FaraTour 2026: Denník pápežovho anjela



Postupne uverejníme stručný obsah kázní...
v=V - 14. augusta 2026
Keď mal Rajmund Kolbe desať rokov, zjavila sa mu Panna Mária. Ponúkla mu dve koruny. Jedna bola biela na znak čistoty a druhá bola červená ako znak mučeníctva. Mal si jednu vybrať. Rajmund povedal:
"Chcem obe."
Stalo sa tak v roku 1904.
Obe koruny získal o tridsaťsedem rokov neskôr 14. augusta v roku 1941 v koncentračnom tábore v Osvienčime, kde zomrel. Tam mal ako väzeň číslo známe na celom svete 16 670. Svätý otec Ján Pavol II. pri kanonizácii Maximiliána Kolbeho za svätého v roku 1982 povedal:

V dnešný deň sme sa opäť stretli pri Matke Božej Fatimskej, aby sme sa modlili, ďakovali, zaspievali si a prosili. Napriek prázdninám a dovolenkám domáci aj pútnici prišli, aby sme pokračovali v našom nazeraní na modlitbu ´Zdravas Mária´.
Pán dekan sa opäť venoval slovám svätej Alžbety, ktoré vyriekla, keď Mária prišla k nej do Ain Karem. "... blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Zamýšľali sme sa nad veľmi povzbudivou témou: viera Panny Márie.
Svätý Lukáš píše: „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1, 39 - 45)
V sobotu 8. augusta 2026 sme sa stretli v rodisku otca biskupa v Zákamennom. Pripomenuli sme si pamätný deň Božieho služobníka otca biskupa Jána Vojtaššáka, mučeníka pre vieru. V kázni sa prihovoril pútnikom vdp. Tomáš Koumal, rektor Nepomucena. Jeden zo zakladateľov Nepomucena v Ríme bol práve otec biskup Vojtaššák. Modlime sa, priatelia, za blahorečenie tohto mučeníka režimu...


"Buď misionárom tam, kde si"
8 1949 - 1966
Na ďalekom severe
Páter Javorka ostal v Temlagu asi rok a pol. V roku 1949 ho previezli do severnej oblasti, kde sa rozprestierala sieť pracovných táborov pri veľkých riekach Pečora a Ussa okolo sídlisk Abez a Inta v Komijskej autonómnej sovietskej socialistickej republike. Kým trestanecký komplex Temlag v strednom Rusku krátko po vojne zrušili, na severe sa počet nevoľníkov v rokoch 1946 - 1950 zvýšil na niekoľko miliónov. Veľkú časť tvorili politickí väzni.
Medzi nimi boli zajatí vojaci generála Andreja Vlasova, ktorý spolupracoval s nacistami, ďalej ruskí repatrianti, ktorí sa vrátili z nútených prác v Nemecku, disidenti zo spojeneckých krajín, nemeckí a japonskí vojnoví zajatci, ako aj ruskí emigranti, ktorí sa vrátili domov a dožili sa nepríjemného prekvapenia.
Klikni sem a pozri stránku o Vendelínovi Javorkovi
Gulagy boli rozsiahlym systémom pracovných táborov vytvorených v Sovietskom zväze, ktoré spravovala tajná polícia NKVD a neskôr ministerstvo vnútra. Najväčší rozmach dosiahli za vlády Josifa Stalina, najmä v 30. až 50. rokoch 20. storočia. Do gulagov boli posielaní politickí väzni, odporcovia režimu, duchovní, príslušníci národnostných menšín, vojnoví zajatci, ale aj obyčajní ľudia odsúdení za drobné priestupky alebo na základe vykonštruovaných obvinení.
Hlavným účelom gulagov nebolo iba izolovať nepohodlné osoby, ale aj využívať ich ako zdroj takmer bezplatnej pracovnej sily. Väzni pracovali pri ťažbe zlata, uhlia a niklu, pri výstavbe železníc, ciest, priehrad, baní či pri odlesňovaní rozsiahlych oblastí Sibíri a Ďalekého východu. Podmienky boli často mimoriadne kruté – hlad, vyčerpanie, choroby, mráz a nedostatok zdravotnej starostlivosti si vyžiadali milióny obetí. Gulagy sa stali jedným zo symbolov totalitnej represie sovietskeho režimu.
Pastiersky list k Roku pátra Vendelína Javorku
Jedným z najznámejších svedectiev o tomto systéme je dielo
Čítať ďalej: Aktivity otca biskupa Františka Trstenského 2026