Tretí hlavný hriech: smilstvo
PRÍDEM, UVAŽUJEM, ZMENÍM SA ...
Smilstvo (lat. luxuria, grec. „πορνεία [por·nei′a]) - preklad slova je bujná hra. Je to nezriadená túžba, predstava alebo realizácia akejkoľvek pohlavnej aktivity voči sebe a voči inému pohlaviu. Dráždenie pohlavnej sily, mimo manželstva, ale aj v manželstve s výhradným cieľom sebauspokojenia.
Smilstvo vo Svätom Písme
Slovo smilstvo má svoj koreň v hebrejskom koreni "znh" a označuje mimomanželský pohlavný styk s "postrannou ženou", t.j. prostitútkou, často však označuje aj inú pohlavnú nezriadenosť (Ex 22,18-20; Lv 20,13.15).
Kniha Prísloví v 7,5 - 27 varuje pred smilstvom ako pred niečím nemúdrym a veľmi škodlivým doslova zhubným. Kňazova dcéra, podľa Zákona mala byť za prostitúciu, smilstvo, upálená (Lv 21,9).
Starý zákon zakazoval prostitúciu (Lv 19,29) hlavne preto, že u okolitých národov bola prostitúcia spojená s pohanskými kultami.
V Egypte a v Babylone manželský zväzok božstva reprezentovaného kráľom, tvoril časť obradov, ktoré mali zvýšiť plodnosť zeme. K tomu bolo potrebné kňažiek-vestáliek pri chrámoch. Obzvlášť to bolo rozsiahle v Sýrii, kde tak, ako v Egypte a v Babylone bola plodivá sila zbožňovaná, pohlavné obcovanie predstavovalo významnú zložku kultických úkonov. Kananejské svätyne boli vlastne veľké nevestince, posvätené náboženstvom.
Deuteronomium v 23,17 hovorí o kultických prostitútkach a prostitútoch, ktorým sa tiež hovorilo "pes".
Dt 23, 17 - 18
17 Nech niet medzi izraelskými dcérami modloslužobnej smilnice a medzi izraelskými mužmi modloslužobného smilníka! 18 V dome Pána, svojho Boha, nesmieš obetovať zárobok nemravnej ženskej ani psí plat, nech si sľúbil čokoľvek, lebo oboje je ohavnosť pred Pánom, tvojím Bohom.