Dnes  - v nedeu 1. mája 2022 bola svätá omša v Bazilike sv. Pavla za hradbami. Kazateľom bol otec biskup vladyka Peter Rusnák. Kázeň si môžete vypočuť tu: Klikni sem.

Vladyka Peter Rusnák v Ríme: Sme tu, aby sme sa nadchli a oživili svoju vieru

Rím 2. mája (TK KBS) Prinášam vám plné znenie homílie bratislavského eparchu Mons. Petra Rusnáka, ktorou sa prihovoril slovenským pútnikom na ďakovnej púti v Bazilike sv. Pavla za hradbami v Ríme:

Drahí spolubratia v kňazskej, diakonskej, biskupskej službe, milí bratia a sestry, drahí pútnici, všetci, ktorí sme sa zišli v tejto prastarej nádhernej bazilike, jednej z hlavných bazilík Ríma.

Prečo, to asi všetci veľmi dobre viete, len pripomeniem v alúzii na dnešné časy, prečo je táto bazilika za hradbami. Prečo svätý apoštol Pavol bol popravený tu. Vidíte, ako je ľahké viesť krviprelievanie na cudzom území. To je veľmi ľahké. Nemáš s tým žiadnu starosť, robíš problémy tam tým druhým. To hovorím len tak na okraj. Je to spomienka na to, že Rimania si nechceli poškvrniť svoju pôdu krvou, preto popravovali svojich občanov za hradbami, vonku. Bratia a sestry, určite ste zažili životnú situáciu, ktorú nádherne vyjadrujú ľudové múdrosti.

Hovorí sa, že "po hodoch býva bolenie brucha" alebo "nie každý deň je nedeľa". Z tej veľkej eufórie a oslavy sa zrazu zobudíš ako žena po svadbe a pozerá sa na chrápajúceho chlapa. Hovorí si, “no a s týmto čudom mám žiť celý život?” Včera to bolo všetko nádherné, ale všedný deň a každodenný život je trošku iný, radosť sa vytráca.

Dnešné evanjelium tiež zaváňalo takým istým sklamaním, takou skepsou. Pred dvomi týždňami sme slávili Paschu. Neviem ako to bolo časovo vzdialené od skutočného Kristovho vzkriesenia, ale už vidíme apoštolov, ktorím prvý deň Mária Magdaléna príde zvestovať vzkriesenie, potom nábožné ženy, potom Ján s Petrom sa idú presvedčiť do hrobu, potom sa zjaví emauzským učeníkom ešte v ten večer, potom príde medzi nich a tak ďalej… Sú z toho vzrušení, sú nadšení, neveria vlastným očiam a tak ďalej a tak ďalej… A dnes sme počuli, že sedia na brehu jazera a nemajú do čoho pichnúť. No čo budem robiť, nie? Nuda. Tak Peter povie: viete čo, idem loviť ryby.

A vieš čo, aby sme tu podarominici nesedeli, ideme aj my s tebou. Áno, toto je obraz toho, keď človek neprijme s oslavou aj ducha tej oslavy. Toto je najdôležitejšia vec. To sme zažili my biskupi po biskupskej vysviacke, po kňazskej vysviacke, vy po sobášoch, po krstinách a tak ďalej. Zrazu je to ten všedný deň. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a čo s tým spravíš? Čo to znamená pre mňa? Čo to znamená pre teba? Ak neprijímaš toho ducha, ktorého Ježiš Kristus priniesol, ostane to na úrovni rituálu, obradu, síce pekného a potrebného a neviem akého, ale tvoj život to nezmení. Ostaneš ten istý, úplne ten istý. A Ježiš Kristus preto vstal z mŕtvych, aby si sa ty a ja, aby sme sa zmenili. Aby sme sa obrátili. To, čo veľký apoštol národov, svätý apoštol Pavol hovorí: aby ste sa obrátili od márnych modiel k pravému Bohu. Lebo k tým márnym modlám sa utiekame dennodenne. Od nich chceme, aby nás oni nejakým spôsobom nasýtili životom. Oni nemajú život. A preto je to sklamanie v človekovi, lebo život ti nedá ani najkrajšia žena, manželka ani najkrajší a najbohatší manžel a muž, ani vynikajúca práca ani tvoje zberateľské hobby, ani rúcha, ktoré nosím. Ak toto človek považuje za to, čo mi má naplniť život - peniaze, sláva, prestíž, kariéra, tak to je modloslužba. Preto svätý apoštol Pavol nás dnes povzbudzuje a volá k tomu: obráťte sa od márnych modiel k pravému Bohu! Čo sa potom stane? To je ten zázrak.

Boh ti nechce zobrať ani tvoju kariéru ani tvoje peniaze ani nič také. Ale Boh im chce dať zmysel. To, čo sme dnes videli v evanjeliu - Ježiš Kristus už pripravil večeru. Bez neho ty môžeš pracovať, ale ako sa hovorí, leješ do deravého vreca. Snažíš sa a snažím a usilujem sa, aby som dostal niekde istotu, život, lásku, lebo láska je život. A oni prídu na breh a tam už ich čaká večera, už je pripravené pre nich všetko. A Ježiš Kristus preto volá človeka - teba, mňa, k sebe, aby ti dal všetko, aby naplnil tvoj život, aby naplnil môj život. Lebo my to veľmi dobre ako farári a biskupi poznáme a možno je to také moderné slovo - vyhorenie. Ak človek nepracuje v Duchu Svätom, ak nie je naplnený Ježišovou láskou, po chvíli to začne byť nuda. A my sa preto pýtame alebo pozeráme na svätého Pavla, apoštola národov, kde sa brala tá horlivosť?

Odkiaľ sa brala tá vášeň ohlasovať Ježiša Krista po celom známom  prístupnom svete, ktorý mohol s tými cestovnými prostriedkami vtedy vôbec obsiahnuť, kde to bolo? A on dáva odpoveď - láska Kristova ma ženie. Láska Kristova ma ženie. Dostať Ducha Svätého, to je dar pre každého z nás. To nie je vyhradené len svätému Pavlovi alebo svätému Petrovi ale velikánom cirkvi. Prijať Ducha Svätého patrí tomu, kto uveril. Tomu, kto uverí Ježiš Kristus sľubuje: zvnútra toho potečú prúdy živej vody. To povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo v neho uverili. Toto je dôležitá vec. Bez Ducha Svätého krachujú manželstvá, krachujú kňazské služby, poslania, biskupské, všetko možné, vzťahy medzi mladými a starými, rodičmi a deťmi, vzťahy vo vnútri farnosti, vo vnútri cirkvi, vo vnútri štátu. Kde niet Ducha, niet ničoho. Bez Ducha Svätého táto zem by nebola tým, čím ju dnes vidíme. Tou nádherou. Kde by boli umelci, kde by boli výtvarníci, maliari, hudobníci? Mať Ducha, veď to sa tak hovorí, nie? Duch Svätý napĺňa človeka, veriaceho človeka týmto nadšením a touto radosťou. A odkiaľ to prichádza? Z toho, že uveríš tomuto slovu. Tak jednoduché to je. Keď ty povieš na toto slovo, tak ako Panna Mária, nech sa mi tak stane, môže Boh začať s tebou pracovať a robiť. Môže ten náš smútok, niekedy letargiu vo vnútri našich spoločenstiev premeniť na nadšenie. To je to, o čom hovorí aj Svätý Otec František a pripomenul to aj v Bratislave, zo svojej encykliky Evangelii gaudium, keď hovorí: najdôležitejšou vecou pre kazateľa, pre toho, kto vystupuje a chce niečo ohlasovať je hovoriť kerygmu – radostnú zvesť.

A čo je radostná zvesť? Ježiš Kristus zomrel za teba, Ježiš Kristus vstal z mŕtvych kvôli mne a kvôli tebe. Kráča teraz vedľa teba, v tvojom živote a chce, aby si sa obrátil, On ťa chce posvätiť a naplniť. Toto je Jeho túžba lebo vidí, že sa mocem vo svojom živote. To je Jeho túžba lebo vidí, že ty slúžiš modlám a modla ti nedá život. Preto nám dal túto púť. Aby sme sa nadchli, znova oživili svoju vieru tu pri nohách a pri hroboch svätých apoštolov a v spoločenstve so Svätým Otcom. A samozrejme v spoločenstve, lebo tvoríme jedno spoločenstvo, jednu cirkev. Každý do toho spoločenstva niečo priniesol. Nech si teda odnesie každý z nás ten zápal a oheň Ducha Svätého, aby sme sa mohli potom vyhlásiť za svedkov Ježišovho vzkriesenia.

Vidíte, aký malo dopad vzkriesenie Kristovo na apoštolov. Žiadny alebo takmer žiadny. Kedy apoštoli o sebe povedali – Ježiš Kristus vstal z mŕtvych a my sme toho svedkami? Po prijatí Ducha Svätého. Vtedy sa stávam svedkom Ježišovho vzkriesenia. Vtedy sa môže svet pozerať na kresťana a povedať – áno, Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, lebo poznám túto svoju kolegyňu, poznám tohto svojho kolegu, poznám tohto svojho suseda, poznám tohto človeka z farnosti a vidím, ako sa on správa a ako on žije. Svedok Kristovho vzkriesenia.

To človek si nemôže sám uzurpovať alebo naprogramovať. Môžeš urobiť len jednu vec – odmietnuť hriech, obrátiť sa k Bohu a prijať Ducha Svätého. A to, čo povedal svätý Peter pri turíčnej kázni: veď to je pripravené pre vás a pre vaše deti. Boh už všetko vopred pripravil tak, ako sme to videli dnes. Aby smútok a beznádej, do ktorej sa my dnes zvykneme pozerať v tomto svete, aby nepremáhala kresťana a veriaceho človeka. Kiežby tento Duch naplnil vaše srdcia, aby sme boli plní veľkonočnej radosti.

Christos voskrese.

Slová Svätého Otca Františka účastníkom ďakovnej púte zo Slovenska

Vatikán 30. apríla (RV) Prinášame v plnom znení príhovor Svätého Otca Františka účastníkom ďakovnej púte zo Slovenska, ktorých prijal na audiencii v sobotu 30. apríla v Aule Pavla VI.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň a vitajte! [po slovensky:] Vitajte! [potlesk]

Zdravím vás všetkých, ktorí ste prišli prejaviť svoje puto voči Petrovmu nástupcovi a verejne vyznať svoju vieru práve v tomto veľkonočnom období.

Srdečne pozdravujem kardinála Jozefa Tomka, ktorého prítomnosť nám dáva pocítiť, že Cirkev je rodina, ktorá si vie ctiť starobu ako dar. Ale mám pochybnosť [veľký úsmev], zdá sa byť mladším odo mňa! [potlesk] Zdravím bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského, ktorý sprevádza túto púť ako predseda Konferencie biskupov Slovenska, ďakujem za jeho slová.

Pozdravujem všetkých prítomných biskupov, kňazov, zasvätené osoby a veriacich laikov. S radosťou pozdravujem občianske autority, najmä predsedu parlamentu Slovenskej republiky a predsedu Ústavného súdu, a využívam príležitosť poslať pozdrav pani prezidentke krajiny.

Nosím si v srdci naše septembrové stretnutia v Bratislave, Prešove, Košiciach a v Národnej svätyni Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Bolo pre mňa veľkým potešením vidieť, ako Cirkev na Slovensku žije bohatstvom rozmanitosti obradov a tradícií, ako most spájajúci kresťanský Západ a Východ. Ďakujem Pánovi, že som napriek pandémii mohol navštíviť vašu krajinu; nech dá dozrieť ovociu apoštolskej cesty!

Dnes ste sa prišli v hojnom počte poďakovať, ale uvedomil som si, že slovenskí pútnici radi prichádzajú do Ríma: vidím to na generálnych audienciách. Váš ľud je veľmi spätý so stolcom svätých Petra a Pavla!

Keď som prišiel medzi vás, chcel som vás povzbudiť, aby ste kráčali v štýle stretnutia, všetci spolu: mladí, rodiny, starší ľudia, rôzne komunity, ktoré sú historicky súčasťou vašej spoločnosti. Kultúra stretnutia sa vytvára úsilím o harmóniu medzi rozdielnosťami, harmóniu, ktorá si vyžaduje prijatie, otvorenosť a tvorivosť. V základoch tohto spôsobu života je evanjelium, je tu Duch Svätý. Vieme však, že v dejinách a v konkrétnom živote je táto harmónia neraz zranená našimi hriechmi a obmedzeniami. Preto sme sa počas mojej návštevy modlili aj za uzdravenie rán. Prosím, buďte neúnavní vo vzývaní Ducha Svätého, ktorý je Tvorcom harmónie – je tvorcom harmónie a balzamom na rany!

Povedali mi, že veľký koberec, ktorý bol použitý na pódiu počas stretnutia s rómskou komunitou v Košiciach, bol rozstrihaný a rozdelený medzi rodiny sídliska a môže slúžiť na uvítanie pred dverami každej domácnosti. Ako hosťa ste ma prijali s chlebom a soľou. Soľou prijatia, ktorá odkazuje na soľ evanjelia. A v poslednej dobe sa vaše prijatie opäť prejavilo, tentoraz v tragickom kontexte vojny. V týchto mesiacoch mnohé vaše rodiny, farnosti a inštitúcie prijali pod svoju strechu matky s deťmi z ukrajinských rodín, ktoré sa museli rozdeliť, aby sa zachránili, a ktoré prišli so svojou chudobnou batožinou.

Pri pohľade do ich očí ste svedkami toho, ako vojna pácha násilie na rodinných väzbách, oberá deti o prítomnosť otca, o školu, a starých rodičov necháva v opustení. Povzbudzujem vás, aby ste sa aj naďalej modlili a pracovali za pokoj, ktorý sa buduje v našom každodennom živote, aj týmito gestami láskyplného prijatia. A viem, že ste solidárni nielen so svojimi blízkymi bratmi a sestrami, ale aj s tými, ktorí sú ďaleko, ako napríklad na Kube.

Kto prijme človeka v núdzi, robí nielen skutok lásky, ale aj viery, pretože v bratovi a sestre spoznáva Ježiša. Nech vás Boh vždy zachová bohatých na soľ pohostinnosti! - Nech vás Boh vždy zachová bohatých na soľ pohostinnosti! - A nech vaša soľ nestratí svoju chuť a vždy sa obnovuje čerpaním životnej sily z koreňov. Viem, že ste hrdí na dedičstvo svätých Cyrila a Metoda. Vyzývam vás, aby ste toto dedičstvo vždy uchovávali a rozvíjali, aby ste budovali mosty bratstva spolu so všetkými národmi, ktoré sa sýtia z tých istých koreňov evanjelizácie Európy, s oboma pľúcami kresťanstva, o ktorých hovoril svätý pápež Ján Pavol II.

Ďakujem vám, moji drahí, za vašu vernosť Kristovi, prejavenú vo svedectve žitej viery, v praktickom ekumenizme vašich vzťahov s blížnymi, v láskavom prijatí aj tých, ktorí sú odlišní, v úcte ku každému ľudskému životu a v zodpovednej starostlivosti o životné prostredie. Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska, nech je pre vás Mamou, ktorá vás vždy sprevádza na vašej ceste a učí vás utešovať a prinášať nádej. Tú nádej, ktorá nesklame a ktorá má meno: Zmŕtvychvstalý Kristus. Christós voskrése! [prítomní: Voistinu voskrése!, potlesk]

Teraz vám dám požehnanie a budeme sa modliť, aby vás všetkých Pán požehnal. A potom vás pozdravím, ale je tu problém, táto noha [gesto smerom k nohe] nie je v poriadku, nefunguje, a lekár mi povedal, že nemám kráčať. Rád by som zašiel, ale tentoraz musím poslúchnuť lekára! Preto vás prosím o tú obetu, aby ste vyšli po schodoch a pozdravím vás stadeto posediačky. Nuž, je to určité poníženie, ale rád ho obetujem za vašu krajinu. Ďakujem! [potlesk, potom pápež po stojačky udelil požehnanie]

Preložila: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu

Predseda KBS pred pápežom: Prichádzame s prosbou o vaše modlitby

Vatikán 30. apríla (TK KBS) Prinášam vám plné znenie príhovoru bratislavského arcibiskupa metropolitu a predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského, ktorý zaznel počas audiencie s pápežom Františkom v Aule Pavla VI. vo Vatikáne.

-

Svätý Otče,

dovoľte mi pozdraviť Vás v mene slovenských pútnikov, ktorí prišli do Ríma, aby Vám poďakovali za Vašu apoštolskú návštevu Slovenska v dňoch 12. až 15. septembra 2021. S veľkou radosťou sme Vás privítali v našej rodnej zemi a s veľkou radosťou dnes prichádzame k Vám, aby sme Vám za túto cestu a za Vašu pastoračnú starostlivosť a lásku poďakovali. Sú tu pred Vami pútnici z celého Slovenska, ktorí ešte majú v srdci čerstvú spomienku na krásne dni, ktoré sme s Vami mohli prežiť v Bratislave, Prešove, v Košiciach a Šaštíne.

S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom, tak znelo motto Vašej apoštolskej cesty. A v duchu týchto slov, ktoré nás stále povzbudzujú, sa usilujeme aj teraz kráčať, keď prichádzame za Vami. Aby sme na týchto, pre nás tak vzácnych miestach, vyznali a posilnili vieru v Krista, aby sme prosili o orodovanie Panny Márie i svätého Jozefa za naše rodiny a spoločenstvá, a aby sme vyjadrili našu jednotu s nástupcom svätého Petra, s Vami, drahý Svätý Otče.

Ďakujeme Vám za Vašu ochotu i námahu, ktorú ste podstúpili cestovaním k nám, i za Vaše dnešné láskavé prijatie slovenských pútnikov. Máme veľkú radosť, že tu dnes môžeme byť s Vami - veriaci latinského i byzantského obradu katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorí sa spoločne usilujeme žiť a ohlasovať evanjelium Pána Ježiša Krista, využívajúc Božie dary slobody, kreativity a napredujúc v dialógu - tak ako ste nás povzbudili počas Vašej návštevy u nás.

Viackrát ste našu pozornosť upriamili na to, aby sme boli nablízku ľuďom, ktorí trpia, aby sme zostali vnímaví pre našich bratov a sestry, ktorých životné okolnosti priviedli na perifériu. Ako prvé ovocie Vášho kázania, Svätý Otče, Slováci hneď po Vašej návšteve túžili prejaviť svoju solidaritu bratom a sestrám zo sociálne slabších rodín.

A keďže sme uvažovali nad tým, že Pán nám povolal pápeža "z druhej strany sveta", dovoľte mi povedať vám, že sme si vtedy vybrali krásnu krajinu, ktorá je zasa pre nás - "na druhej strane sveta" - Kubu - aby sme takto celonárodnou zbierkou vyjadrili našu vďačnosť za Vaše hlásanie, a boli konkrétnym spôsobom nablízku potrebám ľudí.

Svätý Otče, v dôsledku vojny, ktorá nedávno vypukla na Ukrajine, utieklo  i na Slovensko tisíce ľudí. Snažíme sa im poskytovať sociálnu, ale aj duchovnú pomoc. Sú tu dnes s nami, Svätý Otče, aj niekoľké naše sestry z Ukrajiny, spolu s deťmi, ktoré utiekli pred hrôzami vojny. Chceme tak symbolicky vyjadriť našu ochotu pomáhať a otvárať svoje srdcia, prijímať utečencov do našich spoločenstiev, v duchu Vašich slov. Spolu s priateľmi z Ukrajiny sú tu s nami tiež zástupcovia Rómskej komunity, viacerí naši seniori, chorí, hendikepovaní. Chceme Vás prosiť o povzbudenie našich veriacich k vytrvalosti v láske, solidarite a starostlivosti.

Drahý Svätý Otče, zasiali ste v našej vlasti Vašou prítomnosťou a Vašimi slovami mnoho vynikajúcich semienok, ktoré sa snažíme opatrovať a kultivovať, aby priniesli dobré ovocie. Prichádzame s prosbou o Vaše modlitby a požehnanie a prichádzame tiež s uistením, že sa za Vás denne modlíme a prosíme Pána, aby Vás dlho zachoval vo Vašej službe a obdaril všetkými potrebnými milosťami. Vďaka za Vaše láskavé prijatie, Svätý Otče.

Predseda KBS vo Vatikáne: Viera a láska, to sú kľúče v živému Bohu

Vatikán 30. apríla (TK KBS) Prinášam vám plné znenie homílie bratislavského arcibiskupa metropolitu a predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislava Zvolenského, s ktorou sa prihovoril slovenským pútnikom na ďakovnej púti v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne.

-

„Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev“ (Mt 16, 18).

Strieborný a zlatý kľúč od Božieho kráľovstva.

Slová, ktoré sme práve počuli v úryvku evanjelia, nie sú len napísané tu v bazilike po obvode kupoly na zlatom podklade, tu  si uvedomujeme ich skutočnosť, reálnu účinnosť.

Tu na týchto miestach apoštol svätý Peter podstúpil mučenícku smrť pre vieru, tu ho pochovali. Tu sa nachádzame v bezprostrednej blízkosti miesta jeho mučeníckej smrti a jeho hrobu.

Šimon Peter, rybár z Genezaretského jazera vo Svätej zemi, odišiel do Ríma, aby hlásal evanjelium tu, v strede Rímskej svetovej ríše, na miestach, kde sa sústreďovala všetka moc a všetko poznanie tej doby, aby tu zasadil a vybudoval Cirkev.

Aké beznádejné sa to na začiatku muselo zdať: on úbohý malý rybár, ktorý sa mohol javiť iba ako židovský sektár a prišiel s posolstvom o zmŕtvychvstalom Ježišovi, človekovi a Božom Synovi, do kozmopolitného mesta, kde boli zastúpené všetky vtedajšie náboženstvá.

Odvtedy sa týmto mestom prehnali mnohé dejinné búrky a aj početné ohrozenia a nebezpečenstvá, ktoré mali zničiť pápežstvo a vieru. Opakovane sa zdalo, že Cirkev sa dostala do bodu, o ktorom by sa dalo povedať, že teraz je Cirkev už naozaj na konci. A z ľudského hľadiska to naozaj tak vyzeralo. Ale Pánove prisľúbenia apoštolovi Petrovi neprestali byť účinné. Petrova služba nevychádzala z ľudských síl, ale zo stálej účinnosti Pánovho prisľúbenia. Tu cítime a vidíme, že jeho prisľúbenie je stále účinné a živé, otvára budúcnosť, ktorá prevyšuje ľudské plány a schopnosti.

» Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

Keď som čítal tieto slová, moje myšlienky uviazli na týchto slovách „kľúče nebeského kráľovstva“.

Pýtal som sa: Čo to vlastne je, „kľúče nebeského kráľovstva“? Kto by ich nechcel poznať, nechcel by ich mať, kľúč k raju, kľúč k šťastiu, kľúč k naplnenému životu, k úspechu? Kľúč od nebeského kráľovstva. Kde sú, kde ich nájdeme?

Tradícia na zobrazeniach vložila do rúk svätého Petra dva kľúče: jeden strieborný a druhý zlatý, aby označili skutočné kľúče, ktoré odomykajú kľúčové dvere nášho života. A v jednom príhovore emeritného pápeža Benedikta som objavil hlboké duchovné vysvetlenie o oboch kľúčoch.

Strieborný kľúč sú vedomosti, ktoré potrebujeme, aby sme netápali životom ako slepci. Aby sme vedeli: Odkiaľ vlastne pochádzam, kam smerujem? Čo je to – „byť človekom“? aký je svet? existuje Boh?

Existuje nejaký Boží prísľub? Zodpovednosť? A ak áno, kto je tento Boh? Bez poznania sme slepí a utekáme do prázdnoty. Uvedomenie si, poznanie toho, aké to je byť človekom: to je prvá vec, ktorú potrebujeme. Takže strieborný kľúč je kľúčom poznania; Božie slovo, ktoré nám prináša poznanie vo viere, ktoré nám ukazuje, že Boh existuje, kto je a aký je, a tým nám umožňuje vidieť, čo by malo byť s naším životom a nami uprostred všetkej temnoty sveta a náš život dáva pevnú pôdu a smer, ktorým môžeme žiť a ísť. Božie slovo, ktoré sa stáva poznaním vo viere, je jediným kľúčom, ktorý otvára dvere do správneho života, a tým aj do raja.

Svätý Otec František počas svojej návštevy na Slovensku ako 266. nástupca apoštola Petra priniesol so sebou v duchovnom zmysle ten strieborný kľúč a viacerými spôsobmi svojím príkladom a svojimi slovami nám ho odovzdával, keď nás povzbudzoval vo viere. Napr. dňa 12. septembra 2021 vo svojom príhovore biskupom, kňazom, rehoľníčkam, rehoľníkom, seminaristom, katechétkam a katechétom povedal aj tieto slová:

„Ste deťmi veľkej tradície. Vaša náboženská skúsenosť má pôvod v kázaní a v službe žiarivých osobností sv. Cyrila a Metoda. Oni nás učia, že evanjelizácia nie je nikdy jednoduchým opakovaním minulosti. Radosťou Evanjelia je vždy Kristus, ale cesty, ktorými sa táto radostná zvesť má šíriť časom a dejinami sú rozdielne. [...]

Cesty sú všetky rozdielne. Cyril a Metod kráčali spolu po týchto končinách európskeho kontinentu a zapálení túžbou po ohlasovaní evanjelia vymysleli novú abecedu, aby mohli preložiť Bibliu, liturgické texty a kresťanskú náuku. Tak sa stali apoštolmi inkulturácie viery tu u vás. Vymysleli nové jazyky na šírenie Evanjelia; boli tvoriví v pretlmočení kresťanského posolstva; boli tak blízko ľudu s ktorým sa stretali, že sa naučili rozprávať ich jazykom a prijali ich kultúru.

[...] "Ale ako to urobíme?" .... Ach, urobme to!" - tvárou v tvár generácii, ktorá možno neverí, ktorá stratila zmysel pre vieru, alebo ktorá zredukovala vieru na zvyk či viac-menej prijateľnú kultúru, skúsme otvoriť dieru a byť kreatívni! Sloboda, kreativita... Aké krásne, keď vieme nájsť nové cesty, spôsoby a jazyky na zvestovanie Evanjelia! A my si môžeme pomôcť ľudskou tvorivosťou, každý z nás má aj túto možnosť, ale veľkým kreatívcom je Duch Svätý! On je ten, kto nás nabáda k tvorivosti! Ak svojím kázaním a svojou pastoráciou už nedokážeme vojsť dnu bežnou cestou, snažme sa otvoriť iné priestory; skúsme inými cestami.“

Druhý, zlatý kľúč, je láska. Boh je láska, hovorí nám svätý Ján (1 Jn 4, 8). Pretože je to tak, láska je kľúčom, ktorý odomyká základné dvere a nakoniec aj tie rozhodujúce – tie k samotnému Bohu. To nám hneď dáva zmysel. Zodpovedá všetkému, čo snívame, túžime a po čom túžime. Ale ak to chceme previesť do praxe, bude to ťažšie. Môžeme skutočne milovať?

Svätý Otec František počas svojej návštevy na Slovensku ako nástupca apoštola Petra priniesol so sebou v duchovnom zmysle ten zlatý kľúč a nám ho sprítomňoval, objasňoval a odovzdával viacerými spôsobmi, keď nás povzbudzoval v láske.

Vo svojom príhovore dňa 14. septembra 2021 k mládeži v Košiciach povedal aj tieto slová:

„Preto keď snívate o láske, neverte v špeciálne efekty, ale v to, že každý z vás je výnimočný: každý z vás . Každý je darom a môže zo života, zo svojho vlastného života urobiť dar. Ostatní, spoločnosť, chudobní na vás čakajú. Snívajte o kráse, ktorá presahuje vzhľad, presahuje make-up, ktorá presahuje módne trendy. Snívajte bez strachu o založení rodiny, o splodení a výchove detí, o dávaní života, o zdieľaní všetkého s druhou osobou, bez toho, aby ste sa hanbili za svoje slabosti, pretože je tu on alebo ona, kto ich prijíma a miluje, ktorý ťa miluje takého, aký si. A toto je láska: milovať toho druhého takého aký je, a toto je pekné.“

Môžeme skutočne milovať? Celkom prirodzene, ako si myslíme, ani toto nám nie je dané. Ak sa potom nad tým zamyslíme, uvidíme niečo zvláštne a zároveň veľmi dôležité, totiž že láska vždy predpokladá pasívny hlas. Môžem milovať len vtedy, keď som milovaný. Kto nikdy nezažil lásku, kto nikdy nebol milovaný, kto nikdy nezažil túto posvätnú pasivitu byť milovaný, tomu láska zostáva cudzia. Znovu a znovu nás musí predchádzať láska, musíme byť milovaní, aby sme mohli milovať sami seba. A potom pred nami opäť stojí postava Krista: on nás miloval prvý, hovorí nám svätý Pavol, a keď sa pozrieme na kríž, v láske až do konca, ako hovorí Ján (porov. Jn 13,1), potom vieme aká je to pravda. Miloval ma a zomrel za mňa (Flp 2:8). Toto slovo svätého Pavla platí pre každého z nás.

Svätý Otec František nám tento „zlatý kľúč“ lásky sprostredkoval  na stretnutí s mladými aj vzácnymi slovami o svätej spovedi:

„Boh trpí, keď si myslíme, že nám nemôže odpustiť, pretože je to ako keby ste mu povedali: „Si slabý v láske!“. Povedať toto Bohu je škaredé! Povedať mu, že „v láske si slabý“. Naopak, Boh sa raduje, keď nám odpúšťa, zakaždým. Keď nás zdvihne, verí v nás ako prvýkrát, nenechá sa odradiť. My sa necháme odradiť, on nie. Nevidí hriešnikov, ktorých by nálepkoval, ale deti, ktoré miluje. Nevidí pomýlených ľudí, ale milované deti; možno zranené, a vtedy má ešte viac súcitu a nehy. A vždy, keď sa spovedáme - nikdy na to nezabudnime – je v nebi oslava. Nech je to tak aj na zemi!

Boh nás miloval ako prvý, jeho láska je na prvom mieste, pre mňa, pre každého z nás je nezištná, je zadarmo. Je to láska nie preto, že sme dobrí, ale preto, že nás chce urobiť dobrými. A preto je to vždy láska odpúšťajúca a očisťujúca. Keď sa pozrieme do Ježišovho života, vidíme, že oslovoval tých, ktorí vedeli, že potrebujú odpustenie; tých, ktorí o sebe vedeli, že sú hriešnici a vedeli, že potrebujú odpustenie; ale nenašiel prístup k tým, ktorí boli spokojní sami so sebou a považovali sa za dokonalých a nežiadali o odpustenie.

Strieborný a zlatý kľúč: viera a láska, to sú kľúče k živému Bohu. Prosme v tento deň Pána, aby sme si ako duchovné ovocie našej púte do Ríma znova uvedomili duchovné kľúče, ktoré potrebujeme, aby sme tieto kľúče nestrácali a aby nám ich pomohol zveriť do rúk iných, aby sme jedného dňa všetci našli dvere otvorené u nášho Otca v nebi.

• Predch.
• Nasl.