„Modlitba, ktorú som si veľmi obľúbil“ - svätý Ján Pavol II. Veľký
„Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia.“ Začiatok 127. žalmu môže byť komentárom k nejednej stránke z dejín a k nejednému životopisu.
„Nijakú ľudskú činnosť, a to ani v časných záležitostiach, nemožno vyňať spod Božej moci,“ hovorí dogmatická konštitúcia O Cirkvi (36). Aké miesto vo svojom živote dáme Bohu? Ak Boha odmietame alebo ním pohŕdame, ak odstraňujeme zo spoločenského a osobného života jeho prikázania, potom dochádza k tomu, čo už zažívame: množstvo kríz, omylov, nezodpovednosti, nikdy sa nekončiacich vojen, krívd, hladu, katastrof a konfliktov, pri ktorých najčastejšie trpia nevinní, a iných prejavov zla.
Ak Boha a jeho zákon postavíme na prvé miesto, máme právo prosiť o požehnanie, keď máme zámer urobiť niečo dobré, alebo prosiť o svetlo Ducha Svätého, keď sa nevieme rozhodnúť. Koľko tvorivých iniciatív, efektívnych riešení, objavov, druhov pomoci, múdrych rozhodnutí, solidárnych aktivít a riešení konfliktov sa zrodilo z pokornej modlitby. Dnes mnohí tvrdia, že všetko záleží len od významných a dôležitých ľudí a že bežný človek je bezmocný. Človek áno, ale Boh nie, ak ho človek prosí.
Čítať ďalej: „Modlitba, ktorú som si veľmi obľúbil“ - svätý Ján Pavol II. Veľký