Profesor František Trstenský vysvetľuje....

Biblista približuje pašiové postavy: Pilát bol cynik, Barabáš židovský hrdina, Veroniku evanjeliá vôbec nespomínajú

Evanjelisti zachytávajú sedem Ježišových viet na kríži, no od evanjelia k evanjeliu sa líšia, hovorí biblista František Trstenský.

V Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok) sa každoročne čítajú Jánove pašie, kým na Palmovú (Kvetnú) nedeľu sa striedajú evanjeliá zvyšných troch evanjelistov. Prečo?

Ján ponúka jedinečný pohľad na utrpenie Ježiša Krista. Zvyšní traja evanjelisti približujú Ježiša ako muža bolesti a opustenosti. V Jánovom evanjeliu Kristus zomiera ako kráľ vo vedomí, že všetko je dokonané. To znamená, že je naplnené poslanie, pre ktoré ho Otec poslal.

Pre Jána kríž nie je nástrojom potupy, ale trón slávy a lásky, na ktorý Kristus – kráľ vedome a dobrovoľne vystupuje.

Kvetná nedeľa sa nazýva aj Nedeľou utrpenia Pána. Preto sa strieda opis Pánovho utrpenia troch evanjelistov Marka, Lukáša a Matúša, lebo zdôrazňujú rozmer bolesti. Na Veľký piatok sa koná poklona svätému krížu, ktorý je oslavou lásky, čo vyzdvihuje Ján.

Čítať ďalej: Profesor František Trstenský vysvetľuje....

Zelený štvrtok: Kňaz a Eucharistia

Buď zvelebený, Bože môj, za milosť, ktorú si mi dal, viem, že som toho nehodný, ďakujem Ti za kňazstva dar!

Tvojim kňazom, Pane, sa stať a pred všetkými Ťa vyznávať, všetkým ľuďom Ťa rozdávať, Pane, dovoľ mi svätým kňazom sa stať. Povolanie si mi dal a ja Ti chcem slúžiť.

Takto nádherne hovorí na adresu dnešnej chvíle na adresu Kristovho kňazstva básnik, či spisovateľ.

Obeta otvára oči. Ak trpíš, ako nesmierne Ti to otvára oči. Utrpenie je potrebné, ale nie preto, aby sme nadávali na svet a na Boha, ale častokrát je potrebná obeta v tvojej rodine, aby si objavil krásu vo svojej manželke a manželovi. Až keď niekoho strácaš, až vtedy zisťuješ, čím bol a kým bol pre Teba. Apoštoli až keď stratili Krista, potom si uvedomili, čo sa to vlastne udialo. Každý z nás až keď stratí seminár, až keď vylezie z neho von, až potom si uvedomí, čo to je tá obrodná sila oltára.  Aj každý kňaz až tým, že bude vysluhovať sviatosti, až tým, že vnikne do tej podstaty kňazstva ľudsky tak ako môže, až tým bude pociťovať, aký nesmierny dar mu dal Boh. Každou jednou sv. omšou môže rásť, lebo je to obeta, ktorá prináša silu jemu a je to obeta, ktorú práve cez sv. omše bude prinášať aj za iných, za svoju rodinu, za všetkých, ktorých nosí vo svojom srdci.

Kňaz je ten, ktorý bude oslavovať Boha, osviežovať ľudské duše, bude obetovať na oltári obetu Krista. On bude ten,  ktorý bude OTVÁRAŤ OKNÁ  OBRÁTENIU a OSVIEŽENIU. On bude ten, kto bude ľuďom ponúkať niečo vznešené a krásne. Ako nám dobre padne, keď v horúčave pociťujeme vo vlastných ústach aspoň trošku čerstvej vody. Práve toto osvieženie samotného Boha bude prinášať KŇAZ. Ochotne. Kňaz! Ochotne osviežuj a ochotne obraňuj, obetuj, oslavuj. Pretože omša ohromne obracia. Každá jedna sv. omša nám dáva nedoceniteľné, ľudsky nedoceniteľné hodnoty. Sv. Ján Vianney vraví, že keby som pochopil hodnotu jednej sv. omše, ktorú ja prinášam ako kňaz, musel by som zomrieť od toho nekonečného dobra, ktoré mi Boh dáva, keď môžem držať v rukách živého Boha. A každý jeden z nás, ktorý rozdáva Eucharistiu. Každá sv. omša obracia, ochraňuje, osviežuje. Prichádzajme s láskou a úctou na každú jednu sv. omšu, pretože tam je to žriedlo, ktoré potrebuje každý z nás...

Barbarská noc: 13. - 14. apríl 1950

 

Po uzurpácii moci udalosťami na jeseň 1947 na Slovensku a vo februári 1948 v rámci spoločného československého štátu začali komunisti otvorený boj proti cirkvám a veriacim. Prenasledovanie a perzekučné opatrenia komunistického režimu sa pochopiteľne v najväčšej miere dotkli katolíckej cirkvi, ako najpočetnejšej cirkvi na Slovensku. Postihli však aj evanjelickú cirkev a. v., reformovanú kresťanskú cirkev i ostatné menšie cirkvi a náboženské spoločnosti. Tento boj bol motivovaný nielen základnými marxisticko-leninskými tézami o náboženstve ako “ópiu ľudstva” a o viere v Boha ako o prežitku. Na Slovensku bol rovnako dôležitý aj mocenský faktor: po komunistickom prevrate zostali cirkvi a náboženské spoločnosti jedinou potenciálnou opozičnou silou v spoločnosti.

Čítať ďalej: Barbarská noc: 13. - 14. apríl 1950

Štvrtý hlavný hriech: hnev

PRÍDEM, UVAŽUJEM, ZMENÍM SA ...

Čo je hnev?

hnev (lat. ira) je silná afektívna reakcia na čokoľvek, čo je proti našej vôli, predstave. Človek má v sebe veľa vnútorného hnevu, ktorému nevenuje dostatočnú pozornosť.

Krivda je odkazovou schránkou pre vnútorný hnev. Konečným ovocím hnevu je vražda.

Zvyčajne, keď nás niekto urazí alebo nám urobí zlo či spôsobí krivdu, vyvolá to v nás silnú afektívnu reakciu, ktorú označujeme slovom hnev. A hnev dokáže zničiť vzťahy medzi ľuďmi, ba dokáže zničiť ľudské srdce. Aj preto je hnev jedným zo siedmych hlavných hriechov.

Prirodzená reakcia na vykonané zlo.

Čítať ďalej: Štvrtý hlavný hriech: hnev