Boj o Tvoju dušu - tetovanie
Otec Gabriele Amorth uviedol, že pri exorcizmoch démon opakovane priznáva ústami posadnutého, že každý, kto sa nechá potetovať, je jeho pomazaný (!!!!!)
a že bez ohľadu na to, čo sa rozhodne vytetovať, má to vplyv na váš život. Tetovanie je skutočné nepriame zasvätenie satanovi. Tí, ktorí sa nechajú tetovať, riskujú, že budú čeliť nevysloviteľnej bolesti, temným a depresívnym momentom. Vytetovaný potom dovolí diablovi, aby na neho pôsobil. Veľa problémov ako depresia, alkoholizmus, drogy a častejšie sa prejavuje hneď po tetovaní. Tento prejav možno mnohí brali na ľahkú váhu a bohužiaľ aj mnohí kňazi.
Keď tetujete anjelov, tváre svätých, obrazy Ježiša alebo Márie, urazíte Boha dvakrát. Pri mnohých exorcizmoch vedomí posadnutí počas rituálu tvrdili, že cítili obrovský oheň horiaci priamo na koži, na ktorej boli vytetovaní. Tetovanie potrebujete len na to, aby ste riskovali poruchy posadnutia, ako dokazujú početné prípady skúmané exorcistami.
Kmeňové tetovania obsahujú 666, číslo Antikrista. Takže ak sa rozhodnete dať si tetovať, nezabúdajte, že kým sa človek pozerá na vonkajší vzhľad, Boh sa pozerá na srdce.
Tetovanie a kresťanstvo
Môže sa kresťan nechať tetovať? Aké stanovisko zaujať k tetovaniu s kresťanským motívom?
V Písme svätom sa o tetovaní píše len na jednom mieste v Starom zákone, kde je tetovanie vyslovene zakázané: „Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!“ (Lv 19, 28). Dôvodom zákazu bolo, že spolu s modloslužbou prenikali tieto a rôzne ďalšie pohanské zvyky do Izraela. Okolité národy mali vo zvyku tetovať si na kožu mená alebo symboly svojich bohov, a tým dávať najavo, komu patria. Bol to v podstate symbol otroctva a podriadenosti. V židovstve je tetovanie dodnes zakázané a tetovaný žid nesmie byť ani pochovaný na židovskom cintoríne. V islame je tetovanie satanovým znakom a znamením prekliatia.
Výslovne bolo tetovanie ako pohanský zvyk kresťanom zakázané v roku 787 pápežom Hadriánom I. na Druhom nicejskom koncile. Tento koncil pojednával aj o uctievaní obrazov a rozlíšil rozdiel medzi klaňaním, ktoré patrí iba Bohu, a úctou, ktorú je možné preukázať obrazom znázorňujúcim Krista, Pannu Máriu alebo svätých. Tetovanie určite nie je od Boha a Boh to takto nechce, a to ani keď ide o vytetovanie kresťanského symbolu. Nejde predsa o to mať vytetované na tele zbožné veci, ale mať zbožné srdce a čistú dušu, mať v poriadku vzťahy. To, že sme boli stvorení na obraz Boží, je vnútorná záležitosť. Telo je pre kresťana chrámom Ducha Svätého, preto mu patrí úcta a človek ho nemá právo ničiť, mrzačiť ani zohyzďovať (porovnaj 1Kor 3,16; 1Kor 6,19).
Otec Gabriele Amorth uviedol, že pri exorcizmoch démon opakovane priznáva ústami posadnutého, že každý, kto sa nechá potetovať, je jeho pomazaný (!!!!!)
V dnešnej dobe sa veľa ľudí necháva tetovať, pretože je to módny trend a považujú to za ozdobu, alebo tým chcú vyjadriť, že si so svojím telom môžu robiť, čo sami chcú. Tetovanie býva spájané so životným štýlom, ktorý nie je formovaný kresťanskou antropológiou a úctou k ľudskému telu. Tetovanie často vedie k závislosti. Mnohí, keď začnú s tetovaním, chcú mať na tele postupne stále viac tetovaní. Tetovanie býva ale aj súčasťou ezoterických praktík alebo pohanských či dokonca satanistických rituálov. Pri modlitbe za oslobodenie som sa často stretol s tým, že sa konkrétneho tetovania držali konkrétny démoni, ktorí sa snažili dotyčného týmto spôsobom ovládať. Záležalo ale aj na tom, kto tetovanie robil, s akým úmyslom a aký symbol tetoval. Stretol som sa s tým, že cez tetovanie lebky prišlo k privolaniu démona smrti, cez obraz africkej šamanskej masky k privolaniu démona šamanizmu, cez tetovanie satanského symbolu k privolaniu démonov satanizmu. Anton La Vay, autor satanskej biblie, vraví, že „každé tetovanie je vždy výrazom satanizmu, nech je to akýkoľvek symbol.“ Tetovaním kresťanských symbolov sa určite nik nestane lepším kresťanom. Som presvedčený, že tetovanie nemá s kresťanstvom nič spoločné a neospravedlní sa ani tým, že si necháme vytetovať na svoje telo nejakú zbožnú vec. (páter Vojtech Kodet)
Žijeme v čase, kedy sa všetko normalizuje, kedy sa hriech stáva bežnou súčasťou života, kedy sa liberálny spôsob života, predostiera ako ten najlepší. Nepýtame sa Boha na Jeho vôľu, prestali sme sa pýtať Božieho slova, čo je alebo čo nie je dobré pre náš život. A tak sa aj taký hriech ako tetovanie, dostalo do kresťanskej obce, kde sa dokonca vyzdvihuje ako niečo dobré, reprezentujúce Boha, ak si kresťan vytetuje na telo Krista, alebo kríž a podobné symboly.
Pozrime sa teda do písiem, ako to s tetovaním skutočne je.
Mnohí kresťania o týchto veršoch vedia, ale ich prekrúcajú, aby si ospravedlnili svoje hriešne konanie. Poďme teda ďalej, aby sme pochopili ohavnosť tejto veci. Židia boli oddelení od sveta aj v tom, že si nerobili žiadne obrazy na telo, ako to robili okolité pohanské národy. Pre Židov bolo nemysliteľné, aby si robili zárezy na telo. My ako kresťania ideme ešte ďalej. Písmo nás poučuje:
Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Svätého Ducha.... 1Kor 6, 19 - 20
Otec Gabriele Amorth uviedol, že pri exorcizmoch démon opakovane priznáva ústami posadnutého, že každý, kto sa nechá potetovať, je jeho pomazaný (!!!!!)
Tetovanie je znakom satana, ktorý si označuje svoj ľud. Dobre vieme, čo hovorí zjavenie Jána, kde ľudia dostanú tetované znamenie, že patria Antikristovi, buď to na ruku, alebo na čelo. Tetovanie tohto veku je predchodcom a skúškou tej budúcej udalosti, keď si ľudia už dnes dobrovoľne dávajú vytetovať na telo obrazy.
Satan ustanovil novú dobu na zemi, pokiaľ je ešte dočasným vládcom, samozrejme pod absolútnou kontrolou zvrchovaného Boha, ktorý dovolil, aby satan vyhlásil nový vek ľudstva, z angličtiny – New Age. Súčasťou New Age je hriech, hriech a hriech. Hriech, ktorý sa má bagatelizovať, nepovažovať za hriech, prekrúcať, zľahčovať. Súčasťou New Age je útok na Boha, Jeho Sväté Slovo, vieru v Krista, čoby jednú možnosť spásy. Súčasťou New Age je stáť v opozícii proti Bohu a tetovanie je jedným zo znamení, kde ľudia stoja na svojvoľnosti, kde stoja proti Božskému Majestátu, keď odporujú Svätému Slovu.
Tetovanie je v dnešnom veku tak rozšírené, že satan skrze ľudí dáva do sveta otázku: vy prosím vás kde žijete, keď ešte nemáte tetovanie? Mať tetovanie znamená, že sme prijali ducha tohto sveta. Svet spolu s diablom sa raduje, keď všetci ľudia rovnako zmýšľajú, podľa jeho návodov, ktoré skrze médiá a hriešnych ľudí, vnáša do sveta. Zlosť satana a ľudí sa bude neustále zväčšovať proti tým, ktorí nejednajú ako svet.
Dnes je mnoho kresťanov, ktorí zľahčujú tetovanie, povzbudzujú sa falošnými učiteľmi, ktorí radi prekrúcajú písmo, aby si ospravedlnili svoj čin. Ak majú na tele kresťanské znaky, ako kríž, alebo rybičku, či niektorí si dávajú tetovať verše z písma, tak hovoria, že tým robia službu Bohu. Satan však skrze tetovanie ovláda mysle ľudí, ktorí sú takto zasiahnutí a vnuká im zlé proti-Božské myšlienky, z ktorých potom prichádzajú činy.
Človek s tetovaním nemá pokoj. Ak kresťan odmieta vzdať sa tetovania, je to znak toho, že neučinil pokánie z tohto hriechu, v ktorom ďalej pokračuje, udusiac nielen svoje svedomie, ale aj Božie slovo, čím si zbytočne v živote robí problémy, kedy ho Boh bude tvrdo trestať, aby zmenil zmýšľanie.
Ako kresťan sa musíš vzdať tetovania!
Hoci by sa mohlo zdať, že piercing vznikol pomerne nedávno až s hnutím punk, opak je pravda a táto „ozdoba" sa môže pýšiť niekoľko tisícročnou tradíciou. História priercingu siaha do najrôznejších kútov sveta k mnohým národom. Najstaršie zmienky o ňom totiž pochádzajú z Afriky z mladšej kamennej doby.
Móda piercingu sa v súčasnosti týka takmer tretiny európskej mládeže, pričom, prevažujú dievčatá a mladé ženy. Z prieskumu talianskej agentúry Euri- spes, uskutočnenom na vzorke 3 800 mladých ľudí, vyplýva, že 20,3 % dospievajúcich Talianov medzi 12 až 18 rokmi si aplikovalo piercing.
Zároveň sa začiatkom tohto storočia navrátila obľuba tetovania, ktoré však nemusí byť iba výrazom adolescentného vzdoru či spôsobom, ako kreatívne zvládnuť zložitý vzťah s vlastným telom.
KONFLIKTNĚ VZTAHY
Profesor Norman Goldstein z Honolulu, vynikajúci dermatológ, ktorý sa venuje podrobnému štúdiu tetovania, tvrdí, že väčšina ľudí, ktorí sa nechajú tetovat’, trpí psychickými problémami. Podľa neho je tetovanie tým častejšie, čím je človek duševne labilnejší: „Ak sa vyskytne na tele tetovanie na troch miestach, dajú sa u tohto človeka predpokladať psychopatické sklony, pätnásť obrázkov už signalizuje duševnu poruchu. K prejavom abnormality rozhodne patrí tetovanie na čele či tvári. Tetovanie na skrytých miestach o jedincovi prezrádza, že si je vedomý svojej úchylky, no usiluje sa ju pred ľuďmi utajiť.“
Odborníci z rímskej pediatrickej nemocnice Bambino Gesu na začiatku tohto, už končiaceho sa roku vo svojom osvetovom mesačníku Ospedale Bambino Gesu upozorňujú na zdravotné riziká menovaných praktik a radia rodičom aj vychovávateľom, ako sa k tejto problematike stavať.
Štúdie o mladých ľuďoch s priemerným vekom 16 rokov totiž dokazujú, že mnohí zástancovia piercingu a tetovania tiahnu ku konfliktnému vzťahu s rodinou, k emotívnej nestabilite, impulzivite a k stálemu hľadaniu nových vnemov. Objavuje sa u nich dysfunkčné správanie, návyk na fajčenie a časté požívanie alkoholu. Telo sa v tú chvíľu pre mladého človeka stáva akýmsi „rozprávačom“ toho, čo sám nedokáže vyjadriť slovami - a náhle pred dospelými stojí namaskované a namaľované, vychudnuté alebo, naopak, napumpované, či v krajných prípadoch sebapoškodené, dokonca úmyselne zraňované telo, neraz ešte len telíčko.
MEXICKÁ VAMPÍRKA
Typickým príkladom postoja mladých ľudí k rodine či spoločnosti je Mexičanka Maria José Cristemová (na úvodnej snímke). Hoci sa táto bývalá právnička, v súčasnosti majiteľka tetovacieho salónu a matka štyroch detí, považuje „za úplné normálnu ženu ", jej telo je skoro celé potetované a plné piercingu, navyše jej hlavu „zdobia“ rohy.
Maria vyrastala v silno veriacej rodine, dokonca chodila do katolíckych škôl, no rozhodla sa „ oslobodiť sa od zviazanosti", čoho prejavom sa malo stať aj tetovanie. Nezostalo však len pri ňom: „Ako malá som milovala upírov, tak som si dala implantovat’ tesáky, dala som si zmeniť aj farbu očí. “ Transformáciu na upíra chcela dotiahnuť do dokonalosti, a tak si nechala voperovat’ pod kožou na čele aj titánové rohy, a to bez anestézie...
Aj napriek tomu, že telo Mexičanky „zdobí“ až 49 modifikácií tetovania, piercingu a implantátov, so svojou premenou ešte stále nie je úplné spokojná a chce v nej pokračovať. Hoci čerstvá štyridsiatnička presviedča samú seba, že je vampír, na druhej strane však tvrdí: „Som tradičná žena, ktorá sa rada stará o svoju rodinu. Tetovanie je spôsob, ako sa môžem stať nesmrteľnou. “
REČ SYMBOLOV
Tetovania aj piercing sú nezmazateľné ako skúsenosti a prihovárajú sa rečou symbolov. Ich aplikácia prináša so sebou bolesť, odvahu a obeť rovnako ako iniciačné a tranzitné rituály. Zodpovedajú tak odvekej túžbe po hrdinstve, ktorá je mladému človeku vlastná a na ktorú zrejme súčasná výchova priveľmi nedbá. Rodičia a vychovávatelia by teda voči obdobným prejavom mali zaujať’ skôr chápavé než odsudzujúce postoje a zároveň by mali varovať pred zdravotnými rizikami - a tých podľa lekárov zo spomínanej rímskej nemocnice nie je málo: bakteriologické infekcie, ktoré po vstupe do krvného obehu môžu ovplyvniť nielen srdcovú funkciu, ale aj prenos vírusov žltačky typu B a C, a v menšej miere aj vírusu HIV, nehovoriac o alergických reakciách na tetovací atrament a kov používaný pri piercingu.
Ako však vyplýva z písomností Medzinárodnej asociácie exorcistov, sprístupnených na portáli Interris, za tetovaním, ktoré niektorí ľudia označujú za druh umenia a iní za hyzdenie tela, sa skrýva ešte čosi znepokojivejšie. Pôvod polynézskeho pojmu tatoo, ktorý údajné ako prvý použil moreplavec James Cook, sa v rôznych prameňoch vysvetľuje rôzne. No nielen podľa združenia exorcistov však tento pojem vznikol spojením slov ta, teda motív vyrytý do koze, s výrazom atua, čiže duch, čo jasné odkazuje sa okultný pôvod tetovania. Aj maľby potetovaných mužov, nájdené v niektorých tichomorských jaskyniach a staré až 60 tisíc rokov, vypovedajú o tom, že sa tamojší domorodci úmyselne zraňovali a maľovali si telo, aby oddialili zlých duchov a potvrdili svoj sociálny status.
Otec Gabriele Amorth uviedol, že pri exorcizmoch démon opakovane priznáva ústami posadnutého, že každý, kto sa nechá potetovať, je jeho pomazaný (!!!!!)
POHLAĎ NÁBOŽENSTIEV
Niet preto divu, že v zjavených náboženstvách sa na tetovanie nehľadí práve ústretovo, a to nielen v kresťanstve.
Judaizmus tetovanie odmieta a odvoláva sa pritom na verš z Knihy Levitikus: „Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!" (Lv 19, 28).
SATANSKÁ PRAKTIKA
A ako sa stavia k tejto téme Katolícka cirkev? Svätý Bazil v 4. storočí varuje pred tetovaním a považuje ho za úkon, ktorým sa človek pridružuje k diablovým učeníkom. V roku 787 pápež Hadrián I. (772 - 795) na Druhom nicejskom koncile (787) potvrdil absolútny zákaz tetovania ako satanská praktiku !!!
Taliansky teolog Simone Iuliano vo svojom Manuáli démonológie (Manuale di demonologia) píše, že pri tetovaní sa uskutočňuje pokrvný pakt s osobou, ktorá tetovanie realizuje. Týmto paktom krvi sa telo otvára vstupu zlých duchov, hoci tetovanie môžeme považovať za výraz estetického cítenia.
Nie teda náhodou exorcisti narážajú na veľké ťažkosti, keď majú pracovať s potetovanými osobami. Kňazi-exorcisti často konštatujú, že pri obradoch exorcizmu posadnutého človeka potetované časti tela silno pália, pričom nezáleží na tom, či si na seba dal vytetovať kresťanské výjavy alebo symboly.
Toto spresnenie je dôležité, pretože aj v kresťanstve existuje tradícia nezmazateľného značkovania tela. (Vox 2017)
Aj Jozef Haľko mal na TV Lux reláciu, kde hovoril proti tetovaniu
Kým pred 40 rokmi by bol človek s výrazným tetovaním považovaný za čudného alebo za chuligána, tak dnes sa to otočilo a čudný som ja so svojím odmietavým postojom voči tetovaniu.
Tetovanie obočia, ani to nerob!!!!
Rozhovor s generálnym vikárom
Tetovanie je ako rana, cez ktorú zlý duch ako parazit "vyciciava" človeka
S generálnym vikárom a riaditeľom Arcibiskupského úradu v Trnave rozhovor o tom, aká je pravda "za" tetovaním a piercingami.
Prečo trend tetovania tak rapídne až nepríjemne stúpa? Je za tým naozaj len vkus človeka, ktorý podľahol móde, v snahe byť "cool" či "in"? Generálny vikár Mons. Peter Šimko, ktorého títo ľudia prosia o oslobodenie spod útlaku zla, hovorí o svojich skúsenostiach: "Pri modlitbách za vnútorné oslobodenie vnímam, že ak je človek potetovaný, zlý duch sa ho viac drží. Tetovanie je ako rana, cez ktorú zlý duch ako parazit "vyciciava" človeka." Tetovanie považuje za vstupnú bránu pôsobenia zlého, ktorý človeka zotročuje.
V Knihe Levitikus 19, 28 je napísané: "Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!" Ako treba pochopiť tento biblický text?
Biblický text hovorí o skarifikácii a tetovaní. V pohanskom svete v biblickej dobe išlo u pohanov o bežné praktiky spojené s náboženskými rituálmi. Vzťah k Bohu iba biblický človek chápal ako vzťah Otec - syn/dcéra. Všade inde išlo o podriadenosť v zmysle otrok a pán. Nakoľko otroci nie sú pánmi nad svojím životom, vyjadroval sa ich stav tetovaním či skarifikáciou, ako výraz doživotnej podriadenosti voči svojmu pánovi. Tak, ako sa tetuje dobytok, aby sa vedelo, komu patrí, tak aj tetovaním sa prezentovalo, komu ten človek patrí. Ak vojak mal potetované rameno ruky, znamenalo to, že tá ruka, v ktorej drží meč, už nepatrí jemu, ale pánovi. Ak pán rozhodne, že má zabiť napríklad dieťa, tak ho zabije, lebo sa zriekol slobodného rozhodovania. Jeho ruka je nástrojom pána.
A ako sa k tetovaniu staval biblický či veriaci človek?
Biblický človek odmietal skarifikáciu či tetovane, lebo vnímal Boha nielen ako Pána, ale aj ako Otca. A keďže Boh chce, aby bol človek slobodný, nepotetovaná koža symbolizuje slobodu. Slobodný človek nie je preto "označkovaný". V samotnom židovstve sú predpisy ohľadom tetovania oveľa prísnejšie. Potetovaný žid napríklad nesmie byť pochovaný na židovskom cintoríne. U moslimov je tetovanie znakom satana a prekliatia. Čo sa týka historického pohľadu Cirkvi k tejto problematike, už v roku 787 na II. Nicejskom koncile sa diskutovalo aj o tetovaní. Koncil tetovanie výslovne zakázal ako znak pohanstva.
Niektorí ľudia si napriek tomu dávajú na telo vytetovať rôzne znaky, časti tela si nechávajú prepichovať piercingami, podstupujú kožné implantácie, zákroky plastickej a estetickej chirurgie. Svoje rozhodnutie zdôvodňujú tým, že sa im to páči, a so svojím telom si môžu robiť, čo chcú. Nakoľko si človek môže robiť so svojím telom, čo chce?
Otázka je, čo je moje? Iba to, čo si zoberiem so sebou na druhý svet a čo mi ani smrť neukradne. Smrteľné telo nám patrí dočasne, pokým nepríde vzkriesenie, ako hovorí Ježiš: A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? (Lk 16, 12) Telo je podľa Písma chrámom Ducha Svätého (1 Kor 6, 19). Máme zaň zodpovednosť.
Čo sa v skutočnosti skrýva za rozhodnutím pristúpiť k takémuto zákroku?
Zákroky, o ktorých hovoríte, súvisia často s problémom sebaprijatia. Sebaprijatie vychádza z toho, že prijmem to, ako ma vidí Boh. Ak nepoznám skúsenostne Boha, veľmi ľahko skĺznem do porovnávania sa. A hneď sme tu pri inej téme. Má nás niekto rád takých, akí sme? Ľudia často majú radi len našu masku, ale v skutočnosti nás vôbec nepoznajú. Tetovaním si relatívne zafixujeme svoju masku na naše telo. Až vtedy, keď podstúpime riziko odloženia masky, otvoríme svoj život na stretnutie s pravou láskou. Usmievaví ľudia so zdravotným postihnutím ako Nick Vujicic, sú nám príkladom.
Čo ľudí motivuje k takémuto konaniu a čo vplýva na ich rozhodovanie?
Sami o tom hovoria. Ide o módny doplnok, skrášľovanie, talizman pre ochranu či šťastie, zbavenie sa komplexov, vyjadrenie alternatívneho spôsobu života, príslušnosť k nejakej skupine, pripomienka niečoho v živote a podobne. Človek sa rozhoduje na základe poznania. Keď nám absentuje poznanie, stávame sa ľahšie manipulovateľní. Žijeme v konzumnej dobe, dobe uspokojovania materiálnych a telesných potrieb. Atmosféra konzumu tlačí ľudí k inštinktívnemu správaniu, preto kupujeme aj to, čo nepotrebujeme a robíme to, čo by sme inak nerobili. Tetovaním determinujem seba vzhľadom na symbol a miesto na tele, kde som si ho dal. To je objektívna skutočnosť. Objektívne skutočnosti podliehajú subjektívnemu spracovaniu. Ideálne je, keď je v tom súlad. Je možné, že pre niekoho sa zložito vyjadrujem, ale bez správnej teoretickej prípravy sa dopracujeme len k chaotickým výsledkom.
Ak začneme pátrať, kde to všetko v živote jedného človeka začalo, môžeme sa dostať k prepichnutiu ušných lalokov, teda k noseniu náušníc?
Ten, ktorý nechápe zmysel symbolov, vo svojej miere nevedomosti vytvára v sebe dispozíciu pracovať pre tých, ktorí chápu zmysel symbolov. Odpoveď na vašu otázku smeruje k pochopeniu zmyslu symbolov. Ucho je o počúvaní. Symbolika znaku na ucho hovorí o tom, že dotyčný musí počúvať niekoho alebo sa otvára tejto dispozícii. Čo sa týka nosenia náušníc podľa biblickej náuky neviem s istotou povedať, či sa pripevňovali prepichovaním uší alebo nie. Ak išlo o otrokov, verní otroci si na znak lojálnosti svojim pánom nechávali ucho prepichnúť (Ex 21, 6).
O telo sa treba starať a poznať ho a takisto rešpektovať jeho limity dané Stvoriteľom, preto určité zásahy môžu vyvolať následky, ktoré nechcem. Pamätám si na jednu ženu, ktorá sa zverila so svojou bolesťou, že nemôže mať dieťa, hoci vyšetrenia nevykázali problém. Videl som, aké má piercingy. S úctou a v slobode som jej navrhol, aby si skúsila piercingy dať preč, lebo dráždenie, ktoré vyvolávajú, jej môžu blokovať počatie dieťaťa. V tom istom roku už s radosťou čakala bábätko. Samozrejme, že ľudia chcú byť nezávislí a búria sa voči neslobode. Ale žiadna vec ani človek nemá silu nahradiť Boha. Po zamilovanosti do človeka či ideológie, po čase prichádza vytriezvenie a vnútorná samota.
Spomínali ste, že tetovanie je podstatne horšie, čo potvrdzuje aj štúdia zverejnená vo vedeckom časopise Sientific reports, ktorá dokázala, že drobné častice z pigmentov používaných pre tetovanie môžu prenikať do vnútorných orgánov tela. Atrament dokáže nekontrolovane cestovať po celom tele; vedci jeho nanočastice našli dokonca v lymfatických uzlinách.
Je to paradox tejto doby. Snažíme sa žiť zdravo a na druhej strane si ničíme zdravie nemiernosťou alkoholu, fajčením, preháňaním vo výkone a podobne. Zdravie si zväčša vážime iba vtedy, keď začneme mať s ním problémy. Božie prikázania sú návodom pre zdravý životný štýl. V atramente je všeličo - olovo, antimón, beryl, arzén, polycyklické aromatické uhľovodíky atď. Človek veľa škodlivých látok dokáže vylúčiť z tela von. Problémom ostávajú ťažké kovy. V súčasnosti ich nevieme z tela odstrániť. Ďalším problémom sú alergie. Samozrejme, to závisí od rozsahu tetovania a množstva.
A aký dopad má tetovanie na psychické a duchovné zdravie človeka?
Ak viem, o čo ide a hlavne, kde ide o tetovanie spojené s mágiou, má to rýchlejší vplyv. Ak neviem, ide o omyl. Je to ako s drogou. Ak poznám drogu a zoberiem ju, znášam následky na tele i na duši. Ak ju vezmem omylom, znášam následky iba na tele. Rozdiel je v tom, že drogu si človek zoberie, ale tetovanie má stále na sebe. Ak veriaci človek, ktorý má tetovanie, začne skusovať iracionálny odpor voči Cirkvi alebo sa zle cíti v kostole, vníma, že ho to až z kostola vyhadzuje alebo vypína - opakujem, bez racionálnej príčiny - alebo začne mať tendenciu byť neprirodzene zbožný, niečo nie je v poriadku. Jeho sloboda začína byť determinovaná, preto treba hodiť spiatočku a hľadať príčinu a pomoc. Nehovorím, že tu musí ísť primárne o tetovanie, ale stáva sa to.
Pre niektorých ľudí je tetovanie akoby talizman, ochranný amulet, ktorý môže byť spojený s nejakým rituálom. Nakoľko zaváži úmysel tetovania?
Úmysel zosilňuje účinok. Ide o to, kto tetuje, ako to robí - môže pri tom zariekavať - a aký symbol tetuje. Z toho vyviera rýchlosť duchovných účinkov na človeka. Pri modlitbách za vnútorné oslobodenie vnímam, že ak je človek potetovaný, zlý duch sa ho viac drží. Tetovanie je ako rana, cez ktorú zlý duch ako parazit "vyciciava" človeka. Stretol som sa s človekom, ktorý si dal vytetovať tvár svätého pátra Pia. Umelecky perfektné dielo. Tento muž viedol dlhé roky kresťanské spoločenstvo. Nakoľko tetovanie je vstupnou bránou pôsobenia zlého, mal som obavy, čo bude nasledovať. Pár týždňov po tetovaní sa spoločenstvo záhadne rozpadlo. Satan neznáša pekné vzťahy, snaží sa ich rozbiť.
Mnohí ľudia si dávajú na telo vytetovať obrázky rôznych svätcov alebo znak kríža v úplne opačnom domnení, teda, že tým budú pod väčšou Božou ochranou. Takže je veľký omyl myslieť si niečo také?
Počas križiackych výprav si niektorí rytieri dali tetovať kríž. Pomohlo im to? Kultúra vychádzajúca zo Zjavenej pravdy a pohanská kultúra sú vždy v opozícii ako svetlo a tma. V priebehu histórie pozorujeme snahy pohanského zmýšľania infiltrovať sa do kresťanstva. Aj Ježiš hovorí svojim nasledovníkom, že sa nemajú modliť ako pohania. Keby sa mnohí tak nemodlili, nepripomínal by im to. A keďže satanisti sa netaja svojou radosťou z masívneho rozšírenia tetovania, malo by nám stačiť, aby sme pochopili, čo je za tým. Sám zakladateľ Satanovej cirkvi Anton Szandor LaVey hovoril, že "každé tetovanie je vždy výrazom satanizmu, nech je to akékoľvek znamenie".
Z toho vyplýva, že všetky a akékoľvek tetovania sú nevhodné, teda nemožno ich rozdeliť na "dobré" a "zlé", resp. na "škodné" a "neškodné"?
Každé tetovanie spôsobuje vnútorné zranenie. O to viac, keď je dobrovoľné. Hĺbka zranenia závisí od úmyslu, od toho, kto ho robí a ako, a tiež od toho, o aký symbol ide. Neznamená to ale, že ten, ktorý je potetovaný, je horší človek. Je rovnako hoden lásky, je milovaný Bohom, ale je zranený. Tak, ako fyzická rana priťahuje baktérie, a preto ju treba čím skôr ošetriť, aby sa nestala živnou pôdou pre parazity a následne neoslabovala organizmus, podobne je to aj s ranou po tetovaní, ktorá zasahuje hlbšie, ako si myslíme. Zasahuje do duše človeka, lebo tu ide o hriech. Hriech vždy spôsobuje zranenie, aj keď môže mať príťažlivý zovňajšok. A diabol je expert na zneužívanie vnútorných rán, oslabovanie vnútornej duchovnej a duševnej imunity človeka a parazitovaní na ranách.
Viete odlíšiť dobré a zlé zranenie? Ak môžeme hovoriť o dobrom zranení, tak také poznám iba jedno - láska. Láska spôsobuje, že sa stávam zraniteľným. Láska mi otvára srdce. A to bolí. Ako zranený láskou, potrebujem Božiu ochranu, lebo inak sa do lásky dostane opäť náš dobre známy parazit.
Ak by sa človek rozhodol, že si nechá tetovanie odstrániť, čo by sa mohlo zmeniť v jeho duchovnom živote, a nielen?
Bol by to pre neho návrat k vnútornej slobode.
A čo ak sa tetovanie úplne odstrániť nedá, keďže niektoré látky sa usadia v organizme až tak, že ho už nikdy neopustia?
Tak to treba prijať ako svoju stigmu či svoj kríž. Veľa vecí človek robí z nedostatku poznania. Aj Ježiš na kríži povedal: Otče odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Mysleli si, že konajú správne, ale v skutočnosti boli zmanipulovaní. Potom ubližujeme sebe aj druhým. Ale Božia láska dokáže premieňať aj naše stigmy na zdroj milostí. Ale to je proces.
Médiá, móda, business majú stále väčší vplyv. Deti tak vyrastajú vo svete, ktorý latku normálnosti a morálnosti stláča do úzadia; sú vystavené rôznym negatívnym vplyvom, ktoré už rodičia nedokážu mať pod kontrolou. Čím to je, že dokonca mnohí rodičia týmto trendom podľahli, a tak sami stratili orientáciu a nevedia rozlišovať dobro od zla?
Na správanie človeka nemajú vplyv iba nariadenia ako napríklad príkazy, zákazy, ale i emócie ako napríklad hnev, strach, ako aj atmosféra spoločnosti. Otázka je, v akej duchovnej atmosfére spoločnosti sa pohybujeme? Z jednej strany môžeme mať všetko, z druhej strany čo si môžeme reálne dovoliť? Je nám umožnené slobodne rozvíjať svoje talenty? Zažívame v rodine atmosféru istoty či nie? Neumožňujeme sociálnym sieťam, aby kontrolovali naše súkromie? A vôbec, máme ešte nejaké súkromie? A čas? Máme čas? Otrok nesmie mať čas, iba slobodný. Ak je vytvorená atmosféra de facto otroctva, mnohí ľudia akceptujú tento stav bez nútenia, lebo si myslia, že nemajú na výber. Tetovanie je potom prirodzeným vonkajším prejavom atmosféry spoločnosti, ktorá človeka obklopuje.
Môže to človek nejako ovplyvniť? Čo má robiť? Ako má rozlíšiť dobro od zla?
Vzoprieť sa zlému, odpúšťať, modliť sa a nasledovať Ježiša Krista. Nič nové, veď robili to všetci svätí. "Iba viera má silu ísť proti prúdu."
A čo robiť, ak už prišlo k tetovaniu?
Jednak je dobré pred Pánom túto skutočnosť vyznať a poprosiť za odpustenie. Pokiaľ s tetovaním bolo spojené nejaké privolanie ducha zla, treba prosiť za oslobodenie z jeho moci. Vo vážnejších prípadoch, ak je to možné, treba tetovanie nechať odstrániť. (Páter Kodet )
Pri rozlišovaní pomáha návod sv. Ignáca:
Dobré je to, čo mi pomáha, aby som viac miloval Boha, blížnych, seba, prírodu. Zlé je to, čo ma odvádza od Božej lásky a podkopáva vzťahy k sebe, blížnemu a prírode. Našou úlohou je svojím životom svedčiť o láske Boha, ktorý neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil (Jn 3, 17). Na to potrebujeme silu modlitby, sviatostí a spoločenstva.
(Rozhovor viedla PaedDr. Mgr. Júlia Kubicová)
(zdroj:
Ak Ti bude nejaký duchovný, to jej jedno na akej úrovni pracuje, rozprávať, že sa môžeš nechať potetovať: NEVER MU!!!!
Nedávaj sa do služby satana cez tetovanie!!!!
Pamätaj, že boj o Tvoju dušu pokračuje. Medituj nad výrokom sv. Pavla - Efezanom 6, 11 – 17 Oblečte si Božiu výzbroj
spracované podľa materiálov pátra Kodeta,
exorcistov,
rozhovoru