Domov

Modlime sa Deviatnik k Panne Márii Fatimskej. Zasvätím celú farnosť, obec

Modlili sme sa Deviatnik k Panne Márii Fatimskej. Na sviatok Zvestovania Pána som zasvätil celú farnosť, obec, všetkých, ktorí mali úmysel... 

Panna Mária Fatimská je patrónkou nášho farského kostola. V utorok 17. marca sme sa začali modliť Deviatnik k Panne Márii Fatimskej. Skončili sme ho 25. marca - teda na sviatok Zvestovania Pána. V tento deň som zasvätil celú farnosť Rudinská, celú obec znova Panne Márii Fatimskej.

Pred 36 rokmi - 25. marca 1984 - pápež svätý Ján Pavol Veľký zasvätil celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Ja som nás zasvätil touto istou modlitbou. 

Pozývam Vás: pokračujme v modlitbe svätého ruženca a Korunky Božieho milosrdenstva. Kiežby nás bolo stále viac. Pozvite ďalších. "Nikdy nebolo počuť, žeby bol voľakto opustený, kto sa utiekal pod Tvoju ochranu."

Litánie k svätému Rochusovi, rôzne iné modlitby, duchovné sväté prijímanie

Svätý Rochus, ochranca pred morom a epidémiami, vzývame ťa v našej úzkosti a boji proti koronavírusu, ktorý sa rýchlo šíri. Ty si vyliečil mnohých chorých na mor a ochránil si ich od smrti. Ochraňuj nás od epidémie. Pošli nám anjelov pokoja, odvahy a odovzdanosti, aby sme žili podľa Božej vôle. Amen.

Litánie k svätému Rochusovi

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa.

Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Čítať ďalej: Litánie k svätému Rochusovi, rôzne iné modlitby, duchovné sväté prijímanie

Vladyka Milan odpovedá

Chcela by som vedieť Váš názor ako kňaza a pastiera svojich veriacich na tému koronavirus. Myslite si, že je to akási forma trestu zoslaného na ľudí pre neustále hriechy ľudstva? Ďakujem

_

Skôr by som to označil ako "napomenutie", lebo Boh je večný a trestá večným testom, čo je už utrpenie a odvrhnutie navždy. To si človek málo uvedomuje, že Boží trest je už definitívny, pretože z neho už nejestvuje žiadne východisko, lebo je to definitívny trest večného zatratenia. Terajšie ťažkostí nás môžu priviesť ešte k vážnemu zamysleniu a obráteniu a tak aj k náprave života a zdravia. Toto sa dialo v celej histórií ľudstva - napr. potopa, egyptské, asýrske zajatie vyvoleného národa, rozličné formy utrpení z vojen, moru, či iných chorôb a prírodných katastrof..., ktoré mali priviesť ľudí k vážnemu prehodnoteniu spôsobu života. To sa aj dnes čiastočne deje v prehodnocovaní znečisťovania prostredia, v upozorňovaní na zväčšovanie ozonóvej diery, či na globálne otepľovanie... Teda je to len vo forma enviromentu a záchrany planéty Zem, ale bez hlbšieho vstupu do svedomia človeka vzhľadom na morálne "znečistenie" našej planéty, ktoré sa deje v relativizácií Božieho i prirodzeného zákona o človeku. Medzi tieto napomenutia môže patriť aj terajší "svetový" problém koronavírusu, voči ktorému sa človek cíti byť bezmocný, kým mu Boh "nedovolí" nájsť účinnú protilátku. Táto situácia by teraz mala ľudstvo aspoň čiastočne napomenúť, že svoj život nemáme vo svojich rukách a tak by sme ho mali riadiť podľa vyšších princípov, ktoré sú dané Bohom. Či je schopný dnešný "plytko-zmýšĺajúci" človek uvedomiť si tieto súvislosti, to ja neviem, ale viem, že aj napomenutia sú bolestivé a môžu mnohých potrápiť. Tak, ako keď "napomína" otec svoje dieťa paličkou, čo sa dnes zakazuje, ale aj dieťa často len cez bolesť prichádza k poznaniu toho, čo by malo urobiť, ale robí čosi proti tomu... Treba sa modliť a postiť za nápravu ľudstva, ako už napomenula Panna Mária vo Fatime a nepodliehať strachu a panike, lebo sme v Božích rukách a čím budeme k nemu bližšie aj srdcom a vierou, tým si môžeme byť istejší i svojím životom.

vysvetlil otec biskup Milan Chautur

Prosba

Mili priatelia! Chcem Vás poprosiť o modlitby za zdravie nášho pána starostu Jozefa. Potrebuje naše modlitby. Ďakujem Vám za Vašu pomoc.

Svätý Rochus ochranca pred epidémiami. Mocný orodovník svätý Ján Pavol Veľký, svätá Rita

Svätý Rochus (1295 – 1327). Kým sa koronavírus šíri po celom svete, my sa môžeme modliť k sv. Rochusovi, ktorý je od stredoveku vzývaný ako ochranca pred morom a epidémiami.

Svätý Rochus je najviac vzývaným svätcom od stredoveku ako ochranca pred hroznou morovou nákazou a jeho popularita je v tejto dobe naďalej mimoriadne veľká, najmä v Ázii, ako o tom svedčia misionári, ktorí tam pracujú.

Narodil sa okolo roku 1295 v Montpellier (južné Francúzsko). Potom, čo veľmi skoro stratil otca i matku, ktorí boli veľmi zbožní, rozdal všetko svoje bohatstvo medzi chudobné mestá a šiel svetom ako nemajetný pútnik. Prvá cesta zaviedla Rochusa do Ríma. Cestou prejavil mladý muž svoj dar zázračného uzdravovania: vyliečil znamením kríža mnohých chorých morom. Aj v Ríme týmto spôsobom zachránil od smrti veľa chorých. Na spiatočnej ceste do vlasti v Piacenze sám ochorel a nakazil sa morom.

O ďalších udalostiach jeho života hovorí legenda: Rochus zoslabnutý a blízky smrti, sa uložil v chatrči pred mestom, aby zomrel. Tu sa mu náhle zjavil anjel a dodával mu odvahy. Pes prinášal smrteľne chorému denne čerstvý chlieb. Rochus sa nakoniec uzdravil a mohol pokračovať vo svojej ceste domov. V jeho domovskom Montpellier ho však už nikto nepoznal; považovali ho za špióna a hodili ho do žalára. Pokorný, aký vždy bol, znášal Rochus všetko utrpenie, ktoré mu bolo spôsobené, a zamlčal svoj pravý pôvod. Po piatich rokoch ho vyslobodila z trýznivého väzenia smrť, 16. augusta 1327. Zomiera vo veku 32 rokov. Jeho pamiatku slávime 16. augusta.

Úcta k sv. Rochusovi sa rozšírila hlavne v 15. storočí, keď sa jeho pozostatky dostali do Benátok. Predovšetkým pozdĺž benátskych obchodných ciest a morových epidémií dosiahol Rochus veľkej úcty.

Čítať ďalej: Svätý Rochus ochranca pred epidémiami. Mocný orodovník svätý Ján Pavol Veľký, svätá Rita

Hlavný penitenciár vysvetľuje formy sv. spovede a mimoriadne odpustky, ďalšie info k situácii

Vatikán 21. marca. „Veľký plášť milosrdenstva je rozprestretý nad všetkými, ktorí ho túžia prijať“. Takto predstavil hlavný penitenciár kardinál Mauro Piacenza v rozhovore pre Vatikánske médiá čerstvo vydaný dekrét o plnomocných odpustkoch pre chorých, ich ošetrujúcich i tých, ktorí sa modlia za koniec pandémie.

Po publikovaní dekrétu Apoštolskej penitenciárie a sprievodnej nóty, podpísaných 19. marca, sa na hlavného penitenciára kardinála Maura Piacenzu obrátil so žiadosťou o priblíženie významu  tohto nariadenia edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli:

- Môžete vysvetliť zrod dekrétu o odpustkoch v tomto momente pohotovosti pre Covid-19?

„Najvyšším zákonom Cirkvi je spása duší. Cirkev je na svete, aby ohlasovala Evanjelium a aby ponúkala sviatosti, čiže hojnosť darov a Božej milosti, ktoré sú dané k dispozícii všetkým. Každému z nás je zrejmá kríza, ktorou v tejto chvíli prechádzame, žiaľ už v mnohých krajinách sveta.

Žijeme v pohotovostnej situácii: sú tu nemocnice, ktorým hrozí, že už nebudú môcť prijať ďalších chorých, sú tu chorí, ktorí sú nútení žiť v izolácii a žiaľ aj zomrieť bez útechy a blízkosti svojich drahých, sú tu chorí, ktorým chýba blízkosť kňaza pre pomazanie chorých a spoveď. Množstvo ľudí je v karanténe a sú tu celé mestá, ktorých obyvateľstvo musí zostať zavreté doma, z dôvodu noriem na potlačenie nákazy vydanými úradmi.“

- Ktoré sú tie najurgentnejšie potreby?

Čítať ďalej: Hlavný penitenciár vysvetľuje formy sv. spovede a mimoriadne odpustky, ďalšie info k situácii

Kardinál Krajewski: Koronavírus spôsobuje, že sme všetci za život

Bratislava 28. februára. (TK KBS) Od kedy máme nešťastný vírus v Taliansku, prestali sme podľa pápežského almužníka kardinála Konrada Krajewského prezentovať kultúru smrti. "Nikto dnes nehovorí o tom, či deti s Downovým syndrómom môžu, alebo nemôžu žiť. Nikto dnes nehovorí, že starší ľudia "čakajú" na eutanáziu. Neorganizujú sa pochody "rovnosti", ktoré sú proti rovnosti a proti slobode. Nikde sa nehovorí o potratoch. Všetci sú za život. Hľadáme vakcíny, hľadáme ako sa zachrániť. Počnúc od médií, všetci si dnes vyberajú život,” povedal kardinál Konrad Krajewski.

Kardinál vo svojich vyhláseniach zdôrazňuje, že v prípade skutočného ohrozenia "vlastného" života je spoločnosť pripravená podniknúť radikálne kroky na jeho záchranu. Obmedzujeme svoju slobodu: nemôžeme opustiť mestá, stretnutia sú pozastavené, na severe Talianska ľudia nechodia do práce. A všetci to schvaľujú, aby mohli žiť.

Pápežský almužník pripomína, že Veľký pôst je časom "nahliadnutia do svojho vnútra pred Bohom”. Pre kresťanov je časom priblíženia sa k Bohu, ako Darcovi a Milovníkovi života a tiež (je časom) uskutočňovania a hodnotenia osobných roznoduní. Veľky pôst je na to, aby som uvidel, či si vyberám život, alebo či si vyberám smrť. Boh nám dáva túto slobodu, ale nie vždy ju dokážeme využiť.

Modlitba je podľa kardinála kladenie seba do stredu sveta, lebo tam kde je Boh a ja, tam je centrum sveta. Odporúča malé predsavzatie: keď budem počas dňa prechádzať popri ktoromkoľvek kostole, vstúpim doň na chvíľku, aby som bol v centre sveta, lebo tam je ten najväčší dar, aký máme: Eucharistický Kristus. Ak prejdem okolo piatich kostolov, urobím pred nimi znak kríža a vstúpim. “Modlitba, to je pozeranie sa v Bohu. Teda vstúpim a opýtam sa ho: Ježišu, páčim sa Ti? Či to, čo hovorím a robím, sa Ti páči? Ježišu, postaraj sa o mňa, lebo neviem si poradiť so svojou slobodou.”