Fatimská slávnosť v septembri 2025
(obrázok: internet)
V dnešný deň oslavujeme Meno našej Nebeskej Mamy. Opäť sme sa stretli - ktorí chceli prísť sa modliť - aby sme prosili Máriu o milosti. Zamýšľame sa nad modlitbou "Zdravas Mária". Pán dekan nás pripravoval už dlhší čas a vovádzal nás prostredníctvom mystičky Márie z Agredy do tajomstiev, ktoré Boh zveril Márii. Dnes začal vysvetľovať prvé dve slovíčka z modlitby. Zaspieval nám spevokol mladých i dospelých, v procesi okolo kostola sme si pripomenuli takýto sprievod z Fatimy, modlili sme sa svätý ruženec, oslávili sme Pána Boha prostredníctom našej Nebeskej Matky...
Svätý Ján Pavol Veľký napísal: Pred dvadsiatimi štyrmi rokmi, 29. októbra 1978, sotva dva týždne po mojom zvolení na Petrov stolec, som úprimne priznal: „Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba. Je to nádherná modlitba! Nádherná vo svojej jednoduchosti a hĺbke. (...) Dá sa povedať, že ruženec je istým spôsobom modlitbovým komentárom poslednej kapitoly konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Lumen gentium, teda kapitoly, ktorá uvažuje o obdivuhodnej prítomnosti Matky Božej v tajomstve Krista a Cirkvi. Na pozadí slov modlitby Zdravas Mária sa pred očami duše objavujú základné udalosti života Ježiša Krista. Spájajú sa v jednotnom celku radostných, bolestných a slávnostných tajomstiev a umožňujú nám vytvoriť živé spoločenstvo s Ježišom cez srdce jeho matky. (Rosarium Virginis Mariae 2)
Litániám podobné, vytrvalé opakovanie anjelského pozdravu Zdravas Mária prináša neustálu chválu Ježišovi, ale aj otvára naše srdcia Božej túžbe, aby sme našu myseľ, našu pamäť a našu predstavivosť namáhali a tým vlastne kontemplovali tajomstvá našej viery. Ježišove tajomstvá sú, samozrejme, aj tajomstvami Máriinho života a slová „skrze Máriu k Ježišovi“ nás povzbudzujú, aby sme zvlášť cez modlitbu svätého ruženca, kde tak často opakujeme „ Zdravas Mária“, prichádzali k Ježišovi Kristovi.
Na anjelovom pozdrave je zvláštne, že nezdraví zvyčajným hebrejským šalom („Pokoj s tebou“), ale gréckym výrazom chaire, ktorý môžeme preložiť „Zdravas“. Predsa by sme však mohli povedať, že slovo chaire v skutočnosti znamená „Raduj sa!“ Mohli by sme povedať, že týmto anjelovým oslovením sa vlastne začína Nový Zákon.
To isté slovo zaznieva aj vo svätej noci z úst anjela, ktorý povedal pastierom: „Zvestujem vám veľkú radosť“ (Lk 2, 10) U sv. Jána sa znova objavuje pri stretnutí so Zmŕtvychvstalým: „Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.“ (Jn 20, 20) V Ježišovej rozlúčkovej reči, ktorú opäť zapísal Ján, môžeme nájsť teológiu radosti, ktorá nám osvetľuje hĺbku tohto slova: Zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nikto nevezme.“ (Jn 16, 22)
(Benedikt XVI. Ježiš Nazaretský, 43 – 45)
V modlitbe Pána máme sedem vzývaní k Otcovi. Tu je len jedno k Márii, v ktorom prosíme o modlitbu za nás, hriešnych ľudí. O modlitbu v dvoch kľúčových momentoch nášho života: teraz a smrť, pretože náš dnešok a naša smrť určujú večnosť.
Pozrime na slovko Chaire
Prvá časť je biblická. Archanjel pozdravuje Máriu pri Zvestovaní. Prvé slovo, ktorým anjel Gabriel začal svoj rozhovor s Máriou, je chaire.
Toto slovo bolo vyslovené v mimoriadnej situácii. Anjel, ktorý bol nositeľom takého veľkého posolstva, takého veľkého poslania, lebo mal tejto žene oznámiť, že bola Bohom vyvolená za Matku Božieho Syna. Čo toto prvé slovo vyjadruje?
V slovenčine sa prekladá slovom „zdravas“. Je to staré slovo, ktoré – s výnimkou tejto modlitby – v podstate prestalo byť používané. Pozrime sa na trojitý význam tohto slova, pretože odhaľuje tri dôležité rozmery tohto stretnutia.
Buď pozdravená, v latine Ave, v poľštine Witaj
Z gladiátorských bojov poznáme Ave Cezar!
Grécke slovo chaire znamená: „byť pozdravený“. Chaire, prvé slovo stretnutia, ale nie len tak hocijakého stretnutia.
(Chaire ~ druhá osoba jednotného čísla prítomného imperatívu slovesa chairo.)
Chaire, prvé slovo radostného dlho očakávaného stretnutia. Akoby Gabriel chcel povedať: „Zdravas, Mária, konečne po tisícročnom čakaní, zdravas, lebo sa stane to, na čo nebo a zem tak dlho čakali. Zdravas!“
Keď siahame po tejto modlitbe, nemožno nemyslieť na tú udalosť, na to stretnutie, na tú anjelskú radosť. Máme mimoriadne privilégium, že môžeme pozdraviť Máriu radostnými slovami, ktoré vyšli z anjelových úst v scéne Zvestovania. Akoby sme tam boli, sprevádzali Gabriela, akoby sme mohli cítiť radosť tej chvíle. Akoby radosť z tohto stretnutia bola zachytená v slove chaire, a vďaka tomu ju dnes môžeme prežívať pri každom stretnutí s Máriou, našou Matkou.
Chaire, radosť dieťaťa stretávajúceho svoju Matku. Zdravas, Mária! Zdravas, Matka!
Už tento prvý význam ukazuje, že Zdravas nie je ako iné modlitby; nemožno ju len tak recitovať, nemožno ju povedať bez emócií, bez vnútorného vzrušenia.
Raduj sa, teš sa
Ale chaire tiež znamená: „raduj sa, teš sa.“ Anjel Gabriel nám vo svojom pozdrave poskytol viac než len informácie o svojej radosti. Prišiel sa o túto radosť podeliť s Máriou.
Raduj sa, lebo si bola Bohom vyvolená,
raduj sa, lebo si bola
obdarená najväčšou cťou,
raduj sa, lebo počneš
a porodíš Božského Syna.
Raduj sa, aj keď sa to všetko
môže zdať také ťažké, ba až nemožné.
Raduj sa!
Keď siahame po tejto modlitbe, musíme si to pamätať. Toto má byť spoločné, radostné stretnutie, aj keď sa týka ťažkých a prekvapujúcich vecí. Toto „Zdravas Mária“ – „raduj sa“ – povedané Matke je nevyhnutné. Matka – aj tá, ktorá je znepokojená, zúfalá, znepokojená osudom svojich detí – nech žiari, keď počuje slovo „raduj sa“ z detských pier. Každá matka, vrátane našej nebeskej Matky Márie. Prvé slovo stretnutia: „raduj sa“, také dôležité slovo. Nasledujúce slová môžu byť ťažké, ale nemôžu zatieniť radosť zo stretnutia.
V jeho pozdrave sa odrážajú starozákonné výroky o dcére Siona:
Sof 3, 14 – 17:
14 Plesaj, dcéra Siona, jasaj Izrael, teš a raduj sa z celého srdca, dcéra Jeruzalema!
15 Pán zrušil tvoje pokuty, odvrátil nepriateľa; kráľom Izraela uprostred teba je Pán, nešťastia sa viac neobávaj!
16 V ten deň povedia Jeruzalemu: "Neboj sa, Sion, nech ti neovisnú ruky!
17 Uprostred teba je Pán, tvoj Boh, spásonosný hrdina; zajasá nad tebou od radosti, obnoví svoju lásku, výskať bude od plesania."
Zach 9, 9: 9 Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu.
Krásne vyjadrenie je v grégkokatolíckej modlitbe na oslavu Božej Matky,
v Akatiste: klikni sem.
Buď dobrej nálady
Chaire tiež znamená: „buď dobrej nálady“. Keď anjel Gabriel stál pred Máriou, zľakla sa.
Poľský dominkán Adam Szustak: Mária sa pri studni v Nazarete zľakla, išla domov, tam prišiel Anjel za Ňou.
Nezvyčajné prostredie, pohľad na ducha a jeho prekvapujúce slová boli pre Máriu zvláštne. Preto
toto prvé slovo nieslo nielen
posolstvo radosti, ale aj útechy.
Mária, nie si sama a nezostaneš sama. Boh si ťa vyvolil a vždy bude s tebou a nič pre Neho nie je nemožné.
Keď siahame po tejto modlitbe, musíme si toto pamätať. Chaire je mimoriadne slovo dieťaťa, ktoré prichádza k svojej matke s dôležitou záležitosťou a hovorí:
„Buď dobrej nálady,
táto úloha nie je ťažká,
spolu ju zvládneme;
urobím všetko pre to, čo bude v mojich silách. Buď dobrej nálady.“
Prvé slovo stretnutia a veľmi dôležité slovo. Zdravas Mária - chaire: „Zdravas, Mária, raduj sa, buď dobrej nálady.“
Meno MÁRIA
Hneď za slovom „zdravas“ sa v modlitbe objavuje meno Mária. „Zdravas Mária, plná milosti,“ to je začiatok „Anjelského Zdravas Mária“, známeho z našich každodenných modlitieb. Je zaujímavé, že samotné slovo „Mária“ sa neobjavuje medzi tými, ktorými sa anjel Gabriel obracia na Máriu v scéne Zvestovania.
Anjel neoslovil Máriu menom.
Grécky preklad obsahuje slová:
chaire kecharitomene,
čo znamená „zdravas, milostivá“.
Mária z Agredy píše:
Svätý archanjel pozdravil našu i svoju Kráľovnú a povedal:
„Raduj sa, milostiplná, Pán je s tebou.“ (Lk 1,28).
Keď najpokornejšia zo všetkých tvorov počula od anjela tento nový pozdrav, bola rozrušená, ale nie zmätená v mysli (Lk 1,29). Preľakla sa z dvoch dôvodov. Najprv kvôli svojej pokore, pretože ona sa sama pokladala za najnižšieho tvora, a tak bola vo svojej pokore zaskočená tým, že ju anjel nazval vo svojom pozdrave „milostiplnou“. Po druhé potom, čo počula ten pozdrav a začala uvažovať o tom, prečo bola takto oslovená, Pán jej dal v jej vnútri jasne najavo, že si ju zvolil za svoju Matku, čo v nej kvôli jej pokore vzbudzovalo ešte väčšiu rozpačitosť. Aby upokojil jej rozrušenie, anjel pokračoval vysvetlením Pánovho rozhodnutia a povedal: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha. Hľa, vo svojom lone počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude nazývaný Synom Najvyššieho.“ (Lk 1,30 - 32). (Mária z Agredy, Mysické Mesto Božie II, 132)
Ak anjel nepoužil meno Márie, znamená to, že bolo do tejto modlitby zavedené neskôr. Zámerom bolo určite objasniť text, aby si každý uvedomil, že tieto slová boli adresované Márii. Je však ťažké presne určiť, kedy sa to stalo. Meno Márie je neoddeliteľnou súčasťou modlitby, pozrieme sa bližšie na jeho význam.
Meno „Mária“ je hebrejského pôvodu. V Biblii sa objavuje v dvoch tvaroch: hebrejský („Miriam“) a grécky („Maria“), aramejsky „Mariam“ .
Z histórie vieme, že meno „Mária“ nosila sestra Mojžiša a Árona, ktorá bola nazývaná prorokyňou. Bola to ona, ktorá po tom, čo Izraeliti prekročili Červené more, spievala chválospev Bohu, ktorý prejavil svoje milosrdenstvo. Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom. Mária im predspevovala: „Spievajte Pánovi, lebo je veľmi vznešený! Koňa i pohoniča hodil do mora.“ (Exodus 15, 20-21).
Ex 15,20 - Meno Mária pochádza najskôr z egyptského "meri jám" – milovaná od Pána. Iné významy slova mohli byť: ,kvapka mora, hviezda morská, horské more, pani, krásna' atď.
Mária z Agredy píše, že
meno Mária vybral sám Boh.
(Mystické Mesto Božie I, 179 – 180)
Posiela Gabriela, aby to oznámil aj Joachimovi, aj Anne.
Bolo meno Mária v tom čase zriedkavým menom? Určite nie. Skôr by sa dalo povedať, že to bolo meno populárne. Dôkazom toho je scéna pri kríži. „A pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova, a Mária Magdaléna“ (Ján 19:25). Tri Márie, tri ženy s rovnakým menom. Preto meno Máriu neodlišuje, hoci jeho obsah dokonale vyjadruje Boží plán s ňou.
Napríklad v poľštine sú dve formy tohto mena:
Maryja a Maria.
Obe sa objavujú v poľských prekladoch Biblie. „Maryja“ je samozrejme staršia forma, ktorá bola jedinou akceptovanou formou v Poľsku až do konca 19. storočia. Neskôr sa objavilo slovo „Maria“. Táto nová forma bola v poľštine zavedená v roku 1936 na základe rozhodnutia Ortografického výboru Poľskej akadémie umení a vied. V tom čase sa výnimočne mohla zachovať stará forma „Maryja“, ale iba v odkazoch na Matku Božiu (piesne, litánie, modlitby). V súčasnosti sa forma „Maria“ stáva populárnou aj v odkazoch na meno Matky Božej, hoci obe formy sú správne.
Blahoslavený Štefan Wyšinski, kardinál, primas Poľska:
treba pre Matku Božiu v polštine používať Maryja,
lebo Maryja je len jedna – Matka Božia,
ale Márii je viac.
Vyvýšená
Hebrejské slovo „Maria“ znamená „vyvýšená“. Meno Mária sa preto spája s veľkým Božím plánom povýšiť túto ženu. Toto meno, najmä vo vzťahu k Márii, má dôležitý význam.
Vyvýšená, pretože bola vyvolená za Matku Božiu.
Vyvýšená, pretože bola uchránená pred škvrnou dedičného hriechu,
nepoškvrnene počatá.
Vyvýšená, pretože bola s telom i dušou vzatá do neba.
Najvyšší Boh a vyvýšená Mária.
Je zaujímavé, že „najvyšší“ (hebrejsky: marom) je slovo, ktoré sa vzťahovalo na Boha. Preto je spojené s významom Máriinho mena. On, Boh, je najvyšší a ona, Mária, bola Ním povýšená - vyvýšená. Pasívny rod naznačuje, že Máriino povýšenie nie je jej zásluhou, ale božským darom.
Pre Hebrejev meno stelesňovalo podstatu osoby, jej životnú úlohu.
Z Biblie si pamätáme, že Boh opakovane
menil mená ľudí,
keď im zveroval nové úlohy.
S novým menom sa stali novými ľuďmi. Tak to bolo napríklad v prípade Abrama, ktorému Boh zmenil meno na Abrahám, Sarai na Sára. Tak to bolo aj v prípade Kéfasa, ktorého Ježiš pomenoval Peter. Zvolený pápež si dáva nové meno.
Boh Máriino meno nezmenil.
Scéna Zvestovania bola súčasťou Božieho plánu s Máriou. Od počatia bola v Božích očiach povýšená a navždy ňou zostala.
Poďakujme Bohu za to, že povýšil Máriu. Pozrime sa aj na význam nášho mena.
Život Panny Márie vo videniach Luisy Picarrrety
Prebieha jej proces blahorečenia v Ríme
Večné Slovo už vyslovilo súhlas s tým, že zostúpi na zem.
Ale teraz chce počuť ešte jedno fiat,
to ktoré vyslovia tvoje ústa.
Malo by Ti ležať na
srdci plnenie Božej vôle.
Potrebujem Tvoje fiat. Skutočné dobro nemožno konať osamote.
Najväčšie diela sa konajú vo dvojici.
Ani Boh nechcel konať osamote.
Chcel mal pri sebe mňa.
Jeho a moje fiat, spojené do dokonalej jednoty, dali život Bohočloveku.
Históriu sviatku Mena Panny Márie poznáme
Kresťanskú Európu ohrozovali turecké nájazdy. Dva mesiace Turci obliehali Viedeň. Rozhodujúca bitka sa odohrala 12. septembra 1683 pri Viedni. Poľský kráľ Ján III. Sobieski prišiel na pomoc po tom, čo
sa modlil kľačiac v Čenstochovej
pred milostivým obrazom Panny Márie.
S tridsaťtisíc vojakmi sa pripojil k ďalším silám pod velením vojvodu Karola V. Leopolda, Maximiliána Emanuela z Bavorska a ďalších, čím vytvorili armádu s 65 000 vojakmi. Presila Turkov však bola veľká. Dvanásteho septembra ráno sa kresťanskí vojaci zúčastnili na svätej omši a s dôverou vyrazili do boja, kde porazili Turkov. Celý turecký tábor padol do rúk kresťanov a turecký veliteľ Kara Mustafa so svojimi bojovníkmi ušiel. Ján III. Sobieski s vďačným srdcom vstúpil do viedenského chrámu sv. Štefana, aby poďakoval za víťazstvo. Od tohto momentu začala moc Turkov v Európe slabnúť.
Všetci boli presvedčení, že za toto víťazstvo môžu ďakovať najmä Panne Márii. Pápež Inocent XI. preto z vďačnosti už v roku 1684 ustanovil sviatok Mena Panny Márie pre celú Cirkev.
Svätý Anton Paduánsky učil, že:
„Meno Panny Márie je radosťou pre srdce,
medom pre ústa a melódiou pre uši.“
Vzývať jej meno znamená uznať ju ako Matku a Prostredníčku, pomoc v ťažkostiach a isté útočisko pred zlom. Svätí zdôrazňovali moc tohto požehnaného mena, schopného vniesť útechu a silu uprostred skúšok.
Pripomínanie si mena Márie je zároveň výzvou
zachovať pri živote
kresťanskú identitu Európy,
ktorú dnes ohrozujú nielen zahraničné armády, ale aj vnútorný sekularizmus a zrieknutie sa svojich katolíckych koreňov.
Pán dekan nám vyrozprával príbeh chorého dievčatka, ktoré zomieralo. Nejedla, nepila, v posteli ležala ako živá mŕtvola. Príbuzní povzbudzovali jeho mamu, ktorá vieru nepraktizovala, aby sa modlila k Panne Márii. Žena, ktorá nosí toto meno, je veľmi mocná! A tak matka išla do kaplnky modliť sa. Keď sa vrátila, dievčatko vyskakovalo po plafón: "Mama, kde si tak dlho, som hladná." Lekár konštatoval: "To je zázrak, to som vo svojej praxi nezažil...."
Pripomínať si 12. september znamená opäť si uvedomiť, že
dejiny Západu nemožno pochopiť
bez viery v Krista
a materskej ochrany
jeho Najsvätejšej Matky.
Panna Mária, pod titulom svojho najsladšieho mena, zostáva útočiskom kresťanského ľudu v časoch skúšok.
Pýtam sa sám(a) seba:
Ako plním Božiu vôľu?
Spolupracujem so svojim Bohom?
Počuje Boh moje fiat?
Je v mojom srdci, v rodine,
v práci, vo vzťahoch RADOSŤ?
--------------------------------------
