Domov

30. jún - 3. júl 1995 - Ján Pavol II. Veľký na Slovensku - príhovory

Svätý Ján Pavol II. Veľký v Levoči na Mariánskej hore 3. 7. 1995 Svätý Ján Pavol II. Veľký v Košiciach svätorečí košických mučeníkov 2. 7. 1995 Svätý Ján Pavol II. Veľký v Bratislave 30. 6. 1995 Svätý Ján Pavol II. Veľký v Nitre mladým 30. 6. 1995 Otec Kardinál J. Ch. Korec privítal Svätého Otca

Uplynulo štvrťstoročie od návštevy svätého Jána Pavla II. na Slovensku

Bratislava 30. júna (TK KBS) Slovensko si pripomína 25. výročie od druhej návštevy svätého Jána Pavla II. Od 30. júna do 3. júla 1995 navštívil Bratislavu, Nitru, Šaštín, Košice, Prešov, Spišskú Kapitulu, Levoču, Poprad a Vysoké Tatry a stretol sa s najvyššími predstaviteľmi SR a stovkami tisíc veriacich. V Košiciach kanonizoval Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca.

 

"Po prvej návšteve v roku 1990 pri viacerých audienciách v Ríme z úst slovenských pútnikov znelo "Svätý Otče, do Levoče". V súvislosti s touto túžbou ľudu bola pripravená zo strany KBS a Svätej Stolice druhá návšteva, ktorej hlavným motívom bolo svätorečenie troch košických mučeníkov. Zároveň sa stanovil program apoštolskej cesty: piatok 30. júna: Bratislava, Nitra, sobota 1. júla: Šaštín, Bratislava, nedeľa 2. júla: Košice, Prešov, pondelok 3. júla: Levoča, Tatry," spomína na návštevu bývalý pápežský ceremoniár Piero Marini.

"Hneď po prílete na bratislavské letisko Svätý Otec Ján Pavol II. označil hlavný cieľ svojej cesty na Slovensko: Drahí Slováci! Dobre poznáme bolestné následky tvrdých rokov totalitného režimu, ktoré v minulosti spôsobili ozajstné spustošenie ako v oblasti sociálnej a kultúrnej, tak i v politickej a náboženskej. Dnes k vám prichádzam ako pútnik Ježiša Krista povzbudiť vás, aby ste vytrvali na ceste, na ktorú ste nastúpili... prichádzam predovšetkým posilniť svojich bratov vo viere... Svätý Otec na konci návštevy vyjadril svoju vďačnosť týmto potvrdením: Moja púť na Slovensku sa končí. Ďakujem vám za svedectvo viery, ktoré ste mi dali. Odnášam si ho v srdci do Ríma. Ďakujem biskupom, kňazom, rehoľným osobám, všetkým veriacim… Pán Boh zaplať!," pokračoval.

Keď po návrate do Ríma, na generálnej audiencii 5. júla, pápež hovoril o svojej návšteve na Slovensku, pripomenul, že "táto Cirkev prežívala v ťažkých rokoch komunizmu mnohé prenasledovania. Znova sa vrátil k menám biskupov, kňazov i laikov väznených a šikanovaných zo všetkých diecéz a dodal: Ak si položíme otázku, kde čerpali Slováci silu počas obdobia prenasledovania, odpoveď nájdeme predovšetkým pri návštevách mariánskych svätýň… Z týchto svätýň, ako v Šaštíne a Levoči, sa táto sila šírila k veriacim do rodín a farností na celom Slovensku," opísal Marini.

"Pri príležitosti päťdesiateho výročia kňazskej vysviacky pápeža Jána Pavla II. a prvého výročia jeho druhej návštevy na Slovensku sa v novembri 1996 uskutočnila slovenská celonárodná púť do Ríma ako poďakovanie Pánovi za dar jednoty s Petrovým nástupcom. Košický arcibiskup Alojz Tkáč, okrem iného, adresoval Svätému Otcovi tieto slová: Živo si spomínam na dve pastoračné cesty Svätého Otca na Slovensko. Azda každému najviac rezonujú v duši jeho slová: "Nebojte sa!"... A Svätý Otec pri tejto príležitosti znovu povzbudzoval: Slovensko je povolané ponúknuť Európe predovšetkým dar svojej viery v Krista a svojej oddanosti Panne Márii," dodal bývalý pápežský ceremoniár Piero Marini.

 

Príhovory počas tejto návštevy:

Vitajte, Svätý Otče!

Prejav pána prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča

30. 6. 1995

Vaša Svätosť,

keď sme vás vítali počas vašej prvej návštevy pred piatimi rokmi, zazneli z úst naj-vyšších predstaviteľov slová o zázraku.

A bol to naozaj zázrak, že hlava rímsko-katolíckej Cirkvi navštívila prvý raz v dejinách našu vlasť. Pre nás Slovákov to bola viac ako historická udalosť, lebo mala takpovediac aj prorockú dimenziu. Váš bozk udelený slovenskej zemi, podobne ako vyhlásenie Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu vaším predchodcom, Jeho Svätosťou Pavlom VI., boli znamením morálnej podpory Cirkvi nezvratnému historickému vývoju Slovenska k svojej nezávislej, slobodnej existencii. Toto sú viditeľné znaky citlivého záujmu Svätej stolice o Slovensko a hlbokého vnímania miesta a úlohy našej krajiny v duchovnom i geografickom priestore.

Slovensko vo vašej osobe vzdáva vďaku Bohu za život aj za osud, hoci pre náš národ nebol nikdy jednoduchý a ľahký. Znášali sme ho s veľkou trpezlivosťou a pokorou, ktorej sme sa naučili od Cirkvi. Dejiny boli pre nás neraz bolestné, ale bolesť sme nechápali ako trest. Bolesť bola pre nás skúškou vernosti a vytrvalosti. Dejiny potvrdzujú, že sme z týchto cností nepoľavili a že dvojkríž, znak našej viery, oprávnene zdobí slovenské štátne symboly.

Slovenský národ spája svoje rané obdobie, svoje počiatky, svoju etnogenézu a svoje dejiny s prijatím kresťanskej viery. Rozvinuli ju v nás a kultivovali svätci Cyril a Metod, ktorí sa vďaka vám, Svätý Otec, stali spolupatrónmi Európy. Oni nám dali písmo, Boží zákon i svetské pravidlá. Tým vložili kresťanské hodnoty do nášho národného organizmu ako chrbtovú kosť. Historické tlaky túto chrbtovú kosť ohýbali raz vpravo, raz vľavo, zohýbali ju až k zemi, ale zlomiť sa ju nepodarilo nikomu. Ani umelým úsiliam o odnárodnenie, ani takmer polstoročnej násilnej ateizácii, ktorá sa uskutočňovala v rozpore s našou bytostnou podstatou.

V tomto dramatickom zápase proti násiliu a neslobode, v katakombách bez biskupov a často bez kňazov hlavne veriaci vydali jasné svedectvo svojej lásky k pravde, k národu a k jeho kultúrnemu a mravnému dedičstvu. Desiatky biskupov, stovky kňazov a rehoľníkov obetovali svoju slobodu a niektorí aj svoje životy.

Napriek mnohým negatívnym javom väčšina našich občanov, Slovákov, Maďarov a príslušníkov ostatných národností, si zachovala svedomie, morálku, toleranciu, schopnosť odpúšťať, kladný vzťah k práci a postupne si buduje svoje národné povedomie a obnovuje náboženský život. Toto je jedna z devíz, ktoré môžeme ponúknuť spolu s vami tomuto času, tomuto kontinentu. Jeho vnútorná integrita sa nedá budovať trvácnejšie a pevnejšie na ničom inom ako práve na kresťanských hodnotách, ktoré tvoria osnovu jeho kultúry. V tomto si Slovensko uvedomuje svoje miesto v novodobých dejinách. Potvrdilo sa to už viac ráz a nielen v európskom, ale aj celosvetovom meradle.

Slovensko sa hlási ku kresťanstvu ústami vlády, parlamentu a prezidenta, ale aj zvnútra, vedomým úsilím, potrebou vyžarovať do priestoru a času pozitívne signály. Všetky naše cirkvi a náboženské spoločenstvá svojou mierou a možnosťami sa delia o zásluhy na duchovnom, ale aj sociálnom obrodzovaní národa a celej našej spoločnosti. Naše najväčšie cirkvi, katolícka a evanjelická, dali nášmu spoločenstvu mnoho ušľachtilých postáv a Slovensko si pamätá, že všade tam, kde ich aktivity nachádzali styčné body, bolo to na prospech stability a rozvoja.

Slovenský národ je poznačený duchovnosťou, ktorá je vášmu srdcu taká vzácna. Je to úcta k Božej Matke. Na jej počesť je u nás viac ako desať mariánskych pútnických miest, kde sa veriaci národ stretal, posilňoval sa vo viere v minulosti. Tu čerpá duchovnú silu i dnes, aby statočne uniesol svoj kríž, aby silnejší podporovali slabých, zdraví chorých, bohatí sa delili s chudobnými a všetci aby sme čerpali nádej do budúcnosti.

Svätý Otče, štyri dni, ktoré u nás pobudnete, i všetky miesta, ktoré navštívite, v skutočnosti akoby mapovali pôdorys našej identity. Viem, že sa na týchto posvätných miestach budete prihovárať za celý svet. No rovnako tuším, že nájdete slová modlitby aj za našu krajinu, ktorá na prelome vekov dary milosti rovnako potrebuje. Vašu návštevu, ktorá sa prelomovým spôsobom zapíše do našich dejín, vnímame v príbuzných súradniciach, v akých chápeme misiu svätého Cyrila a svätého Metoda.

Veď mnohé známky nášho dnešného rozpoloženia aj po tisícsto rokoch nastoľujú podobné otázky, aké geniálnym spôsobom riešili práve naši vierozvestovia. Aj dnes hľadáme svoje korene, svoju slovenskú a slovanskú identitu a zároveň dôstojné a bezpečné miesto v duchovnom a kultúrnom priestore, kam právom patríme. Pred piatimi rokmi ste nás nezabudnuteľným spôsobom zapálili pre demokraciu, slobodu, ktorú sme prijali ako zázrak. Dnes, v hodine únavy a rezignácie mnohých, vás prosím, aby ste nás povzbudili k odvahe, že by sme svoju vieru preniesli z oblasti súkromnej, z kostolov a modlitební, do oblasti politickej, kultúrnej a ekonomickej.

Svätý Otče, vítam vás na slobodnej slovenskej zemi ako posla pokoja, lásky a ľudského porozumenia. Vítam vás v mene nás takých, akí sme - smädných po pravde a dobrej zvesti, ale aj slabých a rozvadených. Vaša návšteva je pre Slovensko požehnaním.

Verím, že sa tu budete cítiť ako vo svojej druhej vlasti. Verím, že si vo vašej prítomnosti a vo vašich skutkoch lásky a pokoja nájdu nové impulzy veriaci i neveriaci. Verím, že vaša prítomnosť vleje do nášho národa a všetkých obyvateľov Slovenska nový prúd pokoja a mieru, prúd živej viery, lásky a nádeje.

 

 

Vybudovať nový slovenský štát na pevných základoch pravdy, solidarity a demokracie

Príhovor Svätého Otca na Letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave

Pán prezident Slovenskej republiky, pán predseda vlády, ctihodní bratia biskupi, vážení občianski, politickí a vojenskí predstavitelia, bratia a sestry!

S pocitmi veľkej radosti vstupujem už po druhý raz na slovenskú zem. Ďakujem vám za srdečné prijatie. S úctou pozdravujem predovšetkým pána prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, ktorému úprimne ďakujem za láskavé pozvanie na túto návštevu, ako aj za milé slová privítania, ktorými ma prijal. Zároveň chcem srdečne pozdraviť pána predsedu vlády Vladimíra Mečiara, ako aj členov vlády a parlamentu i tu prítomných občianskych a vojenských predstaviteľov.

S veľkou úctou pozdravujem kardinála Jána Chryzostoma Korca, symbolickú postavu slovenského svedectva v ťažkých časoch, a kardinála Jozefa Tomku, ktorý pochádza z tejto krajiny a je mojím verným spolupracovníkom. Môj srdečný pozdrav patrí miestnemu metropolitovi, arcibiskupovi Jánovi Sokolovi, a predsedovi Biskupskej konferencie Slovenska biskupovi Rudolfovi Balážovi, ako i všetkým ctihodným pastierom tejto partikulárnej cirkvi, ktorá vo svojich stáročných dejinách vedela dať žiarivé príklady vernosti Kristovi a evanjeliu.

S bratským pozdravom sa obraciam na členov rozličných kresťanských vierovyznaní a iných náboženských spoločenstiev tejto krajiny; s ich reprezentantmi budem mať zajtra osobitné stretnutie. Napokon s hlbokou úctou pozdravujem všetkých katolíkov a celý slovenský ľud, ako aj príslušníkov iných národných spoločenstiev žijúcich na Slovensku, najmä Maďarov.

Keď som sa s vami pred piatimi rokmi lúčil, vyslovil som túžbu ešte raz vás uvidieť. Krátko predtým sa skončila revolúcia, ktorú vtedy výstižne nazvali „nežná“ či „zamatová“. Dnes, keď sa uskutočňuje túžba, ktorú som vyslovil, vaša krajina dosiahla ďalší cieľ: Slovensko je samostatné a nezávislé. Vážnym a pokojným rokovaním sa v roku 1993 dva národy, český a slovenský, pokojne rozdelili.

Dali ste svetu znamenitý príklad, ako možno dialógom a rešpektovaním obojstranných práv riešiť problémy, ktoré môžu vzniknúť vo vzťahoch medzi národmi a štátmi. 

Je nevyhnutné usilovať sa, aby všetci mali prístup k dobrám, ktoré sú potrebné pre čestný a činný život. Každému treba zabezpečiť možnosť trvalej práce, podporovať formy sociálnej solidarity voči najviac postihnutým vrstvám a chrániť základné demokratické práva všetkých občanov.

Okrem toho treba varovať mladšie generácie pred vidinami ľahkých úspechov, pred ziskom z nečestných podujatí, pred konzumizmom a hedonizmom, ktorým chýbajú ideály a hodnoty.

Treba tiež posilňovať demokratické ustanovizne podporovaním účasti všetkých občanov na verejnom živote štátu v správnej výmene názorov a plánov zameraných na zveľadenie spoločného dobra. Udalosti, ktoré sa odohrali v posledných rokoch tohto storočia, sú poučením, že proces obnovy spoločnosti môže vyznieť ako veľmi prechodný jav, ak nespočíva na solídnych mravných a kultúrnych základoch. A práve v tomto smere prispieva Cirkev k úplnému rozvoju štátu. Kresťanská kultúra, ktorá osvetľovala dejinnú cestu vášho ľudu, má aj dnes pomáhať Slovákom na ceste k svornému spolužitiu v spoločenstve európskych národov.

„Nebojte sa!“ Takto nás povzbudzuje aj žiarivé svedectvo košických mučeníkov, ktorí zostali verní Kristovi až po preliatie krvi. Týchto troch mučeníkov s radosťou vyhlásim za svätých počas tejto pastoračnej návštevy. Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký prišli na Slovensko ohlasovať evanjelium a ponúknuť svoju veľkodušnú pomoc tunajšiemu obyvateľstvu. Ich obeta zúrodnila túto zem a pripravila ju na prijatie evanjeliového semena, aby prinieslo úrodu.

Drahí bratia a sestry, pozývam vás na stretnutie na budúcu nedeľu, keď ich s radosťou pripojím k slávnemu zástupu svätých. Budeme tak spoločne ďakovať Pánovi za dar, že uvidíme týchto bratov zapísaných do Martyrológia Cirkvi, ktorá je na Slovensku.

V týchto dňoch budem mať možnosť navštíviť dve slávne mariánske svätyne: Baziliku Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne a Baziliku Navštívenia Panny Márie v Levoči, kam každý rok putujú vo veľkom počte veriaci z celého Slovenska. Budem sa môcť spolu s vami poďakovať preblahoslavenej Panne Márii za jej neprestajnú ochranu slovenského národa počas toľkých storočí jeho dejín. A práve Panne Márii, ktorú vzývate ako Sedembolestnú a ktorá je hlavnou patrónkou Slovenska, chcem už teraz zveriť dni svojho pobytu medzi vami, aby priniesli milosť a dobro pre všetkých.

S týmto želaním udeľujem vám a vašim drahým apoštolské požehnanie.

 

Otec Kardinál Ján Chryzostom Korec víta Svätého Otca v Nitre - 30. 6. 1995:

Po srdečnom privítaní Svätého Otca zhromaždenými pozdravuje Jána Pavla II. Jeho Eminencia nitriansky diecézny biskup Ján Chryzostom Kardinál Korec, ktorý stratil na chvíľu na jednom mieste od dojatia reč a v jeho očiach sa zaiskrili úprimné slzy.

Svätý Otče,

tu na tomto mohutnom oltári ešte mohutnejšie množstvo veriacich vás prišlo pozdraviť, aby vás počúvali a aby sa s vami modlili. Po pravej strane vidíme starobylú nitriansku katedrálu s hradom. A tu je jeden ďalší symbol - je to storočná lipa, v ktorej naši ľudoví rezbári objavili Ukrižovaného a odkryli ho. Táto storočná lipa tu zostane ako pamiatka na vašu návštevu možno sto, možno dvesto, možno viac rokov.

Svätý Otče! Úprimne vás pozdravujeme tu v starobylej a staroslávnej Nitre a z celého srdca vás vítame. Otcovia arcibiskupi, otcovia sídelní i pomocní biskupi Slovenska a uprostred nás apoštolský nuncius, ale aj náš rodák kardinál Jozef Tomko.

Svätý Otče! Pozdravujem vás v mene našich slovenských i maďarských veriacich, v mene našich veriacich Rómov i v mene tu prítomných veriacich bratského Poľska na čele s pánom veľvyslancom. Z celého srdca vás pozdravujem za prítomnosti otcov biskupov z Čiech a Moravy na čele s otcom kardinálom z Prahy. Takisto vás pozdravujem za vzácnej prítomnosti otca arcibiskupa z arcidiecézy Newark v Spojených štátoch amerických, ktorý s tu prítomným Dr. Sarauskasom sú našimi veľkými dobrodincami a stoja na čele komisie Ad hoc pre pomoc v strednej a východnej Európe. Takisto vás pozdravujem za prítomnosti bulharského otca biskupa. Celkom osobitne vás pozdravujem v mene našich mladých chlapcov a dievčat z celého Slovenska, ktorým zvlášť patrí toto stretnutie so Svätým Otcom - nástupcom Petrovým. Som rád, že vás môžem pozdraviť za prítomnosti duchovného správcu zboru evanjelickej Cirkvi tu v Nitre.

Celkom osobitne by som chcel vyzdvihnúť vzácnu prítomnosť našich štátnych pred-staviteľov - prezidenta Slovenskej republiky s manželkou, predsedu slovenského parlamentu takisto s manželkou a sprievodom i predsedu vlády Slovenskej republiky s manželkou a deťmi, s ministrami a ich sprievodom. Sú tu i predstavitelia kultúrnych a iných slovenských inštitúcií, a tu by som chcel zvlášť vyzdvihnúť prítomnosť niekoľko sto príslušníkov slovenskej armády.

Svätý Otče, pozdravujem vás z celého srdca aj v mene našich chorých Rodiny Nepoškvrnenej, ktorí sú vám takí blízki a známi. Roky a roky sa za vás modlia a obetujú.

Svätý Otče, Nitra vás pozdravuje ako naj-staršie mesto Slovenska. Tu v Nitre bol po-stavený prvý kresťanský kostol celej strednej a východnej Európy roku 829. Po tejto pôde celkom iste, tak ako aj na bratskej Morave, kráčali a tu ohlasovali tajomstvo Kristovo svätí Cyril a Metod, ktorí hlásali evanjelium i českému kniežaťu Bofivojovi. Tu celkom blízko vás, Svätý Otče, sú relikvie sv. Cyrila-Konštantína, ktoré pretrvali 1100 rokov a ctíme si ich v katedrále v Nitre. Písomné dielo sv. Cyrila a Metoda - preklad Svätého písma do staroslovienčiny a bohoslužobné knihy položil pri ich návšteve v Ríme roku 867 váš dávny predchodca Hadrián II. na oltár v chráme Panny Márie Ad praesepe (K jasličkám).

Ďalší váš dávny predchodca, pápež Ján VIII., ustanovil tu v Nitre roku 880, ešte za života svätého Metoda, diecézu, prvú diecézu v celom priestore od Mníchova po Novosibirsk, ktorej metropolitom bol arcibiskup svätý Metod.

Kresťanstvo sa z týchto miest Veľkej Moravy šírilo na všetky strany medzi Slovanmi. Nitra mala okolo roku 1000 čulé styky viery s vaším milovaným Krakovom, tu v Nitre žil a bol pochovaný svätý Svorad, pochádzajúci z poľskej Tropie. Aj jeho vzácne relikvie, spolu so sv. Benediktom, sú tu, Svätý Otče, blízko vás. Prechovávame ich tisíc rokov v nitrianskej katedrále.

Svätý Otče, kresťanstvo posväcovalo náš národ 1100 rokov, preniklo do našich rodín a obcí, z neho vyrástli naše chrámy, Cirkvi patria naši svätci, počnúc od svätého Gorazda, z evanjelia sa rozvíjala naša kultúra a celý náš život. Tisíc rokov sme spojení s Rímom a s Petrovými nástupcami, a to aj naši bratia východného obradu. Cirkev bola učiteľkou a matkou Slovenska, Panna Mária Sedembolestná bola vždy našou ochranou.

Posledných päťdesiat rokov života sme prežili v prenasledovaní, a to v prenasledovaní veľmi tvrdom, ako ste to povedali v Bratislave na letisku, ale milosťou Božou sme zostali verní viere a Pánovej Cirkvi. Po spustošení, ktoré spôsobil neúprosný ateizmus, sme roku 1989 začali všetko znova budovať, od 1. januára 1993 v samostatnej Slovenskej republike. Je u nás, Svätý Otče, mnoho vernosti i nadšenia, najmä medzi našimi mladými ľuďmi, ale aj po všetkých obciach a mestách nášho Slovenska. Žiaľ, pustošenie ateizmu poznačilo dve generácie národa - takmer nás všetkých. Potrebujeme prehlbovať svoju vieru, vieru v tajomstvo Ježiša Krista a v tajomstvo jeho Cirkvi. Potrebujeme sa prehlbovať v oddanosti Božej Cirkvi, hlbšie chápať jej tajomstvo v Kristovi, jej ustanovenie na Skale - Petrovi a na apoštoloch a ich nástupcoch - biskupoch. Potrebujeme väčšiu a hlbokú jednotu vo viere. Potrebujeme hlbokú úctu k človekovi, potrebujeme svornosť a potrebujeme spoluprácu. Preto sme sa zhromaždili aj okolo vás, Svätý Otče, ako okolo

Petra - Skaly. Vy už svojou prítomnosťou nás zjednocujete v Kristovi a posilňujete nás v láske a v jednote k jeho Cirkvi. Kristus, Redemptor hominis, nám roku 1989 v slobode otvoril brány nádeje. Svätý Otče, posilnení vašou prítomnosťou, sprevádzaní vašou modlitbou a vašimi darmi, chceme poslúchnuť všetky vaše výzvy i vašu výzvu poslednú: chceme s Božou pomocou prekročiť prah nádeje a tak ísť v ústrety tretiemu tisícročiu aj na našom Slovensku, keď si budeme pripomínať najväčšiu udalosť tejto zeme - príchod Ježiša Krista, v ktorom jedinom vidíme záchranu sveta, záchranu svojho národa, záchranu nášho štátu i našich životov. Svätý Otče, žehnajte nás!

Prv než Svätý Otec začal svoj príhovor, nasledovali čítania zo Svätého písma, ako i krátke modlitby a piesne v podaní 1200- členného speváckeho zboru z rôznych častí Slovenska. Za všetkých mladých ho pozdravili dvaja zástupcovia:

Mládenec: Svätý Otče, v tejto zázračnej chvíli sa chcenie poďakovať nášmu nebeskému Otcovi za to, že ste tu dnes s nami, a vyjadriť úprimnú radosť našich sŕdc za mladých ľudí celého Slovenska.

Dievča: Vaša prítomnosť dokazuje veľkú lásku k nám mladým a porozumenie pre naše problémy. Ukazujte nám jedinú pravú cestu životom, cestu evanjelia, bezhraničnej dôvery v Krista a k jeho Cirkvi.

Mládenec: Chceme sa v tejto vzácnej chvíli spolu s vami modliť, cez vaše slová počúvať Krista, nášho Dobrého Pastiera, aby sme dokázali žiť ako Boží synovia a dcéry a plniť svoje poslanie v Cirkvi a vo svete.

Dievča: Veríme, že vašu dôveru, ktorú do nás vkladáte, nesklameme.

 

Potom sa ujal slova Svätý Otec a všetkých prítomných pozdravil:

Nezamieňajte si slobodu s individualizmom Nejestvuje pravá sloboda bez lásky k iným

 

Príhovor Svätého Otca mládeži

Pochválený buď Ježiš Kristus!

Zdravím pána prezidenta Slovenskej republiky Kováča, zdravím pána predsedu slovenského parlamentu Gašparoviča a zdravím pána predsedu slovenskej vlády Mečiara a všetkých vzácnych hostí. Zdravím vás, drahí mladí priatelia, zdravím vás. [Teraz vám niečo poviem po poľsky, dúfam, že mi budete rozumieť. My sa dažďa nebojíme! Nebojím sa dažďa, lebo neprší, ale nedávno som bol na Morave, v Olomouci, tam bolo počasie iné ako tu dnes.

Tam, na Svatom kopečku, mohli mladí ľudia povedať: My sa dažďa nebojíme! A čo môžete povedať vy tu, v Nitre? My sa slnka nebojíme, my sa slnka nebojíme!]

Drahí mladí priatelia! V evanjeliovom úryvku, ktorý sme práve dočítali, sme počuli o istých Grékoch, ktorí chceli vidieť Ježiša. Grékmi boli aj svätí solúnski bratia Cyril a Metod. Vďaka ich apoštolskej horlivosti Duch Svätý zavial semeno evanjelia do vašej zeme, kde vaši predkovia prejavili túžbu poznať Krista. [My sa vetra nebojíme.] Túto túžbu vyjadril knieža Rastislav prostredníctvom poslov vyslaných do Konštantinopolu. Svätí bratia potom siali do tejto brázdy, zasvätiac svoj život sadeniu a rastu Božieho kráľovstva.

Vy, mládež tejto krajiny, ste novou úrodou na Božom poli. Tou úrodou, ktorej korene siahajú do čias evanjelizácie svätých solúnskych bratov. Buďte ich dôstojnými pokračovateľmi! Prijmite túto výzvu a zasväťte sa veľkodušne dielu novej evanjelizácie. Budujte most medzi druhým a tretím kresťanským tisícročím. [Zdá sa, že ste spokojní.]

Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v celej stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku 828 pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Preto som túžil navštíviť Nitru. [Prvý deň.] Ešte za života svätého Metoda tu bola zriadená diecéza. Katedrálny chrám, ktorý sa vypína nad mestom, [ten katedrálny chrám] je jedným z najstarších biskupských sídel medzi slovanskými národmi. [Je starší ako Krakov.] Tu sa narodil Gorazd, „muž vašej krajiny, [Slovák, Slovák] vzdelaný a pravoverný“, spoľahlivý učeník, ktorého si Metod vyvolil za svojho nástupcu.

S pohnutím hľadím na obrysy Zobora. [Zobor je taký kopeček. Kopeček, Svätý Otče, kopeček, plný je mladých ovečiek. Zobor.] Na jeho úpätí stál okolo roku 1000 kláštor svätého Hypolita, kde sa formoval môj krajan svätý Andrej-Svorad a jeho žiak svätý Benedikt, nebeskí patróni tohto mesta a tejto diecézy. [Andrej-Svorad a Benedikt - pustovníci.] Títo a mnohí menej známi hrdinovia viery - myslím napríklad na svätého biskupa Bystríka - sú akoby semená, ktoré padli do úrodnej [nitrianskej] pôdy, do pôdy Kristových ohlasovateľov a odvážnych apoštolov. [Viete, kde je Zakopané? Tam som sa po prvýkrát oboznámil so svätými Andrejom-Svoradom a Benediktom. Boli ste v Zakopanom? Choďte tam. Tu je medzi nami jeden biskup z Ameriky, on má veľa peňazí, keď sa budete slušne správať, tak vás zoberie do Zakopaného.]

Na tejto požehnanej pôde sa dnes stretám s vami, drahí chlapci a dievčatá zo slovenských diecéz. [Z celého Slovenska, z celého Slovenska.]

S láskou vás všetkých pozdravujem spolu s nitrianskym biskupom, kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom a jeho pomocným biskupom Františkom Rábekom. [Kardinál Korec, toto meno veľa hovorí. Veľa hovorí vám na Slovensku, v Čechách i na Morave, v Európe, v celej Cirkvi i na celom svete. Chcem dnes poďakovať Pánu Bohu za svedectvo, veľké svedectvo viery, ktoré nám všetkým dal Ján Chryzostom Korec, prenasledovaný za svoju vieru, väznený. Všetko to opísal vo svojich pamätiach. Chceme sa za to dnes Pánu Bohu poďakovať. Vy, mladí, ďakujte Pánu Bohu za to svedectvo, lebo vďaka nemu ste tu dnes, s veľkou odvahou vyznávajúc svoju vieru... ani dažďa, ani slnka sa nebojíte!]

Pozdravujem aj všetkých prítomných biskupov a všetkých vašich kňazov [a všetkých rehoľníkov a rehoľnice]. Pozdravujem mládež zo susedných krajín: Čiech a Moravy, Rakúska, Maďarska, Poľska, ako aj mladých Rómov. Som rád, že sú tu medzi vami aj tí, čo si konajú vojenskú službu [vojaci, vojaci]. Osobitný pozdrav posielam tým, čo pre rozličné dôvody a príčiny nemohli prísť a sú duchovne s nami spojení.

Drahí chlapci a dievčatá, aj vy túžite „vidieť Krista“ ako Gréci z prečítaného evanjelia. Kristus, Boží Syn a Vykupiteľ človeka, naplno odpovedá na najrýdzejšie túžby ľudského srdca. On prišiel, aby sme „mali život v hojnosti“ (porov. Jn 10, 10). On má „slová večného života“ (Jn 6, 68). On je „cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6).

Mnohí z vás sú o tom presvedčení. Mnohí aj osobne draho platili za vernosť Kristovi. Iní azda bližšie nemohli poznať Krista a Cirkev, lebo im v tom prekážali, a dnes si kladú veľa otázok o viere. Iní zostávajú naďalej nerozhodní, neistí a riskujú, že podľahnú klamlivému vábeniu chvíľkových a nestálych náuk.

V evanjeliu čítame, že Gréci sa obrátili na Filipa, jedného z Dvanástich, lebo chceli poznať Krista. Pán Ježiš zveril autentické svedectvo o svojom učení apoštolom. Pamätáte si, čo sa stalo, keď počuli jeho slová? Mnohí učeníci ho zanechali. On sa pýtal Dvanástich: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý“ (Jn 6, 68-69) čiže Mesiáš. [Ty máš slová večného života.] Pán Ježiš sám zdôraznil, že toto Petrovo vyznanie viery bolo darom nebeského Otca. A práve na tejto viere bola postavená Cirkev (porov. Mt 16, 16-18). Za Petrovu vieru sa Pán Ježiš modlil, aby mohol posiľňovať svojich bratov (porov. Lk 22, 32). [Včera bol práve veľký sviatok, sv. Petra a Pavla. A dnes si spomíname na mučeníkov Cirkvi v Ríme, osobitne na tých, ktorí vydali svedectvo viery za Nera, ale nielen za neho. Čítali ste niekedy knihu Quo vadis? Henryk Sienkiewicz to tam všetko pekne opísal.]

Práve preto Petrov nástupca navštevuje cirkvi v rôznych častiach sveta. Dnes je tu, medzi vami. A vy ste prišli ku mne s túžbou podobnou túžbe Grékov, ktorí sa obrátili na apoštola Filipa slovami: „Chceme vidieť Ježiša.“ Áno, drahí moji, opravdivé poznanie Ježiša je možné iba v spoločenstve s nástupcami apoštolov, zjednotenými v tej istej viere s Petrovým nástupcom. „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky“ (Hebr 13, 8). Osvojte si apoštolskú vieru Cirkvi! Zotrvajte v jednote s vašimi duchovnými pastiermi. Počúvajte ich, stretajte sa s kňazmi vo farnosti i v škole. Pod ich vedením hlbšie poznávajte Ježiša Krista. Buďte vytrvalí v počúvaní Božieho slova, v modlitbe, v prijímaní sviatostí, predovšetkým sviatosti Eucharistie a pokánia. [Budeme, budeme chodiť na svätú spoveď.] Toto opakujem mladým v každej krajine, najmä na svetových stretnutiach mládeže, a dnes to opakujem vám, slovenskí priatelia [mládež zo Slovenska. A svetové stretnutia mládeže boli: v Ríme, Buenos Aires, Santiago de Compostela, na čenstochovskej Jasnej hore, v Denveri a naposledy v Manile na Filipínach. Či tam bol pán kardinál Korec, neviem, ale bol tam pán kardinál Vlk. Videl som ho na vlastné oči. Nasledujúce bude v Paríži a ešte predtým v Lorete. Buďte vytrvalí v počúvaní Božieho slova.]

Keď je viera autentickým osobným prijatím Krista a jeho evanjelia, nevyhnutne sa vteľuje do života. Hovorí to sám Pán Ježiš: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo“ (Jn 14, 23). Zachovávať Pánovo slovo značí uskutočňovať poslanie, ktoré sme dostali. O tejto skutočnosti sme meditovali v Manile s mladými, ktorí prišli z celého sveta. Viedli nás pritom slová, ktoré povedal

vzkriesený Pán apoštolom: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“ (Jn 20, 21). Toto poslanie sa týka každého kresťana, [každého z nás], každého z vás. Nitra bola strediskom silného misijného hnutia. [Manila - Nitra, a z Nitry do Paríža. Keď to bude potrebné, pomôže vám biskup z Ameriky.] Vám, drahí mladí priatelia, dávam za úlohu oživiť to niekdajšie nadšenie. Pán Ježiš vám dôveruje. Cez vás chce prísť do každého spoločenského prostredia a premeniť ho mocou svojej pravdy a svojej lásky. V tomto poslaní nie ste sami. Je s vami Duch Svätý. Svätý Cyril pred svojou smrťou prosil pre kresťanov tejto krajiny [pre kresťanov tejto krajiny - Slovenska] dar Ducha Svätého slovami: „Vlej im do sŕdc slovo tvojho synovstva.“ [Vlej im do sŕdc slovo tvojho synovstva.] Iba ten, koho vnútorne oživuje Duch Svätý a správa sa ako Božie dieťa, môže byť semenom nového života. Otvorte sa teda, drahá mládež, tomuto Božiemu dychu, tejto účasti na Božom živote a na Božej láske! [Otvorte sa, otvorte sa!] [Veni Creator Spiritus, mentes tuorum visita...] Duch Svätý je Kristov Duch, ktorý oživuje Tajomné telo Cirkvi. Kto chce, aby ho Duch oživoval, musí zostať spojený s Cirkvou. Klame sám seba, kto by sa chcel v mene Ducha postaviť proti Cirkvi. Len toho pohýna Boží Duch, kto miluje Cirkev a pracuje na jej jednote; len ten kráča podľa evanjelia. [Je to tak, je to tak, je to tak... Ešte mám tri strany. My sa slnka nebojíme...]

Drahí priatelia, uvedomte si, aký neoceniteľný je dar, ktorý ste dostali od Boha. Dostal sa k vám po dlhej ceste generácií od čias svätého Cyrila a Metoda. Prijmite ho v zodpovednej slobode a usilovne ho zveľaďujte. [Budeme...] Necúvajte pred radikálnymi požiadavkami evanjelia! (Počúvajte, necúvajte.] Pamätajte, že Boží Duch, ktorý je vo vás, je mocnejší ako duch sveta (porov. 1 Jn 4, 4). S jeho pomocou je možné zachovávať Božie prikázania s radosťou. [Áno, je to tak, je to tak... tak, tak.]

Nezamieňajte si slobodu s individualizmom. Nejestvuje opravdivá sloboda bez lásky k iným. [Je to tak, to znamená amen. Ale ešte nie je „amen“. Bez lásky k iným nejestvuje opravdivá sloboda.] Kresťania žijú slobodu ako službu v presvedčení, že od toho závisí rozvoj pravej civilizácie v Európe a na celom svete. [Je to tak.] Svätý Cyril a Metod s nasadením života odmietli podriadiť vieru mocenským záujmom. Viera vždy chráni pravú slobodu a odsudzuje fyzické i morálne otroctvo. Fyzické otroctvo je viditeľnejšie ako morálne, ale morálne otroctvo nie je o nič nebezpečnejšie. Jestvuje totiž otroctvo spôsobené inými a otroctvo, ktoré si človek zapríčiňuje sám. Mládež Slovenska, [mládež Slovenska] majte vždy otvorené oči! Nedajte sa opantať ideológiou falošnej slobody, [nedáme, nedáme] ktorá v mene zdanlivého šťastia šíri indiferentizmus a relativizmus a tým pozbavuje svedomie hodnôt, ktoré dávajú životu zmysel. [Indiferentizmus a relativizmus - rozumiete tomu? Učíte sa latinčinu?] Podobne ani na sociálnej rovine neslobodno zamieňať slobodu s nacionalizmom. [Patriotizmus áno, nacionalizmus nie. Stačí sa pozrieť na Juhosláviu, nech nás Pán Boh chráni... patriotizmus áno, nacionalizmus nie.] Rozdielnosť kultúr je bohatstvo, ktoré treba spravovať vo veľkej vzájomnej úcte a v opravdivej spolupráci. Odvrhnite pokušenia násilia a rasizmu. Buďte tvorcami pokoja, dialógu a solidarity. [Indiferentizmus, relativizmus, nacionalizmus, rasizmus - to sú slová našej doby.]

Pohotovo a veľkodušne odpovedajte na Kristovo volanie. Buďte pohotoví predovšetkým vy, mladí priatelia, ktorí ste dostali dar povolania na kňazský alebo rehoľný život. Drahí seminaristi, drahí novici a novicky, svedomite sa pripravujte na svoju službu Pánovi a bratom podľa príkladu svätého Cyrila a Metoda. Pripravujte sa aj vy, chlapci a dievčatá, povolaní na manželstvo a rodinný život. Aj toto povolanie je nádherné. Učte sa od Krista pravej láske; je to láska náročná, nehľadá sebecký pôžitok, ale je otvorená pre sebadarovanic. S takouto vnútornou dispozíciou budete schopní vytvoriť rodiny, ktoré budú opravdivými svätyňami lásky. Rodiny, ktoré prijímajú ľudský život a chránia ho od jeho počiatku až po prirodzené ukončenie.

Mnohí z vás sa pripravujú na prácu a na určitú úlohu v spoločnosti. Iní už pracujú. Pracujte vždy usilovne a na odbornej úrovni. Zostaňte pritom verní kresťanskej morálke. Ochotne poslúžte aj v občianskej i politickej oblasti a nikdy nestraťte zo zreteľa spoločné dobro. Ako možno v tejto chvíli nespomenúť tých mladých ľudí, na ktorých doliehajú všelijaké ťarchy: nezamestnanosť, choroba, invalidita, znechutenie?! Kristus, ktorý vzal na seba kríž, aby nás oslobodil od hriechu, je mimoriadne blízko tomu, kto nesie ťarchu kríža, a posilňuje ho v skúškach svojím Duchom.

Moji drahí, Kristus sa nám aj dnes prihovára: „Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje“ (Jn 12, 26). A na našu útechu dodáva: „Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec“ (Jn 12, 26). Toto sa už splnilo na svätom Cyrilovi a Metodovi a na toľkých iných svätých aj v slovanskej jazykovej oblasti: Otec ich poctil. A o dva dni sa to splní na troch košických mučeníkoch, keď ich vyhlásim za svätých pre celú Cirkev. Nasledovali Krista a nebeský Otec ich poctí pred celým svetom. [To bude v Košiciach. Tu sedí nový arcibiskup z Košíc. Už mi toho veľa neostalo, už končím. A zajtra začínam znovu.]

Sme schopní uveriť Kristovmu slovu? [Áno.] Sme schopní prijať jeho požiadavky, ísť za ním a slúžiť mu? [Áno.] Hej, dobre vieme, že je to možné iba v Duchu Svätom. Prosím všemohúceho Boha za každého z vás a za všetkých mladých ľudí, ktorí bývajú v tejto krajine pod Tatrami: „Vlej do nich, Pane, slovo tvojho synovstva“ [...nie otroctva. Synovstva. A do Tatier chodíte, aj sa lyžujete? Poznáte otca Stanislava, on mi povedal, že som prekročil už čas. Ešte sa pomodlíme.]

 

 

Šaštín  1. 7. 1995

V tomto chráme, v Máriinom dome, každý obyvateľ Slovenska nech sa cíti ako vo vlastnom dome

Homília Jána Pavla II. v Šaštíne

 

„Ty si Mať dobrotivá, patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna.“

Takto spievajú pútnici, keď prichádzajú do Šaštína z celého Slovenska a pozdravujú Božiu Matku, svoju patrónku. Podobne ju pozdravujú aj poľskí pútnici v Čenstochovej: „Ty si veľká sláva nášho národa!“

Drahí bratia a sestry, tu v Šaštíne je národná svätyňa Slovenska. Dnes do tejto baziliky prichádza pápež ako pútnik hneď na začiatku svojej apoštolskej návštevy.

Táto svätyňa si pamätá veľa pokolení pútnikov, ktorí sem prichádzali zo všetkých končín vašej krajiny, a uchováva spomienku na všetko, čo úzko súvisí s ich životom: na radosť, na smútok a utrpenie, ktoré nechýbali vo vašich dejinách, ako nechýbajú v živote nijakého človeka a nijakého národa na zemi. Je dobre, keď má človek niekoho, s kým sa môže podeliť o radosti a žiale. Je dobre, keď máte vo vašej veľkej slovenskej rodine Matku, ktorej možno dôverovať a zveriť jej všetky bolesti a nádeje. Na tomto mieste ju uctievate ako Sedembolestnú, ako Matku, ktorej srdce bolo pod krížom prebodnuté siedmimi mečmi bolesti, ako to zdôrazňuje tradícia.

Je prozreteľnostné, že práve toto je mariánska svätyňa vášho národa, chrám, do ktorého putuje celé Slovensko. Vaši predkovia tu hľadali posilu v životných ťažkostiach. Hľadali tu posilu v časoch poznačených utrpením.

Šaštínsku svätyňu môžeme vo svetle dnešnej liturgie pripodobniť k jeruzalemskému Večeradlu. Večeradlo bolo miestom, kde Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu. Bolo aj miestom, kde apoštoli po nanebovstúpení zotrvávali na modlitbách spolu s Pannou Máriou, Ježišovou matkou. Táto dnešná liturgia nám chce povedať, že tu, na tomto mieste, sa Panna Mária modlí s nami. Tu jej nepredkladáme iba my svoje modlitby, prosby, vďaky a odprosenia, ale predovšetkým ona sa modlí s nami, ako sa modlila s apoštolmi v očakávaní Turíc. A toto očakávanie v modlitbe bolo zavŕšené zoslaním Ducha Svätého, ktorý spočinul na apoštoloch zhromaždených vo Večeradle a premenil im srdcia. V sile tejto premeny sa z ustráchaných ľudí stávajú odvážni svedkovia, odhodlaní plniť úlohu, ktorú im zveril Kristus.

A hneď na Turíce začínajú v Jeruzaleme plniť svoje apoštolské poslanie. Čo to znamená pre nás tu zhromaždených, pre vás, ktorí ste prišli do Šaštína z rozličných častí Slovenska?

Panna Mária nás tu prijíma do toho istého spoločenstva modlitby, ktoré spolu s ňou vytvorili apoštoli v jeruzalemskom Večeradle, a v tomto spoločenstve sa modlí s nami za obrátenie našich sŕdc. Veď mariánske svätyne sú naozaj miestami duchovnej premeny, miestami obrátenia. Skúsenosť ukazuje, že sú to miesta, kde sa ľudia najčastejšie vracajú k sviatosti pokánia, aby začali v matkinom dome nový život a vrátili sa duchovne obnovení.

Ako pastier celej Cirkvi chcel by som sa dnes v Šaštíne osobitne poďakovať Sedembolestnej Panne Márii za túto premenu ľudských sŕdc. A súčasne so zreteľom na nové časy a nové duchovné potreby ľudí, ktorí obývajú túto krajinu, chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska. Zvlášť jej odporúčam mladú generáciu, všetkých trpiacich a všetkých, čo hľadajú pravdu. Odporúčam jej celý váš národ, ktorý nedávno prekročil prah samostatnosti, po ktorej ste tak dlho túžili. Ako nezávislý národ môžete pri vstupe do šaštínskej mariánskej svätyne s ešte väčšou radosťou spievať: „Ty si Mať dobrotivá, patrónka ľútostivá, oroduj vždy za náš národ u svojho Syna.“

Na mnohých miestach sveta a veľa ráz cez rok sa ohlasuje stať Evanjelia sv. Jána, ktorá predstavuje Pannu Máriu pod krížom. Takými miestami sú hlavne mariánske svätyne, kde sa vždy znova aktualizuje toto evanjelium. „Keď Ježiš z výšky kríža videl svoju matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: ,Žena, hľa, tvoj syn.‘ Potom povedal učeníkovi: ,Hľa, tvoja matka.* A od tej chvíle si ju učeník vzal k sebe“ (porov. Jn 19, 25-27).

Ježiš Kristus nás učil volať Boha „Otec“, ako to robil on. Týmto spôsobom sa obraciame na Neviditeľného, ktorý je na nebesiach a súčasne objíma celé stvorenie: „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje.“ Túto modlitbu nás naučil Ježiš Kristus, jednorodený Syn nebeského Otca, pravý Boh. A zhrnul do nej to najdôležitejšie, čo človek môže a má povedať nebeskému Otcovi.

Podobne nás ten istý Kristus ako pravý človek naučil obracať sa na jeho pozemskú matku slovami, ktoré našli svoje definitívne potvrdenie vo chvíli jeho smrti na kríži: „Žena, hľa, tvoj syn.“ Panna Mária ich prijíma z hlasu a zo srdca ukrižovaného Ježiša. Vzťahujú sa priamo na apoštola a evanjelistu Jána, ktorý je tam spolu s ňou pod krížom. Jemu Kristus hovorí: „Hľa, tvoja matka.“

Ale tie slová majú aj širšiu platnosť. Kristus, Syn Boží a syn Panny Márie, zjavuje v hodine svojej smrti pravdu o všeobecnom materstve svojej matky ako matky všetkých ľudí. Apoštol Ján stojí pod krížom, aby zastupoval nás všetkých. A my môžeme v slovách, ktoré Kristus povedal Jánovi, nájsť tú istú pravdu o Máriinom materstve, ako bola odovzdaná jemu. Odvtedy jej môžeme vravieť „Matka moja“ a „Matka naša“. „Matka moja“ - ako jednotlivci; „Matka naša“ - ako spoločenstvo. Celé národy ju môžu volať Matka, tak ako to robíte vy, keď jej zverujete každý svoj deň.

Potvrdením toho sú záverečné slová dnešného evanjelia: „Učeník si ju vzal k sebe“ ako vlastnú matku (porov. Jn 19, 27). Ona bude bývať s ním ako matka so synom. Tento detail, zachytený v Evanjeliu podľa sv. Jána, je dôležitý aj pre vás, ktorí voláte Pannu Máriu „Matka“. Ona túži, aby ste ju prijali do svojho domu, do každého slovenského domu, do celého života vášho národa.

Veď čo predstavuje táto šaštínska svätyňa, ak nie skutočnosť, že Panna Mária, matka Slovákov, býva v tomto jedinečnom dome, v ktorom sa všetci synovia a dcéry vášho národa cítia ako v matkinom dome? Tu, [v Šaštíne], chce Panna Mária, Kristova Matka, „byť pre vás matkou“. Chce, aby ste boli voči nej veľmi úprimní a jednoduchí. Tu je jej príbytok a vďaka tomu, že na vašej slovenskej zemi stojí dom Božej Matky, nik z vás nie je bez domova. Sem môže prísť každý a môže sa cítiť ako v matkinom dome.

Dnešnou návštevou šaštínskej svätyne sa pápež chce osobitne poďakovať Božej Matke za tento rodinný domov, v ktorom sa môžu všetci obyvatelia Slovenska, všetci veriaci, bez ohľadu na svoju národnú príslušnosť, cítiť ako doma a zveriť sa láske Matky, ktorá ich tu stále čaká, aby ich vypočula, pochopila a posilnila.

Mária, Matka Kristova a Matka Cirkvi i naša Matka, oroduj za nás!

 

Cirkev musí byť jasným vzorom nezištnej služby dialógu a silného morálneho vplyvu

Príhovor k členom Konferencie biskupov Slovenska v Šaštíne 1. júla 1995

Ctihodní bratia biskupi!

Pozdravujem vás s veľkou radosťou a láskou pri tomto mojom prvom stretnutí s novou Konferenciou biskupov Slovenska, zriadenou po udalostiach, ktoré pomohli vášmu národu k samostatnosti. Ide o skutočnosť, na ktorú s údivom hľadí svet, lebo Česi a Slováci vedeli vyriešiť svoje problémy cestou dialógu, pokoja a demokracie, a tak sa stali vzorom pre mnohé národy trápené krvavými konfliktnú. V tisícročných dejinách vašej krajiny sa tak začala nová etapa, v ktorej má Konferencia biskupov Slovenska dôležitú úlohu. Má prostredníctvom obnoveného evanjelizačného úsilia a podporovania pravých ľudských hodnôt konkrétnym spôsobom svedčiť o láske Cirkvi k národu.

„Keďže Cirkev má,“ ako nám pripomína II. vatikánsky koncil, „nadviazať dialóg s ľudskou spoločnosťou, uprostred ktorej žije, je predovšetkým úlohou biskupov ísť medzi ľudí, nadviazať s nimi dialóg a rozvíjať ho. Aby však pri týchto blahodarných rozhovoroch bola vždy pravda spojená s láskou a rozum s láskavosťou, musia vynikať jasnosťou reči, spojenou s poníženosťou, vľúdnosťou a potrebnou obozretnosťou, ktorú však má sprevádzať dôvera, lebo ňou sa buduje priateľstvo a zbližujú sa srdcia“ (Christus Dominus, č. 13).

Podľa príkladu svätých bratov Cyrila a Metoda, evanjelizátorov slovenského národa, je vaša biskupská konferencia povolaná byť hybnou silou jednoty celého kresťanského spoločenstva. V tomto citlivom štádiu upevňovania a rastu vašej vlasti, ktorá vždy nachádzala základný prvok svojej identity v kresťanských hodnotách, čakajú vašu cirkev nové a náročné úlohy. Má sa ukázať ako jasný a príkladný vzor nezištnej služby, dialógu, lásky k najbiednejším a silného morálneho vplyvu, aby tak prispela k utváraniu budúcnosti dôstojnej človeka.

Otvorenie hraníc, nové podmienky slobody a demokracie, rozšírená možnosť výmeny informácií prinášajú k vám spolu s nepochybnými výhodami aj nové ťažkosti pre veriacich ľudí a pre usporiadané občianske spolužitie. Preto ako ste pomáhali svojmu ľudu odrážať útoky ateistického komunizmu, tak sa teraz usilujte poskytovať mu primerané prostriedky, ktoré by ho posilnili proti nepriateľom dneška: proti prehnanému subjektivizmu, praktickému materializmu, náboženskej indiferentnosti, konzumizmu, sekularizmu a hedonizmu. Aj pre vaše cirkevné spoločenstvá „nadišla hodina začať novú evanjelizáciu“ (Christifideles laici, č. 34). Tá spočíva predovšetkým v ohlasovaní Krista, Vykupiteľa človeka, a jeho „nepochopiteľného bohatstva, ktoré nemôže nijaká kultúra a nijaká epocha vyčerpať a ku ktorému môžeme my ľudia vždy prichádzať, aby sme sa obohatili“ (Insegnamenti di Giovanni Paolo II, XV/2, s. 318). Lebo „niet opravdivej evanjelizácie, ak sa neohlasuje meno, učenie, život, prisľúbenia, kráľovstvo a tajomstvo Ježiša z Nazareta, Božieho Syna (Evangelii nuntiandi, č. 22).

Vzhľadom na nové požiadavky súčasného sveta je však potrebné, aby ohlasovanie evanjelia oživoval a podporoval nový zápal ducha. Tento zápal má viesť k hodnovernejšiemu kresťanskému štýlu života a k trvalému úsiliu podávať vhodnými metódami a spôsobmi vyjadrenia večnú mladosť spásneho posolstva v úplnej vernosti pokladu viery. Tak sa evanjelium stane pre váš ľud orientačným bodom, opravdivou dušou jeho kultúry a rozhodujúcim faktorom jeho civilizácie. Konkrétne „je nevyhnutne potrebné“, ako som spomenul v apoštolskej exhortácii Christifideles laici, „obnoviť všade kresťanský podklad ľudskej spoločnosti. Podmienkou toho však je obnovenie kresťanského podkladu samotných cirkevných spoločenstiev“ (č. 34).

Nová evanjelizácia sa teda týka aj života vašej cirkvi, ktorá je povolaná v zmenených okolnostiach k novej vernosti a k obnovenej láske ku Kristovi. Ako pripomína apoštolská exhortácia Evangelii nuntiandi, aby Cirkev bola „evanjelizujúcou, začína evanjelizovať samu seba... Potrebuje stále načúvať tomu, čo má veriť, dôvodom svojej nádeje a novému prikázaniu lásky. Ako Boží ľud, ponorený do sveta a často pokúšaný modlami, potrebuje stále počúvať o „veľkých Božích skutkoch“, ktoré ju obrátili k Pánovi, a potrebuje, aby ju Pán znova zvolával a zhromažďoval. Jednoducho to znamená, že potrebuje byť stále evanjelizovaná, ak si má zachovať sviežosť, zápal a silu na ohlasovanie evanjelia“ (č. 15).

Nová evanjelizácia vyžaduje obnovu úsilia o svätosť, nový štýl spoločenstva, intenzívnejšiu lásku k evanjeliu a zreteľnejšiu prítomnosť v živote vášho ľudu. Obnovené ohlasovanie evanjelia - dielo celého Božieho ľudu - má svoje ťažisko v miestnej cirkvi a vo farnosti, ktorá je jej „bezprostredným a viditeľným prejavom“ a „posledným vymedzením“ (Christifideles laici, č. 26). Preto treba aj vo vašej krajine vynaložiť všetko úsilie na to, aby táto „starobylá a dôstojná štruktúra“ - farnosť - bola podnietená k „rozhodnejšej obnove“. Prijaté, slávené a dosvedčované Božie slovo sa tak zameria s obnoveným misionárskym nadšením na svet mladých, na rodinu, školu i celú spoločnosť a všetko prekvasí a oživí silou a svetlom evanjelia.

Okrem farnosti treba povzbudzovať a podporovať laické hnutia a združenia uznané cirkevnou autoritou a rozšírené aj v iných častiach sveta. Keďže pôsobia predovšetkým v prostredí, ktoré je ťažko prístupné riadnej pastorácii, prispievajú svojou charizmou, svojou živosťou a svojou horlivosťou k čoraz konkrétnejšiemu a živšiemu ohlasovaniu evanjelia a k obnove pastoračnej činnosti miestnej cirkvi.

Ctihodní bratia biskupi, pre dobrý výsledok novej evanjelizácie budú rozhodujúce dve pastoračné úlohy, ktoré sa už úspešne rozbiehajú vo vašich diecézach: formácia kléru a príprava laikov. Po rokoch izolácie a nemožnosti dostať sa k normálnym prostriedkom a nástrojom obnovy, ktoré ťažko doliehali na mnohých kňazov, treba dať absolútnu prednosť ich trvalej formácii nielen preto, aby si vyplnili niektoré medzery, ale predovšetkým preto, aby ste ich pripravili na nové pastoračné úlohy, a tak nasmerovali ich energie a duchovné bohatstvo, nahromadené v rokoch prenasledovania, na nové misionárske ciele.

Na prvom mieste im treba pomôcť poznať dôležité dokumenty II. ekumenického vatikánskeho koncilu, ktorý bol centrálnou udalosťou kresťanských dejín v našom storočí, aby naplno prijali veľké koncilové intuície ako milosť a ako nenahraditeľný nástroj na ohlasovanie evanjelia v súčasnej spoločnosti.

Na dosiahnutie týchto cieľov treba zamerať normálne formačné prostriedky, ako sú duchovné cvičenia a duchovné obnovy, obnovné stretnutia na štúdium teológie a pastorálky, porovnávanie skúseností získaných inde na podnietenie spirituality spoločenstva a štýlu pastoračnej spoluzodpovednosti. Nie menej dôležitá je príprava budúcich kňazov. S veľkou radosťou konštatujem, že vo vašej krajine vzrastá počet seminaristov: svedčí to o životnosti a mladistvosti vašich cirkví a je to sľubný znak nádeje do budúcnosti.

Tento rozkvet povolaní vás zaväzuje prispôsobiť formáciu a štruktúru seminárov smerniciam Koncilu a neskorším dokumentom Cirkvi, aby sa potrebná pedagogická citlivosť spájala s vernosťou základným zásadám každej seminárskej formácie, ktorými sú správna náuka, solídna spiritualita a pastoračné zameranie.

Nová evanjelizácia ako dielo celého kresťanského spoločenstva vyžaduje aj veľké úsilie pri formovaní laikov. Keďže boli vylúčení zo sľubného obdobia zaangažovanosti laikov, ktoré otvoril v celej Cirkvi II. vatikánsky koncil, čakajú na pomoc, aby dohonili stratený čas. Starostlivosť o nich musí byť stredobodom vašej pastoračnej starostlivosti. Keďže sú na základe krstu a birmovania plnoprávnymi členmi Božieho ľudu, treba ich stále viac zapájať do prorockého, kňazského a kráľovského poslania celej Cirkvi, aby účinne prispievali k inkulturácii viery v rámci nových perspektív, ktoré sa otvárajú vo vašej krajine. Treba im poskytnúť všestranné možnosti formácie, aby si plne uvedomili evanjeliové požiadavky vďaka čoraz živšiemu vedomiu svojej zodpovednosti. Veď formácia laikov privádza ku kresťanskej obnove rodín, kultúry, školy, sveta práce, politiky a celej spoločnosti. Základom kresťanskej formácie laikov je život modlitby, duchovné vedenie a nadovšetko organická a systematická katechéza, ktorá musí sprevádzať každý vek ľudského života, počnúc obdobím školskej výchovy, ktorá je základom každého nasledujúceho rozvoja. V tomto smere bude veľkou pomôckou Katechizmus katolíckej Cirkvi, „bezpečný, autentický a smerodajný text na vyučovanie katolíckej náuky a predovšetkým na zostavovanie miestnych katechizmov“ (apoštolská konštitúcia Fidei depositum, č. 4). Osobitnú pozornosť treba venovať katechéze dospelých, ktorá je ústredným problémom súčasnej pastorácie a „hlavnou formou katechézy, lebo sa obracia na osoby, ktoré majú najväčšiu zodpovednosť a schopnosť žiť kresťanské posolstvo v jeho naplno rozvinutej podobe“ (Catechesi tradendae, č. 43). Je potrebné, aby kresťanské spoločenstvo vedelo na tento cieľ zriadiť miesta uspôsobené na katechézu a systematickým ohlasovaním Božieho slova obnoviť tradičné náboženské prejavy ľudu.

Netreba zabúdať, že prvým a najdôležitejším miestom katechézy je rodina a že jej treba dať privilegované miesto v pastoračnej starostlivosti. Mojim slovám o formácii laikov by niečo chýbalo, keby som sa nezastavil a nepovedal, aká dôležitá je formácia vzdelaných kresťanských laikov. Posilňovaní hlbokou vierou majú si dôkladne osvojiť bohatstvo tradície, v ktorom je obsiahnutá akoby duša národa, aby boli schopní otvoriť sa súčasným požiadavkám a začleniť ich do nových syntéz univerzálnych hodnôt, ktoré sú základom autentického humanizmu. To je úloha opravdivej kultúry.

A preto možno povedať, že kultúra vytvára národ. Budúcnosť národa sa pripravuje vo vyhni dialógu v oblasti kultúry medzi jeho najlepšími synmi. Preto je veľmi dôležité vytvoriť vhodné podmienky na postavenie mosta medzi bohatstvom ľudskej a kresťanskej tradície a perspektívami, ktoré sa otvorili výdobytkami nášho veku, ako aj - v súčasnosti - medzi antickou klasickou kultúrou a novou vedeckou kultúrou, medzi prínosom modernej kultúry a večným posolstvom evanjelia. To je požiadavka, pred ktorou Cirkev nemôže zostať indiferentná. V súvislosti s kvalifikáciou laikov netreba napokon zabudnúť ani na ich formáciu pre sociálnopolitické úlohy vhodným šírením a štúdiom sociálnej náuky Cirkvi. Náležite formovaní katolícki laici majú totiž vniesť evanjeliové posolstvo do každého spoločenského prostredia, vrátane politickej sféry. Biskupi sú zasa povolaní vnášať svetlo do svedomia veriacich a ľudí dobrej vôle tak, že im predkladajú etické zásady, ktoré sú základom pravej demokracie, ktorá rešpektuje dôstojnosť človeka a jeho ľudské i kresťanské povolanie. Je tiež úlohou biskupov pričiňovať sa, aby v živote spoločnosti prevládlo úsilie o spoločné dobro, o svornosť a o zmierenie.

Vo vašej republike žijú okrem Slovákov aj katolíci iných národnostných skupín: Česi, Rómovia a vo veľkom počte Maďari. Viem o tom, ako horlivo sa staráte o zaistenie podmienok pre primeranú duchovnú službu týmto veriacim, aby každý z nich mohol chváliť Pána vo vlastnom jazyku.

Vo vašich seminároch sa aj slovenskí kandidáti kňazstva učia maďarský jazyk, aby mohli pastoračné poslúžiť týmto spoločenstvám. Niektorí biskupi dobre poznajú maďarskú kultúru a ovládajú maďarskú reč. Som si istý, že toto úsilie bude pokračovať, aby rástla zhoda a vzájomné porozumenie.

Rozdielnosť jazykov a kultúr nesmie byť nikdy príčinou nesvornosti, ale má sa stať príležitosťou na vzájomné obohatenie. V úsilí, s akým sa Cirkev otvára oprávneným požiadavkám menšinových spoločenstiev, sa ešte zrejmejšie javí rozmer jej katolíckosti. Cirkev sa, samozrejme, nemôže prepožičať nárokom ani manipulácii nijakého nacionalizmu, ale na základe svojej tisícročnej skúsenosti cíti povinnosť rešpektovať práva a povinnosti tak väčšinového spoločenstva, ako aj menšinových spoločenstiev žijúcich v štáte.

Milovaní a ctihodní bratia biskupi! Príchod tretieho tisícročia volá celú Cirkev, aby s novou silou vyznala vieru v jediného Pána a dala súčasnému svetu výraznejšie a konkrétnejšie svedectvo lásky a jednoty.

Vyslovujem spokojnosť s úsilím o obnovu vašich spoločenstiev - ktorého hlavným nástrojom je Desaťročný pastoračný plán a hybnou silou príprava na Veľké jubileum roku 2000 - a zároveň vás povzbudzujem, aby ste s veľkou odvahou pokračovali v začatom diele.

Nech vám svedectvo a príklad vašich svätých patrónov Cyrila a Metoda i žiarivý príklad košických mučeníkov, ktorých zajtra s radosťou vyhlásim za svätých, pomáhajú, aby sa každý váš úmysel a každý váš čin zakladal na čoraz väčšej láske ku Kristovi a na úplnej a nezištnej oddanosti záujmom evanjelia.

Všetkých vás i vaše úlohy a predsavzatia zverujem Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Tieto svoje želania sprevádzam uistením o neprestajnej spomienke pred Pánom a osobitným apoštolským požehnaním.

 

 

Košickí mučeníci, odvážni svedkovia evanjelia, odolali lákaniam a mukám a radšej podstúpili smrť, ako by mali zaprieť vieru a vernosť Kristovi a Cirkvi

Homília Jána Pavla II. v Košiciach 2. júla 1995

 

„Te Deum laudamus, Te Dominum confitemur. Te aeternum Patrem omnis terra veneratur...“

Drahí bratia a sestry, túžim spievať toto Te Deum spolu s vami na slovenskej pôde tu v Košiciach. Veď k tomuto mestu a k tejto cirkvi sa už niekoľko storočí viaže úcta ku košickým mučeníkom. Tak sa vraciame k hymnu Te Deum laudamus, v ktorom vyznávame: „Teba oslavuje slávny zbor apoštolov, teba velebí veľký počet prorokov; teba chváli vznešený zástup mučeníkov.“

Liturgická spomienka na mučeníkov sa zvyčajne spája s červenou farbou. Ambroziánsky hymnus však hovorí o „bielom - candidatus - bielom zástupe mučeníkov“. To má svoj pôvod v knihe Zjavenia, kde apoštol Ján tvrdí, že mučeníci „oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi“ (Zjv 7, 14). Ide o jedinečný odblesk tajomstva vykúpenia, na ktorom má Cirkev účasť prostredníctvom všetkých svätých, ktorí chvália Božie meno.

Keď mám dnes radosť z toho, že môžem tu v Košiciach na Slovensku sláviť liturgiu svätorečenia vašich mučeníkov, chcem spomenúť všetkých svätých, ktorých vaša milovaná krajina poznala za dvanásť storočí svojich kresťanských dejín. Prví v tomto veľkom zástupe sú apoštoli Slovanov svätí Cyril a Metod, ktorí plnili svoje evanjelizačné poslanie predovšetkým na Veľkej Morave a tým dali vznik kresťanstvu tak na Slovensku, ako aj v Čechách. Presvedčivo to potvrdzuje založenie najstaršieho biskupského sídla v Nitre, na ktoré sa viaže spomienka na svätého biskupa Bystríka. Solúnski bratia mali mnoho žiakov, medzi ktorými bol aj svätý Gorazd, syn slovenskej krajiny.

Koniec desiateho storočia je ožiarený pustovníckym životom svätých Andreja-Svorada a Benedikta. Oni pôsobili aj na území južného Poľska, najmä v dnešnej Tarnovskej diecéze. Napokon sa usadili v údolí Váhu na Skalke pri Trenčíne. Ich relikvie sú uložené v Nitre.

Treba tiež pripomenúť, že svätý Vojtech a svätý Ján Nepomucký, hoci sa priamo viažu na českú krajinu, sú veľmi známi aj na Slovensku. To isté možno povedať aj o svätej Zdislave a svätom Jánovi Sarkandrovi, ktorých som nedávno s radosťou kanonizoval v Olomouci na Morave. A isto sú vám drahí aj svätí z blízkeho Maďarska, najmä svätý Štefan a svätá Alžbeta Uhorská.

V širšej perspektíve, ktorú pred nami otvára spoločenstvo svätých, chceme sa dnes zastaviť a osobitne uvažovať o troch košických mučeníkoch. Oni v zložitých okolnostiach na začiatku 17. storočia položili spolu s mnohými inými obeťami vražedného násilia svoj život za Krista a za evanjelium.

Na prvom mieste sa tu stretáme s ostrihomským kanonikom Markom Križinom. Prišiel na Slovensko z rodného Chorvátska, aby ponúkol svoju veľkodušnú pastoračnú službu cirkvi, ktorá sa nachádzala v ťažkostiach pre nedostatok kňazov. Marek Križin podľa príkladu Dobrého pastiera neopustil svoje stádo, keď mu hrozilo nebezpečenstvo, ako by to urobil nájomník (porov. Jn 10, 11-15), ale zostal v službe Božieho ľudu a vydal žiarivý príklad vernosti Kristovi a svojmu poslaniu.

Dnes aj naďalej bdie z neba nad vami a vyzýva každého z vás na odvážne evanjeliové svedectvo a na veľkodušnú službu Cirkvi.

Nie menšie hrdinstvo preukázal jezuitský kňaz maďarskej národnosti Štefan Pongrác. Obetovaním života spečatil svoje rozhodnutie úplne sa zasvätiť službe Bohu a bratom. Štefan prišiel z blízkej Transylvánie, zriekol sa výhodnej svetskej kariéry a prišiel ohlasovať evanjelium na východné Slovensko. Tu v Košiciach s odvahou plnil ťažkú apoštolskú úlohu, ktorou ho poverili. A Pán odmenil jeho ochotu a obetavého ducha víťaznou palmou mučeníctva. Dnes ho zapisujeme do Martyrológia Cirkvi, ktorá je na Slovensku.

Aj Melichar Grodecký bol jezuita a bol poľskej národnosti. Pochádzal zo Sliezska. Sem prišiel po rokoch kňazskej služby v Prahe, kde pôsobil ako vychovávateľ mládeže. Keď vypukla Tridsaťročná vojna, musel spolu s inými jezuitmi opustiť Prahu, prešiel Moravou a Slovenskom a napokon sa usadil v Košiciach. Tu potom spečatil krvou svoje úplné zasvätenie Kristovi a službe bratom.

Dnes si s vďačným obdivom pripomíname týchto troch odvážnych svedkov evanjelia. Oni aj v čase skúšky odolali lákaniam i mukám a radšej podstúpili smrť, ako by mali zaprieť vieru a vernosť Kristovi a Cirkvi. Toto ich vrcholné svedectvo svieti pred nami ako žiarivý príklad evanjeliovej dôslednosti, ktorý treba mať pred očami v ťažkých a riskantných chvíľach voľby, ktoré nechýbajú ani dnes.

Drahí bratia a sestry, dnešná liturgia nás vyzýva zamyslieť sa nad tragickými udalosťami zo začiatku 17. storočia. Na jednej strane upozorňuje na nezmyselnosť násilia, ktoré sa rozpútalo proti nevinným obetiam. Na druhej strane poukazuje na vynikajúci príklad toľkých Kristových učeníkov, ktorí vedeli podstúpiť akékoľvek utrpenie, len aby nekonali proti svojmu svedomiu. Veď okrem troch košických mučeníkov mnohé iné osoby, a to aj z iných kresťanských vierovyznaní, museli podstúpiť mučenie a znášať ťažké tresty. Niektorých z nich aj zabili.

Ako neuznať napríklad duchovnú veľkosť dvadsiatich štyroch evanjelických veriacich, ktorých usmrtili v Prešove? Im a všetkým, ktorí znášali utrpenie a smrť pre vernosť svojmu presvedčeniu a svedomiu, Cirkev vzdáva chválu a vyjadruje svoj obdiv.

V tomto duchu pevného cirkevného spoločenstva pozdravujem všetkých vás, drahí bratia a sestry, všetkých vás. Osobitne pozdravujem kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomku, ako aj všetkých kardinálov-hostí. Pozdravujem arcibiskupa Alojza Tkáča, pastiera tejto arcidiecézy, s jeho pomocným biskupom Bernardom Boberom. Pozdravujem tiež všetkých prítomných arcibiskupov a biskupov. Z hĺbky srdca pozdravujem kňazov, rehoľníkov a rehoľníčky, cirkevné ustanovizne a náboženské hnutia a všetok Boží ľud. [Úctivo pozdravujem pána prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča a pána predsedu vlády Vladimíra Mečiara a zo srdca im ďakujem za účasť na tejto slávnosti.] Môj úctivý pozdrav patrí ostatným občianskym, politickým a vojenským predstaviteľom, ako aj členom úradných delegácií z Chorvátska, Poľska a Maďarska, ktorým ďakujem za prítomnosť na tomto slávnostnom úkone.

Cítim osobitnú duchovnú účasť chorých, ktorí sa združujú vo veľkej a zaslúžilej Rodine Nepoškvrnenej, a všetkých trpiacich, ktorí sú v tejto chvíli spojení s nami prostredníctvom rozhlasu a televízie. Všetkým ďakujem za modlitbu, ktorú spolu s obetovaním svojho utrpenia vznášajú k Bohu. Služba pápeža, biskupov a kňazov vďačí za veľa tejto naozaj vzácnej duchovnej spolupráci.

Zdá sa nám, akoby sme dnes z úst svätých mučeníkov počuli slová, ktorými sa nám prihovorila liturgia. So svätým Pavlom hovoria: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?... V tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

„A som si istý“ píše Apoštol, „že ani smrť ani život, ani prítomnosť ani budúcnosť, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi“ (porov. Rim 8, 35-39). Mučeníctvo je najplnší a najradikálnejší prejav tejto lásky, a to podľa slov samého Ježiša: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (porov. Jn 15, 13).

S radosťou zapisujem troch košických mučeníkov do Martyrológia Cirkvi. Tento vznešený album nás v úzkom spoločenstve so svätými celých dejín spája s obdobím apoštolov. K starodávnym mučeníkom kresťanského Západu i Východu, k mučeníkom neskorších storočí, a najmä 17. storočia pridáva naša doba nový zástup skvelých Kristových svedkov, ktorí svojou smrťou ohlasujú vernosť zmluve lásky, ktorú Boh uzavrel s ľudstvom. Toto Martyrológium som mal na mysli aj vo svojom apoštolskom liste Tertio millennio adveniente, keď som napísal, aby ho po hrozných skúsenostiach nášho storočia doplnili menami mučeníkov, ktorí nám otvorili cestu do nového tisícročia kresťanstva (porov. č. 37). Mučeníctvo nás spája so všetkými veriacimi v Krista - tak na Východe, ako aj na Západe -, s ktorými ešte stále očakávame plné cirkevné spoločenstvo (porov. č. 34).

Chcem teda vyjadriť svoju radosť nad tým, že som mohol pridať tieto nové mená do Martyrológia Cirkvi, ktorá je na Slovensku, a dúfam, že to bude na povzbudenie pre všetky sesterské cirkvi, najmä pre tie, čo sú v strednej a východnej Európe. Traja noví svätci pochádzali z troch rozdielnych národností, ale vyznávali tú istú vieru a s jej pomocou dokázali spoločne podstúpiť smrť. Nech ich príklad oživuje dnes v ich krajanoch úsilie o vzájomné porozumenie a nech posilní zväzky priateľstva a spolupráce najmä medzi Slovákmi a maďarskou menšinou na Slovensku. Pluralistický a demokratický štát môže žiť a prosperovať iba na základe vzájomného rešpektovania práv a povinností väčšiny a menšín.

„Salvum fac populum Tuum Domine et benedic haereditati tuae“ „Zachráň, Pane, svoj ľud a žehnaj svojich dedičov.“

Ambroziánsky hymnus nadobúda po ohlásení najväčších tajomstiev viery tón veľkej prosebnej modlitby. Boh, ktorý je Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy“ (2 Kor 1, 3), Kristus, ktorý je Vykupiteľ sveta, a Duch Svätý, ktorý je Tešiteľ, nech vyslyšia túto prosbu, ktorú dnes prednášame v srdci slovenskej krajiny.

„Zachráň, Pane, svoj ľud.“ Tento ľud, Kriste, je tvojím dedičstvom v dejinách bohatých na mnohé slávne udalosti. Tento ľud žije z viery vo vykúpenie skrze kríž a zmŕtvychvstanie. Tento milovaný ľud v krásnej vlasti pod Tatrami je na pochode k spoločnému cieľu všetkých veriacich - do večnej vlasti.

„Rege eos et extolle illos usque in aeternum“ - „Spravuj ich a vyvýš ich až naveky.“ Tento ľud ti chce dobrorečiť každý deň, Bože nekonečnej velebnosti:  „in singulos dies benedicimus Te et laudamus nomen Tuum in saeculum et in saeculum saeculi“ - „po všetky dni dobrorečíme tebe a chválime tvoje meno naveky.“ Takto ti dnes Slovensko mojím hlasom ďakuje za všetkých svätých, ktorí vtlačili svetlé stopy do cesty dejín spásy v tejto krajine.

Velebí ťa za svätých Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého. Chváli ťa za biskupa Jána Vojtaššáka zo Spiša a za prešovského biskupa Pavla Gojdiča. Oslavuje ťa aj za všetkých iných synov a dcéry z rôznych kresťanských vierovyznaní tejto krajiny, ktorí vydali hrdinské svedectvo o Kristovi až po najvyššiu obetu života.

„Benedicamus Patrem et Filium et Sanctum Spiritum, laudemus et exaltemus eum in saecula“ - Dobrorečme Otcovi i Synovi so Svätým Duchom, chváľme ho a vyvyšujme ho naveky.“ Amen.

 

 

Objavte kresťanské korene, ktoré priniesli hodnoty a civilizáciu celej Európe, tak na Východe, ako aj na Západe

Príhovor Svätého Otca ku gréckokatolíkom – Prešov 2. júla 1995

 

Slava Isusu Christu!

Ctihodní bratia biskupi, milovaní veriaci tejto gréckokatolíckej eparchie, drahí Prešovčania!

„Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno“ (Lk 1, 49). Magnifikat, ktorý odznel v tejto krásnej byzantskej liturgii, je radostný chválospev Panny Márie, poníženej Pánovej služobnice, ktorá obdivuje veľké veci, ktoré jej urobil Všemohúci. Týmito slovami Panny Márie sa vyjadruje Cirkev, keď ďakuje Pánovi za prijaté dobrodenia. Zvlášť sa nimi vyjadruje gréckokatolícka cirkev na Slovensku, ktorá môže po rokoch tvrdého útlaku znova slobodne dýchať. [Je to tak.]

Dnes sa k vám, drahí bratia a sestry, tými istými slovami presvätej Panny pridáva Petrov nástupca. Srdečne pozdravujem vášho biskupa Jána Hirku a jeho pomocného biskupa Milana Chautura, prítomných biskupov, pozdravujem pána prezidenta, pána predsedu vlády, občianskych predstaviteľov a všetkých vás, čo sa zúčastňujete na tejto slávnostnej molebni, [na tomto slávnostnom Akatiste]. Som tu, aby som s vami chválil Pána a tešil sa z veľkých vecí, ktoré vám a pre vás urobil Pán.

Zo srdca pozdravujem aj veriacich pravoslávnej cirkvi a ich pastierov. Ešte cítim živú radosť zo stretnutia s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. v Ríme na sviatok svätého Petra a Pavla. Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote.

Chcem sa prihovoriť aj všetkým tu prítomným Rusínom. Drahí bratia a sestry, ďakujem vám za vašu účasť. Nech Pán daruje pokoj a šťastný kresťanský život vašim spoločenstvám a vašim rodinám.

Prichádzajú mi na myseľ slová svätého Pavla Efezanom: „Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých“ (Ef 4, 4-6).

Pri tejto mojej návšteve Slovenska, najmä v jeho východnej časti, mohol som osobne poznať zvláštnosti, ktoré charakterizujú náboženský život a tradície tohto kraja. Tu sa Západ stretá s Východom, latinský obrad s východným. [Je to tak.] Takmer hmatateľne tu možno cítiť stopy dedičstva a posolstva svätého Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov a spolupatrónov Európy.

Svätí solúnski bratia vypracovali svojou evanjelizačnou činnosťou model cirkevného života, ktorý v sebe spája bohatstvo východnej tradície v oblasti práva, liturgie, teológie a spirituality s princípom jednej, svätej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi v spoločenstve s rímskym biskupom.

V dejinách boli chvíle, keď sa zdalo veľmi ťažké zachovať tento model, ktorý spájal rozdielnosť tradícií s požiadavkou jednoty, akú chcel Kristus pre svoju Cirkev. Ale vaša prítomnosť je výrečným svedectvom o tom, ako možno byť po stáročia a napriek všetkým ťažkostiam verní pôvodnému modelu, ktorý uskutočnili svätí Cyril a Metod, a pritom zachovať jednotu so všeobecnou Cirkvou a Rímskou stolicou, ktorá je z Božej vôle jej stredom. [Je to tak.]

Buďte hrdí na túto svoju pradávnu tradíciu, uchovajte si jednotu medzi sebou a chráňte ju pred každým zárodkom nesvornosti a rozdelenia. Vašou silou je duchovná jednota, ktorá sa prejavuje vo svornom konaní.

Všetci si pamätáte dramatickú situáciu v nedávnej minulosti, keď sily ideológie, ktorá je v rozpore so slobodou a dôstojnosťou človeka, odsúdili vaše cirkevné spoločenstvo na zánik. Ale Boh „zosadil mocnárov z trónov a povýšil ponížených“ (Lk 1, 52), pretože boli medzi sebou solidárni v Kristovej láske.

„Blahoslavení tí, čo uverili, že sa splnia Pánove slová“ (porov. Lk 1, 45). Gréckokatolícke spoločenstvo vyšlo z tejto skúšky obnovené a posilnené aj vďaka svedectvu a krvi početných mučeníkov. Živým dôkazom toho je viera veľkého počtu laikov, rehoľníkov, rehoľníčok, kňazov a duchovných pastierov. Stačí spomenúť utrpenie biskupa Vasiľa Hopku a mučeníctvo biskupa Pavla Gojdiča. Na prahu tretieho kresťanského tisícročia je to vzácny príspevok, ktorý vaše spoločenstvo dáva do pokladnice Cirkvi a najmä v prospech ekumenizmu.

Cesta k plnej jednote všetkých Pánových učeníkov je úloha, ktorá zaväzuje každého. Vykonáva sa modlitbou, apoštolskou prácou, každodenným svedectvom, očisťovaním historickej pamäti a nadovšetko obrátením srdca. V poslednej encyklike o ekumenizme som napísal, že „sa vyžaduje pokojný a jasný pohľad pravdy, oživovaný Božím milosrdenstvom, schopný oslobodiť ducha a vzbudiť v každom novú ochotu ohlasovať evanjelium človekovi z každého ľudu a národa“ (Ut unum sint, č. 2).

Pán Ježiš v predvečer svojho umučenia prosil Otca, „aby všetci boli jedno“, aby „svet uveril“ (Jn 17, 21), a hneď potom dodal: „aby boli jedno, ako sme my jedno“ (Jn 17, 22). Hľa, Boží plán s Cirkvou: ona „nie je skutočnosťou uzavretou do seba, ale je ustavične otvorená misionárskej a ekumenickej dynamike“, je povolaná „zhromaždiť všetkých a všetko v Kristovi; byť pre všetkých neoddeliteľnou sviatosťou jednoty“ (Kongregácia pre vieroučné otázky, deklarácia Communionis notio, 4). Touto cestou musíme kráčať všetci, pohýnaní láskou k pravde, ale nie bez zanedbávania požiadaviek vzájomnej lásky.

„Jedno telo, jeden Duch“ (Ef 4, 4). Jednotu Kristovej Cirkvi ozdobuje prijatie zákonitých odlišností. Ony v priebehu dejín umožnili, že sa živé ohlasovanie evanjelia stalo osobitným vlastníctvom a tradíciou každého ľudu.

Bratia a sestry východného obradu, po stáročia ste si zachovali svoju liturgiu a nahromadili bohaté duchovné dedičstvo, ktoré charakterizuje vašu Cirkev. Hovoria o ňom posvätné budovy, ikony, spevy a pobožnosti. Buďte vďační Bohu za bohatstvo, ktorým vás obdaroval, a zostaňte verní darom, ktorými vás zahrnul.

Často som od slovenských pútnikov, ktorí prišli do Ríma, počul pozvanie: „Svätý Otče, príďte si pozrieť Tatry aj z ich južnej strany!“ Dnes sa napĺňa táto vaša i moja túžba. Tatry, naše spoločné Tatry, také drahé Poliakom i Slovákom, skrývajú v sebe množstvo malých jazier zvaných „plesá“. V ich priezračných vodách sa zrkadlí majestátna výška končiarov. Tento kraj, jedinečný v rozmanitosti stvorenia, hovorí nám o kráse a dobrote Stvoriteľa.

Od južných svahov Tatier až po zemplínsku rovinu už stáročia žijú popri bratoch a sestrách latinského obradu spoločenstvá východného obradu. Aj ony sú ako malé jazierka - plesá povolané predstavovať priezračnú a žiarivú Božiu dobrotu. To sám Pán obdarúva svoju Cirkev bohatstvom foriem a jednotlivých tradícií. Preto kdekoľvek žijú katolíci byzantského obradu medzi veriacimi iného obradu, je povinnosťou všetkých usilovať sa o to, aby sa ani jedno z týchto „plies“ neumenšovalo alebo dokonca zmizlo.

V nedávnom apoštolskom liste Orientale lumen som zdôraznil, že v prvom tisícročí kresťanstva „rozvoj rozdielnych skúseností cirkevného života neprekážal kresťanom, aby vďaka vzájomným vzťahom poznali a prežívali istotu, že sú doma v ktorejkoľvek cirkvi, pretože sa v každej z nich vznáša v obdivuhodnej rozmanitosti jazykov a tónov chvála jedinému Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom. Všetci sa zhromažďovali na slávení Eucharistie, ktorá je srdcom a vzorom spoločenstva nielen v oblasti duchovnosti a morálneho života, ale aj keď ide o rôzne úlohy a služby pod vedením biskupa, nástupcu apoštolov“ (č. 24).

Práve toto mal na zreteli II. vatikánsky koncil, keď žiadal, aby sa všade dbalo na ochranu a vzrast partikulárnych cirkví východného obradu (porov. Dekrét Orientalium ecclesiarum, č. 4). Stretnutie rozličných kresťanských tradícií má viesť k opravdivému dialógu, ktorý je vždy vzájomnou výmenou duchovných darov (porov. Lumen gentium, č. 13). A to tvorí základ pre vzrast jednoty.

Toto dedičstvo, ktoré vaši otcovia úzkostlivo a odvážne chránili, sa zveruje vám mladým. Znovuobjavte svoje korene! Sú to kresťanské korene, ktoré priniesli hodnoty a civilizáciu celej Európe tak na Východe, ako aj na Západe. Ony čerpajú silu zo svedectva vašich otcov, ktorí hrdinsky zostali verní Kristovi aj napriek ťažkostiam a skúškam, ktoré museli podstúpiť v priebehu dejín.

Tým, ktorí z rozličných dôvodov stratili zmysel pre toto dedičstvo, pomôžte na ceste k znovuobjaveniu viery, aby ju dobre poznali, aby ju mohli milovať a usilovali sa podľa nej každý deň žiť. Aj toto je vaša úloha, ktorú máte plniť spolu so svojimi rodičmi, katechétmi, kňazmi a v plnej jednote s vaším biskupom.

Drahí veriaci! [Keď som bol v Nitre, tam pálilo slnko a volali sme: my sa slnka nebojíme! A dnes? My sa dažďa nebojíme! Drahí veriaci!] Dnes spievame hymnus Akatist, ten krásny spev, ktorý byzantská liturgia zložila na počesť Bohorodičky Márie vždy Panny, Theotokos, ktorá dala svetu Vykupiteľa človeka. Rád by som sa odtiaľto vybral na duchovnú púť po všetkých miestach, kde sa od stáročí schádzajú veriaci tejto eparchie na modlitbu k Panne Márii: do Ľutiny, Klokočová, Krásneho Brodu a Bukovej Hôrky, a v duchu sa zastavil v mnohých iných kostoloch zasvätených Panne Márii.

Matka je osoba, ktorá v každej rodine spája všetkých jej členov. Je to práve ona, ktorá vie svojou láskou urovnať spory a odstrániť nedorozumenia. Kiež sa Mária vždy Panna, Matka Pána a Matka Cirkvi, prihovára za nás všetkých u svojho Syna. Nech vyprosí najmä jednotu pre členov vašej Cirkvi, pre všetkých kresťanov a pre všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí žijú v tejto krásnej časti Slovenska. K týmto žičeniam s veľkou radosťou pripájam a všetkým vám udeľujem apoštolské požehnanie.

 

Prichádzam svedčiť o časoch, keď tu nebola náboženská sloboda, aby si všetci pripomenuli dni útlaku

Homília Jána Pavla II. na Mariánskej hore v Levoči 3. júla 1995

„Blahoslavená je tá, ktorá uverila“ (Lk 1, 45).

Levočská svätyňa je zasvätená tajomstvu Návštevy, druhému tajomstvu radostného ruženca, o ktorom dnes rozjímame poučení Evanjeliom podľa svätého Lukáša. Panna Mária išla po zvestovaní navštíviť Alžbetu, svoju príbuznú, do Zachariášovho domu. Alžbeta bola vyvolená za matku Jána Krstiteľa, ktorý mal pripraviť príchod Mesiáša. Stretnutie v tom dome nie je teda iba stretnutím dvoch matiek, ale v istom zmysle aj stretnutím dvoch synov. Jasne to vyjadruje svätá Alžbeta vo chvíli pozdravu pri stretnutí: „Čím som si zaslúžila,“ hovorí, „že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone“ (Lk 1, 43-44). A tak nielen Alžbeta pozdravuje Máriu, ale v nej aj Ján pozdravuje Ježiša, ktorého Mária nosí od chvíle zvestovania vo svojom lone.

„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1, 42). Tieto Alžbetine slová poznáme veľmi dobre. Vyslovujeme ich veľa ráz v Anjelskom pozdravení: „Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho.“ Možno povedať, že tieto slová obsahujú celé evanjelium Návštevy, ktoré je jedinečným obsahom našej viery. Dnes prichádzam do Levoče práve v duchu tajomstva Návštevy. A vy, ktorí ste sem prišli na púť zo Spiša a z celého Slovenska, skláňate sa k nohám Panny Márie práve v duchu evanjelia Návštevy.

Dobre sa pamätám, čo znamenalo toto evanjelium Návštevy pre moju vlasť v časoch hrdinského odporu proti marxisticko-materialistickému systému. Vtedy na podnet poľského episkopátu, povzbudzovaného kardinálom Wyszynským, vydal sa na cestu z Jasnej Hory z Čenstochovej veľmi známy a uctievaný obraz svätej Božej Rodičky, aby navštívil všetky poľské farnosti a spoločenstvá veriacich. Toto putovanie Panny Márie trvalo takmer dvadsaťpäť rokov.

Počas putovania boli rozličné pokusy prekaziť túto „návštevu“ zhabaním obrazu a jeho zadržaním na Jasnej Hore. A tak potom pri putovaní nosili iba rám bez obrazu. Ale tento prázdny rám bol v istom zmysle ešte výrečnejší, lebo povedal oveľa viac všetkým, ktorí ho videli. Zreteľne hovoril, že chýba náboženská sloboda; tá sloboda, na ktorú mal národ naozaj právo. Tak sa evanjelium Návštevy vpísalo do mojej pamäti i do môjho srdca a dnes som prišiel vydať vám o ňom svedectvo práve tu v Levoči, lebo aj vy máte v pamäti tie časy útlaku. Starší z vás sa zaiste pamätajú na úctyhodnú postavu biskupa Jána Vojtaššáka a bratia gréckokatolíci na postavu biskupa Pavla Gojdiča. Obidvaja boli uväznení v žalári na základe pseudoprocesov. Dnes si zasluhujú, aby sa konal cirkevný proces ich blahorečenia, pretože vydali svedectvo o vernej službe Cirkvi na Slovensku.

„Blahoslavená je tá, ktorá uverila.“

Prv, než Mária stihne vyrozprávať udalosť zvestovania, Alžbeta ju predíde a zvolá: „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 45). Áno, Alžbeta myslela na zvestovanie. Mária prišla vyrozprávať svojej staršej príbuznej, čo tajomne zažila v Nazarete. Ale Alžbeta, osvietená Duchom Svätým, ešte prv než začne Mária hovoriť, oceňuje jej úkon viery a nazýva ju „blahoslavenou“ pre „fiat“, ktoré vyslovila.

Vo zvestovaní je v istom zmysle obsiahnuté celé evanjelium. Keď Mária počuje Alžbetin pozdrav, iste má pred sebou udalosť, ktorá sa odohrala v Nazarete: udalosť, ktorá dáva počiatok novej zmluve Boha s ľuďmi. „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1, 28). Každé slovo nebeského posla prinášalo zvesť o tom, že sa začína nový vzťah medzi Bohom a ľuďmi. A jeho slová boli aj úvodom k tomu, čo Mária teraz počuje od svojej príbuznej: „Požehnaná si medzi ženami“ (Lk 1, 42).

Mária, snúbenica tesára Jozefa, zostáva podľa Svätého písma pannou s predsavzatím zachovať toto panenstvo spolu so svojím ženíchom. Preto sa pýta anjela: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám“ (Lk 1, 34). Boží posol jej vysvetľuje: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“ (Lk 1, 35). Anjel vysvetľuje Márii, akým spôsobom sa stane matkou, pričom zostane aj pannou. Stane sa to pôsobením Ducha Svätého. Vďaka tejto nadprirodzenej Božej plodnosti sa Boží Syn jednej podstaty s Otcom, Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, večné Slovo Otca, stane v jej lone Synom človeka.

Kedysi Abrahám uveril Bohu a prijal jeho výzvu, čím dal počiatok veľkému bohatstvu zjavenia viery. Teraz, vo chvíli zvestovania, Mária verí slovám Božieho posla a dáva počiatok novému bohatstvu viery, v ktorom je staré prevzaté a privedené k plnosti.

Nové bohatstvo viery, nové a večné bohatstvo veľkonočného tajomstva, bohatstvo Krista ukrižovaného a zmŕtvychvstalého, ukazuje novú hĺbku viery. Keď apoštoli zhromaždení vo Večeradle vidia Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní, spoznávajú ho a uveria v neho. Ale Tomáš, jeden z nich, nie je s nimi. A nechce veriť svojim bratom, ktorí ho uisťujú, že videli Pána. „Ak neuvidím - neuverím“ (porov. Jn 20, 25). O osem dní sa Zmŕtvychvstalý vrátil medzi nich a rozkázal Tomášovi dotknúť sa jeho rán. Až vtedy Tomáš padá na kolená a vyznáva: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20, 28). Ježiš mu na to hovorí: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20, 29).

Blahoslavením Máriinej viery sa otvára perspektíva vyjadrená v Kristových slovách, ktoré povedal apoštolovi Tomášovi: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Nevideli, ale prijali svedectvo tých, čo videli - čiže svedectvo apoštolov a Cirkvi. A neprestajne ho prijímajú. Prijímajú aj svedectvo Kristovej matky, ktorá aj dnes ohlasuje veľké Božie skutky tým, že zvestuje Ježiša Krista ľuďom všetkých čias. Jedným z miest na Slovensku, kde Mária vydáva toto svedectvo, je zaiste táto svätyňa v Levoči.

Sme generáciou dvadsiateho storočia, ktoré sa chýli ku koncu. Musíme priznať, že pretrvanie viery v tejto krajine treba pripísať aj svedectvu tejto svätyne v Levoči. O mužoch a ženách súčasnej generácie by sme mohli povedať ešte viac. Nielenže „nevideli, a uverili“, ale zostali pevní vo viere aj napriek tomu, že sa podnikalo všetko, aby ich od nej odviedli.

Táto generácia si pamätá, akými rozličnými, často ponižujúcimi prostriedkami sa pokúšali obrať ľudí o ich vieru, nanútiť im ateizmus, odviesť ich od Cirkvi a od náboženského života.

Môže človek prijať pravdu o jestvovaní neviditeľného Boha? To je stále aktuálna otázka, zvlášť naliehavá v časoch, keď sa ateizmus stal programom verejného života, výchovy a masových komunikačných prostriedkov. Vtedy sa musí človek znova a ešte hlbšie zamyslieť nad otázkou jestvovania Boha. Musí znova prejsť rozumovým uvažovaním, o ktorom hovorí v Novom zákone List svätého apoštola Pavla Rimanom: „Veď to, čo je v ňom (v Bohu) neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo - možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí“ (Rim 1, 20). Človek môže dospieť k poznaniu neviditeľného Stvoriteľa pozorovaním viditeľného stvorenia. Starozákonná Kniha Múdrosti ohlasuje tú istú pravdu, keď robí výčitky ľuďom, „ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali Tvorcu pri pohľade na jeho diela“ (Múd 13, 1).

Dnešnému človeku sa niekedy stáva, že diela stvorenia a ešte viac diela vytvorené jeho rukami namiesto toho, aby mu pomáhali v tomto výstupe k Stvoriteľovi, prekážajú mu v ňom, privádzajú ho k naviazanosti iba na pozemské dobrá a spôsobujú, že zabúda na Boha: Žijeme, ako keby Boh nejestvoval. Toto nebezpečenstvo hrozí predovšetkým bohatej a sekularizovanej spoločnosti.

Proti všetkým formám starého i nového ateizmu stojí Kristus, ktorý vydáva najvernejšie svedectvo o Bohu ako Otcovi: Otcovi, ktorý tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (porov. Jn 3, 16).

Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným. Istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to, že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach.

Preto treba, aby sme tu spolu s Božou Matkou predniesli ten vznešený hymnus chvály, ktorý spieva celá Cirkev každý deň: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi... lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja“ (Lk 1, 46-50). Ak všetky pokolenia blahoslavia Máriu, blahoslavenie jej osoby sa vždy mení na oslavný hymnus na Stvoriteľa. Mária je najkrajšie stvorenie, aké vôbec žilo na zemi. Ak ohlasujú Božiu slávu všetky stvorenia, o čo viac ju ohlasuje tá, ktorú Cirkev nazýva Kráľovnou neba i zeme. Prostredníctvom nej, jej ústami a jej srdcom ohlasuje Božiu slávu celé stvorenie. Jej chválospev je Magnifikat. A tu v Levoči, ako aj v Šaštíne spieva tento chválospev celé Slovensko. Toto je miesto, kde možno „čerpať vodu z prameňov spásy“ (Iz 12, 3). Toto je miesto, kde sa môžete duchovne znovuzrodiť. Sem prichádzate obnovovať svoju lásku k Bohu a k ľudom. A okrem toho sa n# tomto mieste osobitným spôsobom pripravujete vstúpiť do tretieho tisícročia kresťanstva. Vo vianočnú noc roku 2000 sa budú všade ozývať radostné spevy. Pozdravíte Krista narodeného v Betleheme, ako ho kedysi pozdravili pastieri a mudrci od východu: „Buď pozdravený, Ježišu, Syn Panny Márie.“

Nech vás preblahoslavená Panna vedie k tomuto historickému cieľu.

Nech oživuje vo vašich srdciach vieru, aby každý syn a každá dcéra tejto krajiny spoznali v Kristovi svojho Vykupiteľa a našli v ňom spásu.

Pochválený buď Ježiš Kristus.

 

 

Z knihy, ktorú napísal páter Šebastián Labo, SJ: Apoštol národov dvadsiateho storočia (Druhá návšteva Jána Pavla II. na Slovensku, Dobrá kniha 1995)

 

ďalšie príhovory doplním už čoskoro...