V deň storočnice narodenia svätého Jána Pavla II. pozdravil pápež František prostredníctvom videoposolstva mladých ľudí Krakova. V meste, kde sa nachádza pútnická svätyňa venovaná zakladateľovi Svetových dní mládeže, vyvrcholili celonárodné oslavy storočnice, prežívané najmä v spojení cez médiá. Ponúkam vám plné znenie posolstva pápeža Františka, odvysielaného poľskou televíziou v pondelok 18. mája vo večerných hodinách.
1. Tento rok slávime sté výročie narodenia sv. Jána Pavla II., ktorý sa narodil 18. mája 1920 vo Wadowiciach. Tento veľký svätý prispel neoceniteľným spôsobom k histórii našej krajiny, Európy, sveta a všeobecnej cirkvi. O Karolovi Wojtylovi sa už veľa povedalo a napísalo a jeho biografia je dobre známa a dočkala sa aj filmového spracovania. Vo veľmi náročnom pre nás čas - keď zápasíme s pandémiou koronavírusu a kladieme si otázky ohľadne budúcnosti našich rodín a spoločnosti - stojí za to sa spýtať, čo by nám práve on dnes chcel povedať? Aké posolstvo by adresoval svojim krajanom v máji v roku 2020?
Ako prvé nám prídu na um slová, ktoré povedal v homílii na začiatku svojho pontifikátu: “Nebojte sa, otvorte sa, otvorte sa na Krista. Pre jeho spasiteľskú moc otvorte hranice štátov, ekonomickým a politickým systém, širokej oblasti kultúry, civilizácii, rozvoju! Nebojte sa! Kristus vie, čo človek nosí vo svojom vnútri. On to vie! (22.10.1978). Áno, Kristus vie, čo každý z nás nosí dnes v sebe, on dokonale pozná naše radosti, úzkosti, nádeje, obavy a túžby. Jedine on má odpovede na otázky, ktoré si s súčasnosti kladieme.
Emeritný pápež Benedikt XVI. pri príležitosti 100. výročia narodenia sv. Jána Pavla II. pripravil špeciálny list, ktorý bude prezentovaný v piatok v arcibiskupskom paláci v Krakove.
„V Jánovi Pavlovi II. sa nám všetkým zjavila Božia moc a dobrota. V hodinu, keď Cirkev opäť trpí náporom zla, je to pre nás znamením nádeje a dôvery,“, napísal pápež Benedikt XVI. V osobitnom liste pri príležitosti 100. výročia narodenia sv. Jána Pavla II., ktorý pripadá na 18. mája 2020.
Kardinál Joseph Ratzinger ako prefekt Kongregácie pre náuku viery, bol jedným z najbližších spolupracovníkov pápeža Jána Pavla II. a po jeho smrti bol zvolený za svojho priameho nástupcu na Petrovom stolci. Benedikt XVI. Pripravil tento historický list na žiadosť kardinála Stanisława Dziwisza, dlhoročného osobného tajomníka Jána Pavla II., svedka života, svätosti a veľkosti poľského pápeža.
List emeritného pápeža pri príležitosti 100. výročia narodenia jeho svätého predchodcu bude prezentovaný v piatok 15. mája o 11,00 hod. v arcibiskupskom paláci v Krakove na ul. Franciszkańska 3. Na prezentácii dokumentu sa zúčastní arcibiskup Marek Jędraszewski, krakovský kardinál. Stanisław Dziwisz, a otec prof. Jarosław Kupczak OP - riaditeľ Centra pre výskum myslenia Jána Pavla II. na Pápežskej univerzite Jána Pavla II. v Krakove.
Akcia sa bude vysielať na kanále YouTube arcidiecézy v Krakove:
Dnes 15. mája 2020 bol prezentovaný list emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý je datovaný v Ríme 4. mája 2020. Píše zaujímavo a zaujímavo vysvetľuje aj titul "Veľký" pre Jána Pavla. Ponúkam vám ho v poľštine, i v českom preklade, originál bol napísaný v nemčine.
Milí mariánski ctitelia! Chceli sme začať v Rudinskej s Fatimskými slávnosťami. Prvá mala byť 12. mája 2020 v predvečer 103. výročia zjavenia Panny Márie vo Fatime. Pre situáciu, ktorá nastala, sa začiatok Fatimských slávností odkladá. Fatimské slávnosti budú v Rudinskej vždy 12. v mesiaci o 17,00 hod. Plánujte si čas, aby sme sa vždy v predvečer zjavení spolu modlili. Včas vás budem informovať, kedy bude prvá Fatimská slávnosť v Rudinskej.
Poľsko 7. mája. V poľských Wadowiciach dnes, vo štvrtok 7. mája, slávnostne otvorili diecézny proces blahorečenia rodičov sv. Jána Pavla II. – Božích služobníkov Emílie a Karola Wojtyłovcov.
Prvé slávnostné zasadnutie tribunálu sa konalo dopoludnia v Bazilike Obetovania Panny Márie vo Wadowiciach za prítomnosti všetkých dekanov Krakovskej arcidiecézy. Po tomto formálnom otvorení procesu nasledovala svätá omša za zdarný priebeh kauzy, ktorej predsedal arcibiskup Marek Jędraszewski. Celú udalosť priniesli v priamom prenose médiá arcidiecézy.
Úlohou tribunálu bude preukázať, že Emília a Karol Wojtyłoví praktizovali cnosti hrdinským spôsobom, že sa tešia povesti svätosti a že ľud prosí Pána o milosti na ich príhovor. Postulátorom kauzy je Mons. Slawomir Oder, ktorý mal na starosti aj proces blahorečenia a svätorečenia Jána Pavla II.
Chcem tu na tom mieste svedčiť v prítomnosti otca arcibiskupa a prítomných kňazov, že ja ako mnohoročný sekretár kardinála Karola Wojtylu a pápeža Jána Pavla II. veľa krát som počul od neho, že mal svätých rodičov – hovoril kardinál Dziwisz na začiatku beatifikačného procesu Emílie a Karola Wojylovcov 7. mája vo Wadowiciach a pokračoval: Sme na mieste i v čase zvláštnom. Na tomto mieste – vo Wadowiciach – ako povedal svätý Ján Pavol II. – všetko sa začalo. Bazilika Obetovania Najsvätejšej Panny Márie s obrazom Matky Božej Neustálej Pomoci, s farskou krstiteľnicou. V susedstve rodinný dom Božích služobníkov Emílie a Karola Wojylowcov. Čas, ktorým disponuje Božia Prozreteľnosť, je tiež zvláštny. O 11 dní budeme oslavovať 100. výročie narodenín ich syna, najväčšieho syna poľskej zeme, svätého Jána Pavla Veľkého. Narodeniny dieťaťa - to je tiež sviatok rodičov, zvlášť matky.
Otec arcibiskup Ján Orosch napísal Pastiersky list k Nedeli Dobrého pastiera
Trnava 2. mája. K Nedeli Dobrého pastiera napísal trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch Pastiersky list, ktorý kňazi čítajú pri online svätých omšiach z kostolov Trnavskej arcidiecézy. Pastiersky list vám ponúkam v plnom znení.
Drahí bratia a sestry,
mnohí z nás poznáme, aké to je, keď sme pod psychickým tlakom, keď sme fyzicky vyčerpaní a nedokážeme sa, ako sa vraví, postaviť na vlastné nohy. A čo, ak je práve vtedy potrebné niekomu pomôcť? Sme ochotní skôr ratovať seba alebo iných?
Perzský kráľ Xerxes I., ktorý začal panovať v roku 486 pred Kristom, zaútočil na Grékov, avšak bitku prehral. Z Európy sa snažil loďou preplaviť po Stredozemnom mori do svojej vlasti, ale počas plavby ich na mori prekvapila veľká búrka a hrozilo, že sa loď potopí. Vtedy kráľ vydal rozkaz vyhodiť do mora celý náklad. To ale nestačilo, a tak pobočníci kráľa podľa jeho ďalšieho rozkazu začali hádzať do mora postupne aj vojakov, len aby sa kráľ Xerxes zachránil.
