Tzv. „Nemecká synodálna cesta“ ide cestou schizmy, nerešpektovania Katechizmu Katolíckej cirkvi, ani učenia Magistéria. Mnohí nemeckí biskupi a niektorí kardináli nerešpektujú učenie Ježiša Krista. Ponúkam Vám  list arcibiskupa Stanisława Gądeckeho, metropolitu v Poznani a  predsedu Poľskej konferencie biskupov, ktorý napísal 22. februára 2022, na sviatok Katedry sv. Petra. Ponúkam vám list Škandinávskej biskupskej konferencie. Ponúkam Vám vyjadrenia G. Pella, austrálskeho kardinála, ktorý vyzval Vatikán, aby napomenul dvoch významných európskych biskupov: kardinála Jeana-Clauda Hollericha, generálneho riaditeľa vatikánskej synody, a biskupa Georga Bätzinga, predsedu Nemeckej biskupskej konferencie. Vyjadrenie bývalého prefekta Kongregácie pre náuku viery, kardinála Gerharda Müllera, ktorý podporuje výzvu kardinála Georgea Pella. Ponúkam vám obsah listu, ktorý podpísalo 74 biskupov z 10 krajín sveta.

Bratské napomenutie Predsedu konferencie biskupov Poľska voči nemeckej “synodálnej ceste”

Drahý biskup Georg,

Katolícku cirkev v Nemecku a Poľsku spája spoločná viac ako tisícročná história. Jej pôvod vychádza z apoštolskej viery v Ježiša Krista, ktorá bola vložená do rúk sv. Petra, odovzdaná nástupcom apoštolov – biskupom – ktorí predsedali, učili a posväcovali jednotlivé miestne cirkvi. „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto Skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19).

Toto spoločenstvo viery je jasne vyjadrené okrem iného aj v postavách svätých, ktorých uctievajú katolíci v Poľsku, ako aj v Nemecku. Mám na mysli sv. Bruna z Querfurtu, sv. Jadwigu Sliezsku, sv. Teréziu Benediktu od Kríža (Edith Stein) alebo sv. Maximiliána Mária Kolbeho. Mimoriadny význam aj v našich vzťahoch má aj výmena listov týkajúca sa odpustení, ktoré predstavujú začiatok dôležitého a veľmi potrebného procesu zmierenia po ťažkých skúsenostiach z druhej svetovej vojny. Podporili ho tak Karol Wojtyła, ako aj blahoslavený kardinál Štefan Wyszyński. V neskorších rokoch našla svoje konkrétne vyjadrenie v duchovnej a materiálnej podpore, ktorú sme dostali od nemeckých katolíkov počas vlády komunizmu v našej vlasti.

Kvôli všetkým týmto dôvodom je mi katolícka cirkev v Nemecku veľmi blízka a je veľmi dôležitá. Majúc na pamäti toto spoločenstvo viery a históriu Poľska a Nemecka, rád by som vyjadril svoje hlboké znepokojenie a obavu nad informáciami, ktoré v poslednom čase prichádzajú z niektorých kruhov katolíckej cirkvi v Nemecku. V duchu kresťanskej lásky si dovoľujem zaslať Tebe – predsedovi Nemeckej konferencie biskupov – tento list bratského napomenutia  v duchu spoločnej zodpovednosti za poverenie svätej apoštolskej viery, ktorú nám zveril Kristus.

Ako pastieri Cirkvi si uvedomujeme, že vo svete prebieha duchovný boj. „Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6,12). Kristus zvíťazil nad Satanom a povinnosťou Cirkvi je dosiahnuť toto víťazstvo vo svete. Dovoľ mi, drahý brat v biskupskej službe, aby som sa podelil o svoje znepokojenie nad správnosťou téz, ktoré predkladajú niektoré kruhy katolíckej cirkvi v Nemecku, najmä v kontexte tzv. „synodálnej cesty“.

Pokušenie hľadať plnosť pravdy mimo Evanjelia

Katolícka cirkev v Nemecku je dôležitou súčasťou mapy Európy a som si vedomý toho, že buď bude vyžarovať do celého kontinentu svojou vierou, alebo svojou neverou. Preto sa so znepokojením pozerám na doterajšie kroky nemeckej „synodálnej cesty“. Pri pozorovaní jeho plodov nadobudne človek dojem, že základom úvah nie je vždy Evanjelium. V histórii sme sa s tým už stretli. Stačí spomenúť tzv. Jeffersonovu bibliu (T. Jefferson, The Life and Morals of Jesus of Nazaret, Rough Draft Printing 2015). Americký prezident vyhlásil, že evanjeliá obsahujú mimoriadne múdre a vznešené vety, ktoré určite pochádzajú priamo od Ježiša, ale aj hlúpe a triviálne vety, ktoré musia pochádzať od nevzdelaných apoštolov. Presvedčený, že disponuje kritériami, ktoré mu dovoľujú  rozlíšiť jedny vety od druhých, rozhodol sa urobiť to použitím nožníc. Takýmto spôsobom vznikol moderný apokryf, podľa slov jeho autora, lepší ako originál. Nedá sa vylúčiť, že práve v tých najťažších pasážach Biblie, použijúc „Jeffersonove nožnice“, je vyjadrené proprium christianum – to, čo je pre kresťanstvo charakteristické.

Pokušenie veriť v neomylnosť spoločenských vied

Jedným z dnešných pokušení v Cirkvi je neustále konfrontovať Ježišovo učenie so súčasnými výdobytkami psychológie a spoločenských vied. Ak niečo v evanjeliu nesúhlasí so súčasným stavom poznania v týchto náukách, učeníci, aby ochránili Majstra pred rozpakmi v očiach súčasníkov, sa pokúsia o „aktualizáciu“ Evanjelia. Pokušenie „modernizovať“ sa zvláštnym spôsobom týka sféry sexuálnej identity. Zabúda sa však, že stav vedeckého poznania sa často a niekedy veľmi dramaticky mení, napríklad v dôsledku zmeny paradigmy. Variabilita je vlastná samotnej povahe vedy, z ktorej je k dispozícii len zlomok všetkých možných poznatkov. Objavovanie chýb a ich analýza je motorom pokroku vo vede.

Niektoré vedecké chyby však mali dramatické následky. Stačí spomenúť také vedecké teórie ako rasizmus či eugenika. Na základe najnovších vedeckých poznatkov schválil Kongres USA v roku 1924 zákon National Origin Act, ktorý uvalil na ľudí v južnej a strednej Európe reštriktívne imigračné kvóty a takmer úplne zakázal prisťahovalectvo z Ázie. Hlavným dôvodom bolo presvedčenie, že národy ako Taliani a Poliaci sú rasovo nižšie. Na druhej strane, na základe poznatkov eugeniky v USA bolo v 20. storočí násilne sterilizovaných asi 70 000 žien patriacich k etnickým menšinám (pozri G. Consolmagno, Covid, fede e fallibilità della scienza, La Civiltà Cattolica 4118, str. 105 -119). V tomto a ďalších prípadoch hovoríme o tzv. "vedeckých chybách." Ale popri nich existujú aj „ideologické podvody“. Tie sú základom napríklad v súčasnosti pozorovaných zmien v prístupe k sexualite (J. A. Reisman, E. W. Eichel, Kinsey, Sex and Fraud: The Indoctrination of a People, Huntington House Publication, Lafayette 1990; J. Colapinto, As Nature Made Him. The Boy. Who Was Raised As a Girl, Harper Perennial, New York-London-Toronto-Sydney 2006).

Proces rozvoja vedomostí nekončí s našou generáciou. Taktiež generácie, ktoré prídu po nás, budú musieť odložiť bokom knihy napríklad z oblasti psychológie či spoločenských vied, ktoré sa dnes považujú za neomylné. Ako má teda Cirkev reagovať na súčasný stav vedeckého poznania, aby nezopakovala chybu, ktorej sa dopustila v súvislosti s Galileom? Toto je vážna intelektuálna výzva, ktorej musíme čeliť, čerpať zo Zjavenia a poctivo študovať vedu.

Pokušenie žiť s komplexom menejcennosti

Uvedomujem si, že katolíci – nielen v Nemecku, ale aj v Poľsku – dnes žijú pod tlakom verejnej mienky, čo znamená, že mnohí z nich trpia špecifickým komplexom menejcennosti. Vo všeobecnosti sú Kristovi učeníci – ako napísal pápež František – dnes ohrozovaní „nejakým druhom komplexu menejcennosti, ktorý vedie k relativizácii alebo zatajovaniu ich kresťanskej identity a presvedčení (…)  Nakoniec pochovajú radosť z misie v akejsi posadnutosti byť ako všetci ostatní a mať to, čo majú ostatní “(Evangelii gaudium, 79).

Pápež František vo svojom príhovore k zamestnancom Rímskej kúrie zdôraznil, že dnes už v Európe nežijeme v „kresťanskom systéme“ (František, Príhovor k Rímskej kúrii pri príležitosti vianočného želania, 21.12.2019) . Svet sa stal v mnohých smeroch pluralitnejším. Dôležitým zdrojom tejto zmeny na starom kontinente je „hlboká kríza viery, ktorá zasiahla mnohých ľudí“. Viera „už nie je samozrejmým predpokladom spoločného života a skutočne je často popieraná, zosmiešňovaná a  marginalizovaná“. Žiaľ, „myseľ (mnohých) je zaslepená bohom tohto sveta“ (2 Kor 4,4). Neznesú zdravé učenie, ale rozmnožujú učiteľov podľa svojich predstáv (porov. 2 Tim 4,3). Preto je dôležité varovanie adresované Rimanom: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12,2).

Verní učeniu Cirkvi by sme nemali podľahnúť tlaku sveta, ani sa podriadiť vzorom dominantnej kultúry, pretože to môže viesť k morálnej a duchovnej skaze. Vyhnime sa opakovaniu zaužívaných hesiel a štandardných požiadaviek, ako je zrušenie celibátu, ženské kňazstvo, prijímanie pre rozvedených alebo požehnanie vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia. „Aktualizácia“ definície manželstva v Charte základných práv EÚ nie je dôvodom na manipuláciu Evanjelia.

Pokušenie korporátneho myslenia

Uvedomujem si, že cirkev v Nemecku systematicky stráca svojich veriacich a počet kňazov z roka na rok klesá. Preto hľadá spôsoby, ako si udržať veriacich pri sebe a povzbudiť mladých, aby si zvolili kňazstvo. Zdá sa však, že v tomto smere čelí riziku korporátneho myslenia: „Chýbajú pracovníci, znížme teda kritériá prijímania.“ Preto sa postulát zrušiť kňazskú povinnosť celibátu dostal do textu „Záväzok k celibátu v kňazskej službe“, ktorý 4. februára tohto roku bol daný k prvému čítaniu na zhromaždení „synodálnej cesty“ vo Frankfurte nad Mohanom. Odpoveď na otázku o vzťahu medzi požiadavkou kňazského celibátu a počtom povolaní dal Pavol VI.: „Neprikláňame sa k názoru, že zrušením cirkevného celibátu by sa okamžite výrazne zvýšil počet kňazských povolaní. Zdá sa, že dnešná prax cirkví a iných náboženských spoločenstiev, ktoré umožňujú ich duchovným uzatvárať manželstvá, naznačuje opak“ (Sacerdotalis celibatus, 49).

Príčiny krízy sú inde. My, duchovní, sme sa často stali len odborníkmi na sociálnu, migračnú a environmentálnu politiku, ktorá si život v celibáte nepochybne nevyžaduje. Kristus však, ako upozorňuje pápež František, nepotrebuje úradníkov posadnutých svojim voľným časom a cítiacich „pevnú potrebu zachovať si svoj priestor autonómie, ako keby úloha evanjelizácie bola nebezpečným jedom a nie radostnou odpoveďou na lásku Boha, ktorý nás volá na misiu“ (Evangelii gaudium, 81). Veriaci si zaslúžia kňazov, ktorí sa celkom odovzdajú k dispozícii Kristovi. Kristus volá učeníkov, „aby boli s ním“ (Mk 3,14). To, čo ľudí priťahuje k Cirkvi a ku kňazstvu, nie je len ďalší návrh na ľahký život, ale príklad života úplne oddaného Bohu.

Nemecká „synodálna cesta“ v tejto súvislosti otvorila aj otázku vysviacky žien prehlasovaním dňa 4. februára tohto roku vo Frankfurte nad Mohanom textu „Ženy v službe  a úrade Cirkvi“. Túto otázku definitívne vyriešil sv. Ján Pavol II. „A preto, aby sa odstránila akákoľvek pochybnosť v takej veľmi dôležitej veci, týkajúcej sa samej božskej konštitúcie Cirkvi, mocou svojho úradu "posilňovať bratov" (porov. Lk 22,32) vyhlasujem, že Cirkev nijako nemá moc udeľovať kňazskú vysviacku ženám a že toto rozhodnutie majú s definitívnou platnosťou prijať všetci veriaci Cirkvi.“ (Ján Pavol II., Ordinatio Sacerdotalis, 4).

Pápež František to už mnohokrát pripomenul: „A pokiaľ ide o vysviacku žien, Cirkev sa vyjadrila a hovorí: „nie.“ Definitívne to povedal Ján Pavol II. Táto brána je zatvorená, ale chcem Ti k tomu niečo povedať. Už som to povedal, ale zopakujem to. Božia Matka, Mária, bola dôležitejšia ako apoštoli, biskupi, diakoni a kňazi. Žena v Cirkvi je dôležitejšia ako biskupi a kňazi “(František, Tlačová konferencia počas letu z Ria de Janeiro do Ríma 28. júla 2013).

V modernom svete je rovnosť často nepochopená a stotožňovaná so zjednotením. Akýkoľvek rozdiel sa považuje za diskrimináciu. Navyše, kňazstvo bolo nesprávne chápané ako zdroj nadvlády a cirkevnej kariéry, a nie ako pokorná služba. Ján Pavol II. sa vo svojom učení o sviatosti posvätného stavu vyhradenej pre mužov odvolával na samotnú Kristovu vôľu a tradíciu, poukazujúc na tzv. „komplementaritu pohlavia“. Ženy zohrali v Ježišovom živote veľmi dôležitú úlohu, spolu s Jakubom a Jánom máme Máriu a Martu. Boli prvými svedkami zmŕtvychvstania. Napokon tu máme Preblahoslavenú Pannu Máriu, bez ktorej súhlasu by sa tajomstvo vtelenia neuskutočnilo, a od ktorej sa Ježiš naučil byť človekom. Hoci Kristus porušil kánony židovskej komunity týkajúce sa vzťahu medzi mužmi a ženami, kde stačí spomenúť rozhovor so Samaritánkou, nenechal nikoho na pochybách, že kňazstvo je povolaním výlučne pre mužov (porov. Mulieris dignitatem, 26 Ordinatio Sacerdotalis, 2). To však nebránilo ženám zastávať úlohy, ktoré boli rovnako dôležité a niekedy dokonca dôležitejšie ako pre mužov. Zoznam svätých žien, ktoré výrazne ovplyvnili osud Cirkvi, je dlhý. Môžeme naň umiestniť napr. sv. Hildegardu z Bingenu, sv. Katarínu Sienskú, sv. Jadwigu - poľskú kráľovnú, sv. Teréziu z Avily alebo sv. Faustínu.

Okrem toho jedno zo štyroch fór o „synodálnej ceste“ odhlasovalo pracovný dokument s názvom „Život v úspešných vzťahoch“, ktorý obhajuje mylnú a škandalóznu prax požehnávania vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia a pokúša sa zmeniť učenie Cirkvi o hriechu homosexuálnych aktov.

Katechizmus jasne odlišuje homosexuálne sklony od homosexuálnych aktov. Učí úcte ku všetkým ľuďom bez ohľadu na ich sklony, no jednoznačne odsudzuje homosexuálne činy ako činy odporujúce prírode (porov. Rim 1, 24-27; 1 Kor 6, 9-10).

Napriek rozhorčeniu, ostrakizmu a neobľúbenosti nemôže katolícka cirkev – verná pravde Evanjelia a zároveň vedená láskou ku každému človeku – mlčať a súhlasiť s touto falošnou víziou človeka, nieto ju požehnávať či podporovať.

Kongregácia pre náuku viery pripomenula neprípustnosť požehnania párov rovnakého pohlavia v liste z 22. februára 2021: „Preto, aby bolo v súlade s povahou sviatostí, keď sa požehnanie vyžaduje pre niektoré ľudské vzťahy, je potrebné – popri správnom úmysle osôb, ktoré sa na ňom zúčastňujú – aby to, čo je požehnané, bolo objektívne a pozitívne orientované na prijímanie a prejavovanie milosti, v súlade s Božími plánmi vpísanými do stvorenia a plne zjavenými Kristom Pánom. Preto iba tie skutočnosti, ktoré sú samy venované službe týmto plánom, sú zlučiteľné s podstatou požehnania, ktoré dáva Cirkev. Z tohto dôvodu nie je dovolené požehnávať zväzky vrátane trvalých partnerstiev, ktoré zahŕňajú praktizovanie sexuality mimo manželstva (teda mimo nerozlučiteľného zväzku muža a ženy, ktorý je sám osebe otvorený odovzdávaniu života) , ako je to v prípade vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia“. (Kongregácia pre náuku viery, Responsum ad dubium Kongregácie pre náuku viery ohľadom požehnania zväzkov osôb rovnakého pohlavia).

Pokušenie podľahnúť tlaku

Súčasná kríza Cirkvi v Európe je predovšetkým krízou viery. Aby sme mohli hovoriť o Bohu, musíme sa najskôr zhovárať s Bohom, ktorý žije v hĺbke nášho srdca, kde cítime chuť pravdy (R. Sarah, Serving the right, Wydawnictwo Sióstr Loretanek, Varšava 2021, s. 148). Kríza viery je jedným z dôvodov, prečo má Cirkev ťažkosti pri hlásaní jasnej teologickej a morálnej doktríny.

Autoritu pápeža a biskupov najviac potrebujeme vtedy, keď Cirkev prežíva ťažké časy a keď je pod tlakom odkloniť sa od Ježišovho učenia. Keď zažíva podobné tragédie ako kresťania z Galácie. Je potrebné rázne povedať: „Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium.“ (Gal 1, 7).

Pápež Pavol VI., pod tlakom kvôli svojmu postoju k antikoncepcii vyjadrenému v encyklike Humanae vitae, napísal: „Mal by byť morálny zákon znížený na úroveň toho, čo ľudia zvyčajne robia, čím by sa morálka znížila na úroveň mravov (ktoré mimochodom, zajtra môžu byť ešte horšie ako dnes a kam sa potom dostaneme)? Alebo naopak, treba zachovať vysokú úroveň ideálu, aj keď je ťažké ho dosiahnuť, aj keď sa obyčajný človek cíti neschopný ho dosiahnuť alebo vinný? Myslím si, že spolu so všetkými mudrcmi, hrdinami a svätými by som povedal: všetci skutoční priatelia ľudskej povahy a skutočného ľudského šťastia (veriaci aj neveriaci), aj keby protestovali a vzdorovali, budú hlboko ďakovať autorite, ktorá bude mať dostatok svetla, sily a dôvery neznížiť ideál. Izraelskí proroci ani apoštoli Cirkvi nikdy nesúhlasili so zmenšením ideálu, nikdy nezmäkčili pojem dokonalosti, nikdy sa nesnažili zmenšiť vzdialenosť medzi ideálom a prírodou. Nikdy nesprísnili pojem hriech – práve naopak“ (Pavol VI., v: J. Guitton, Dialógy s Pavlom VI., Poznań 1969, s. 296).

V podobnom duchu písal aj pápež František: „Keďže viera je jedna, treba ju vyznávať v celej svojej čistote a plnosti. Práve preto, že všetky pravdy viery sa spájajú, popierať ktorúkoľvek z nich, akokoľvek menej dôležitou, znamená poškodiť celok. Pre každú epochu môže byť ľahšie alebo ťažšie prijať určité prvky viery: preto je dôležité zabezpečiť, aby sa celý vklad viery odovzdal ďalej (porov. 1 Tim 6,20), aby všetky aspekty vyznania viery boli správne zdôraznené. Keďže jednota viery je jednotou Cirkvi, prijať niečo z viery znamená prijať niečo z pravdy spoločenstva“ (Lumen fidei, 48).

Drahý brat v biskupskej službe,

náš postoj k svetu zo zásady nemôže byť negatívny, pretože Kristus neprišiel na svet, aby svet odsúdil, ale aby svet spasil (porov. Jn 12, 47). Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 33,11). Našou úlohou je nájsť efektívne spôsoby, ako vyzvať ľudí k obráteniu. V tom spočíva aj Božie milosrdenstvo. Keď Ježiš videl zástup, zľutoval sa nad ním, „lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam“ (Mk 6, 34). Táto veta neznamená, že v Izraeli v tom čase neboli pastieri, ktorým by bola zverená starostlivosť o Božie stádo. Existovalo však vážne riziko, že ak by vodcovia zlyhali, Boží ľud, teda tí, čo patria Bohu, sa rozpŕchnu a mnoho oviec sa stratí alebo sa stane obeťou dravej zveri.

Viem – hovorili sme o tom počas našich stretnutí aj nedávno v Poznani – že  si hlboko znepokojený osudom zvereného ovčinca a želáš si, aby sa žiadna z oviec nestratila; aby každý Tebe zverený veriaci dosiahol šťastný večný život s Kristom. Dovoľ mi teda skončiť slovami na začiatku citovaného listu sv. Pavla Efezanom: „Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.  Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo! Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu! A v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých! Aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, a aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia,  ktorého vyslancom som aj v okovách, aby som mal v ňom odvahu hovoriť, ako som povinný.“ (Ef 6, 10 - 20).

S najhlbšou úctou a bratským pozdravom v Kristovi,

+ Stanisław Gądecki

Arcibiskup Metropolita v Poznani

Predseda Poľskej konferencie biskupov

Varšava, 22. februára 2022

Na sviatok Katedry sv. Petra

List pripravený Konferenciou biskupov severských krajín a oznámený na stretnutí v Tromsø v dňoch 7. – 11. marca 2022. Zaslaný Nemeckej biskupskej konferencii.

Excelencia a drahý brat,

Rovnako ako nemecká, aj Severská biskupská konferencia sa tento týždeň stretáva na svojom jarnom zasadnutí. Posielame srdečné pozdravy z Tromsø. Uisťujeme vás a všetkých nemeckých bratov a sestry o našich modlitbách za stretnutie vo Vierzehnheiligen a za našu každodennú sociálnu a pastoračnú prácu, ktorá je v týchto časoch čoraz ťažšia.

Katolíci v našich krajinách majú veľa spoločného s katolíckou cirkvou v Nemecku. Obnovenie katolíckej viery tu po reformácii bolo z veľkej časti zásluhou nemeckých katolíkov. Mnohí biskupi, kňazi a nespočetné množstvo rehoľných sestier vykonávalo svoju misijnú službu v severských krajinách s otvoreným srdcom. Ich svedectvo o Kristovi a ich láska k Cirkvi položili základ, na ktorom naďalej staviame. Okrem toho prichádza finančná pomoc, ktorá je dodnes základom cirkevného života v severských krajinách. Boh vám žehnaj za to všetko!

Výzvy, ktorým čelí Cirkev na celom svete, sú ohromujúce. Samozrejme, my ako biskupi musíme uvažovať, ako s nimi najlepšie naložiť, aby sme zostali verní Kristovi, reagovali na potreby moderných ľudí a sprostredkúvali pravdu viery.

Znepokojuje nás však smerovanie, metodológia a obsah, ktorý si všímame na „synodálnej ceste“, po ktorej kráča Cirkev v Nemecku. Uvedomujeme si, že vnímanú potrebu zmeny treba posudzovať v kontexte špecifickej situácie v Nemecku. Zároveň ani diskutované témy, ani výsledky, s ktorými mnohí počítajú, nie sú čisto nemeckou záležitosťou. Všetci musíme, všetci chceme zahojiť strašné rany, ktoré sú pozostalosťou po zneužitej krivde. Utrpenie obetí musí byť uznané. Je potrebné urobiť všetko, aby sa v budúcnosti zabránilo zneužívaniu. Ide o spravodlivosť: kresťanský imperatív. Ide aj o dôveryhodnosť Cirkvi.

Svätý Otec mobilizuje celú Cirkev k synodálnemu hľadaniu životodarného potenciálu v živote a práci dnešnej Cirkvi. Tento proces predpokladá radikálnu konverziu. Predovšetkým musíme znovu objaviť Ježišove zasľúbenia a odovzdať ich ďalej ako zdroj radosti, slobody a spokojnosti. Našou úlohou je, aby Cirkev odovzdávala poklad viery [depositum fidei] bez toho, aby ho zmenšovala, s vďačnosťou a úctou. Na celom svete mnohí katolíci spochybňujú spôsob života a vzdelanie kňazov, miesto žien v Cirkvi, vyjadrujú rôzne názory na sexualitu atď. V našom legitímnom hľadaní odpovedí na tieto otázky však časom musíme stanoviť hranice pre učenie Cirkvi, ktoré nepodlieha zmenám.

Skutočné reformy v Cirkvi boli vždy založené na katolíckej doktríne založenej na Božom zjavení a pravej Tradícii, aby ju obhajovali, interpretovali a premietli do spoľahlivej praxe, a nie podľahli duchu doby. Každý deň zisťujeme, aký pominuteľný je duch doby.

Svetový synodálny proces vyvolal veľké očakávania. Všetci dúfame, že sme na ceste k obnove života a poslania Cirkvi. Existuje však nebezpečenstvo, že procesným myslením a štrukturálnou rekonštrukciou urobíme z Cirkvi „projekt“, objekt našej činnosti. Synodálny proces predpokladá obraz Cirkvi ako Božích pútnikov (Božieho ľudu). Takýto zástup pútnikov musí byť samozrejme primerane organizovaný. Ale „Boží ľud“ je len jedným z mnohých obrazov, ktoré Tradícia používa na opis podstaty Cirkvi. Ak majú naše synodálne úvahy priniesť ovocie, musia byť obohatené a vedené týmito ďalšími aspektmi. Zdá sa byť kľúčové, aby sme práve teraz postavili do centra sviatostné tajomstvo Cirkvi. Ako môžeme teraz s bázňou hľadieť a prežívať Cirkev ako corpus mysticum, Kristovu nevestu a sprostredkovateľku milosti? Cirkev nemožno definovať len ako viditeľnú spoločnosť. Cirkev predstavuje tajomstvo spoločenstva: spoločenstvo medzi ľudstvom a Trojjediným Bohom; spoločenstvo veriacich; spoločenstvo spájajúce miestne cirkvi po celom svete s nástupcom sv. Petra.

Z našich skúseností vyplýva, že katolíci, ktorí formujú a vedú život v našich farnostiach a spoločenstvách, intuitívne poznajú toto sviatostné tajomstvo, no nemusia sa nevyhnutne zúčastňovať prieskumov alebo diskusných skupín. Nezabudnime v rámci synodálneho procesu pozorne počúvať ich svedectvá.

V čase, keď Európe hrozia strašné roztržky spôsobené rozdeleniami, je jasné, že potrebujeme vyššie kritérium jednoty. Len Kristus je naša nádej! V jeho mene je Cirkev povolaná byť „nezmazateľným semenom jednoty, nádeje a spásy pre celé ľudstvo“ (Lumen gentium, 9). Iba ak je náš cirkevný život ad intra zakorenený v Kristovi a žijeme v plnosti jeho zjavenia, budeme hodní svojho povolania. Nejde o to, že zhoršenie obsahu viery povedie k novej plnosti a obnove Cirkvi.

Sme presvedčení, že Cirkev v Nemecku má v časoch dnešnej krízy šancu na obnovu. Výzva k radikálnemu pokániu, výzva k svätosti je adresovaná nám všetkým, presne tak, ako to bolo v prvý deň evanjelia. Sme vďační za veľkých nemeckých svätcov, teológov, ktorí nás obrovským spôsobom obohatili, a za množstvo nemeckých misionárov, ženy a mužov vyslaných do sveta pracovať pokorne a v skrytosti. Sme hlboko vďační za štedrosť nemeckých katolíkov, ktorí zmierňovali utrpenie a podporovali rozvoj. Z tohto dedičstva dodnes klíčia semená nového požehnania.

Týmto spôsobom dúfame a modlíme sa, aby nám odovzdaná viera, ako aj milostivý, premieňajúci život v Kristovi, boli aj naďalej poskytované Cirkvou, a to aj napriek rýchlo sa meniacej spoločnosti.

Prajeme vám a všetkým spolubratom Nemeckej biskupskej konferencie odvahu a nádej v jednotu. V tejto veľkej veci zostávame s vami v bratskom vzťahu. S dôverou odovzdávame nemeckú Cirkev Márii, Matke Cirkvi.

S prianím požehnaného pôstu

Biskup Czesław Kozon, Kodaň, predseda

Anders Kardinal Arborelius OCD, Štokholm, podpredseda

Biskup Bernt Eidsvig Can.Reg, Oslo

Biskup David Tencer, OFMCap, Reykjavík

Biskup-monsignor Berislav Grgic, Tromsø

Biskup-monsignor Erik Varden, OCSO, Trondheim

O. Marco Pasinato, diecézny administrátor v Helsinkách

Biskup Peter Bürcher, emeritný biskup z Reykjavíku

Biskup Teemu Sippo SCI, emeritný biskup z Helsínk

Anna Mirijam Kaschner CPS, generálna tajomníčka

Tromsø, 9. marca 2022

Kardinál Pell vyzýva Vatikán, aby napomenul významných biskupov za chyby v učení

Kardinál George Pell vyzval Vatikán, aby verejne pokarhal dvoch významných európskych biskupov za to, že "úplne a výslovne odmietajú" učenie Cirkvi o sexuálnej etike. Kardinál Pell vo vyhlásení zverejnenom 15. marca požiadal Kongregáciu pre náuku viery, aby „zasiahla a rozhodla“ o komentároch kardinála Jeana-Clauda Hollericha, generálneho riaditeľa vatikánskej synody, a biskupa Georga Bätzinga, predsedu nemeckej biskupskej konferencii. Obaja vyzývali na zmenu učenia Cirkvi o homosexualite.

Luxemburský arcibiskup, kardinál Jean-Claude Hollerich SJ, ktorý vedie biskupskú komisiu Európskeho spoločenstva (COMECE), minulý mesiac uviedol, že súčasné učenie je „nesprávne“ a že „sociologický a vedecký základ“ tohto učenia týkajúceho sa toho, čo bolo "predtým odsúdené ako sodomia" už nie sú správne.”

Biskup Bätzing v rozhovore zo 4. marca tvrdil, že vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia sú prípustné a nie sú hriechom a že katechizmus by sa mal čiastočne zmeniť, aby odrážal tento názor.

Obaja biskupi sa rozhodli, že zo svojich diecéz neodstránia žiadneho homosexuálneho kňaza ani laického pracovníka. „Nikto sa nemusí báť, že príde o prácu kvôli homosexualite,“ povedal Bätzing. „Nie je mojou vecou, ako niekto prežíva svoju osobnú intimitu,“ povedal predseda nemeckého episkopátu.

Kardinál Pell zdôraznil, že takéto učenie je „nesprávne“, pretože „nielenže odmieta staroveké židovsko-kresťanské učenie odsudzujúce homosexuálne aktivity, ale podkopáva a odmieta učenie o monogamnom manželstve, výlučnom vzťahu muža a ženy“. Uviedol, že uznáva výzvy, ktoré predstavuje klesajúca vernosť v nemecky hovoriacich krajinách a inde, ale dodal, že jedinou možnou odpoveďou by malo byť „znovuobjavenie Ježišových zasľúbení“ a užšie prijatie „plného vkladu viery“. Zdôraznil, že riešením nie je „nasledovať meniaci sa diktát modernej sekulárnej kultúry“ a dodal, že „ako už pred mnohými rokmi poukázal pápež Pavol VI., toto je cesta pre Cirkev k sebazničeniu“.

Austrálsky kardinál, v minulosti pôsobiaci v Rímskej kúrii, bývalý arcibiskup Sydney, ktorý v rokoch 2014 - 2017 pôsobil ako prvý prefekt Sekretariátu pre ekonomiku, kritizoval aj „synodálnu cestu“ cirkvi v Nemecku, kde o takýchto kontroverzných zmenách hlasujú vybraní účastníci. Ocenil nedávny otvorený list Severskej biskupskej konferencie biskupovi Bätzingovi, v ktorom vyjadril hlboké znepokojenie nad týmto procesom a dodal, že ide o „jeden príklad takmer jednomyseľného odmietnutia týchto inovácií biskupmi z celého sveta“. [Znepokojenie a obavy z týchto návrhov vyjadril aj 22. februára tohto roku predseda Poľskej biskupskej konferencie arcibiskup Stanisław Gądecki - pozn KAI].

Kardinál Pell poukázal na to, že Katolícka cirkev „nie je voľnou federáciou, v ktorej môžu rôzne národné synody alebo zhromaždenia a prominentní vodcovia odmietnuť základné prvky apoštolskej tradície... Jednota katolíkov okolo Krista a Jeho učenia si vyžaduje jednotu v hlavných prvkoch v hierarchii pravdy... Takéto odmietnutie je trhlinou, nezlučiteľnou so starým učením Svätého Písma a učiteľského úradu, nezlučiteľnou s akýmkoľvek legitímnym doktrinálnym vývojom,“ povedal.

Výzva kardinála Pella zaznela aj po omši, ktorú 13. marca celebroval kardinál Reinhard Marx z Mníchova, na ktorej sa „slávilo 20 rokov osôb v duchovnej službe queer“. Bývalý predseda Nemeckej biskupskej konferencie vo svojej homílii povedal, že túži po „inkluzívnej cirkvi…zahŕňajúcej všetkých, ktorí chcú nasledovať Ježišovu cestu”.

Austrálsky kardinál poukazuje na to, že „žiadne z desiatich  Božích prikázaní nie je voliteľné“, že hriešnici musia dodržiavať všetky a „nemôžeme mať špeciálnu austrálsku alebo nemeckú verziu dekalógu”. „A nemôžeme ani nasledovať Bertranda Russella, anglického ateistického filozofa, ktorý navrhol, že Desať prikázaní by mohlo byť ako skúška – kde treba zodpovedať iba šesť z desiatich otázok. … Kristus prijal hriešnikov a zostal medzi nimi, ale nás vyzval k pokániu“ - povedal kardinál Pell. Teda svätá omša pre špeciálne skupiny to môže byť niečo dobré za predpokladu, že sa pravidelne prezentuje Kristovo učenie, ohlasuje sa potreba pokánia a pravidelne je k dispozícii sviatosť pokánia a zmierenia,“ zdôraznili kardináli, ktorý je vynikajúcim predstaviteľom súčasnej Cirkvi, morálna autorita 21. storočia.

Vatikán: kardinál Müller podporuje návrh kardinála Pella ohľadne napomenutia nemeckých biskupov

Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Gerhard Müller, podporuje výzvu kardinála Georgea Pella, ktorý vyzval Kongregáciu pre náuku viery, aby formálne napomenula biskupov, ktorí vyjadrujú názory v rozpore s Učiteľským úradom Cirkvi.

„Kardinál Pell má plné právo pripomenúť Kongregácii pre náuku viery jej povinnosť presadzovať pravdu viery a jednotu Kristovej cirkvi v autorite Petrovho nástupcu tvárou v tvár otvorenej heréze nemeckého synodalizmu” - povedal nemecký kardinál pre katolícke noviny “Die Tagespost” dňa 17. marca.

Kto chce veriacim predpísovať iné zdroje zjavení, okrem Svätého Písma a apoštolskej tradície, je „odpadlíkom od katolíckej viery“ – zdôraznil kuriálny emeritný kardinál s odkazom na koncilový dokument „Dei Verbum“. Kardinál Pell v rozhovore pre katolícku stanicu K-TV vyzval vatikánsku Kongregáciu pre náuku viery, aby oficiálne zasiahla v súvislosti so „širokým a výrazným odmietnutím Učenia Katolíckej cirkvi o sexuálnej etike“  zo strany kardinála Jeana-Clauda Hollericha, luxemburského arcibiskupa a predsedu Nemeckej biskupskej konferencie (DBK), biskupa Georga Bätzinga, a na „vydanie rozhodnutia ohľadne týchto dvoch ľudí“. Kardinál Müller vyjadril solidaritu s vyhlásením bývalého prefekta vatikánskeho sekretariátu pre hospodárske záležitosti, že by nemala existovať špeciálna nemecká verzia Desatora.

Kardinál Gerhard Müller zdôraznil: „Nesmieme počúvať heretických biskupov. Každý katolík je povolaný vydať svedectvo o pravde proti nim, aj keď svoju moc uplatňujú brutálnymi prostriedkami, tak ako kedysi árijskí biskupi a donatisti prenasledovali pravých katolíkov. Čo sa týka blízkosti nemeckých biskupov k pápežovi Františkovi, ktorým sa cítia „povzbudení“, kardinál Müller vyjadril skepsu s odkazom na „aroganciu, s akou odmietli jeho prosbu o primát novej evanjelizácie“.

74 biskupov z 10 krajín sveta sa podpísalo pod „Bratský otvorený list našim bratom biskupom v Nemecku“. Jeho signatári poukazujú na chyby nemeckej synodálnej cesty a vyzývajú k vernosti Evanjeliu.

Sedemdesiatštyri biskupov zo štyroch kontinentov podpísalo „Bratský otvorený list“ svojim kolegom v Nemecku, v ktorom vyjadrili znepokojenie nad kontroverznou „synodálnou cestou“ nemeckej cirkvi.

Upozorňujúc na potrebu reformy v živote Cirkvi, list uvádza, že „dejiny kresťanstva sú plné dobromyseľných snáh, ktoré stratili oporu v Božom slove, vo vernom stretnutí s Ježišom Kristom, v pravom počúvaní Ducha Svätého a v podriadení sa našej vôle, vôli Otca“. V liste sa uvádza, že kontroverzná nemecká „synodálna cesta“, podporovaná väčšinou nemeckých biskupov, volajúca po zásadných zmenách v učení Cirkvi o sexualite, požehnaní homosexuálnych zväzkov a kňazskej vysviacke žien, „môže práve viesť do takejto slepej uličky“.

List zverejnený 12. apríla nadväzuje na ďalšie nedávne vyjadrenia bratského znepokojenia nad nemeckou „synodálnou cestou“. Arcibiskup Stanisław Gądecki, predseda Poľskej biskupskej konferencie, napísal 22. februára list nemeckým biskupom, v ktorom vyjadril „hlboké znepokojenie a obavy“ z tohto procesu, pričom škandinávski biskupi vo svojom liste z 9. marca varovali pred „kapituláciou voči Duchu času“.

Dnešný list sa však vyznačuje medzinárodným dosahom – a v niektorých prípadoch aj významom – jeho signatárov. Medzi jeho signatárov patria biskupi z Afriky, Austrálie, Európy a Severnej Ameriky z 10 krajín. Na zozname sú štyria kardináli – Francis Arinze z Nigérie, Američan Raymond Burke, Juhoafričan Wilfred Napier a Austrálčan George Pell. Okrem toho 15 arcibiskupov a 55 biskupov.

Medzinárodný charakter signatárov listu odráža globálny problém, ktorý podľa biskupov predstavuje nemecká „synodálna cesta“. V prvej vete listu čítame, že „v dobe rýchlej globálnej komunikácie udalosti v jednej krajine nevyhnutne ovplyvňujú život Cirkvi v iných krajinách“. „To je dôvod, prečo má proces synodálnej cesty, ktorou sa katolíci v Nemecku v súčasnosti usilujú, dôsledky pre Cirkev na celom svete... vrátane miestnych cirkví, ktoré pastoračne vedieme, a mnohých verných katolíkov, za ktorých sme zodpovední,“ hovoria.

Kardinál Napier pre “The National Catholic Register” povedal, že list podpísal v obave, že Cirkev v Nemecku ide iným smerom ako zvyšok Cirkvi, "najmä pokiaľ ide o problémy, ktoré budú mať dôsledky pre Cirkev na celom svete." Juhoafrický kardinál bol obzvlášť znepokojený odklonom nemeckého procesu od zavedeného cirkevného učenia o sexualite a povedal, že to, čo sa deje v Nemecku, malo vplyv na život v jeho vlasti. Poznamenal, že na stretnutiach sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru „vždy existuje obava z toho, ako to, čo sa deje v Cirkvi na Západe, ovplyvní cirkev v Afrike, najmä pokiaľ ide o negatívny vyplyv“.

Kardinál George Pell uviedol, že odklon nemeckej synodálnej cesty od ortodoxného učenia o sexuálnej morálke, ktorý podľa neho prekračuje len „úklony, prižmúrenie oka a návrhy“ až po „výslovné dištancovanie a odmietnutie kresťanského učenia“, pravdepodobne prekryje podobné heterodoxné úsilie na plenárnom zasadnutí rady austrálskej cirkvi v júli 2022. „Nemyslím si, že to bude také extrémne ako v Nemecku, ale tieto učenia proti odmietnutiu sú významné pre nás v Austrálii a pre našu radu,“ povedal kardinál.

Biskup Thomas Paprocki zo Springfieldu v štáte Illinois, jeden z organizátorov za prípravou a propagáciou dokumentu, uviedol, že podpísal tento „bratský list znepokojenia“, pretože sa cítil zodpovedný za to, aby dal veriacim svojej diecézy jasne najavo, že „čo vychádza z nemeckej synodálnej cesty nie je správne“. „Ľudia si uvedomujú, že katolícka cirkev v Nemecku schvaľuje praktiky a propaguje učenie, ktoré je v rozpore s katolíckou vierou,“ povedal biskup Paprocki a poukázal na potenciálny globálny škandál. "No, potom ľudia v iných krajinách povedia: "Keď to oni môžu robiť tam, prečo by sme to nemohli robiť my?”

Podľa názoru biskupa Paprockého je list príkladom bratského napomenutia, o ktorom hovorí Kristus v 18. kapitole Evanjelia podľa sv. Matúša. „Myslím si, že my ako bratia biskupi, máme povinnosť pomôcť Svätému Otcovi v tomto ohľade tým, že sa pokúsime rozptýliť určité obavy, ktoré máme z toho, čo sa deje s katolíckou cirkvou v Nemecku, a dúfam, že [nemeckí biskupi] odpovedia” -  povedal biskup Paprocki.

List vyjadruje množstvo obáv z nemeckej „synodálnej cesty“: podkopávanie dôveryhodnosti učenia a autority Cirkvi; čerpanie inšpirácie najmä zo sociologických analýz a politickej ideológie; nahradenie kresťanského konceptu slobody „autonómiou“; nedostatok „radosti z evanjelia“; príliš byrokratický, protievanjelický tón; zameranie sa na moc, ktorá „naznačuje ducha zásadne odporujúceho pravej podstate kresťanského života“.

Posledným a najznepokojivejším bezprostredným problémom je, že „synodálny spôsob“ riskuje podkopanie vierohodnosti samotného konceptu synodality – čo je obzvlášť dôležité v čase, keď sa pápež František snaží viesť všeobecnú Cirkev cez synodálnu synodu. „Svojím deštruktívnym príkladom [Nemecká synodálna cesta] môže niektorých biskupov a mnohých veriacich laikov priviesť k nedôvere samotnej myšlienke „synodality“, čím ešte viac sťaží Cirkvi hovoriť o naplnení poslania obrátenia a posväcovania sveta,“ píšu autori dokumentu.

Medzi 74 signatármi listu je aktuálne 48 Američanov, vrátane siedmich arcibiskupov: arcibiskup z Oklahoma City, Paul Coakley, arcibiskup zo San Francisca Salvatore Cordileone, arcibiskup z Kansas City, Kansas, Joseph Naumann, arcibiskup z Portlandu, Oregon Alexander Sample, emeritný arcibiskup Louisville, Kentucky, Joseph Kurtz, emeritný arcibiskup Philadelphie Charles Chaput z Philadelphie a arcibiskup Denveru Samuel Aquila, ktorý predtým napísal vlastnú kritiku prvých textov, ktoré sa vynorili z nemeckej „synodálnej cesty“.

„Nemecká cirkev nehovorí a nemôže hovoriť za všeobecnú Cirkev a som povzbudený, že toľko biskupov hovorí za obranu viery,“ povedal arcibiskup Aquila. Je pozoruhodné, že list neobsahuje podpis arcibiskupa Josého Gomeza, predsedu Konferencie katolíckych biskupov USA. Okrem toho žiadny zo šiestich metropolitných kardinálov v USA dokument v čase jeho zverejnenia nepodpísal.

Väčšina signatárov listu mimo USA pochádza z Afriky, najmä z Tanzánie, ktorá má 14 biskupov.

List, ktorý sa zrodil v skupine amerických biskupov, sa ústnym podaním rozšíril medzi ďalších potenciálnych signatárov. Rozsiahle šírenie bolo obmedzené túžbou zachovať dôvernosť obsahu listu pred jeho zverejnením, ale biskup Paprocki jasne uvádza, že list „nemá byť uzavretým zoznamom“.

Organizátori listu poskytli e-mailovú adresu episcopimundi2022zavinacgmail.com, kde môžu aj ostatní biskupi požiadať o doplnenie svojich mien.

"Dúfam, že biskupi, ktorí z nejakého dôvodu nemali možnosť sa podpísať, sa nebudú cítiť vylúčení, ale budú mať možnosť dopísať sa na zoznam," povedal biskup Paprocki. "Dúfam, že tento zoznam sa bude naďalej rozširovať."

Signatári v rozhovore pre “The International Catholic Register” vyjadrili nádej, že list povedie tak k doktrinálnej jasnosti, ako aj k zachovaniu cirkevnej jednoty.

Kardinál Napier verí, že list vyvolá medzi africkými biskupmi širokú diskusiu o nemeckej „synodálnej ceste“ a jej potenciálnom ohrození jednoty Cirkvi. „Nechceme rozkol v Cirkvi. Myslím si, že to nikto nechce, “povedal tak aj na adresu nemeckých biskupov. "To, čo vidíme, je medzinárodná odpoveď biskupov nemeckým biskupom, ktorí hovoria: "Bratia biskupi, idete nesprávnou cestou a dúfame, že sa vrátite na správnu koľaj”.

zdroj: eKAI

                                                    Preložila Mgr. Janka Tarhajová

• Predch.
• Nasl.