Prvý hlavný hriech: pýcha
PRÍDEM, UVAŽUJEM, ZMENÍM SA ...
Čo je to pýcha?
V malom teologickom slovníku sa hovorí: Pýcha je nezriadená túžba vyzdvihovať svoje vlastnosti nad vlastnosti iných ľudí. Prototypom pyšných ľudí boli pokrytci a farizeji, o ktorých Pán Ježiš povedal: "Kto sa povyšuje, bude ponížený" (Lk 18, 14). Pán Ježiš hovorí aj podobenstvo o pyšnom farizejovi a kajajúcom sa mýtnikovi (Lk 18, 9-14).
Arcibiskup Fulton Sheen hovorí, že egoizmus je prevtelená pýcha. Zvýrazňuje svoju dôležitosť a stáva sa svetom pre seba samého. Pýcha sa prejavuje rôznymi formami.
Pýchu poznáme vo forme ateizmu, čo je popretie našej závislosti na Bohu, našom Stvoriteľovi. Pýchu poznáme v podobe intelektuálnej namyslenosti, kedy si človek myslí, že môže do všetkého rozprávať, pričom vlastný názor považuje za najprínosnejší a akúsi konečnú pravdu. Spoločnou črtou pyšných ľudí je ich priam až neuveriteľná nedotknuteľnosť. Pýcha je aj povrchnosť, kedy posudzujeme druhých na základe oblečenia, prízvuku a veľkosti bankového účtu. Pýchou je aj snobstvo, teda akýsi pocit nadradenosti voči druhým. Tento druh ľudí zvykne na adresu druhých hovoriť : «nemajú náš sociálny status ».
Hnacou silou pýchy je povýšenosť, ktorá pestuje v človeku neustálu túžbu po získaní honorov, pozícií a vzdávaní neustálej úcty, uznania a to aj nad rámec vlastných schopností.
Pre hriech popularity sa Ježiš nechal vystrieť na drevo kríža a počúval výsmech na adresu svojho údajného Božstva. Pre hriech snobstva sa nechal ukrižovať v spoločnosti zlodejov. Pre hriech bohatstva nemal Ježiš ani vlastný hrob. Pre hriech tela sa nechal strýzniť. Pre hriech túžby po vplyvných priateľoch, ho zapreli aj najbližší apoštoli a nepriznali sa k nemu ani tí, čo ich uzdravoval. Pre hriech túžby po moci sa stal slabým a opusteným. Pre tých, ktorí v živote odmietnu Boha a vieru, Pána Ježiša opúšťa aj Boh Otec na kríži, kedy vyslovuje najbolestivejšie slová svojho pozemského života “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” (Mt 27,46).
Ak je duša naplnená vlastným egom, nie je v nej priestor pre Boha.
Najrýchlejšou cestou ako zo seba urobiť bôžika, je vzdialiť sa od Božej Cirkvi, ako prameňa Božích milostí potrebných pre spásu človeka.
V príbehu o Dávidovi a Goliášovi máme znázornenú konfrontáciu medzi pokorou a pýchou. Všetci sa báli Goliáša, bol mocný, takmer nepremožiteľný. Goliáš sa obliekol do brnenia z kovu, v ruke držal obrovskú kópiu. Malý pastier Dávid bol bez brnenia, bez obranného štítu, nemal žiadnu výzbroj, iba pastiersku palicu, prak a päť hladkých kameňov z potoka. Goliáš pohrdol Dávidom, preklínal ho a vravel mu: Čo som pes, že ideš proti mne s palicou? Dávid mu odpovedal bez toho, aby sa vystatoval vlastnou silou: Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov. Keď sa Goliáš blížil, Dávid siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kameň a zasiahol Goliáša do čela a tak ho premohol (por. 1Sam 17).
Náš Pán sa vybral poraziť pýchu drevom kríža a so svojimi piatimi ranami.
Biblických sedem smrteľných hriechov je varovaním pre ľudí aj v súčasnej dobe. Morgan Freeman a Brad Pitt vo filme Sedem pátrajú po vrahovi motivovanom biblickými hriechmi. Niektoré z nich v dnešnom svete trochu zmenili svoju pôvodnú tvár. Biblických sedem smrteľných hriechov je stále varovaním aj pre moderných ľudí.
Odborníci tvrdia, že pýcha celého systému vedie k ekonomickej kríze.
Moralisti zaraďujú pýchu na prvé miesto siedmich hlavných hriechov. Jej pridružené hriechy sú: predsudky, čiže preceňovanie vlastných síl; chorobná ambícia, čiže snaha získať neprimerané hodnosti; márnomyseľnosť, čiže túžba po vonkajších tituloch a hodnostiach; chvastúňstvo; pretvárka čiže predstieranie čností, ktoré človek nemá.
Ostatné hriechy sú zlými skutkami, ale pýcha je nielen zlom ale vtiera sa aj medzi dobré skutky, aby ich zneužila a udusila. Je koreňom všetkých hriechov (Ekl 9, 15) Dokáže opantať človeka až natoľko, že jeho srdce sa odvráti od Stvoriteľa (por. Sir 10, 15).
Apoštol Pavol sa pýta: Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal? (1Kor 4, 7).
Z pýchy vyrastá posudzovanie, čo je v skutočnosti skryté pohŕdanie človekom. Potom sa pýcha prejavuje ako hrdosť, sebavedomosť, povýšenosť, márnomyseľnosť, márnivosť, namyslenosť, samoľúbosť, ješitnosť, nadutosť, vystatovačnosť, arogantnosť, drzosť, pohŕdavosť, urážlivosť, preceňovanie svojich schopností a síl, ohováranie, osočovanie, hanblivosť, únava.
Proti pýche existujú prostriedky:
predovšetkým uvažovanie o svojej slabosti,
o Božej veľkosti,
o nedokonalosti svojich vlastností.
Veľkou pomocníčkou proti pýche je pokorná Matka Božia Mária....