Panne Márii pútnici, aby sa modlili. Znova nám krásne zaspievali Nelka a Veronika z Púchova spolu s našim spevokolom mladých i dospelých. Pán dekan dnes ukončil úvahy nad testamentom pápeža Benedikta XVI. Posledná časť je veľmi zaujímavá a v Roku modlitby nás pozýva zamýšľať sa nad tým, ako sa ja modlím:
„Nakoniec vás pokorne prosím: modlite sa za mňa, aby ma Pán napriek všetkým mojim hriechom a nedostatkom prijal do večných príbytkov. Deň čo deň sa úprimne modlím za všetkých, ktorí sú mi zverení.“
Benedikt veľmi pokorne prosí o modlitbu. Aj on potrebuje ľudí, ktorí sa modlia za neho. To, že je pápež, ešte neznamená, že má automaticky vyhradené miesto v nebi. Aj on priznáva, že je človekom hriešnym. Prosí o modlitby, teda pripomína ten klasický spôsob. Modlíme sa za seba, ale modlime sa aj za druhých. Potrebujeme pomoc druhých. „Miluj blížneho ako seba samého.“ Modli sa za seba, ale modli sa aj za druhých. Pomáhaj im, oni sa budú modliť za Teba. Je veľmi dôležité, aby okrem toho, že sa modlíme za seba, sme sa modlili jeden za druhého.
Vo viacerých katechézach pápež Benedikt počas audiencií hovoril o modlitbe. Ponúka nám akoby tri dôležité body modlitby:
1. Keď sa modlím, prehlbuje sa môj vzťah k Pánu Bohu.
2. Keď sa za niekoho modlím, aj môj vzťah k nemu sa mení.
3. Modlitba prináša ovocie – aj ten za koho sa modlím, sa mení.
Posolstvo evanjelia z 23. nedele v období cez rok - 8. 9. 2024:
V mojom podcaste Božie slovo medzi nami (BSMN) Vám pravidelne ponúkam zamyslenie k evanjeliu najbližšej nedele. Teraz je to nad úryvkom Mk 7,31-37. Prajem Vám príjemné počúvanie!
Modlitba ako chválospev stvorenia
Tento rok sa v Katolíckej cirkvi slávi ako Rok modlitby. V tejto časti Vám ponúkam praktické podnety pre farnosti, spoločenstvá a rodiny, ako prehĺbiť našu modlitbu. Prajem Vám príjemné počúvanie.
Potrebujeme byť svedkami viery, vraví rok po menovaní biskup František Trstenský
Bratislava 7. septembra (TK KBS) Potrebujeme byť svedkami viery, vraví rok po menovaní Svätým Otcom Františkom Mons. František Trstenský. Za výzvu Spišskej diecézy, ktorej vedenie prevzal, považuje oživenie poslania odovzdávať vieru. „Zabudli sme na to. Spoliehali sme sa na to, že keď prišla sloboda, tak to pôjde samo od seba. Potrebujeme byť svedkami viery a túto skúsenosť odovzdávať príkladom,“ hovorí v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS.
– Ako vidíte svoj prvý rok v úrade diecézneho biskupa?
Svätý Otec prejavil voči mne veľkú dôveru, ktorú si vážim a chcem túto dôveru pretaviť svojou vernou službou biskupa. Prvý rok bol náročný a radostný zároveň. Náročný preto, lebo postupne pribúdajú povinnosti diecézneho biskupa, ktoré je potrebné napĺňať. Niektoré úlohy sú z minulosti, lebo čakali na úrad diecézneho biskupa. Ďalšie sú výzvy, ktoré prináša súčasná doba a každodenná starostlivosť o našu diecézu. Radostný preto, lebo som zahrnutý modlitbami a obetami množstva ľudí, ktorí ma v tejto mojej službe sprevádzajú. Vnímam aj podporu mojich spolubratov kňazov, ktorí túžia spolu v jednote so mnou posúvať Boží ľud bližšie ku Kristovi. Ďakujem za horlivosť mladých ľudí, rodín, seniorov ale aj zasvätených osôb. Neviem si predstaviť, že by som v tejto službe zostal osamotený.
– S nástupom nového biskupa do vedenia diecézy sa často spája aj istá obmena jeho spolupracovníkov. Kto je súčasťou Vášho tímu a ako hodnotíte Vašu spoluprácu?
Nastúpil som do rozbehnutej práce, ktorú viedol môj terajší pomocný otec biskup Ján v úrade diecézneho administrátora. Som veľmi vďačný, že som po mojom prevzatí úradu na biskupskom úrade našiel prijatie a ochotu pracovať pre dobro Božieho ľudu našej diecézy. Vnímal som, že dary a talenty je potrebné ponúknuť aj do iných služieb v diecéze. Preto som pozval do služby môjho nového osobného sekretára, nového vicekancelára, notára... Nasledujem príklad Svätého Otca Františka, ktorý posúva svojich spolupracovníkov do iných služieb a pastoračných úloh, aby sa nezmenili na úradníkov, ale zostali pastiermi. Pri návšteve vatikánskych inštitúcií som vnímal atmosféru prijatia. Na to kladiem dôraz aj v mojej službe. Každý, kto prichádza ku mne, je vítaný a prijatý. Stretávame sa s ľuďmi, nie so stránkami... Chceme budovať Cirkev nie ako úrad, ale ako rodinu bratov a sestier.
– Čo podľa Vás počas uplynulého roka najviac posilnilo vzťahy medzi kňazmi v diecéze?
Sú to chvíle nášho posväcovania – spoločné kňazské rekolekcie, eucharistické adorácie, spoločne slávený Zelený štvrtok, ale aj osobná vigília kňazov pred sviatkom Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza a Deň posvätenia kňazov na konci júna.
– Svojich spolubratov v diecéze oslovujete netradične aj formou videí, aké sú reakcie na tento druh sprevádzania?
„Slovko mojim bratom“ nie je napomenutie, ale vyjadrenie vďaky a povzbudenie pre mojich kňazov, lebo aj týmto spôsobom im chcem ukázať, že som im nablízku. Ale to nenahradí osobné stretnutia, o ktoré sa usilujem. Kňazi sú srdcom a rukami biskupa. Potrebujem ich, sú moji najbližší spolupracovníci – robotníci v Pánovej vinici.
– Ako sa Vám darí zapájať do života Cirkvi laikov – ženy a mužov?
Túžim, aby aj v inštitúciách, ktoré sú nevyhnutné pre život našej diecézy, boli prítomní laickí bratia a sestry. Potrebujem počuť ich radu a múdrosť. Majú skúsenosť a ochotu ponúknuť svoje dary pred dobro Cirkvi. Preto napríklad v novozriadenej Diecéznej ekonomickej rade je zastúpený iba jeden kňaz. Predsa, úloha kňazov je viac v duchovnej službe. Podobne Diecézna pastoračná rada je zložená najmä z laických bratov a sestier presne v tom duchu, ako to očakáva Cirkev. Nových spolupracovníkov mám aj v novom úrade pre evanjelizáciu a apoštolát a v troch nových centrách pastorácie mládeže, Rómov a manželov a rodín.
– Čo považujete za najnáročnejšie výzvy Spišskej diecézy?
Oživiť naše poslanie odovzdávať vieru. Zabudli sme na to. Spoliehali sme sa na to, že keď prišla sloboda, tak to pôjde samo od seba. Potrebujeme byť svedkami viery a túto skúsenosť odovzdávať príkladom. Potrebujeme budovať naše rodiny ako domácu cirkev, kde sa viera každodenné žije v modlitbe, odpustení a skutkoch vzájomnej lásky.
– Aké plody svojej vízie pastoračného pôsobenia vnímate po roku v službe diecézneho biskupa?
Keď som bol menovaný 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie za diecézneho biskupa, vyjadril som túžbu, aby moja služba bola „kontinuita a dynamizmus“. Vnímam, že život podľa evanjelia mnohým znova prináša radosť a nadšenie pre Ježiša Krista.
– Po slávnosti blahorečenia Jána Havlíka bolo oznámené, že vo Vašej diecéze bude ďalšie Národné stretnutie mládeže, ako to vnímate?
Je to skvelá správa, lebo sa nám ponúka veľká príležitosť osloviť mladých ľudí. Mnohí z nich prežívajú osamelosť, ktorú nemôžu vyplniť sociálne siete. Túžia a potrebujú živé a reálne vzťahy. Mladí sa pýtajú po zmysle života. Tým zmyslom je Ježiš Kristus. Chcem, aby mladí zažili krásu spoločenstva, keď sa mladí spolu modlia, chvália Pána, aktívne žijú v farnosti... Je to priestor, v ktorom sa rodia aj duchovné povolania. Mladí sú budúcnosťou Cirkvi a spoločnosti.
– Cirkev má pred sebou Jubilejný rok 2025. Čo má priniesť veriacim na Slovensku a aké podnety chcete priniesť vo svojej diecéze?
Len pred pár dňami som zriadil diecéznu Komisiu pre jubilejný rok. Ďalej som sa stretol s farármi, ktorých chrámy budú určené ako jubilejné. Mottom jubilejného roka je „Pútnici nádeje“. Chceme prinášať nádej do našej spoločnosti. Svätého Otca Františka prosím o rozšírenie počtu misionárov milosrdenstva pre našu diecézu, ktorí budú ohlasovať Božiu lásku, odpustenie a pozývať ľudí, aby sa vrátili k Bohu. V diecéze pripravujeme počas jubilejného roka odprosujúcu pobožnosť, eucharistický kongres, spoločné duchovné cvičenia pre kňazov a ďalšie spoločné slávenia. Jubilejný rok je výnimočnou príležitosťou pre obnovu nášho vzťahu s Kristom.
Pán Ježiš rozširuje túto normu zo Sinaja: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ!’ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá.“ (Mt 5,21-22)
Aj dnes nás krásne do problematiky 5. Božieho voviedli naše dievčatá, ktoré pripravili scénku práve o tejto norme z Desatora.
Pán dekan nadviazal na túto scénku a vysvetľoval nám, čo všetko je potrebné zachovať...
Je to jedno slovo – Nezabiješ, ale čo všetko v sebe obsahuje. Táto norma je veľmi široká.
V dnešnú nedeľu Božieho Slova sme prežili aj my v kostole Panny Márie Fatimskej v Rudinskej zaujímavú symboliku. Pán dekan v sprievode miništrantov vstupoval cez hlavný vchod a niesol krásny evanjeliár. Keď prišiel pred oltár s úctou vložil evanjeliár do prázdnych jasličiek. Tam, kde celé Vianoce bolo malé Božie Dieťa, tam v jasliach bolo zrazu Slovo, ktoré sa Telom stalo. Pred čítaním evanjelia vo svätej omši kňaz prišiel k jasličkám, opäť sa s úctou poklonil, vzal Božie Slovo na ambon, aby z neho prečítal dnešné evanjelium. Po prečítaní evanjelia zaniesol evanjeliár opäť do jasličiek.... Nasledovala homília...
Na konci svätej omše: Pastoračný plán v Spišskej diecéze s názvom „Ježišova cesta do Emauz“ prechádza do druhej etapy. Druhá etapa cesty pastoračného projektu začína dnes na 3. nedeľu v období cez rok – Nedeľu Božieho slova a bude pokračovať až do Veľkej noci 2024. Pohľad bude upriamený na Božie slovo. K spišským aktivitám sa pripájame aj my:
V pondelok 12. februára v predvečer výročí Fatimských zjavení sa opäť pútnici stretli pri Panne Márii Fatimskej v Rudinskej. Keďže začal Národný týždeň manželstva na Slovensku, modlili sme sa svätý ruženec za naše manželstvá, otcov, mamy, deti, za naše rodiny....
Pán dekan nám vysvetľoval predposlednú časť testamentu pápeža Benedikta XVI.: „To, čo som predtým povedal svojim krajanom, teraz hovorím všetkým, ktorí sú v Cirkvi zverení do mojej služby: Zostaňte pevní vo viere!Nenechajte sa zmiasť!Často sa zdá, akoby veda - prírodné vedy na jednej strane a na strane druhej historický výskum (osobitne exegéza Svätého písma) - dokázali ponúknuť nezvratné výsledky, ktoré protirečia katolíckej viere.Dávnejšie som zažil premeny prírodných vied a mohol som skonštatovať, ako sa, naopak, rozplývali zdanlivé istoty proti viere, ktoré sa ukázali, že nie sú vedou, ale filozofickými interpretáciami, ktoré sa len zdanlivo týkajú vedy. Rovnako aj viera v dialógu s prírodnými vedami sa naučila lepšie chápať hranice rozsahu svojich tvrdení, a teda svoju špecifickosť. Už je to šesťdesiat rokov, čo sprevádzam cestu teológie, osobitne biblických vied, a s postupným striedaním rôznych generácií som videl, ako sa zdanlivo neotrasiteľné tézy zrútili a ukázali sa len ako hypotézy: liberálna generácia (Harnack, Jülicher atď.), existencialistická generácia (Bultmann atď.), marxistická generácia. Videl som a vidím, ako sa zo spleti hypotéz vynorila a nanovo vynára rozumnosť viery. Ježiš Kristus je skutočne cesta, pravda a život - a Cirkev so všetkými svojimi nedostatkami je skutočne Jeho telom.“
