27. decembra v jednej zo Skalických uličiek, postojačky, opretý o popolnicu jedného z domov zomrel.
BLAHOREČENIE
Čo je blahorečenie?
Beatifikácia alebo po slovensky aj blahorečenie, znamená vyhlásiť toho, kto bol doteraz nazývaný Boží služobník, alebo ctihodný, za blahoslaveného.
Blahorečenie sa deje počas svätej omše. Je to akt, ktorým – po uskutočnení predpísaného procesu – pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult, na istom území a predpísanými spôsobmi, napríklad v diecéze, ktorá proces viedla, alebo aj v celom národe, do ktorého Boží služobník patril, alebo v určitej skupine veriacich, napríklad v reholi. Zároveň pápež stanoví aj dátum liturgického slávenia sviatku nového blahoslaveného.
Samotné vyhlásenie za blahoslaveného sa deje prostredníctvom prečítania Apoštolského listu, ktorý pápež podpíše a jeho vyslanec ho pri svätej omši blahorečenia prečíta. Ten, kto už bol blahorečený, je už navždy zapísaný do liturgického kalendára miestnej cirkvi, alebo rehoľnej spoločnosti; relikvie „blahoslavených“ bývajú predkladané k verejnej úcte veriacim.
Celý proces sa zakončuje až svätorečením – vyhlásením za svätého. Aby sa k tomu dospelo, Cirkev stanovuje skúmanie predpokladaného zázraku na príhovor blahoslaveného.
Z teologického hľadiska pri blahorečení nejde o neomylný výrok pápeža, ale o zapísanie osoby do zoznamu blahoslavených a o povolenie verejného kultu. Zatiaľ čo svätorečenie sa už považuje za neomylný výrok pápeža ako učiteľa viery a ide už nie o povolenie verejného kultu, ale o jeho nariadenie pre celú Cirkev.
“Keď Cirkev svätorečí (kanonizuje) niektorých veriacich, čiže keď slávnostne vyhlasuje, že títo veriaci hrdinsky praktizovali čnosti vo svojom živote boli verní Božej milosti, uznáva moc Ducha svätosti, ktorý je v nej a udržiava nádej veriacich tým, že ich dáva za vzor a za orodovníkov. Svätci a svätice boli vždy prameňom a počiatkom obnovy v najťažších chvíľach dejín Cirkvi. Veď svätosť Cirkvi je tajomným prameňom a spoľahlivým kritériom jej apoštolskej činnosti a jej misionárskeho zápalu” (KKC 828).
“Keď Cirkev v ročnom cykle slávi pamiatku mučeníkov a iných svätých ohlasuje veľkonočné tajomstvo v tých mužoch a ženách, ktorí spolu s Kristom trpeli a spolu s ním sú oslávení, a predkladá veriacim ich príklady, ktoré všetkých priťahujú skrze Krista k Otcovi, a pre ich zásluhy vyprosuje Božie dobrodenia” (KKC 1173)
Proces blahorečenia
Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský 9. júna 2013 vo farskom kostole sv. Michala archanjela v Skalici otvoril diecéznu fázu procesu blahorečenia Jána Havlíka. Žiadosť o začatie procesu blahorečenia predniesol vicepostulátor procesu Augustín Slaninka. Stanovisko kongregácie pre kauzy svätých a dekrét bratislavského arcibiskupa o otvorení kauzy predniesol Tibor Hajdu.
Po viac než štyroch rokoch a ôsmich mesiacoch sa verejným zasadnutím arcibiskupského tribunálu v Kostole sv. Vincenta de Paul v bratislavskom Ružinove skončila fáza prvého stupňa blahorečenia Jána Havlíka. Po zapečatení dokumentov voskom a pečaťou Arcibiskupského úradu v Bratislave sa dokumenty obsahujúce svedectvá, historické správy či lekárske posudky dopravili do Vatikánu – do rúk Kongregácie pre kauzy svätých.
Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne odovzdali dokumentáciu ukončenej diecéznej fázy procesu blahorečenia Božieho služobníka Jána Havlíka. Dokumenty diecéznej fázy v rozsahu 2 515 strán v slovenčine a taliančine, zapečatené vo dvoch škatuliach, odovzdal 27. februára 2018 kancelárovi Kongregácie pre kauzy svätých P. Emil Hoffmann CM, sekretár Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý v diecéznej fáze plnil úlohu vicepostulátora.
Ďalším krokom zo strany vatikánskej kongregácie bolo potvrdenie validity prijatej dokumentácie, čiže splnenia formálnych požiadaviek úradného spracovania dokumentov. Potom prišlo na rad menovanie relátora zo strany kongregácie, ktorý sa do hĺbky oboznámil s kauzou, aby ju mohol úradne akceptovať. Po akceptácii relátor vypracoval kľúčový dokument rímskej fázy kauzy blahorečenia.
V októbri 2021 bolo ukončené „Positio super martyrio“ Božieho služobníka Jána Havlíka, bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Tzv. positio obsahuje materiál dôkazov, dokumentov a svedectiev o mučeníctve Božieho služobníka. Tvorí ho – krátke predstavenie zo strany relátora; Informatio super martyrio – čiže teologická časť, v ktorej je dokazované, že Boží služobník podstúpil mučeníctvo; a Summarium so svedeckými a dokumentačnými dôkazmi. Pripravené positio budú skúmať konzultori, teológovia Kongregácie pre kauzy svätých.
Vizitátor slovenskej provincie vincentínov P. Tomáš Brezáni CM odovzdal 1. októbra 2021 „Positio super martyrio“ kardinálovi Jozefovi Tomkovi vo Vatikáne. „Ide o záverečný dokument Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý v rozsahu takmer 450 strán vypracoval pridelený relátor a len pred niekoľkými dňami boli ukončené práce na jeho vydaní. V nasledujúcich mesiacoch bude predmetom podrobného skúmania zo strany komisie 40 teológov a následne aj členov kardinálskeho kolégia. Je to prakticky posledný nevyhnutný krok pred záverečným rozhodnutím Svätého Otca,“ uviedol Brezáni.
Proces blahorečenia Jána Havlíka postúpil v Ríme do ďalšej fázy. Tridsiateho marca 2023 zasadala Komisia teológov, ktorá po preštudovaní dokumentu Positio super martyrio o Božom služobníkovi Jánovi Havlíkovi, seminaristovi Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, a vyslovila jednomyseľné pozitívne votum. Toto rozhodnutie bolo významným krokom k tomu, aby bol Ján Havlík vyhlásený za blahoslaveného. Nasledovalo ešte preštudovanie spisu kardinálmi a biskupmi a napokon rozhodnutie Svätého Otca.
Zasadnutie komisie kardinálov.
Pápež František schválil dekrét o mučeníctve Jána Havlíka.
Slávnosť blahorečenia bude v sobotu 31. augusta 2024 v Šaštíne.