Boj o Tvoju dušu - špiritizmus

 

Špiritizmus – ide o vyvolávanie duchov alebo mŕtvych, aby sa im kládli otázky a dostávali odpovede. Nie je možné, aby sa duše zosnulých, ktoré zomreli v Božej láske, ukazovali v týchto seansách. Ukazujú sa alebo zlí duchovia, alebo duše mŕtvych, ktoré boli vylúčené z Božej lásky a teraz sú v rukách diabla, ktorý ich využíva.

Špiritizmus je snaha priamo komunikovať s duchmi alebo s dušami zosnulých. Zvyčajne ľudia hovoria, že komunikujú s anjelmi, s nejakými božstvami, s kozmickými bytosťami, s nejakými astrálnymi bytosťami, ale v skutočnosti sa za tým vždy skrývajú zlí duchovia, nikdy nie dobrí duchovia. Prečo komunikujeme s duchmi alebo dušami zosnulých? Lebo chceme od nich získať buď informácie, alebo pomoc. To je cieľom tejto komunikácie.

K najznámejším praktikám u nás patrí vyvolávanie duchov cez nejaké médium. Najčastejšie tým médiom, prostriedkom môže byť človek. Človek, ktorý je citlivý na duchovný svet a ktorý sa doslova vzdá svojej vôle i svojho rozumu a úplne sa dá k dispozícii duchom. Oni potom cez neho hovoria alebo konajú.

 

Médiom môže byť aj nejaký predmet. Zvyčajne sa používa doska, na ktorej býva vyobrazená celá abeceda a základné číslice (od o po 9). Na doske je položený pohár alebo nejaký predmet, ktorý sa posúva. Ľudia vyvolávajú ducha a ten im prostredníctvom dosky, abecedy a číslic odpovedá.

Ďalej existuje tzv. nekromancia. Ide o vyvolávanie mŕtvych s úmyslom dozvedieť sa, ako sa majú na druhom svete alebo ako to tam vyzerá.

Iným veľmi rozšíreným spôsobom je automatické písmo alebo písanie. Človek sa dostáva do akéhosi tranzu, vytrženia a píše, ani nevie čo, sú to nejaké posolstvá od duchov - sprievodcov. Potom, keď sa z tranzu preberie, číta to, čo napísal. V poslednej dobe sa na Slovensku šíri veľa takýchto správ. Osobne som sa dva roky stretával s osobou, ktorá písala takéto správy. Na prvý pohľad sa zdalo, že sú to dobré a krásne veci, o Ježišovi, o Panne Márii, o svätých, o duchovnom živote, nejaké vysvetlenia Biblie, ale vždy sa pomedzi to objavil nejaký blud či nezmysel. Bol tak pekne zamaskovaný, že pri nesústredenom čítaní by ho človek ani nemusel spozorovať.

Napokon poslednou praktikou, ktorá je na Slovensku v ostatnom čase dosť rozšírená, je tzv. kanálovanie (channelling). Prišlo k nám z Ameriky. Človek sa tiež dostáva do určitého tranzu, avšak svoje posolstvá od tzv. astrálnych bytostí už nepíše, ale hovorí.

Stáva sa, že toto automatické písanie i kanálovanie zamieňame za charizmu proroctva alebo slova poznania. Nie je to to isté, preto musíme byť opatrní a rozlišovať.

Všetky spomínané praktiky sa Bohu nepáčia.

V Piatej knihe Mojžišovej čítame, že Boh toto všetko zakazuje. Niektorí ľudia sa odvolávajú na situáciu z Biblie, keď kráľ Saul prehrával boj s Amalekitmi. Keďže si nevedel pomôcť, vyvolal ducha proroka Samuela (porov. 1 Sam 28,1 - 25). Mnohí ľudia hovoria, že ak to mohol urobiť on, prečo by sme to nemohli robiť aj my. Ak sa však pozrieme na túto biblickú situáciu do dôsledkov, uvidíme, ako Saul nakoniec dopadol. Prorok Samuel mu v zjavení najskôr vyčítal, že ho vyrušuje. Tým chcel jasne naznačiť: Prečo robíš niečo, čo nemáš robiť? Saul po zjavení padol od únavy a napokon vojnu prehral a bol zabitý.

Saul, prvý izraelský kráľ, koná práve naopak, nepýta sa Boha, ale veštkyne, (porov. 1 Sam 28 - 30). v prvej knihe Kroník potom nachádzame posmrtnú spomienku na tohto kráľa: „Takto zomrel Saul pre svoju nevernosť, ktorou sa prehrešil proti Pánovi, lebo nezachoval Pánovo slovo, vyhľadal vyvolávačku duchov, aby sa jej radil, a neradil sa Pána. Preto ho usmrtil a kráľovstvo odovzdal Dávidovi, Izaiho synovi“ (1 Krn 10,13 - 14).

 

To znamená, že podobné správanie neospravedlní ani to, že naším úmyslom bolo vyvolať dobrého ducha. Nemôže byť cieľ dobrý a prostriedky zlé. Cirkev veľmi jasne hovorí, že uchyľovanie sa k zlým duchom a vyvolávanie mŕtvych je hriechom (porov. KKC, 2116 a 2117). Teologická komisia vo Vatikáne na otázku, kto sa objavuje pri špiritistických seansách, odpovedala, že to nie sú ani nijakí dobrí duchovia, ani svätí, pretože Boh nebude podporovať márnivosť a zbytočnú zvedavosť človeka; pri takýchto seansách sa vždy objavujú len zlí duchovia. Toto je odpoveď Cirkvi, ktorá nás zároveň učí, ako môžeme a máme komunikovať so zosnulými.

Nie tak, že ich budeme vyvolávať a že s nimi budeme komunikovať priamo. Ale učí nás, že naša komunikácia má spočívať v modlitbe za nich. Takisto za nich, za ich spásu môžeme obetovať svätú omšu a sväté prijímanie. Cirkev nám dokonca ponúka odpustky - v dušičkovej oktáve máme možnosť každý deň získať plno- mocné odpustky za duše v očistci. Tiež môžeme za zosnulých obetovať almužny, ktoré dávame. Podobne môžeme konať rôzne kajúce skutky s tým úmyslom, že ich obetujeme za zosnulých. Toto všetko sú korektné spôsoby komunikácie s našimi zosnulými. A Cirkev ide ešte ďalej a učí nás, že čím viac sa modlíme za duše v očistci, tým účinnejšia je ich modlitba za nás (porov. KKC, 958). Nemali by sme teda zabúdať na modlitby za zosnulých, lebo aj oni sa prihovárajú za nás.

 

ŠPIRITISTICKÉ KRÉDA

Keď sa zamyslíme nad krédami, ktoré vyznáva špiritizmus, zistíme, že nevychádzajú z kresťanských vyznaní, ba stoja na protikresťanskom základe.

A navyše špiritisti neuznávajú peklo.

Keďže špiritistický systém viery je v rozpore s Bibliou a Písmo sväté ho zavrhuje, je zrejmé, že špiritistické javy nemôžu byť božského pôvodu.

Kresťanská viera verí, že duchovia kontaktovaní na seansách nie sú nič iné ako padlí anjeli, démoni, služobníci satana.

 

ŠPIRITIZMUS (vyvolávanie duchov zomrelých)

• špiritistické seanse

• využívanie média, tranzu

• sklenená guľa, fľaša

• psychokinéza, telekinéza – pohybovanie, miznutie, objavovanie sa predmetov

• levitácia, sublevitácia – vznášanie sa predmetov, príp. ľudí

• automatizmy, automatické písanie – bez predbežného cvičenia a mimo ľudskú vôľu

• planžeta – srdcovitý alebo oválny kus dreva na dvoch kolieskach a ceruzka schopná písať bez pomoci ruky

• pohybovanie stolom – osoby sú zhromaždené okolo stola a dotýkajú sa stolnej dosky ľahko prstami, akonáhle sa stôl pohne, začne sa hovoriť abeceda

• Quija-Brett – na doštičke sú písmená abecedy a slová ÁNO a NIE so zatvorenými očami sa položia ruky na pohár a ten sa pohybuje od písmena k písmenu

• Zjavovanie hlasu – na magnetofónovej páske alebo cez rádio

• Fluidné alebo astrálne telo – vystupovanie z tela, dívanie sa naň zhora

 

Biblia celkom jednoznačne varuje pred praktizovaním vyvolávania mŕtvych.

Biblia o špiritizme:

Lv 19, 31: „Neobracajte sa na vyvolávačov duchov a na veštcov! Nevypytujte sa ich, poškrvnili by ste sa tým. Ja, Pán, som váš Boh!“

Dt 18, 11n: „Nech niet medzi vami nikoho ... kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí.“

Lv 20, 6: „A osobu, ktorá sa obráti na vyvolávačov duchov a na veštcov a bude s nimi modlárčiť, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vyhubím ju z jej ľudu.“

Lv 20, 27: „Ak niektorý muž alebo žena bude mať v sebe schopnosť vyvolávať duchov alebo schopnosť vykladačstva, musia umrieť. Ukameňujú ich a ich krv bude na nich.“

Rim 14, 8: „ ... lebo či žijeme, žijeme Pánovi, či umierame, umierame Pánovi. Či teda žijeme alebo umierame, patríme Pánovi.“

1 Tim 2, 5: „Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek

Jn 10, 7: „Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána

 

Dt 18, 9 - 12 

„Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia, nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí!“

 

Okrem toho, že Sväté Písmo zavrhuje špiritizmus, lebo súvisí s neznabožstvom a pôsobením démonických síl, hovorí proti špiritizmu aj preto, že veriacim v Neho ponúka Boh iné možnosti. Izaiáš ostro odmieta okultistov svojich čias, ktorí hľadajú médiá, čo mumlajú a šepkajú. Potom sa pýta: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha?

Iz 8, 19n: „Keď vám povedia: "Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?" K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a ...

 

Nový zákon nás na mnohých miestach učí, aby sme si dávali pozor, skúmali duchov a nedali sa zviesť prejavmi zlých duchov, ktorí nás chcú odviesť od Boha, lebo sú jeho nepriateľmi.

„Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohoto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele je Z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je Z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.

Vy, deti moje, ste Z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete. Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva. My sme Z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je Z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznáme Ducha pravdy a ducha bludu“ (1 Jn 4,1 - 6).

Pritom sa špiritizmus v stále väčšej miere vydáva za kresťanské náboženstvo a jeho prívrženci dokonca tvrdia, že vedie k viere v Boha a k večnému životu, odvolávajú sa pritom na Bibliu, ktorej obsah však úplne prekrúcajú a vysvetľujú špiritistický. Stavajú Krista vedľa Brahmu, Budhu, Zarathustru a prejavy vyšších špiritistov - duchov, ktorí údajne hovoria „z poverenia Spasiteľa“, stavajú vyššie nad Božie zjavenie a Svätého Ducha v Biblii. Špiritizmus síce hovorí o „Spasiteľovi“, avšak popiera hriech a vinu človeka a hlása sebavykúpenie prostredníctvom mravnej práce na sebe samom.

V liste Galaťanom k tomu čítame: „...sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel Z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!“ (Gal 1, 7-9).

„Satan je majster vo svojom obore, s dobrým úspechom používa svoju diabolskú múdrosť. Je ochotný a schopný použiť všetkých, ktorí odmietajú Božiu radu určenú pre spásu. Návnada, ktorú hodil, mu pomôže nalákať ľudí do svojej siete. Aby sa na ňu mohol vrhnúť so svojou diabolskou žiadostivosťou, nasadí si masku dobrého a bude sa chovať tak príťažlivo, ako je to len možné...“

Avšak aj napriek tejto diabolskej taktike, človek skrze svoju vieru v Boha môže byť s Ježišom víťazom. „A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky“ (1 Jn 3, 8). Kristus je pánom nad všetkými mocami a silami. Preto môže pomáhať tým, ktorí chcú byť slobodní. „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 16, 33).

Kresťanské učenie proti špiritizmu

Keďže špiritistický systém viery je v rozpore s Bibliou a Sväté písmo ho zavrhuje, je zrejmé, že špiritistické javy nemôžu mať božský pôvod. Ak však špiritizmus naozaj pôsobí, natíska sa otázka: Kto sú duchovia, s ktorými sa na seansách nadväzuje spojenie? Špiritista by odpovedal, že kontaktovaní duchovia sú duchovia mŕtvych osôb, schopní komunikácie a v niektorých prípadoch sa dokážu pred zrakmi živých dokonca aj zhmotniť. Kresťanská odpoveď na túto otázku je zásadne odlišná. Tá sa zakladá na viere, že duchovia kontaktovaní na seansách nie sú nič iné, ako padlí anjeli, démoni, služobníci Satana. Práve preto Sväté písmo zavrhuje špiritizmus, ktorý pokladá za prejav okultizmu. „Jediné vysvetlenie, ktoré by sa mohlo dať, by bolo predstaviť si nadprirodzenú diabolskú zlobu, ktorá nám chce škodiť a klamať nás.“ Okrem toho Biblia učí, že duchovia mŕtvych sa nestávajú ani anjelmi, ani démonmi. Duchovia mŕtvych prebývajú buď u Boha, dočasne v očistci, alebo v pekle. Z toho vyplýva, že duchovia kontaktovaní počas seáns nie sú duchovia mŕtvych, ktorí sa zhovárajú so živými. Ak sa počas seansy nadviaže ozajstné spojenie, ide o spojenie s padlými anjelmi, ktorí sa falošne vydávajú za zosnulých. Kresťanská viera sa nedá zosúladiť so špiritizmom, hoci sa špiritisti o to často pokúšajú, a preto aj sfalšovali a poprekrúcali Bibliu, napr. Johaiues Gvebev (1876 - 1944). Zvlášť kresťansko-špiritistické prúdy sa častejšie odvolávajú na Bibliu. Zastávajú názor, že Nový zákon obsahuje všelijaké špiritistické prvky. Vzkriesenie Lazára bolo podľa nich materializáciou. Zjavenie Mojžiša a Eliáša na hore Premenenia považujú za zjavenie mŕtvych. Sám Ježiš je pokladaný za veľmi silné médium. Jeho zjavenie po zmŕtvychvstaní vykladajú špiritistický

Aj životné skúsenosti nám jasne hovoria, ako špiritizmus odporuje kresťanskej náuke. „Ex-médium Vietor Ernest sa pri jednej seanse pýtal ducha v médiu, či verí, že Ježiš vylial svoju krv na odpustenie hriechov. Duch zhodil médium, ktoré kričalo od bolesti, zo stoličky na zem. Opakovane bolo zistené, že seansa je narušená, alebo že sa duchovia zdráhajú ukázať, keď sú niekde nablízku prítomní úprimní kresťania, ktorí sa modlia.

Casson musel zakúsiť, že pri jeho poslednej seanse, keď uvažoval o tom, že sa rozíde so špiritizmom a odovzdá sa Ježišovi Kristovi, jeho kontrolný duch sa ho snažil zahrdúsiť.

Tak sa stále zreteľnejšie ukazuje: Špiritizmus a evanjelium Ježiša Krista sú dve proti sebe postavené vojnové polia. Sú ako voda a oheň. Neexistuje žiadna možnosť zmierenia medzi duchmi špiritizmu a Duchom Kristovým.“

S poverou a špiritizmom viedla Cirkev neustále boj. Stíhala ju ako ťažký priestupok Božieho zákona ostrými trestami. Duchovných a laikov trestala donedávna exkomunikáciou a stratou cti. Proti jej záplave vystupovala na všeobecných a partikulárnych snemoch. Od povery zastrašovalo aj štátne zákonodarstvo, v stredoveku svetské zákony trestali týchto previnilcov smrťou upálením. Okultné praktiky výslovne zakázané Svätým písmom (porov. Dt 18,9 - 12) patria k najťažším duchovným a mravným poblúdeniam. Stoja priamo proti kresťanskej viere a plodia najzhubnejšie následky.

 

Špiritizmickú prax treba považovať všeobecne za ťažký hriech, pretože priamo porušuje povinnú úctu k Bohu a svätým veciam a ničí vieru a pravdu.

 

Človeka priamo alebo nepriamo stavia do služieb zlého ducha. Táto zásada platí bez výnimky o každom veštení a čarovaní, ktoré sa výslovne alebo zamlčané dovoláva zlých duchov.

Naprieč Novým zákonom je zákaz špiritistických praktík patriacich do mágie a povery potvrdený apoštolmi, lebo viera v jediného Pána Ježiša Krista a krst v jeho mene vyžadujú odmietnutie akéhokoľvek magického zmýšľania a postoja. Skutočne, existuje jasný protiklad medzi ohlasovaním viery a mágiou.  Skutoční veriaci sú pozvaní zveriť sa Ježišovi Kristovi, milovanému Synovi Otca,  a spoliehať sa na Sväté písmo, ktoré dal jeho Duch Cirkvi.

Cirkevní otcovia boli toho názoru, že namiesto zomrelých zodpovedajú ľuďom zlí duchovia (podobne ako sa to deje pri pýtaní sa kyvadielka a iných vešteckých nástrojov), ktorí zneužívajú ľudskú zvedavosť a vťahujú človeka do závislosti na zlých silách. Toto vysvetlenie potvrdil aj učiteľský úrad cirkvi:

„Prax špiritizmu je nedovolenou poverou, pretože nie je v Božom pláne, aby Boh posielal dobrých duchov iba na uspokojenie ľudskej zvedavosti. Ak nejako udeľujú odpovede, môžu to byť iba duchovia zlí, ktorí súhlasia so spojením za cieľom ľudí zmiasť, škodiť im a povzbudzovať ich k zlému. Z toho dôvodu cirkev absolútne zakazuje akúkoľvek účasť na týchto praktikách." (Dekrét Kongregácie sv. Oficiá z 1. 4. 1898 a 26. 4. 1917 (AAS 30,71; AAS 9/1917).

Akékoľvek vyvolanie duchov zomrelých je magickou praktikou, cez ktorú sa usiluje o nadviazanie kontaktu s dušami zomrelých, a to buď skrz magickú tabuľku Ouija, či iný predmet, ktorým má domnelá duša zomrelého zodpovedať (pohyb stolíka, pohárov, klepanie). Na získanie informácií sa tiež používajú tzv. médiá, čo je zhypnotizovaný človek, ktorý potom odpovedá na kladené otázky v stave tranzu alebo spánku.

Boh v Biblii špiritizmus zakazuje, a preto by bolo proti logike, aby dušiam zomrelých dovoľoval skrze špiritizmus odpovedať. Žiadna duchovná bytosť, ktorá je s ním v jednote, nebude konať proti Božiemu Slovu. Ak teda niekto zodpovedá skrze špiritistické praktiky, ide o ducha nepriateľského Bohu, ktorý nám chce škodiť, uvádzať do klamu a strachu alebo skrze získanie dôvery (vďaka pravdivosti niektorých informácií) nás potom manipulovať. Ovocím špiritizmu sú často psychické problémy, samovražedné tendencie i realizované pokusy o samovraždu.

Démoni nepoznajú budúcnosť človeka, a preto ak sa človek dozvie zo špiritizmu nejakú "budúcnosť", potom sa dozvie buď lož, alebo iba plán, ktorý sily temnoty s týmto človekom majú. Ten sa tiež môže splniť, pokiaľ sa človek celým srdcom neobráti k Bohu , nezverí mu svoj život a neprosí ho o pomoc a vedenie.

V dnešnej dobe sa objavuje celý rad praktík, ktoré sa tvária vedecky, avšak ich podstatou je aj špiritizmus, teda „dopytovanie sa“. Často sa ani neuvádza fakt, že ide o duchov zomrelých, či ducha zla, ale hovorí sa o „napojení sa na energiu, či kozmickú silu, kozmickú banku informácií alebo životnú energiu sveta". Medzi takéto metódy patria rodinné konštelácie alebo kineziológia. Daná praktika tak presahuje medze svojho odboru (napr. psychológie alebo fyzioterapie) a ponúka informácie či kontakt s duchovným svetom, avšak mimo Bohom určenej hranice.

 

Dovoleným a zmysluplným kontaktom so zomrelými je modlitba za nich, ktorú cirkev oddávna odporúča. Krásne to vyjadril pápež Benedikt XVI.:

„Dušiam zosnulých môže byť poskytnuté 'občerstvenie a posilnenie' prostredníctvom Eucharistie, modlitby a almužny. Fakt, že láska môže dosiahnuť až na onen svet..., bolo základným presvedčením kresťanstva počas všetkých storočí a predstavuje dodnes útešnú skúsenosť."

 

ŠPIRITISTICKÉ JAVY

Špiristickými javmi sa nazývajú všetky druhy komunikácie so svetom duchov a komunikácie zo sveta duchov, ktoré vyvoláva špiritista. Do tejto práce sme zaradili viaceré spôsoby, aké špiritisti používajú na získavame posolstiev zo sveta duchov.

Telekinéza — pohyb predmetu, čo sa nachádza v určitej vzdialenosti od osoby, ktorá ho uvádza do pohybu ináč ako fyzickou silou.

Levitácia — stav, keď sa predmety alebo ľudia vznesú a zdanlivo vznášajú vo vzduchu.

Aport — premiestňovanie predmetov prenikaním hmoty cez zavreté miestnosti alebo uzavreté priestory.

Špiritistické vízie — tvrdenie, že nám bol odovzdaný odkaz, alebo sme dostali posolstvo zo sveta duchov.

Automatické písmo — stav, keď má osoba v bdelom stave alebo v tranze schopnosť prostredníctvom mediálnych síl písať listy, slová alebo vety. Špiritisti pokladajú takéto prejavy za odkazy zo sveta duchov. Najlepším príkladom je špiritistická tabuľka. Je to akási doštička s ceruzkou. Vyvinul ju francúzsky špiritualista M. Planchette v roku 1853 za účelom komunikácie s duchmi. Asi o pätnásť rokov neskôr sa tohto nápadu chopila americká firma na výrobu hračiek a zaplavila nimi trh. Doštička je vyrobená z tenkého dreva v tvare srdca, pripevnená na dve kolieska s perom nastaveným nadol, ktoré slúži ako tretia opora.

Rozprávanie v tranze — stav, keď médium stráca vedomie a je ovládané silou nejakého ducha za účelom komunikácie so zosnulým.

Materializácia — nadprirodzené zjavovanie sa a miznutie hmotných obrazov. Materializácia má zvyčajne päť stupňov: 1. Uvoľňovanie jemnej matérie z telesných dutín média. 2. Vytváranie hlavných kontúr rôznych častí tela. 3. Vytváranie presných kontúr tela, ktoré možno pozorovať pri médiu ako prízrak. 4. Telekinetické javy ako zvonenie zvonca, samočinné písanie písacieho stroja či samočinná hra na hudobný nástroj. 5. Prenikanie hmotných substancií (aporty). Predmety sa zjavujú a zasa miznú z uzavretých priestorov.

Dvíhanie stola — zavesenie stola vo vzduchu v presvedčení, že pomôže pri nadväzovaní spojenia s mŕtvym. Panuje názor, že nakláňame alebo otáčanie stola je vlastne odpoveďou na položené otázky.

Posúvanie pohárov — poháre posúvané telekinézou odovzdávajú správu.

Putovanie duše — niektorí psychickí jasnovidci tvrdia, že ich duše môžu na ich rozkaz putovať na veľké vzdialenosti.

Prenasledovanie mágiou — vyskytuje sa zvyčajne medzi vyznávačmi čiernej mágie a špiritizmu. Pokusy prenasledovania mágiou pomocou silných médií majú za cieľ psychicky ublížiť alebo privodiť chorobu človeka, ktorý je v nemilosti niekoľkých jedincov alebo celej skupiny prívržencov mágie či špiritizmu.

Obrana mágiou — vyvolanie nadprirodzených sú, ktorých cieľom je pôsobiť proti alebo odčiniť nešťastie spôsobené prenasledovaním mágiou.

Prízraky — vidiny duchov mávajú často zvláštnu, grotesknú až hrôzostrašnú podobu (niekedy sa im hovorí aj strašidlá).

Duchovia pôsobiaci na jednom mieste — duchovia šarapatiaci v dome, o ktorom sa hovorí, že v ňom straší. O duchoch sa v Biblii nehovorí. Špiritualisti však veria, že keď človek umrie, zanecháva po sebe duchovný celok, ktorý žije samostatne v astrálnom svete a ktorý sa rozpadáva až po niekoľkých storočiach. Tento duchovný celok má spôsobovať jav nazývaný duchovia a prízraky.

Špiritistické uctievanie - stretnutia špiritistov, ktorí sa usilujú zahrnúť do svojej činnosti náboženský aj duchovný svet. Typický obrad pozostáva zo žalmov, modlitieb a kázne (ktorú zvyčajne podáva prostredníctvom média duch zosnulého z iného sveta). Ich kostoly sú hojne navštevované, majú vlastné nedeľné školy (nazývajú ich lýceá) a mládežnícke skupiny. Mladí ľudia sa môžu stať členmi okultistických spoločností až vo veku dvadsaťjeden rokov. Tri popredné okultistické spoločnosti sú Celoštátna únia špiritualistov, Marylebomská asociácia špiritualistov a Celosvetová kresťanská špiritualistická liga.

Špiritizmus medzi kresťanmi — i keď sme doteraz hovorili o členoch špiritistických náboženstiev, existuje množstvo veriacich kresťanov, ktorí stoja na oboch stranách barikády, pretože súčasne praktizujú kresťanstvo i špiritizmus a nie sú si vedomí nijakých protirečení.

 

Kniha Zhubný špirituzmus sa zrodila zo skúseností autora „v teréne“, ktorým je známy exorcista Francesco Bamonte. Tejto delikátnej téme špiritizmu sa venuje prostredníctvom priamych svedectiev, skúmaním najbežnejších praktík a cez výskum Biblie.

Milióny ľudí sa vydávajú na cestu špiritizmu bez zlého úmyslu, aby zostali v kontakte so svojím drahým zosnulým a našli útechu vo svojej bolesti. Alebo ho začnú praktizovať zo zábavy, a tak ľahkovážne otvoria dvere svetu okultizmu. V obidvoch prípadoch ich vedie viera, že sa takto dokážu priblížiť k druhému svetu, a neuvedomujú si, že v skutočnosti sa od Boha vzďaľujú.

Informácie obsiahnuté v knihe sú spoľahlivé pre toho, kto si chce prehĺbiť vedomosti o špiritizme, užitočné pre toho, kto sa ním nechce dať oklamať, a nevyhnutné pre toho, kto, žiaľ, už padol do jeho pasce. Tu je jeden príbeh z knihy: 

 

Chcela som komunikovať so svojou nebohou sestrou

Pred niekoľkými rokmi ma bolestne zasiahla smrť mojej sestry. Keďže som nemala oporu vo viere, upadla som do depresie. Trápila som sa pocitmi viny a cítila som potrebu porozprávať sa so sestrou, aby som jej mohla povedať, že som ju mala rada, že mi veľmi chýba, a vyjadriť jej všetku svoju bolesť a lásku.

Vedela som o „centre psychofónie“,  v ktorom bolo možné pod vedením expertov komunikovať s druhým svetom. Článok v jednom časopise mi mal potvrdiť, že sa jedná o výsledok vedeckého výskumu. „Výskumníci“  mali na svoj prejav vyhradené rádiové vlny (ak si dobre spomínam, definované ako „biela vlna“), cez ktoré bolo možné pohovoriť si so zosnulými. Očividne išlo o špiritizmus. Nebola v tom žiadna vedeckosť, ale ja som ... naletela! Chytila som sa do pasce.

Vybrala som sa spolu s mojou matkou do G. V tomto centre pán B. bezplatne prijímal osoby, ktoré sa chceli spojiť so svojimi drahými zosnulými. Bola som zaradená do skupiny približne 20 až 30 osôb do jednej miestnosti, kde bolo obrovské rádio so zvláštnymi anténami. Nepýtal sa ma na nič, ani na meno. Bol večer. Pán B. nám povedal, aby sme si vytvorili vnútorný kontakt s tým, koho sme chceli vyvolať, a hneď potom zapol rádio. Po celom rade šumov sme začali počuť akýsi hlas. Oslovil menom jednu prítomnú osobu. Bola to mama, ktorá stratila syna pri nehode. Hlas dieťaťa sa predstavil menom zosnulého chlapca. Rozprávali sa spolu zopár minút. Pochopila som, že táto žena tu už predtým bola. Nasledoval ešte nejaký iný vstup a po ňom sme prišli na rad my. Zavolal ma hlas, ktorý sa predstavil ako moja sestra. Hlas pozdravil aj matku a hovoril o veciach, ktoré sa týkali našej rodiny. Niečo som sa spýtala a hlas mi odpovedal. Všetko trvalo asi dve až tri minúty. Na konci sedenia sme boli všetci pozvaní podpísať sa do jedného zošita. Pán B. mi pripomenul, že ma priviedol na tento spôsob „experimentovania“, a chcel ma naučiť techniku „automatického písania“,  čo je ďalšia forma špiritizmu. Odmietla som to. Pán B. mi odporučil jednu osobu, ktorá sa venovala psychofónii v našom meste. Odmietla som aj túto ponuku a začala som sa cvičiť sama.

Naozaj som si myslela, že hovorím so svojou sestrou. Až po nejakom čase, po určitých nevysvetliteľných znepokojeniach som pochopila, že som sa rozprávala s diablom! Tieto špiritistické praktiky začali medzitým komplikovať moju situáciu. Už predtým som sa cítila zle a pre psychofóniu mi bolo čoraz horšie. Pozorovala som v dome akoby niečiu neviditeľnú prítomnosť. Nemohla som spať, študovať ani spoločensky žiť. Stal sa zo mňa netvor. Všetko a všetkých som nenávidela a najviac seba samu. Nepomohla mi ani odborná starostlivosť psychológa, psychoterapeuta a psychiatra. Môj stav bol čoraz zúfalejší!

Po tom, ako som prešla toľko pomýlených ciest, keďže som sa obrátila aj na mágov,  som konečne našla tú správnu. Na radu jedného matkinho kolegu som sa obrátila na pátra P., kňaza. Povedal mi, že potrebujem zvláštne požehnania, a poradil mi istého kňaza - exorcistu, ktorým som sa dala viesť. Páter P. mi vysvetlil, že musím začať cestu obrátenia, konverzie. Pozval ma do jednej modlitbovej skupiny, aby som sa stala jej členkou. V tejto skupine mi Pán dal pochopiť, v čom a ako sa mám zmeniť. Častá svätá spoveď, každodenná modlitba svätého ruženca, pravidelná účasť na svätej omši, eucharistická adorácia, niektoré malé zriekania sa (v mojom prípade som sa zriekla mejkapu, nevhodného oblečenia, tanca, dodržiavala som každý piatok pôst o chlebe a vode a pod.) spolu s pravidelnými požehnaniami ma pomaly zbavovali moci mojej pýchy a Zlého. Začala som sa postupne cítiť lepšie. Viera, ktorú som našla cez utrpenie, mi pomohla začať nový život. Teraz, po ôsmich rokoch, mám už ukončenú vysokú školu, som vydatá, mám dve deti a pracujem ako učiteľka. A toto všetko sa mi podarilo dosiahnuť vďaka Bohu!

Francesco Bamonte: Zhubný špiritizmus, Zachej 2019, ss. 10 - 13

 

 

použité materiály exorcistov:

pátra Gabriela Amortha,

pátra Jozefa Marettu,

pátra Francesca Bamonteho 

pátra Imricha Degra

 

aj materiály pátra Vojtěcha Kodeta