Pozývame Vás do Farského kostola

Panny Márie Fatimskej v Rudinskej

každý deň o 18,00 hod. 

Budeme ďakovať za nesmierny dar Eucharistie...

Som Ježiškovo ZRNKO

Pondelok 8. júna 2026 - Baránok

Počas Bieleho týždňa si budeme hovoriť o symboloch, ktoré sú spojené so svätou omšou – s Eucharistiou.

Dnes to bude baránok. Je to zvieratko, ktoré veľmi dobre poznáme. Je milé na dotyk, bľačí, keď sa pasie na lúke, niekedy má na šiji zvonček. O baránkov sa stará pastier, ktorý dbá o to, aby mali čo jesť i piť. Ak je to potrebné, tak ich chráni pred divokými zvieratami, napr. pred vlkmi, ktoré môžu ohrozovať jeho stádo. Baránky počúvajú hlas svojho pastiera a idú za ním presne tam, kam ich on vedie.

Vo Svätom Písme je písané veľa o baránkoch a ovečkách. Veľmi silný je príbeh o obetovaní Izáka:

Abrahám siahol rukou, aby obetoval svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ On mu povedal: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.“ Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. (Porov. Gn 22, 10 – 13) 

Starý Zákon opisuje aj moment východu Izraelitov z egyptského otroctva. V noci predtým oni jedli upečené mäso baránka. Židia mali vziať z krvi baránka  a pomazať ňou obe veraje a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť. Bol to znak pre anjela, aby nespôsobil žiadnu krivdu osobám, ktoré boli v dome.

Krv baránka ich zachránila.

Pre nás je to predpoveď Pána Ježiša – Božieho Baránka, ktorého prijímame v Eucharistii. On priniesol dokonalú obetu na kríži na Veľký Piatok. On dovolil, aby ho  pribili na drevo kríža z lásky k ľuďom. Položil svoj život, aby nás zachránil a otvoril nám nebo.

Krv Baránka – Ježiša Krista nás zachránila.

Preto kňaz, keď nám ukazuje Jeho Telo, hovorí: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu." Pamätáte si, čo vtedy odpovedáme?

„Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo .....“

Pán Ježiš je Dobrým Pastierom pre každého z nás, ale

On sa stal aj Baránkom,

ktorý obetoval svoj život za naše hriechy,

aby sme my mohli žiť.

Nedeľa - 7. júna 2026

Spomeňte si na situáciu, keď som vám položil na hodine náboženstva do ruky niečo malé. Vy ste mali vtedy zatvorené očka. A keď ste ich otvorili, boli ste prekvapení, čo maličké je to vo vašej dlani. Bolo to horčičné zrnko...

„Aké som bezvýznamné,“ povzdychlo si zrnko. „Pozrite sa na veľké jablone, vysoké slnečnice a mohutné duby. Ja som oproti nim takmer nič.“

Ale vtedy mladý záhradník zrnko opatrne vzal a vložil do zeme. Naň vložil vrstvu hliny.

„Prečo ma schovávaš do tmy?“ pýtalo sa zrnko. „Tu pod zemou ma nikto neuvidí.“

Dni plynuli. Prišiel dážď, slnko zahrialo pôdu a zrnko začalo klíčiť. Najprv mu bolo ťažko. Muselo preraziť zem nad sebou a nájsť si cestu na svetlo.

Ale každý deň vyrástlo o kúsok viac. Čoskoro sa z malého výhonku stala rastlina. Potom ešte väčšia. Jej konáre sa rozrástli. Raz si na nej začali stavať hniezda vtáky.

Vtedy si horčičné zrnko spomenulo na svoje dávne obavy.

„Myslel som si, že som príliš malé na to, aby som niečo znamenalo,“ povedalo. „A predsa zo mňa vyrástlo niečo, čo pomáha mnohým.“

To je horčičné zrnko. Možno je malé, ale ukrýva v sebe veľkú silu. Zasaď ho a staraj sa oň.

Pozrite na tieto rastlinky. Zrnká sme zasiali pred 12 dňami.

Tak je to aj s Božím Kráľovstvom.

Keď sa pomodlíš, pomôžeš kamarátovi, alebo urobíš dobrý skutok, zdá sa to malé ako semienko, ale Pán Boh môže z toho vypestovať niečo oveľa väčšie než si vieš  predstaviť.    

Aby sme vedeli robiť dobro neustále, Pán Ježiš nás chce posilňovať – sebou samým – Eucharistiou.

Boh – Pán – Ježiš Kristus býva v našom kostole – v Bohostánku.

Tam je živý Boh, preto si pri vstupe do kostola kľakáme,

aby sme MU vzdali úctu. 

Bolo to 8. októbra 1995, posledný deň pápežskej návštevy v Baltimore. (USA) Dnes už svätý Ján Pavol Veľký sa mal stretnúť so študentmi seminára sv. Márie. Po príchode, napriek veľmi nabitému programu, sa pápež spýtal, či sa môže najskôr pomodliť v kaplnke seminára. Bezpečnostné služby, ktoré nerátali s návštevou pápeža v kaplnke v budove, rýchlo zasiahli.

V súlade s postupmi starostlivo prehľadali celú budovu, s osobitným dôrazom na kaplnku, kde sa chcel pápež modliť.

Za týmto účelom boli privezené policajné psy,

špeciálne vycvičené na odhalenie akejkoľvek skrytej živej ľudskej prítomnosti,

aby sa predišlo prípadnému atentátu či útoku na pápeža.

Tieto špeciálne vycvičené psy sa často využívajú napríklad v oblastiach postihnutých zemetrasením, kde nájdu pod troskami ležať živých ľudí.

Po kontrole chodieb a kancelárií seminára boli psy odvedené do kaplnky, kde

pred svätostánkom najskôr začali čuchať,

kňučať a ukazovať naň, hlasno zaštekali,

potom prestali, sadli si a odmietali odísť,

už sa odtiaľ nepohli, čo jasne naznačovalo,

že sa vo vnútri niekto skrýva!

Biskup tej diecézy potom poznamenal:

„Je zvláštne, že aj psy dokážu rozpoznať to,

čo nevedia ani niektorí katolíci

– že vo svätostánku je

skutočná živá Osoba,

ktorá čaká už 20 storočí na každého z nás.“  

Podobenstvo o horčičnom zrnku

Mt 13, 31 – 32

Pán Ježiš povedal toto podobenstvo:  „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce NAJMENŠIE zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je VÄČŠIE NEŽ OSTATNÉ BYLINY a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“

• Nasl.