Štvrtý hlavný hriech: hnev
PRÍDEM, UVAŽUJEM, ZMENÍM SA ...
Čo je hnev?
hnev (lat. ira) je silná afektívna reakcia na čokoľvek, čo je proti našej vôli, predstave. Človek má v sebe veľa vnútorného hnevu, ktorému nevenuje dostatočnú pozornosť.
Krivda je odkazovou schránkou pre vnútorný hnev. Konečným ovocím hnevu je vražda.
Zvyčajne, keď nás niekto urazí alebo nám urobí zlo či spôsobí krivdu, vyvolá to v nás silnú afektívnu reakciu, ktorú označujeme slovom hnev. A hnev dokáže zničiť vzťahy medzi ľuďmi, ba dokáže zničiť ľudské srdce. Aj preto je hnev jedným zo siedmych hlavných hriechov.
Prirodzená reakcia na vykonané zlo.
Hnev vo Svätom Písme
Gn 4, 1 -
1 Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina, a povedala: „Získala som človeka od Pána.“ 2 A opäť porodila - jeho brata, Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník. 3 Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. 4 Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. 5 Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. 6 Tu povedal Pán Kainovi: „Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár?
Ex 32, 9 – 10
9 Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije! 10 Teraz ma nechaj, nech zahorí môj hnev proti nim a vyhubím ich! Teba však urobím veľkým národom.“
Hnev, ktorý plodí mnohé hriechy jazykom:
Sir 28, 21 – 22
21 Úder bičom vyvoláva sinku; úder jazyka až kosti láme. 22 Mnohí padli ostrím meča, ale nie toľkí, ako čo zahynú pre jazyk. 23 Blažený, kto je skrytý pred ničomným jazykom, aj ten, kto sa nedostal do jeho zúrivosti, kto si nepritiahol jeho jarmo na seba a koho neviažu jeho putá.
Nový Zákon:
Hnev farizejov. Ich hnev vzbudili Kristove slová:
Lk 11, 39
Pán mu povedal: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti.
Lk 11, 46 nezhoda činov so slovami:
46 On mu povedal: „Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete
Lk 11, 54:
Od toho času 54 Strojili mu úklady, aby niečo podchytili z jeho úst.
Pán Ježiš nás upozorňuje:
Mt 5, 21 - 26
21 Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd. 22 No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa. 23 Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. 25 Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. 26 Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera
Veď ja som neurobil nič zlé, nikoho som nezabil!
Pozor!!!!
Ježiš vec radikalizuje!
Prečo?
Lebo zárodok vraždy sa vždy nachádza v nespútanom a nespracovanom hneve.
Hnev sa preniesol na dav: Na kríž s ním Mt 27, 23
Všetok hnev ako keby sa skumuloval v posledných hodinách Ježišovho pozemského života:
Hnev farizejov ide tak ďaleko, že si zaobstarajú klamlivé výpovede: klamstvo
Hnev sa nestotožňuje s pravdou! Koľko ľudí ide v hneve proti pravde
Koľko klamstva naloží rozhnevaný človek na toho druhého...
Zlorečenie
Násilie
Vražda
Eutanázia
Aborcia
Hnev sebectva
Jn 2, 14 – 17
14 V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. 15 Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly 16 a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ 17 Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Iný príklad svätého hnevu:
Mk 3, 4 - 5
4 A tamtých sa opýtal: „Slobodno robiť v sobotu dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. 5 S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela.
Ak nestrážiš jazyk, máš problém. Príde k hnevu!!!!
Ef 4, 26 - 31
26 Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; 27 a nedávajte miesto diablovi! 29 Z vašich úst nech nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na potrebné budovanie, aby prinášalo milosť tým, čo počúvajú. 30 A nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, v ktorom ste označení pečaťou na deň vykúpenia. 31 Akákoľvek zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie aj každá iná zloba nech sú ďaleko od vás.
Kol 3, 8 – 9
8 Ale teraz odložte aj vy všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie i mrzké reči zo svojich úst. 9 Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s jeho skutkami
Rim 3, 13 – 14
13 Ich hrtan je ako otvorený hrob, svojimi jazykmi hovoria ľstivo, za perami majú jed vreteníc, 14 ich ústa sú plné kliatby a horkosti
Hnev proti Bohu:
On mi ukradol môjho dedka, ktorého som miloval.
Prosme Boha o milosť.
Boh ti nechce ublížiť.
Ak budeš takýto hnev v sebe držať, prídeš až k nenávisti voči Bohu.
Nebuď vierolomný!
Hnev na Boha, že mi nepomohol.
Preto je hnev medzi hlavnými hriechmi?
Lebo z neho vyplývajú hrozné skutky:
Hnev narúša spokojnosť srdca, zatemňuje myseľ, vnáša zmätok do pamäte. Ako dym vyháňa z domu jeho obyvateľov, tak hnev vyháňa Ducha Svätého z nášho srdca, lebo on zostáva len tam, kde vládne pokoj.
Vystupuje proti blížnemu
Jakub
19 Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, 20 lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. 26 Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna.
Ako pôsobí hnev?
V jadre toho najzhubnejšieho hnevu je bolesť!
Začína pocitom, že nás niekto podviedol, zneužil, alebo nám dal najavo svoje pohŕdanie.
Napr. uviaznutie v zápche... arogantný šofér, nevenujú ti takú pozornosť, ako si myslíš, že si zaslúžiš.
Vtedy to začína. Človek to rozvíja, cíti sa zle, krivdu,
Ako to rozvíja, rastie to, je to živené, stále na to myslí, cíti sa urazený, dotknutý, rastie v ňom násilie, arogancia,
Nahnevaný človek je schopný ublížiť.
Úplne niekto iný ti ublížil a ty sa vyvŕšiš na úplne inom človeku!!!
Človek, ktorý je vnútorne zranený, reaguje na maličký vonkajší podnet a hneď je oheň na streche. Pospája si nejaké súvislosti a jeho reakcia je plná hnevu, ktorá sa prejavuje najskôr slovami, potom by chcel skutky urobiť, ktorú zlé.
Príznaky hnevu: „Nie sme zmierení s ostatnými, pretože nie sme zmierení so sebou samým a so sebou nie sme zmierení preto, že nie sme zmierení s Bohom“
Ale nie každý hnev je hriechom, lebo jestvuje aj spravodlivý, oprávnený hnev.
Stoici: hnev je vždy zlý.
Nasledovníci Aristotela: niektorý hnev môže byť dobrý
Kresťania sa priklonili k tomu druhému.
Spravodlivý hnev: Boží hnev namierený proti zlu!
Hnev rozumový a emocionálny
Aj Boh sa hnevá - On sa môže dopustiť len toho prvého.
Svätý hnev Boha: za hriech modloslužby Židov
vo svätyni
Aj ľudský hnev namierený proti zlu môže byť dôležitý.
Proti hladu, utrpeniu, vojne nespravodlivosti, ku ktorým nemusí dochádzať.
Spomeňte si na to, ako Ježiš na veľkonočné sviatky vyhnal kupcov z chrámu. Uplietol z povrázkov korbáč, prešiel pomedzi nich. Vlastnými rukami poprevracal stoly. Prstom ukázal na predavačov a rozkázal im, aby opustili chrám. Povedal: Nerobte z domu môjho Otca tržnicu (Jn 2, 16), chrám nie je hypermarket!
Sväté Písmo hovorí: Hnevajte sa, ale nehrešte! (Ef 4, 26). Aby hnev nebol hriechom, vyžaduje sa:
a) spravodlivý dôvod, napríklad obrana Božej cti;
b) musí ho kontrolovať rozum;
c) treba ho rýchlo ovládnuť: Slnko nech nezapadá nad vašim hnevom (Ef 4, 26).
Nás učil modliť sa slovami: Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Na kríži vyriekol slovo, ktoré prináša dokonalú náhradu za hnev, agresivitu a zlosť. Za ľudí, ktorí mali a majú zovreté päste, sa Ježiš modlil slovami:
Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23 ,34). Tieto Ježišove slová z kríža nám poskytujú dve poučenia:
Spravodlivý hnev Boha:
16 Dráždievali ho cudzími bohmi, rozhorčovali ho ohavnosťami. 17 Obetovali besom, čo nie sú bohmi, bohom, o ktorých nemali tušenia. Novým, čo prišli nedávno, ktorých si nectili vaši otcovia.
21 Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím. 22 Bo oheň zažal sa od môjho hnevu a páľou prenikne až na dno podsvetia a zhltne zem i jej plody a do tla vypáli základy hôr; 23 a nakopím im nešťastí na nešťastia a vypustím na nich všetky svoje šípy.
Dt 32,22 - Hnev Boží sa prirovnáva k ohňu, ktorý páli a ničí všetko na zemi i pod zemou (Iz 1,31; 30,27 atď.).
Dt 32,23 - Šípy sú Božie tresty a navštívenia.
Boh sa v Bibli hnevá, keď jeho ľud si uctieva modly, nepravých bohov!
V Starom zákone je príčinou Božieho hnevu modlárstvo (Dt 6, 14; 7, 4; 32, 21), pohrdnutie Pánovým zákonom, ktoré sa prejavuje reptaním a uctievaním modiel (Nm 11, 1); neposlušnosťou (Joz 7, 26; 2 Sam 24, 1), braním Božieho mena nadarmo (Ex 20, 7), znesväcovaním soboty (Neh 13,18), neláskavosťou k vdovám a sirotám (Ex 22, 23), jedným slovom hriechom (Iz 13, 9; Job 19, 29), na ktorý Boh musí reagovať.
Nespravodlivosť a bezbožnosť ľudí, pre ktoré nemá žiadne ospravedlnenie, musí mať za následok prejavy Božieho hnevu v živote jedincov a národov (Rim 1, 18-32).
Čo znamená hnevať sa?
Hnev u človeka sa môže prejavovať dvojako: dovnútra – to jest byť zatrpknutý, roztrpčený na svojho brata, prechovávať v sebe zlosť, nestýkať sa s bratom, oddeliť sa od neho. Hnev navonok znamená byť rozčúlený, vybuchovať, prejavovať nevľúdne zmýšľanie... A tak u nás má byť nie zatrpknutosť, rozčúlenosť, závisť a nenávisť, ale láska, ochota a zmierenie ako vedúce motívy nášho života. Kresťan, ktorý na hnev odpovie hnevom, pácha duchovnú samovraždu, zrádza Boha, aj keď si myslí, že ho obraňuje.
Vo Svätom Písme sa píše: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 26). To znamená, že musí existovať aj hnev, ktorý nie je hriešny. Ten pociťoval aj Pán Ježiš, napríklad keď bičom vyháňal predavačov a peňazomencov z jeruzalemského chrámu (porov. Jn 2, 14–16).
Ako bojovať proti hnevu, ako ho riešiť, liečiť???
Nenechaj dlho v sebe hnev: Slnko nech nezapadá nad Vašim hnevom.
Čím ho máš v sebe dlhšie, tým viac ťa spútavá
Hnev nesmie v tebe zapustiť korene.
Rim 12, 18 – 20
18 Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19 Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím,“ hovorí Pán. 20 Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. 21 Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.
Urob tak, ako to tvoj hnevník najmenej čaká:
Buď na neho dobrý, kúp mu darček, daj mu kvetiny, urob pre neho niečo dobré, urob krok navyše, hoci by si ho inokedy neurobil.
Nahradiť hnev trpezlivosťou, odpustením a láskou.
Keď sa na niekoho hneváme, Ježiš nám radí, aby sme to rýchlo vyriešili. Buď to vyrieš sám vo svojej hlave, alebo – ak je to nutné – Choď prehovor si s tým, na ktorého sa hneváš, ale nedopusti, aby hnev zapustil korene v tvojej duši!!!!
Ef 4, 26 – 27
26 Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom; 27 a nedávajte miesto diablovi!
Keď sa rozhneváte, nenechajte sa strhnúť k hriechu
Liek proti hnevu.
Hovoriť pravdu s láskou!
Milujte nepriateľov, Buďte vľúdni