Ochranné rúška sú veľmi podstatným prvkom, ktorým ľudia chránia nielen sami seba, ale aj svoje okolie a celú spoločnosť. V nedeľnej diskusnej relácii jednej televízie sa na tom zhodli bývalá ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, predpokladaný budúci minister zdravotníctva Marek Krajčí a infektológ Vladimír Krčméry. Verejnosti pripomenuli, že sa má správať disciplinovane a uvedomelo. Zhodli sa tiež na tom, že je vhodné považovať každého za chorého a na základe toho konať. Infektológ Krčméry uviedol, že 90 percent úspechu, ako sa nenakaziť, je nosiť rúško. Krajčí zasa doplnil, že pri jeho použití sa väčšina kvapôčok vylučovaných cez sliznice zachytí o rúško, čím sa minimalizuje možnosť nákazy.
Hora Golgota – 6. pôstna – Kvetná nedeľa– 5. apríla 2020
S Pánom Ježišom ukrižovali dvoch lotrov. Ten z ľavej strany stále klial, urážal Boha. Ten z prvej strany prosil o odpustenie. Minútu pred dvanástou mu Ježiš odpustil. Nikdy nie je neskoro ľutovať hriechy.
Hora Olivová – 5. pôstna nedeľa – 29. marca 2020
Getsemanská záhrada. Miesto Kristovej agónie. Najbližší ho zrádzajú. Satan pracuje, Ježišovi ľudia spia. Ty nesmieš spať. Pán Ježiš sa úpenlivo modlí. Aj Ty zvládneš svoju agóniu len v modlitbe.
Hora Sion – 4. pôstna nedeľa – 22. marca 2020
Chrámová Hora. Tam Boh býva. Na tejto hore je Večeradlo. Tam bola prvá svätá omša. Hora Eucharistie. Aj Ty musíš žiť z Eucharistie.
Hora Garizim – 3. pôstna nedeľa – 15. marca 2020
Hora požehnania. Pre Samaritánov posvätná hora. Pravidelne musím chodiť k Ježišovej studni. Tam je žriedlo, ktoré má privedie do Neba.
Hora Premenenia – 2. pôstna – 8. marca 2020
Boh nás pozýva do svojej slávy. Ale musíme svoj život premeniť. Premena môjho života je možná, ak som dôsledný.
Hora Pokušení – 1. pôstna – 1. marca 2020
Pokušenie nie je hriech. Stane sa ním, keď s pokušením súhlasíš. Bojuj poctivo a prísne s pokušením.
Vladyka Cyril Vasiľ o nemožnosti prijať sviatosť zmierenia a Eucharistie
Košice 29. marca. V nedeľu 29. marca vladyka Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie, sa prostredníctvom videa prihovoril veriacim na tému nemožnosti prijať sviatosť zmierenia a eucharistie. Zároveň vysvetľuje podstatu dokonalej ľútosti a duchovného svätého prijímania.
Mons. Ján Babjak
Milí bratia a sestry,
Nová situácia rôznych obmedzení v ktorej sa kvôli epidémii nachádzame vyžaduje využívanie všetkých foriem na posilnenie nášho duchovného života. Aj preto pred niekoľkými dňami Svätá Stolica vydala usmernenie podľa ktorého „Tam, kde by sa jednotliví veriaci nachádzali v bolestnej nemožnosti prijať sviatostnú pomoc, nech sa pripomenie, že dokonalá ľútosť, vychádzajúca z lásky k Bohu, milovanému nadovšetko, vyjadrená v úprimnej prosbe o odpustenie (takej, akú je v danom okamihu penitent schopný vyjadriť) a ktorú doprevádza votum confessionis, teda dôrazné rozhodnutie pristúpiť k sviatostnej spovedi, keď to bude možné, dosahuje odpustenie hriechov, a to aj smrteľných. “
Modlili sme sa Deviatnik k Panne Márii Fatimskej. Na sviatok Zvestovania Pána som zasvätil celú farnosť, obec, všetkých, ktorí mali úmysel...
Panna Mária Fatimská je patrónkou nášho farského kostola. V utorok 17. marca sme sa začali modliť Deviatnik k Panne Márii Fatimskej. Skončili sme ho 25. marca - teda na sviatok Zvestovania Pána. V tento deň som zasvätil celú farnosť Rudinská, celú obec znova Panne Márii Fatimskej.
Pred 36 rokmi - 25. marca 1984 - pápež svätý Ján Pavol Veľký zasvätil celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ja som nás zasvätil touto istou modlitbou.
Pozývam Vás: pokračujme v modlitbe svätého ruženca a Korunky Božieho milosrdenstva. Kiežby nás bolo stále viac. Pozvite ďalších. "Nikdy nebolo počuť, žeby bol voľakto opustený, kto sa utiekal pod Tvoju ochranu."
Svätý Rochus, ochranca pred morom a epidémiami, vzývame ťa v našej úzkosti a boji proti koronavírusu, ktorý sa rýchlo šíri. Ty si vyliečil mnohých chorých na mor a ochránil si ich od smrti. Ochraňuj nás od epidémie. Pošli nám anjelov pokoja, odvahy a odovzdanosti, aby sme žili podľa Božej vôle. Amen.
Chcela by som vedieť Váš názor ako kňaza a pastiera svojich veriacich na tému koronavirus. Myslite si, že je to akási forma trestu zoslaného na ľudí pre neustále hriechy ľudstva? Ďakujem
_
Skôr by som to označil ako "napomenutie", lebo Boh je večný a trestá večným testom, čo je už utrpenie a odvrhnutie navždy. To si človek málo uvedomuje, že Boží trest je už definitívny, pretože z neho už nejestvuje žiadne východisko, lebo je to definitívny trest večného zatratenia. Terajšie ťažkostí nás môžu priviesť ešte k vážnemu zamysleniu a obráteniu a tak aj k náprave života a zdravia. Toto sa dialo v celej histórií ľudstva - napr. potopa, egyptské, asýrske zajatie vyvoleného národa, rozličné formy utrpení z vojen, moru, či iných chorôb a prírodných katastrof..., ktoré mali priviesť ľudí k vážnemu prehodnoteniu spôsobu života. To sa aj dnes čiastočne deje v prehodnocovaní znečisťovania prostredia, v upozorňovaní na zväčšovanie ozonóvej diery, či na globálne otepľovanie... Teda je to len vo forma enviromentu a záchrany planéty Zem, ale bez hlbšieho vstupu do svedomia človeka vzhľadom na morálne "znečistenie" našej planéty, ktoré sa deje v relativizácií Božieho i prirodzeného zákona o človeku. Medzi tieto napomenutia môže patriť aj terajší "svetový" problém koronavírusu, voči ktorému sa človek cíti byť bezmocný, kým mu Boh "nedovolí" nájsť účinnú protilátku. Táto situácia by teraz mala ľudstvo aspoň čiastočne napomenúť, že svoj život nemáme vo svojich rukách a tak by sme ho mali riadiť podľa vyšších princípov, ktoré sú dané Bohom. Či je schopný dnešný "plytko-zmýšĺajúci" človek uvedomiť si tieto súvislosti, to ja neviem, ale viem, že aj napomenutia sú bolestivé a môžu mnohých potrápiť. Tak, ako keď "napomína" otec svoje dieťa paličkou, čo sa dnes zakazuje, ale aj dieťa často len cez bolesť prichádza k poznaniu toho, čo by malo urobiť, ale robí čosi proti tomu... Treba sa modliť a postiť za nápravu ľudstva, ako už napomenula Panna Mária vo Fatime a nepodliehať strachu a panike, lebo sme v Božích rukách a čím budeme k nemu bližšie aj srdcom a vierou, tým si môžeme byť istejší i svojím životom.
Svätý Rochus (1295 – 1327). Kým sa koronavírus šíri po celom svete, my sa môžeme modliť k sv. Rochusovi, ktorý je od stredoveku vzývaný ako ochranca pred morom a epidémiami.
Svätý Rochus je najviac vzývaným svätcom od stredoveku ako ochranca pred hroznou morovou nákazou a jeho popularita je v tejto dobe naďalej mimoriadne veľká, najmä v Ázii, ako o tom svedčia misionári, ktorí tam pracujú.
Narodil sa okolo roku 1295 v Montpellier (južné Francúzsko). Potom, čo veľmi skoro stratil otca i matku, ktorí boli veľmi zbožní, rozdal všetko svoje bohatstvo medzi chudobné mestá a šiel svetom ako nemajetný pútnik. Prvá cesta zaviedla Rochusa do Ríma. Cestou prejavil mladý muž svoj dar zázračného uzdravovania: vyliečil znamením kríža mnohých chorých morom. Aj v Ríme týmto spôsobom zachránil od smrti veľa chorých. Na spiatočnej ceste do vlasti v Piacenze sám ochorel a nakazil sa morom.
O ďalších udalostiach jeho života hovorí legenda: Rochus zoslabnutý a blízky smrti, sa uložil v chatrči pred mestom, aby zomrel. Tu sa mu náhle zjavil anjel a dodával mu odvahy. Pes prinášal smrteľne chorému denne čerstvý chlieb. Rochus sa nakoniec uzdravil a mohol pokračovať vo svojej ceste domov. V jeho domovskom Montpellier ho však už nikto nepoznal; považovali ho za špióna a hodili ho do žalára. Pokorný, aký vždy bol, znášal Rochus všetko utrpenie, ktoré mu bolo spôsobené, a zamlčal svoj pravý pôvod. Po piatich rokoch ho vyslobodila z trýznivého väzenia smrť, 16. augusta 1327. Zomiera vo veku 32 rokov. Jeho pamiatku slávime 16. augusta.
Úcta k sv. Rochusovi sa rozšírila hlavne v 15. storočí, keď sa jeho pozostatky dostali do Benátok. Predovšetkým pozdĺž benátskych obchodných ciest a morových epidémií dosiahol Rochus veľkej úcty.
Vatikán 21. marca. „Veľký plášť milosrdenstva je rozprestretý nad všetkými, ktorí ho túžia prijať“. Takto predstavil hlavný penitenciár kardinál Mauro Piacenza v rozhovore pre Vatikánske médiá čerstvo vydaný dekrét o plnomocných odpustkoch pre chorých, ich ošetrujúcich i tých, ktorí sa modlia za koniec pandémie.
Po publikovaní dekrétu Apoštolskej penitenciárie a sprievodnej nóty, podpísaných 19. marca, sa na hlavného penitenciára kardinála Maura Piacenzu obrátil so žiadosťou o priblíženie významu tohto nariadenia edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli:
- Môžete vysvetliť zrod dekrétu o odpustkoch v tomto momente pohotovosti pre Covid-19?
„Najvyšším zákonom Cirkvi je spása duší. Cirkev je na svete, aby ohlasovala Evanjelium a aby ponúkala sviatosti, čiže hojnosť darov a Božej milosti, ktoré sú dané k dispozícii všetkým. Každému z nás je zrejmá kríza, ktorou v tejto chvíli prechádzame, žiaľ už v mnohých krajinách sveta.
Žijeme v pohotovostnej situácii: sú tu nemocnice, ktorým hrozí, že už nebudú môcť prijať ďalších chorých, sú tu chorí, ktorí sú nútení žiť v izolácii a žiaľ aj zomrieť bez útechy a blízkosti svojich drahých, sú tu chorí, ktorým chýba blízkosť kňaza pre pomazanie chorých a spoveď. Množstvo ľudí je v karanténe a sú tu celé mestá, ktorých obyvateľstvo musí zostať zavreté doma, z dôvodu noriem na potlačenie nákazy vydanými úradmi.“
