Domov
Zelený štvrtok: Kňaz a Eucharistia
Buď zvelebený, Bože môj, za milosť, ktorú si mi dal, viem, že som toho nehodný, ďakujem Ti za kňazstva dar!
Tvojim kňazom, Pane, sa stať a pred všetkými Ťa vyznávať, všetkým ľuďom Ťa rozdávať, Pane, dovoľ mi svätým kňazom sa stať. Povolanie si mi dal a ja Ti chcem slúžiť.
Takto nádherne hovorí na adresu dnešnej chvíle na adresu Kristovho kňazstva básnik, či spisovateľ.
Obeta otvára oči. Ak trpíš, ako nesmierne Ti to otvára oči. Utrpenie je potrebné, ale nie preto, aby sme nadávali na svet a na Boha, ale častokrát je potrebná obeta v tvojej rodine, aby si objavil krásu vo svojej manželke a manželovi. Až keď niekoho strácaš, až vtedy zisťuješ, čím bol a kým bol pre Teba. Apoštoli až keď stratili Krista, potom si uvedomili, čo sa to vlastne udialo. Každý z nás až keď stratí seminár, až keď vylezie z neho von, až potom si uvedomí, čo to je tá obrodná sila oltára. Aj každý kňaz až tým, že bude vysluhovať sviatosti, až tým, že vnikne do tej podstaty kňazstva ľudsky tak ako môže, až tým bude pociťovať, aký nesmierny dar mu dal Boh. Každou jednou sv. omšou môže rásť, lebo je to obeta, ktorá prináša silu jemu a je to obeta, ktorú práve cez sv. omše bude prinášať aj za iných, za svoju rodinu, za všetkých, ktorých nosí vo svojom srdci.
Kňaz je ten, ktorý bude oslavovať Boha, osviežovať ľudské duše, bude obetovať na oltári obetu Krista. On bude ten, ktorý bude OTVÁRAŤ OKNÁ OBRÁTENIU a OSVIEŽENIU. On bude ten, kto bude ľuďom ponúkať niečo vznešené a krásne. Ako nám dobre padne, keď v horúčave pociťujeme vo vlastných ústach aspoň trošku čerstvej vody. Práve toto osvieženie samotného Boha bude prinášať KŇAZ. Ochotne. Kňaz! Ochotne osviežuj a ochotne obraňuj, obetuj, oslavuj. Pretože omša ohromne obracia. Každá jedna sv. omša nám dáva nedoceniteľné, ľudsky nedoceniteľné hodnoty. Sv. Ján Vianney vraví, že keby som pochopil hodnotu jednej sv. omše, ktorú ja prinášam ako kňaz, musel by som zomrieť od toho nekonečného dobra, ktoré mi Boh dáva, keď môžem držať v rukách živého Boha. A každý jeden z nás, ktorý rozdáva Eucharistiu. Každá sv. omša obracia, ochraňuje, osviežuje. Prichádzajme s láskou a úctou na každú jednu sv. omšu, pretože tam je to žriedlo, ktoré potrebuje každý z nás...
Barbarská noc: 13. - 14. apríl 1950
Po uzurpácii moci udalosťami na jeseň 1947 na Slovensku a vo februári 1948 v rámci spoločného československého štátu začali komunisti otvorený boj proti cirkvám a veriacim. Prenasledovanie a perzekučné opatrenia komunistického režimu sa pochopiteľne v najväčšej miere dotkli katolíckej cirkvi, ako najpočetnejšej cirkvi na Slovensku. Postihli však aj evanjelickú cirkev a. v., reformovanú kresťanskú cirkev i ostatné menšie cirkvi a náboženské spoločnosti. Tento boj bol motivovaný nielen základnými marxisticko-leninskými tézami o náboženstve ako “ópiu ľudstva” a o viere v Boha ako o prežitku. Na Slovensku bol rovnako dôležitý aj mocenský faktor: po komunistickom prevrate zostali cirkvi a náboženské spoločnosti jedinou potenciálnou opozičnou silou v spoločnosti.
Štvrtý hlavný hriech: hnev
PRÍDEM, UVAŽUJEM, ZMENÍM SA ...
Čo je hnev?
hnev (lat. ira) je silná afektívna reakcia na čokoľvek, čo je proti našej vôli, predstave. Človek má v sebe veľa vnútorného hnevu, ktorému nevenuje dostatočnú pozornosť.
Krivda je odkazovou schránkou pre vnútorný hnev. Konečným ovocím hnevu je vražda.
Zvyčajne, keď nás niekto urazí alebo nám urobí zlo či spôsobí krivdu, vyvolá to v nás silnú afektívnu reakciu, ktorú označujeme slovom hnev. A hnev dokáže zničiť vzťahy medzi ľuďmi, ba dokáže zničiť ľudské srdce. Aj preto je hnev jedným zo siedmych hlavných hriechov.
Prirodzená reakcia na vykonané zlo.
Apríl so svätým Jánom Pavlom Veľkým
Sobota po Nedeli Božieho milosrdenstva
Piatok po Nedeli Božieho milosrdenstva
Štvrtok po Nedeli Božieho milosrdenstva
František na Malte
Všetko z 36. apoštolskej cesty pápeža Františka je tu: Klikni sem.
Krížová cesta so svätým Jánom Pavlom II. Veľkým
Aj takouto formou môžeš uvažovať nad utrpením Pána Ježiša a svätého Jána Pavla Veľkého. Klikni sem.
Zasvätenie Panne Márii v Rudinskej
Na Slávnosť Zvestovania Pána sme aj v kostole Panny Márie Fatimskej v Rudinskej prijali pozvanie pápeža Františka. Duchovne sme sa spojili s ním, ktorý bol v Ríme, ako aj s Fatimou, Ruskom a Ukrajinou a zasvätili sme seba, Rusko, Ukrajinu i celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tento dôležitý a historický úkon sme urobili po svätej omši, ktorá začala o 17,00 hod. Tak, ako to žiadal pápež František. Prvýkrát zaznelo v tomto fatimskom zasvätení slovo "Rusko". Tak to v roku 1917 žiadala Panna Mária. Pokračovali sme v duchovnej aktivite ´24 hodín pre Pána´. Na Krížovú cestu pre manželov prišli manželské páry prosiť o milosti pre svoje rodiny. Nasledovalo čítanie Svätého Písma - proroka Jeremiáša. Hodinu pred 24,00 hod. mala miesto Nikodémova noc. V sobotu sme opäť kľačali pre Eucharistiou, čítali sme Jeremiáša. Deti sa pomodlili zaujímavú Krížovú cestu, keď ku každému zastaveniu priniesli niečo symbolické. V hodine Božieho milosrdenstva sme sa modlili Korunku Božieho milosrdenstva. Potom sme si v Pastoračnom centre pozreli film Jeremiáš. Duchovný program sme ukončili svätou omšou o 18,00 hod.
Tretí hlavný hriech: smilstvo
PRÍDEM, UVAŽUJEM, ZMENÍM SA ...
Smilstvo (lat. luxuria, grec. „πορνεία [por·nei′a]) - preklad slova je bujná hra. Je to nezriadená túžba, predstava alebo realizácia akejkoľvek pohlavnej aktivity voči sebe a voči inému pohlaviu. Dráždenie pohlavnej sily, mimo manželstva, ale aj v manželstve s výhradným cieľom sebauspokojenia.
Smilstvo vo Svätom Písme
Slovo smilstvo má svoj koreň v hebrejskom koreni "znh" a označuje mimomanželský pohlavný styk s "postrannou ženou", t.j. prostitútkou, často však označuje aj inú pohlavnú nezriadenosť (Ex 22,18-20; Lv 20,13.15).
Kniha Prísloví v 7,5 - 27 varuje pred smilstvom ako pred niečím nemúdrym a veľmi škodlivým doslova zhubným. Kňazova dcéra, podľa Zákona mala byť za prostitúciu, smilstvo, upálená (Lv 21,9).
Starý zákon zakazoval prostitúciu (Lv 19,29) hlavne preto, že u okolitých národov bola prostitúcia spojená s pohanskými kultami.
V Egypte a v Babylone manželský zväzok božstva reprezentovaného kráľom, tvoril časť obradov, ktoré mali zvýšiť plodnosť zeme. K tomu bolo potrebné kňažiek-vestáliek pri chrámoch. Obzvlášť to bolo rozsiahle v Sýrii, kde tak, ako v Egypte a v Babylone bola plodivá sila zbožňovaná, pohlavné obcovanie predstavovalo významnú zložku kultických úkonov. Kananejské svätyne boli vlastne veľké nevestince, posvätené náboženstvom.
Deuteronomium v 23,17 hovorí o kultických prostitútkach a prostitútoch, ktorým sa tiež hovorilo "pes".
Dt 23, 17 - 18
17 Nech niet medzi izraelskými dcérami modloslužobnej smilnice a medzi izraelskými mužmi modloslužobného smilníka! 18 V dome Pána, svojho Boha, nesmieš obetovať zárobok nemravnej ženskej ani psí plat, nech si sľúbil čokoľvek, lebo oboje je ohavnosť pred Pánom, tvojím Bohom.