Farnosť Rudinská

Boj o Tvoju dušu - mágia

Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“ Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“

To všetko je mágia!

„Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci,“ – vyjadrenie z jednej farnosti Slovenska.

Mágia – maleficium (privodenie zla, zlorobenie). Ide o také konanie alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Často sa pri tom používajú rôzne predmety a vykonávajú rôzne rituály – podobnosť so sviatosťami (diabol napodobňuje Ježiša). Tieto veci alebo rituály samé o sebe nie sú škodlivé, stavajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi.

Mágia je pre veriacich opakom viery. Všetky druhy mágie sú pre kresťana absolútne neprípustné. (páter V. Kodet)

Mágia je zo všetkých troch okultistických kategórií — veštenie, mágia a špiritizmus — najzvláštnejšia a najťažšie definovateľná. Na pochopenie najjednoduchšiu definíciu mágie nájdeme v diele Kurta Kocha Medzi Kristom a satanom: „Je to umenie alebo aspoň pokus mimozmyslovými prostriedkami spoznať a ovládnuť svet duchov, ľudí, zvierat a rastlín súčasne so svetom mŕtvej matérie za pomoci mystických a iných sprievodných rituálov.“

Vychádzajúc z tejto definície, si v súvislosti s okultistickou mágiou treba uvedomiť štyri závažné momenty:

1. Mágia sa praktizuje aktivizáciou mimozmyslových síl. A práve preto, že v mágovi pôsobia mimozmyslové sily, pokladá sa za prejav okultizmu.

2. Mágia sa prostredníctvom mystických obradov a rituálov usiluje ovládnuť a podrobiť si iných.

3. Ten, kto praktizuje mágiu, môže sa pokúsiť prostredníctvom obradov a rituálov získať vplyv, pomocou ktorého ovládne svet rastlín a zvierat.

4. Iní, čo sa zaoberajú mágiou, usilujú sa prostredníctvom obradov a rituálov ovládnuť anorganický svet neživej hmoty.

Navyše môžeme hovoriť o dvoch druhoch mágie: osobnej a neosobnej. Osobná mágia sa zameriava na živé, rozumné bytosti a usiluje sa ich podrobiť a ovládnuť. Pomocou zaklínadiel a rituálov ľudia vskutku ovplyvňujú, ba ovládajú duchovné bytosti a "táto činnosť“ vyvoláva zvláštne magické javy.

Druhý typ mágie je len čosi viac ako poverčivosť, lebo verí, že jeho pôsobením prestávajú fungovať zákony prírody, alebo že ich ovplyvní pomocou zaklínadiel, amuletov, talizmanov a čarovaním, a nie vyvolávaním duchovných bytostí. Elixíry lásky a podobné nápoje sú takisto príkladom neosobnej mágie.

Z definície mágie vyplýva, že obrady a rituály slúžia ako prostriedky na nadviazanie kontaktu, získavanie moci a ovládanie duchovných bytostí. I keď sa tieto obrady a rituály v niečom navzájom líšia, každý typický magický rituál možno charakterizovať takto:

1. Vzývanie. Niektorí vzývajú Svätú Trojicu a iní diablovo meno.

2. Čarovanie. Možno ho nazvať aj zaklínaním. Zaklínanie či čarovanie má uviesť do pohybu magické sily.

3. Symbolický akt. Slúži na podporu čarov. Jeho cieľom je umocniť účinky a pôsobenie čarov.

4. Fetiš. Fetišom sa nazýva akýkoľvek predmet, na ktorý boh zaklínaním prenesené magické vlastnosti. Takýto predmet s magickými vlastnosťami získanými zaklínaním má magickú silu. Fetišom sa môžu stať veci a predmety ako ľudské kosti, netopier, moč či výkaly, nechty, drevo z rakvy a podobne. Slová s podobným významom ako fetiš sú amulet (ako ochrana proti zlu alebo nešťastiu), talizman (niečo ako prsteň, kameň alebo obrázok s vyrytými znakmi či číslami, ktorý má priniesť šťastie preto, že zaklínaním získal magickú silu).

KKC

2117 Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym - hoci aj preto, aby mu získal zdravie -, vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov. Aj nosenie amuletov si zasluhuje výčitku. Špiritizmus je často spojený s vešteckými a magickými praktikami. Preto Cirkev upozorňuje veriacich, aby sa ho chránili. Uchyľovanie sa k tzv. tradičným spôsobom liečenia neoprávňuje ani vzývanie zlých mocností, ani zneužívanie dôverčivosti iných.

BIELA – odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravenie. ŠEDÁ – zabrániť uzdraveniu, sexuálnej žiadostivosti alebo plodnosti. ČIERNA – prenasledovanie (často i sexuálne) s cieľom spôsobiť chorobu alebo zabíjať.

Patria tu:

• amulety, talizmany pre šťastie, kamene, kryštály,

• zariekanie (aby sa odvrátil oheň, dobytok ochránil pred chorobou, zariekavanie bradavíc a iné),

• formulky a recepty pre zamilovaných,

• zaklínanie, kliatie,

• porobenie, odrobenie, hádzanie uhlíkov,

• liatie vosku,

• čarovanie,

• povery, poverčivé praktiky (čierna mačka, vedro, kukučka…),

• šťastné a nešťastné dni, šťastné a nešťastné čísla,

• satanizmus.

Dnešná spoločnosť má sklon mágiu chápať ako nejaké predvádzanie naučených trikov alebo ako kúzelnícke vystúpenie na pobavenie publika. Ale mágia má za sebou veľmi bohatú minulosť a zďaleka jej nezodpovedá tento súčasný význam. Voľakedy bola významnou časťou starovekého života. Mágovia boli vážené osobnosti verejného života, ktorí svojimi schopnosťami vzbudzovali rešpekt. Boli najbližšími radcami panovníkov, bez predpovedí ktorých sa nezaobišlo žiadne štátnické rozhodnutie.

Etymologický pôvod slova by bolo možné hľadať v gréckom slove „mageia“, ktoré sa prvýkrát použilo na označenie vierovyznania a filozofie mágov, perzských a médskych kňazov zoroastrizmu.  V klasickej literatúre sa tak označovali babylonskí a chaldejskí kňazi, ktorí sa zaoberali mágiou a astrológiou. Trochu rozsiahlejší rozbor tohto slova sa nachádza v diele Jána Kefera Syntetická mágia (svoj názor podopiera poznatkami Oldřicha Eliáša): slovo mágia pochádza z koreňa magh, ktorý sa v rôznych lingvistických obmenách objavuje v ďalších jazykoch, napríklad v sanskrite ako mahat, v zene ako maz, v gréčtine ako megas, v latinčine ako magnus, a znamená termín pre veľkosť vo všetkých týchto jazykoch. Podľa Eliáša sa tento koreň mení v nemčine vo význam mogen, macht a v češtine sú jeho obdobou slová mohu, moci, mohovitý, možný, moc. v Perzii, ktorá je matkou samotného významu slova, sa používal v tvare maguš. Zo všetkých variácií tohto pojmu jasne vyznieva, že slovo „mágia“ v sebe skrýva výraz moci ako „aktívneho pôsobenia“, ale aj ako komplex „teoretického poznania o Moci a Silách“ . Ezoterický, t. j. vnútorný, skrytý význam slova je podľa Blavatskej: „Veľký božský život v človeku.“  Moc, sila a Boh - tieto tri pojmy sa v mágii používajú často, pretože cieľom mága či okultistu je získať moc, silu a tým sa priblížiť k Bohu alebo „božskému“.

Mágia ako historický jav má dávnu minulosť a ťahá sa ako jemná niť dejinami a tradíciou mnohých národov. Ich kultúra bola s mágiou pevne prepojená a dosahovala miestami úroveň vedy či umenia, ktoré bolo vyučované na školách.

Čo ale je „mágia“? Ponúka sa takáto jej definícia: „Ľudské počínanie, ktoré je zamerané k tomu: ovládať skutočnosť alebo ju aspoň ovplyvňovať zapojením osobných alebo neosobných, zmyslových alebo nadzmyslových síl“.  Táto definícia by sa však vzťahovala iba na magickú prax. Mágia je však natoľko rozsiahly pojem, podobne ako okultizmus, ktorý v sebe zahŕňa nepredstaviteľné množstvo aspektov, že je len veľmi ťažké vytvoriť jednotnú definíciu tohto pojmu. Každý, kto sa mágiou zaoberá, či už v teoretickej alebo praktickej rovine, si vytvorí vlastnú definíciu. Pretože každý v mnohotvárnosti mágie hľadá a zohľadňuje iné aspekty, ktoré sú pre neho smerodajné.

Mágia verí v existenciu síl, ktoré ovplyvňujú život človeka, ktoré môže vykonávateľ mágie ovplyvňovať pomocou obradov, ktoré vyvolávajú automaticky žiaduce účinky. Pri technikách čiernej mágie vzývajú Satana.

V mágii sa najčastejšie používa dvojité rozdelenie, a to na mágiu bielu a čiernu.

DRUHY MÁGIE

1. Kriminálna hypnóza alebo magická hypnóza. Normálna hypnóza praktizovaná lekármi môže mať na človeka blahodarné účinky, zatiaľ čo hypnóza vykonávaná za účelom praktizovania mágie môže spôsobiť nepredstaviteľné škody. Robiť hypnózu za účelom mágie je protiprávne, preto sa aj nazýva kriminálna hypnóza. Takže praktizovanie hypnózy v prípade, že takzvaný hypnotizér má zjavné spojenie s okultistickými praktikami, je prejavom magickej hypnózy.

2. Mentálna sugescia. Je prenášanie myšlienok jednej osoby na druhú bez akýchkoľvek prejavov reči či zvuku. Podobne ako v iných prípadoch okultizmu aj tu často prichádza k akémusi duchovnému odporu.

3. Magnetizmus a mesmerizmus. Francúz Abbé Lenoble v roku 1771 vyvinul a predstavil novú metódu liečenia — prikladanie magnetu na choré miesta na tele. Franz Mesmer (1834— 1915), rakúsky vedec a mystik, túto metódu rozvinul ďalej, pričom tvrdil, že aj zdravá osoba môže z magnetických silových polí zeme získať magnetickú silu a potom prikladaním rúk na choré miesta iných osôb praktizovať liečiteľské zásahy. Stúpenci mágie nazvali po ňom túto metódu mesmerizmus.

4. Čierna mágia. Spôsob vyvolávania nadprirodzených javov prostredníctvom priameho spojenia so satanom a démonmi. Čiernou mágiou sa nazýva preto, lebo tí, ktorí ju praktizujú, sú v spojení s mocnosťami temna, zvyčajne toto spojenectvo s diablom spečatia aj vlastnou krvou.

5. Biela mágia. Väčšina autorov správne uvádza, že biela mágia je vlastne čierna mágia zahalená do náboženského šatu. Bieli mágovia používajú pri obradoch kresťanskú terminológiu a často sa ku kresťanstvu aj hlásia, a hoci tvrdia, že nadprirodzené schopnosti im odovzdal Boh, aj v tomto prípade pôsobia tie isté nadprirodzené sily. Tento druh mágie je oveľa rozšírenejší ako čierna mágia, ktorá vzýva sily diabla. Typický príklad bielej mágie uviedol Pavol v Druhom liste Korinanom (2 Kor 11, 14 - 15): „A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. Nie je teda veľkou vecou, keď sa aj jeho služobníci predstavujú ako služobníci spravodlivosti. Ale ich koniec bude podľa ich skutkov.“

6. Neutrálna mágia. Neutrálna mágia verí, že človek môže na liečenie využívať neutrálne sily prírody. Táto kategória v skutočnosti vlastne ani neexistuje, a hoci jej prívrženci tvrdia opak, patrí do oblasti činnosti démonov. Podrobné skúmanie prípadov takzvanej neutrálnej mágie potvrdilo, že ich vždy možno zaradiť do kategórie bielej alebo čiernej mágie.

Čierna mágia

Čierna farba symbolizuje a vyvoláva v človeku pocit negativity a zla. Pod pojmom čierna mágia rozumieme privodenie zla človeku pomocou démonických síl. Čiže v čiernej mágii ide o priame a chcené zlo. Exorcisti používajú slovo malefícium (privodenie zla, zlorobenie).

V tomto prípade ide o také skutky alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Pri malefíciu sa môžu použiť vopred pripravené predmety (špendlíky, bylinky, kadidlo a pod.) spolu s rituálmi, ktoré sa k nám prenášali z pokolenia na pokolenie s patričnými zmenami, aby sa malefícium prispôsobilo kultúre doby, v ktorej sa vykonávalo. Súčasťou rituálu môžu byť magické slová, ktoré vyjadrujú vôľu čarodejníka a sú vyslovené v mene osoby, ktorá určitému človeku želá zlo. „Keď Pán Ježiš ustanovil sviatosti, spojil milosti so sviatostnými znakmi, čiže symbolické znaky s matériou. Podobne koná aj diabol, ktorý sa snaží Pána Ježiša napodobňovať a spájať „zlo“ so znakmi a rituálmi, ktoré samy o sebe nie sú škodlivé. Stávajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi, ktorého človek prosí o žiadaný výsledok.“

Pri čiernej mágii sa vo väčšine prípadov zvoláva na človeka, ktorému sa chce poškodiť, kliatba. Najrozšírenejšie je predmetové prekliatie.

Predmetové prekliatie - factura

„Ide o najrozšírenejší prostriedok ako spôsobiť zlo. Názov je odvodený od slovesa 'facio' (latin. urobiť) a znamená zhotoviť predmet zo zvláštneho a rôznorodého materiálu, ktorý má takmer symbolický význam. Je to viditeľné znamenie vyjadrujúce vôľu škodiť a je prostriedkom ponúkaným Satanovi, aby mu vtlačil svoju silu spôsobujúcu zlo. Ide o napodobeninu sviatosti, ktoré majú viditeľnú matériu, (napr. voda pri krste) ako prostriedok milosti. Tu sa používa určitý predmet prekliatia s cieľom škodiť." (p. Amorth, Exorcista vypráví, 2000, s. 91)

Rozlišujeme dva spôsoby, ako nechať pôsobiť predmetové prekliatie na určenú osobu.

Priamy spôsob: spočíva v tom, že sa určenej obeti dá nápoj, alebo jedlo, v ktorom je zamiešaný prekliaty predmet, pripravený z najrôznejších zložiek: z menštruačnej krvi, z kostí mŕtvych, zo spáleného prachu, z častí zvierat - predovšetkým zo srdca, zo zvláštnych rastlín a tiež zo spermií. Pôsobenie zla ani tak nie je určené použitým predmetom, ako skôr vôľou škodiť skrze zásah diabla. A táto vôľa je vyjadrená v okultných formulách pri príprave zmesí.  (p. Amorth) Na tomto mieste treba poznamenať, že práve z tohto dôvodu vzniklo požehnanie pokrmov pred jedlom, lebo kresťania už od vzniku kresťanstva žili v prostredí, kde sa robili okultné praktiky. Preto sa naši predkovia pred každým jedlom a pitím nápoja modlili slovami: „Požehnaj, Pane, tento pokrm a nápoj...“, čím poďakovali Pánovi za dary, ktoré im doprial, a zároveň mocou Pánovho požehnania sa zbavilo jedlo a nápoj prípadného prekliatia, ktoré s ním bolo spojené.

Nepriamy spôsob: druhý spôsob, ktorým môžeme spôsobiť zlo cez predmety, je tzv. nepriamy spôsob. Robí sa to tak, že dotyčný človek preklína predmety patriace človeku, ktorého chceme zasiahnuť (jeho fotografie, šaty, alebo veci, ktoré mu patria) alebo preklínať predmety, ktoré ho predstavujú: panáčikov, bábiky, zvieratá a niekedy dokonca ľudí toho istého pohlavia a veku. Ide o predmety prenosu zasiahnuté tým istým zlom, ktoré chceme spôsobiť určenej osobe. Napríklad sa postavičke, ktorá predstavuje danú osobu, vrazia špendlíky, klince a nože do častí tela, ktoré majú byť zasiahnuté u danej obete. Osoba potom pociťuje prenikavé a trýznivé bolesti v týchto miestach. (p. Amrth)

Ďalším spôsobom, ako spôsobiť zlo druhému človeku, je nechať bábiku alebo ovocie zničiť, v niektorých prípadoch zhniť. Človek praktizujúci čiernu mágiu vysloví nad predmetom magickú formulu a potom ho zahrabe do zeme s prianím, aby podobný osud postihol aj obeť. Tiež sa to deje spôsobom pálenia, že predmet, ktorý kedysi patril obeti, sa spáli so želaním a vzývaním zlého ducha, aby obeť trpela. Takto sa privodzuje utrpenie, ktoré môže viesť až k smrti.

Mnohokrát sa stáva, že prekliatie sa deje cez namotávanie rôznych nití, špagátov, vlasov, stúh a drôtov, pri ktorých, keď sa zväzujú a vytvárajú uzly, zvoláva sa kliatba a démonické sily, aby dotyčný človek bol zviazaný v konkrétnych oblastiach života. Či už ide o štúdium, medziľudské vzťahy, vzťahy v práci, v rodine atď. Rímskokatolícky exorcista Gabrielle Amorth hovorí, čoho všetkého bol svedkom počas svojej služby exorcistu: „Bolo by nekonečné rozprávať čoho všetkého som bol svedkom a čomu by som neveril, keby som to nevidel na vlastné oči. Nájde sa všetko možné: farebné a zauzlené stuhy, pevne zauzlené chumáče vlasov, povrazy plné uzlov, geometrické obrazce nadľudskou silou husto upletené z vlny, zrazeniny krvi, kusy dreva, alebo železa, stočené železné drôty, bábiky plné rán alebo prebodnuté. Niekedy sa tiež stáva, že sa predmety neobjavia hneď po otvorení matracu, alebo vankúša, ale objavia sa až po pokropení exorcizovanou vodou.“ (p. Amorth 93)

Pri týchto veciach môže človek upadnúť ľahko do strachu pred mágiou. Diabol je mocný a ľudí, ktorí praktizujú tieto praktiky, je tiež mnoho. No človek, ktorý žije sviatostné pod Božou ochranou, nemá dôvod báť sa. Tak vzniká otázka: Môže mi teda niekto takto uškodiť bez toho, aby som sa mohol brániť?

Exorcista otec Elias Velia na túto otázku odpovedá: „Nemusíme sa ničoho báť, pokiaľ sme chránení Bohom skrze opravdivú modlitbu a sviatosti. Ak nie som pod Božou ochranou, diabol mi môže uškodiť, pretože to robí veľmi rád. Ale nemá žiadnu moc nad Božími synmi a dcérami, ktorí sú odovzdaní Ježišovi Kristovi.“

Ďalšia otázka, ktorá sa vynorí, je: Čo mám spraviť, ak je viac než isté, že to, čo mi spôsobuje problémy, je prekliatie? V žiadnom prípade sa nesmie ísť k nejakému „čarodejníkovi“, ale k služobníkom Cirkvi, ktorí už budú vedieť, čo s tým.

Otec Giovanni Battista Proja sa k tomu vyjadril: „Akonáhle sa objavia prvé príznaky súženia zapríčineného démonom, je rozhodne veľkou chybou vyhľadať pomoc u mágov a spoliehať sa na ich praktiky. Keď niekto jedná týmto spôsobom, potom vlastne otvára démonovi vstupnú bránu. Preto je nevyhnutné, keď sa objavia príznaky sužovania spôsobeného démonom, vyhľadať kňaza. K náprave nevedie žiadna iná cesta.“

Biela mágia

Môže sa zdať, že je to niečo prijateľné a dobré, zvlášť, keď sa tým „prinavráti zdravie“, „odvráti zlo“, nájde ukradnutá vec a pod. Na prvý pohľad to vyzerá lákavo a príťažlivo. No za týmto fenoménom je ukrytý diabol a démonické sily. Biela mágia je často omnoho nebezpečnejšia ako čierna mágia, lebo ňou môžeme byť veľmi ľahko oklamaní. Diabol tu prichádza a chce, aby sme si mysleli, že zlá vec je dobrá. Prídete k takému mágovi, alebo liečiteľovi a na stenách uvidíte sväté obrazy alebo kríž, takže sa necháte oklamať a myslíte si, že stojíte pred svätým mužom alebo ženou, ktorej cieľom je iba služba ľuďom. Zaiste, nemôžeme týchto ľudí odsudzovať, ale nemôžeme ani schvaľovať to, čo robia. Niekedy nestačí len dobrý úmysel, ale je potrebné poslúchať Boha: „Samuel odpovedal: „Azda sa Pánovi páčia celopaly a obety tak, ako poslušnosť Pánovmu hlasu? Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!“ (1 Sam 15, 22 - 23).

Človek sa môže veľmi ľahko zapliesť do pasce bielej mágie vedome i nevedome. Neustále je treba zdôrazňovať, ako je dôležité utiekať sa k Božím prostriedkom (a nie k čarodejníkom), aj keď máme pocit, že tieto prostriedky pôsobia pomaly. Pán nám dal moc svojho mena, moc modlitby (osobnej i spoločnej) a príhovor celej Cirkvi. Utiekať sa k tým, ktorí maskujú svoju činnosť dvojzmyselným názvom biela mágia (čo je vždy útek k diablovi), alebo ku komukoľvek, kto odstráni prekliatie ďalším prekliatím, môže zlo len zväčšovať.

Božie slovo hovorí o démonovi, ktorý vyjde z duše, aby sa tam opäť vrátil so siedmimi ďalšími, horšími ako je sám (porov. Mt 12, 43 - 45). To sa stáva práve vtedy, keď sa utiekame k mágii.

Do oblasti bielej mágie patrí i tzv. zariekavanie. Magickým spôsobom sa zariekavaním a posunkami „zariekavajú“ nielen bradavice, ale aj rôzne iné choroby. Na severovýchode Slovenska sa používa výraz „začitávanie". Môže sa to diať tak, že dotyčný chorý človek príde sám alebo stačí, ak niektorý príbuzný prinesie niečo, čo mu patrí.

„Mágia uzdravovania“ pozná mnoho spôsobov, ako prenášať chorobu človeka na zviera alebo strom, či prípadne do hrobu zomrelého, aby sa pacient uzdravil.

„Šedá mágia“ - tento typ mágie je známy všade vo svete, aj na našom slovenskom vidieku (niektorí ju volajú „mágia lásky“). Ide o to, že milujúci sa snaží k sebe pripútať milovaného. Všelijaké čarovné formuly a recepty majú zvýšiť vášeň. Veľkú úlohu pritom majú tzv. „mummis“. Ide o zmiešané blato s menštruačnou krvou alebo spermie s hlinou.

Samozrejme aj tu sa pri magických úkonoch vzývajú na pomoc démonické sily.

Mnohí ľudia, praktizujúci bielu mágiu, o sebe a o bielej mágii tvrdia, že slúži na odvrátenie zla, zlepšenie vzťahov, uzdravuje. Čiže biela mágia má dobré ciele a praktizujú ju z lásky k blížnym. Vyzerá nevinne a práve preto môže zmiasť aj veriacich, ba aj kňazov, ak nevedia, s čím majú dočinenia.

Človek praktizujúci bielu mágiu, pri pohľade na neistého človeka povie ako prvé: „Ja nemám nič do činenia s diablom. Mám iba prirodzené dary a pomocou nich vám chcem pomôcť. Tiež sa často oháňajú slovami ako je exorcizmus, Svätý Duch, charizma a pritom mnohí z nich sa tvária ako praktizujúci kresťania. Chodia na bohoslužby a pritom sa v skrytosti venujú mágii. Pod rúškom kresťanov sa skrývajú možno vedome a možno nevedome služobníci zlého. Pán Ježiš nás varuje pred týmito ľuďmi, ktorí budú robiť aj divy, keď hovorí: „Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených" (porov. Mk 13, 22). A na inom mieste: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som mesiáš. A mnohých zvedú" (porov. Mt 24, 4 - 5).

Zlorečenie

„Zlorečenie“ je prianie zla inému človeku. Je to vlastne kliatba. Zlorečenie je urážkou Boha a zároveň je to hriech proti blížnemu. Človek, ktorý žije pod Božou ochranou, modlí sa a pristupuje k sviatostiam, sa nemusí báť zlorečenia. Zlorečenie skôr ubližuje človeku, ktorý zlorečí, ako tomu, proti komu je zlorečenie namierené. „Boh je darcom požehnania a nie zlorečenia. Preto nikdy nevenuje pozornosť zlorečeniu, ktoré ľudia zvolávajú na niekoho iného.“

No existujú dva prípady, o ktorých hovorí aj Božie slovo, kedy by sa človek mal obávať, či ich Boh skutočne nevypočuje a nepotvrdí.

Zlorečenie zo strany rodičov:

Prvý prípad, v ktorom Pán môže zlorečenie potvrdiť, je, „keď niektorý rodič v návale zúfalstva zlorečí svojmu potomkovi. Takéto zlorečenie môže Pán potvrdiť a môže sa lak zlorečenie vyplniť aj v živote deti.

Ide o vážne prehrešenie sa voči úcte k rodičom. Božie slovo o tom hovorí jasne (porov. Ex 21, 15; 21, 17; Gn 9, 25).

15 Kto udrie svojho otca alebo svoju matku, musí zomrieť. Ex 21, 15;

17 Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť. Ex 21, 17;

25 povedal: „Buď prekliaty, Kanaán, staň sa poníženým sluhom svojich bratov!“ Gn 9, 25

Čo sa týka pokrvných zväzkov, ľudia v pokrvnom zväzku by si nemali nikdy zlorečiť. Niekedy ide o zlorečenie zo zúfalstva. To je prípad, ktorý Pán môže potvrdiť, no môže ísť aj o svojvoľné zlorečenie, keď sa niečo udeje proti vôli rodičov, rodičia vyslovia neoprávnenú kliatbu a dieťa, ak nie je pod Božou ochranou, ak je v hriechu, môže ho táto kliatba postihnúť. Otec Gabrielle Amorth o tom zo svojej skúsenosti exorcistu povedal: „Keď sú prekliatia vyslovené so skutočnou zlomyseľnosťou, zvlášť keď sú preklínajúci s preklínaným spojení pokrvným zväzkom, môžu mať hrozné účinky. Najčastejšie a najťažšie prípady, ktoré som mal, sa týkali rodičov alebo starých rodičov zlorečiacich synom alebo vnukom. Zvlášť, keď sa zlorečenie vzťahovalo na ich život, alebo bolo vyslovené vo výnimočných situáciách, napríklad v deň svadby, narodenín atď“ (p. Amorth, Exorcista vypráví 2000, s. 89

Z predchádzajúcich riadkov vyplýva pre život jedno ponaučenie:

Vôbec nezlorečte! A už vôbec nie ľudom v pokrvnom zväzku. Môže to mať nepredstaviteľné následky na ich život.

Zlorečenie zosmiešňovaného chudobného človeka:

Pokiaľ niekto chudobnému človeku v jeho ťažkej situácii nepomôže, ale sa mu ešte dokonca začne posmievať, urážať ho a ponižovať pre jeho chudobu, chatrný odev, vychudnutosť a zlú stravu, tak sa veľmi ľahko môže stať to, o čom hovorí Sirachovec. a teda, že ak v úzkosti srdca tento úbožiak zlorečí posmievačovi pred Bohom, Boh zlorečenie vypočuje (porov. Sir 4, 6).

Čarovanie

S mágiou je späté čarovanie. Tiež sa používa termín očarovanie. Pri očarovaní ide o škodenie inému pomocou Satana. Je prevádzané len na žiadosť. Musí tu byť nejaký človek, ktorý chce zasiahnuť iného človeka. Tomu, kto tieto veci prevádza, presne definuje, čo chce, aby sa stalo.

Podľa toho delíme očarovanie na:

- milostné očarovanie, ktoré vyvoláva intenzívny pocit príťažlivosti alebo nenávisti k nejakému človekovi a podľa toho, ako je objednané, sa dvaja ľudia do seba zamilujú, alebo naopak, existujúci vzťah zamilovanosti medzi priateľmi, snúbencami, či manželmi sa ukončí;

- travičské očarovanie, to znamená jedovaté. Jeho úlohou je psychologicky otráviť život druhého človeka fyzickými bolesťami, morálnymi a materiálnymi škodami;

- očarovanie pohybovej schopnosti spôsobuje problémy pri pohybe, práci a pri akejkoľvek činnosti.

Duchovná a neviditeľná činnosť síl zla, ktoré musí vykonať objednávku, sa pri vykonávaní očarovania nemôže dostať k subjektu inak ako prostredníctvom hmoty, to znamená hmotného predmetu, ktorý je zaťažený kliatbou. Tak sa používa sušená zvieracia krv, menštruačná krv, prach z ľudských alebo zvieracích kostí, hlina z cintorína, byliny, listy, suché vetvy, perie, rôzne nite, kúsky dreva, malé kúsky papiera so starými okopírovanými magickými textami, ústrižky fotografií, figúrky alebo pohrebná truhla z vosku, z plátna alebo z hliny, prach sivej farby, ktorý je na vankúšoch, rohožkách, kobercoch, bábikách, na plyšových zvieratách, či na rímsach dverí, ďalej krvavé škvrny po svadobnej noci na prestieradle a prikrývke, malé kríže na záclonách alebo na stenách. V domoch, či kanceláriách čarodejníkov sa konajú obrady, niečo ako bohoslužby, aké sa konajú v našich chrámoch ale v negatívnom zmysle. Namiesto uctievania a vzývania Boha sa uctievajú a vzývajú zlí duchovia. Tieto modlitby a obrady trvajú aj niekoľko hodín, či dní, pokiaľ nie sú predmety nabité negatívnou silou. Ak potom majú mať tieto predmety účinok na danú obeť, musia sa nachádzať v čo najväčšej blízkosti tejto osoby. Hlava a žalúdok sú najčastejšie zasiahnutými miestami. Pozoruhodné a rozmanité predmety sa často nachádzajú vo vankúšoch. Hlava je na ňom celú noc, a tak je vystavená zhubnému vplyvu. Zhltnutím očarovanej látky, či už tekutej alebo tuhej, postihuje táto zvnútra celý organizmus.

Je zaujímavé, že tieto látky zostávajú v tele aj niekoľko rokov. Proti ich pôsobeniu je treba napiť sa svätenej vody a predovšetkým posväteného oleja. Tak sa negatívny dopad zmenšuje alebo látka vyjde z tela prirodzenou cestou. Vyžaduje to však veľmi systematické používanie.

Je možné, aby človek, na ktorého sa upriami mág, zomrel, ak to chce jeho klient?

Výsledok tohto pôsobenia závisí od náboženského presvedčenia človeka, ktorý má zomrieť.

Keď je ten človek v oblasti náboženského života na nule, úspešnosť mága je maximálna. Čím viac človek praktizuje náboženský život, tým menšia je mágova úspešnosť. Čiže čím viac sa človek duchovne bráni zlu, tým menšia je možnosť uskutočnenia toho, o čo mág žiadal svojimi obradmi.

Duchovná obrana je bariéra skladajúca sa z duchovných zdrojov, ktoré sa spájajú a sčítavajú: osobná modlitba, rodinná modlitba, modlitba dobrých ľudí alebo duší zasvätených Bohu, slúženie svätých liturgií a omší, prijatie požehnania, púte. Ale sú aj skromnejšie veci, ktoré sa tiež sčítavajú, ako sú retiazka s krížikom na krku alebo iný požehnaný náboženský predmet, svätý obrázok v peňaženke, svätená voda atď. Táto obrana samozrejme platí pre každý druh diabolského napadnutia. Výnimku tvoria iba tie, ktoré dovolí Boh.

PROTI BOŽIEMU ĽUDU V KTOREJKOĽVEK HISTORICKEJ EPOCHE NIET ZAKLÍNADLA, NIET VEŠTBY! KRESŤAN JE POD OCHRANOU SAMÉHO BOHA. AJ KEBY MU TISÍC ČARODEJNÍKOV ČI VEŠTCOV PREDPOVEDALO KONIEC ALEBO BLÍZKU SMRŤ, TEN, KTO JE VZKRIESENÝ V KRISTOVI, SA NEMUSÍ BÁŤ TAKÉHOTO OČAROVANIA. JE V BOŽEJ OCHRANE A TO, ČO SA STANE, JE RIADENÉ BOHOM. 

KKC a Biblia o mágii

KKC 2117 – vyššie citovaný bod

O mágii nemlčí ani Biblia a môžeme sa o nej dočítať tak v Starom zákone, ako aj v Novom zákone.

Niet divu, že ju odsudzuje a predstavuje ako niečo negatívne. Nájdeme tam rozsudok nad čarodejníkmi a čarodejnicami (Ex 22, 18; Dt 18, 11; 1 Sam 15, 23; Mal 3, 5). Egyptskí čarodejníci sa snažia napodobniť zázračné znamenia Mojžiša (Ex 7, 11). V Novom zákone stojí v Samárii proti hlásateľovi evanjelia Filipovi kúzelník Šimon a na Cypre zasa proti apoštolovi Pavlovi čarodejník Elymas. Pavol ho nazýva „synom diabla“ (Sk 8, 9 a 13, 8). Keď kresťanstvo prenikne do Efezu, centra mágie, obrátení mágovia pália verejne svoje čarodejné knihy (Sk 19, 19).

Okultné praktiky praktizujúce sa na území Slovenska

Aj keď v 8. storočí prišlo na územie dnešného Slovenska kresťanstvo, pohanstvo a s ním spojené okultné praktiky zmiešané s kresťanskou vierou sa odovzdávali z pokolenia na pokolenie a pretrvali až do dnešných čias. Veľmi častým javom, s ktorým sa stretávame medzi staršou generáciou najmä na severovýchodnom Slovensku, ale nielen tu, je tzv. uhlíková voda.

Uhlíková voda

Robenie uhlíkovej vody spočíva v tom, že sa do vody vhadzujú rozžeravené uhlíky, pomocou ktorých sa určuje, či človeku urobil niekto zle mocou Zlého. Uhlíková voda sa robí, keď človek dostane ľudovo povedané „z očí“. Pokúsime sa teda ukázať, v čom spočíva zlo v robení uhlíkovej vody.

Ľudia, ktorí tento úkon praktizujú, hovoria, že sa deje mocou Boha, lebo je tam prítomná modlitba. Nie je to však pravda. Základné zlo spočíva v tomto: človek, ktorý cíti, že má tzv. z očí, ide k človeku, ktorý mu spraví uhlíkovú vodu namiesto toho, aby si v dôvere v Božiu moc dal dúšok vody, ktorú požehnal Pán, mocou svojho Svätého Ducha (svätená voda svätenina). Tým sa odchýli od Pánovej ochrany a utieka sa k Zlému. Modlitba tam síce je, no nie je vypočutá, lebo človek primárne nehľadá modlitbu a v nej Božiu pomoc, ale spolieha sa na magické úkony, ktoré sú spojené s robením uhlíkovej vody a sústreďuje sa na to, aby spravil všetko, čo mu prikazuje liečiteľ:

aby si umyl časti tela v tej vode v presnom poradí,

aby sa z nej napil podľa presného počtu,

aby ju vylial za seba alebo na cestu, či pred dom, no samozrejme nie pred vlastný a pod.

A tu už začíname vidieť známky okultizmu. Ide o prípady, keď sa isté úkony robia údajne v spojení s modlitbou. No sú samozrejme aj prípady, keď nejde o modlitbu, ale o mantru. O tých ani nehovoríme, že sú neprípustné a veľmi nebezpečné. Samozrejme, že pri uhlíkovej vode môže vo vzťahu k psychickému vzťahu jednotlivca zohrávať veľkú úlohu aj placebo efekt (teda jav, keď človek uverí, že mu bude lepšie, vsugeruje si to a nakoniec sa aj bez objektívnych dôvodov skutočne lepšie cíti). Avšak to podstatné, čo chceme povedať, je, že uhlíková voda je pre kresťana neprípustná, lebo je to spolupráca so Zlým. Kresťan má pritom k dispozícii korektné prostriedky pomoci v podobe svätenín. Jednou z nich je aj svätená voda.

Bez vody niet ľudského života, ďakujme za ňu i za možnosť Božieho požehnania, ktoré zvoláva biskup, alebo kňaz pri svätení vody.

Vidíme, že sa na vodu zvoláva Božie požehnanie, ktoré dáva vode veľkú moc. Keď sa bližšie pozrieme na svätenie vody, zistíme, že kňaz ponára do vody horiacu sviecu. Čiže stretne sa tu oheň s vodou, pričom sa zvoláva Božie požehnanie. Oklamaný jedinec bez poverenia Cirkvi robí paródiu svätenia vody, ktorou je uhlíková voda (a Zlý je majster napodobovania a paródie). Aj tu sa stretáva oheň a voda. Zaujímavé je, že ľudia sa pri krste často nesústreďujú na to, čo sa ide udiať, že dieťa sa stane Božím dieťaťom, ale sústredia sa na to, či dali do perinky všetko, čo mali dať (talizman, červenú stužku na zápästie, čo im zaručí, že dieťa bude…). A v mnohých iných momentoch človek vymieňa Božiu ponuku za klam.

Staršia generácia (najmä na severovýchodnom Slovensku) dosť často používa mágiu (čiernu, bielu a šedú).

Nebezpečenstvo mágie

Svedectvá ľudí, ktorí sa zaplietli s mágiou, hovoria o trpkých skúsenostiach. Nespočetné množstvo sklamaní a deštruktívnych zážitkov varuje pred pokušením okultizmu aj ezoteriky. Mnohí z týchto nešťastníkov sa obrátili na viacerých mágov a veštice, navštevovali liečiteľov a senzibilov, prečítali veľa literatúry, študovali a porovnávali horoskopy, vyskúšali množstvo rituálov, nakúpili kamene a ochranné predmety. Hanbia sa, ako dokázali naletieť a slepo veriť, nechápu, ako mohli tak dôverovať, a to aj vtedy, keď výsledok stále neprichádzal. Ženy, ktoré veľmi túžili po dieťati, no nedarilo sa im otehotnieť, navštevovali liečiteľov, ktorí im navodili taký psychický stav, že im rástlo brucho i prsia a uverili, že čakajú dieťa, dokonca dvojičky. Liečiteľ im dokonca stanovil aj termín pôrodu. Ženy neverili ani svojim lekárom, ktorí ich presviedčali, že tehotné nie sú. Až keď im nevyšiel ani opakovane posunutý termín pôrodu a sumy, ktoré vyplatili, dosiahli niekoľkotisíc eur, pochopili, že naleteli. Niektorým sa rozpadlo aj manželstvo, odcudzili sa rodine, prišli o zamestnanie i priateľov, ich majetok skončil v exekúcii. A ony samy skončili napokon na psychiatrii alebo u kňazov, ktorí postupne zliepajú rozbitú myseľ i dušu.

Stratégia, ktorú mágovia, veštice a liečitelia používajú, je pomerne ľahko rozpoznateľná. Vedia veľmi pozorne a trpezlivo počúvať a okamžite navodia atmosféru dôvery (ľudia v ťažkostiach a krízach potrebujú v prvom rade takýto prístup). Sú veľmi pozorní na detaily (oblečenie, spôsoby prejavu, slovná zásoba), pomocou ktorých si vedia človeka rýchlo zaradiť do spoločenskej skupiny, čo im pomáha k tomu, že vedia pomerne dobre odhadnúť aj ich finančné možnosti. Ďalej majú dar výrečnosti a presvedčivosti, vedia človeka zmanipulovať tak, že mu spochybnia všetko, čomu veril, a presvedčia ho aj o tom, že biela je čierna, a naopak. Mnohí ovládajú techniky hypnózy a tiež vedia dobre odhadnúť, čo na koho platí. Na veriacich môžu zapôsobiť tým, že chodia dokonca do kostola, a tak si myslia, že majú pred sebou dôveryhodného človeka. Vo svojich pracovniach či veštiarňach alebo „ambulanciách“ majú aj kríž, sochy alebo obrázky svätých, ruženec, fialovú štólu, kadidlo, svätenú - požehnanú vodu z kostola. Hovoria, že dar uzdravovania alebo mimoriadnych schopností majú od Boha a že zistili, že ich poslaním je pomáhať ľuďom v ich problémoch. A napokon ovládajú techniku strachu a závislosti. Už sme spomenuli, aký veľký vie byť strach pred smrťou či ťažkou chorobou, čo všetko sa vtedy deje v psychike človeka. Strach je mimoriadne silný psychologický mechanizmus na vytvorenie závislosti. Keď sa blíži termín nešťastia, treba návštevu u mága, ktorý pomôže, ochráni, nešťastie oddiali. Potom to však treba zopakovať, lebo nastal nový problém, alebo starý sa vrátil. A tak sa človek dostáva do stále väčšej závislosti. Kňazi, ktorí sa venujú službe exorcizmu a oslobodzovania, hovoria, že je ťažšie vyhnať strach ako zlých duchov.

Ani veštice, čarodejnice a mágovia však nie sú bez problémov. Niektorí sú len podvodníci, ďalší sú pomýlení a len uverili, že majú mimoriadne schopnosti, no sú aj takí, ktorí vedome predali svoju dušu zlému duchu výmenou za moc, divotvorné schopnosti, poznanie skrytých vecí. Tí nestoja o mediálny priestor. Pracujú v tajnosti, veď sú to synovia temnosti. Platia však za to mimoriadne vysokú cenu. Skúsenosti exorcistov, na ktorých sa mágovia a okultisti obrátili, hovoria, že cesta z démonických pút býva veľmi dlhá a náročná. Mnohí z nich trpia trýzneniami rôzneho druhu, utkvelými predstavami, rozpadom osobnosti, psychickými poruchami, delíriom, niektorí končia svoj život samovraždou.  ThLic. Ján Viglaš

Písmo sväté zavrhuje akékoľvek prejavy mágie. Odporuje morálke a duchovnému náboženstvu, ktoré vyznávajú deti Izraela.

Boh zakazuje všetky formy okultizmu! Napríklad Izraelitu, ktorý obetuje svoje dieťa ako zápalnú obetu bohom, treba zabiť. Žiaden Izraelita sa nemsie venovať čiernej mágii, volať duchov na pomoc, venovať sa vešteniu, čarodejníctvu, byť médiom, ani nesmie vyvolávať duchov zosnulých.. Pánovi sa protivia tí, ktorí konajú všetky tieto  veci:

10 Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, 11 zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. 12 Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. 13 Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom! 14 Tie národy, ktorých krajinu zaujmeš, počúvajú čarodejníkov a hádačov, ale tebe to Pán, tvoj Boh, nedovolil.  (Dt 18, 10 – 14)

Mnohí, ktorí sa venujú okultizmu, tvrdia, že tak robia s cieľom pomoci svojim blížnym. Okrem toho tvrdia, že ich Boh požehnal, keď im dal tento dar. Je to klamstvo a Boh chváli Mojžiša, lebo

3 nenávidel tých, čo dávno obývali svätú zem, 4 pretože sa dopúšťali ohavného čarodejníctva, bezbožného modlárstva“ (porov. Mudr 12,4)

9 Nuž prídu na teba obe tieto veci razom, v jeden deň, bezdetnosť a vdovstvo zasiahnu ťa naplno i pri množstve tvojich čarov, i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev. 10 Bola si bezpečná vo svojej zlobe, povedala si: „Nik ma nevidí.“ Tvoja múdrosť a tvoja veda - tá ťa zviedla; riekla si vo svojom srdci: „Ja a nikto viac!“ 11 Príde na teba nešťastie, nepoznáš jeho vznik, zrúti sa na teba skaza, nevieš ju udobriť, a dôjde na teba hrôza tak náhle, že sa ani nenazdáš. 12 Postav sa so svojimi čarami a množstvom svojich kúzel, v ktorých si sa namáhala od mladi, vari sa ti to podarí, vari odstrašíš! 13 Ustávala si sa množstvom svojich porád: nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba. 14 Hľa, budú ako pleva, spáli ich oheň, nevytrhnú si životy zo šľahov plameňa: to nie je uhlie, čo hreje, oheň, pri ktorom sa sedí. 15 Tak pochodíš s tými, o ktorých si dbala, s ktorými si kupčila od mladi. Odtackajú sa každý svojou cestou, niet (toho), kto by ťa zachránil.

Iz 47, 9 – 15

Iz 47,8 - Babylon mal mnoho obyvateľov, to sú jeho deti, nebojí sa bezdetnosti.

Iz 47,13 - Babylonskí hvezdári-veštci rozdeľovali nebo podľa súhvezdí a veštili z polohy, v akej bolo slnko, mesiac a obežnice v zvieratníku.

Iz 47,15 - Kupci, ktorí radi vyhľadávali mesto, opustia ho, keď uvidia jeho skazu.

AKÁKOĽVEK FORMA MÁGIE SA ROVNÁ MODLOSLUŽOBNÍCTVU

1 Manasses mal dvanásť rokov, keď začal kraľovať, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Hafsiba. 2 Robil, čo sa Pánovi nepáči, podľa ošklivostí národov, ktoré Pán vyhnal pred Izraelitmi. 3 Zasa postavil výšiny, ktoré dal zbúrať jeho otec Ezechiáš, postavil oltáre Bálovi, urobil Ašeru, ako urobil izraelský kráľ Achab, klaňal sa celému nebeskému vojsku a slúžil mu. 4 Staval oltáre aj v Pánovom chráme, o ktorom Pán povedal: „V Jeruzaleme položím svoje meno.“ 5 Postavil totiž v oboch nádvoriach Pánovho chrámu oltáre celému nebeskému vojsku. 6 Previedol svojho syna cez oheň, zaoberal sa veštením a čarodejníctvom, obstaral si vyvolávačov duchov a hádačov, robil teda množstvo vecí, ktoré sa Pánovi nepáčia, aby ho popudzoval. 7 Aj sochu Ašery, ktorú urobil, postavil v chráme, o ktorom Pán povedal Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: „V tomto chráme a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, položím svoje meno naveky. 8 A nedopustím viac, aby Izrael vykročil z krajiny, ktorú som dal ich otcom, ak budú bedlivo zachovávať všetko, čo som im prikázal, a všetky zákony, ktoré im dal môj služobník Mojžiš.“ 9 Lenže neposlúchli a Manasses ich zviedol, že konali horšie ako národy, ktoré Pán vyhubil spred Izraelitov.

(2 Kr 21, 1 – 9)

2Kr 21,3 - Pozri 1 Kr 14,15; 16,32. – O nebeskom vojsku pozri 17,16.

2Kr 21,6 - Pozri 16,3; 1 Sam 28,7.

Podľa tohto úryvku konal Manasses pred zrakom Pána  zlo a skutky „zlé, ktoré činil pred zrakom Pána“, boli modloslužobnícke praktiky — uctievanie a prenášanie viery, nádeje a budúcnosti od Boha na iné praktiky. V zle, ktoré činil, boli obsiahnuté aj formy mágie, ktorú prevádzal pred zrakom Pán.

Nová zmluva práve tak ako Stará zmluva prísne zakazuje akúkoľvek formu mágie. V Skutkoch apoštolov je niekoľko jasných príkladov, keď sa kresťanstvo dostalo do rozporu s mágiou. (Simon, čarodejník zo Samarie Sk 8, 9—24; Barjezus, čarodejník z Pahi na Cypre Sk 13,4—12)

Ex 22, 18: „Čarodejnicu nenecháš nažive!“

1 Sam 15, 23: „Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!“

Mal 3, 5: „Priblížim sa k vám na súd a budem rýchlym svedkom proti čarodejom, cudzoložníkom, krivoprírsažníkom a tým, čo znásilňujú nádenníkov, vdovy a siroty, pokorujú cudzinca a neboja sa ma - hovorí Pán zástupov.“

Iz 47, 9.12: „Nuž prídu na teba obe tieto veci razom, v jeden deň, bezdetnosť a vdovstvo zasiahnu ťa naplno i pri množstve tvojich čarov, i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.“ „Postav sa so svojimi čarami a množstvom svojich kúzel, v ktorých si sa namáhala od mladi, vari sa ti to podarí, vari odstrašíš!“

Sk 13, 8 -12: „Ale Elymas, čarodejník - lebo tak sa prekladá jeho meno -, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, pozrel naňho a povedal: „Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko." Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.“

Sk 19, 19: „A mnohí z tých čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili; keď spočítali ich cenu, vyšlo im päťdesiattisíc strieborných.“

HOCI PÍSMO SVÄTÉ ZAVRHUJE MÁGIU, PRIPÚŠŤA JEJ EXISTENCIU A MOC

Je zrejmé, že uvedené príklady mágie v Písme svätom nie sú len obyčajnými žonglérskymi kúskami či kúzelníckymi trikmi. V súvislosti s ranami, ktoré dopadali na Egypt (Ex 7, 11), prevádzali egyptskí čarodejníci pomocou diabolskej sily, ktorou boli obdarení, zázračné skutky. Mojžiš premenil vodu na krv (2 M 7, 14—25), ale v texte sa zároveň hovorí: „Potom urobili takisto aj egyptskí zaklínači svojimi čarami...“ (Ex 7, 22) Exodus uvádza tretiu ranu: komáre (Ex 8, 12 - 15). Vo verši 14 sa hovorí: „Takisto urobili aj egyptskí zaklínači svojím tajným umením, aby vyvolali komáre, ale nemohli...“ „Vtedy zaklínači skonštatovali: Toto je Boží prst...“ (Ex 8,15). Mali moc, ale zďaleka sa nevyrovnala moci Pánovej. Keď sa Áronova palica premenila na hada (Ex 7, 7 - 14), „aj faraón zavolal svojich mudrcov a čarodejníkov a aj oni egyptskí zaklínači urobili to isté so svojim tajným umením“ (verš 11). A spomeňme si ešte na „Druhú ranu: žaby“ (Ex 8,1 - 7): „Nato urobili takisto so svojím tajným umením aj zaklínači a žaby vystúpili na Egyptskú krajinu“. (Verš 3)

Mágia naozaj jestvuje. Je reálna a mocná. Lenže Písmo sväté pri každom takom prípade zdôrazňuje, že Boh je ešte mocnejší.  A Jetro sa tešil zo všetkého dobrého, čo Pán urobil Izraelu, keď ho vyslobodil z ruky Egypťanov. 10 Jetro povedal: „Nech je zvelebený Pán, ktorý vás vyslobodil z rúk Egypťanov a faraóna. 11 Teraz už viem, že Pán je väčší ako všetci bohovia. To sa stalo preto, že sa vynášali nad vás.“ (Ex 18, 10 - 11)

Čary, ktoré mali spôsobiť smrť – páter Gabriel Amorth

Existujú skutočné čary, autentické zlo - malefícium - zlo spôsobené zásahom démona. Sú to čary, ktoré vykonali skutoční čarodejníci, čiže osoby, ktoré uzavreli zmluvu s diablom a šíria jeho kult. Týchto ľudí často živí nenávisť, závisť a zlosť, presne ako diabla. Je veľmi dôležité si to uvedomiť, najmä preto, lebo v súčasnosti mnohí ľudia, medzi nimi aj kňazi, neveria, že čary vôbec existujú. Niektorí kňazi chcú odstrániť falošný strach pred čarami, ktorý pociťujú ľudia trpiaci obsesiou, a preto hlásajú a učia, že čary neexistujú. Ale pochybná teória nedokáže nahradiť pravdu.

Istá mladá žena sa vyše troch rokov cítila v noci veľmi zle. Akonáhle prekročila prah svojej spálne, strácala zmysly, ťažko dýchala, až nakoniec stratila vedomie. Matka sa ju snažila zachrániť a odviezla ju na pohotovosť. Len čo sa však objavili v nemocnici, všetky spomínané ťažkosti zmizli.

Lekári neobjavili nič, akurát zistili a potvrdili, že žena je dokonale zdravá. Po návrate domov sa začala tá istá pesnička, s tými istými príznakmi. Stávalo sa to však iba vtedy, keď prekročila prah svojej spálne a najmä, keď si líhala do postele. Pociťovala podráždenie, napínanie na vracanie a neznesiteľnú bolesť hlavy. Jej utrpenie bolo strašné, nebola schopná ani spať, ani si nijako odpočinúť. Vyšetrovali ju rôzni lekári - špecialisti a po viacerých vyšetreniach skonštatovali, že pravdepodobne išlo o epileptický záchvat. Avšak túto diagnózu nikdy nepotvrdil ani encefalograf, ani žiadne iné lekárske vyšetrenie.

Raz im jedna rodinná priateľka poradila, aby sa skontaktovali s exorcistom. Po prvých troch exorcizmoch a požehnaní domu nespozorovali žiadnu reakciu ani zlepšenie, ťažkosti pretrvávali naďalej, akoby sa nič nestalo. Poradili jej, aby viedla horlivý kresťanský život, ešte viac sa nábožensky angažovala a často užívala exorcizovanú vodu. Poradili jej aj skontrolovať všetky vankúše. Bolo tu podozrenie, že vo vnútri vankúša postihnutej ženy by mohol byť nejaký prekliaty predmet.  Všetko sa robí iba kvôli nej, poradili im nazrieť do všetkých vankúšov. Všetky perové vankúše ušila matka postihnutej ženy. Vo vankúšoch nenašli nič podozrivé, iba v ženinom vankúši našli kúsok čierneho plátna, akoby po nejakom nebožtíkovi, jeho dĺžka a šírka boli rovnaké ako vankúš. Na plátne boli dookola husto prišité pierka, pripomínalo to pohrebný veniec. Žene poradili, aby celý vankúš pokropila svätenou vodou a potom ho celý spálila. Možno posledná rada nebola správna a vankúš mali uchovať ako dôkaz pre tých, ktorí neveria v čary...

V každom prípade, znamenalo to koniec všetkých útrap, žena začala normálne spávať a všetky jej ťažkosti zmizli ako šibnutím čarovného prútika. Od spálenia vankúša už minulo niekoľko mesiacov a pacientka sa cíti dobre, vrátila sa k plneniu svojich každodenných povinností, je odpočinutá a do celej rodiny sa prinavrátil pokoj.

Zrejme sme tu mali do činenia s prípadom, kde mali čary privodiť smrť: čierne plátno, ktoré sa nevysvetliteľne dostalo do ženinho vankúša, ju malo postupne priviesť k zúfalstvu a napokon k smrti. Neskôr sa zistilo, že rodinu v ich susedstve tak ovládla nenávisť a závisť, že poverila vykonať smrtonosné čary proti rodine postihnutej ženy. Ich obeťou sa nakoniec stala iba táto mladá žena. Netreba ani spomínať, že jej matka odprisahala, že svojej dcére ušila presne taký istý vankúš ako ostatným a dnu nevložila nič, čo by mohlo vysvetliť prítomnosť čierneho plátna vo vnútri vankúša.

Gabriel Amorth, Marco Tosatti, Spomienky exorcistu,111 – 113

použité materiály exorcistov:

pátra Gabriela Amortha,

pátra Jozefa Marettu,

pátra Francesca Bamonteho 

aj materiály pátra Vojtěcha Kodeta

• Predch.
• Nasl.