Fatimské slávnosti - nedeľa 14. mája 2023 otec biskup Tomáš Galis
V nedeľu 14. mája 2023 na začiatku slávnostnej sv. omše privítala otca biskupa pani starostka Lenka Purašová. Klikni sem.
Otca biskupa privítal aj pán dekan. Tu sú aj úvodné slová otca biskupa.
Kázeň otca biskupa je tu. Klikni sem.
Poďakovanie pána Martina Uríka je tu. Tu si môžete vypočuť aj záverečné slová pána biskupa.
Ponúkam vám niektoré myšlienky otca biskupa z kázne:
Milovaní bratia a sestry, milé rodiny, teším sa z vašej hojnej účasti na hodovej slávnosti vo vašej farnosti. Liturgicky slávime 6. veľkonočnú nedeľu. Druhá májová nedeľa je venovaná našim maminám, je to Deň matiek, niekde slávia aj deň rodiny. A v tomto chráme, aj farnosti slávime patrónku chrámu Pannu Máriu Fatimskú. Udalosti zjavenia Panny Márie v máji až októbri roku 1917 vo Fatime iste dobre poznáte. Panna Mária, vedená materinskou láskou, prišla do Fatimy cez tri deti Luciu, Františka a Hyacintu požiadať ľudstvo, aby “už viac neurážalo Boha, ktorý je dosť znevážený”. Božia Matka sa nám cez fatimské deti prihovárala, lebo ako Matka ľudí trpí, keď je ohrozený osud jej detí. Preto vyzývala pastierikov Luciu, Františka a Hyacintu slovami: “Modlite sa, veľa sa modlite a umŕtvujte sa za hriešnikov; mnohé duše idú do pekla, lebo nikto sa za nich nemodlí, ani neumŕtvuje”. A žiadala ich, aby sa modlili svätý ruženec v rodinách a prinášali dobrovoľné obety za obrátenie hriešnikov. Fatimské posolstvo je posolstvom nádeje. Prvé slová, ktoré Matka Božia deťom povedala boli slová nádeje: „Nebojte sa, neurobím vám nič zlého.“ A jej prísľub bol: „Nakoniec bude moje Nepoškvrnené Srdce triumfovať.“
Kľúčové slovo dnešného evanjeliového úryvku je: milovať. Povedať: „Milujem Boha“, ale nemať záujem o jeho prikázania, je to isté, ako povedať milovanej osobe: „Milujem ťa“, ale nezaujímam sa o to, kde sa s tebou môžem stretnúť, rozprávať sa, kde ťa môžem nájsť.
Konkrétnym prejavením milujúceho vzťahu je dávanie darčekov. Keď sa otec, matka, či starší členovia rodiny vrátia z dlhšej cesty, deti ich vítajú otázkou: Čo ste nám priniesli? Deti čakajú dary, ale čakáme ich aj my dospelí pri rodinných oslavách, či životných jubileách. Zvykli sme si prinášať dary pri krste, pri prvom svätom prijímaní, pri svätom birmovaní, ale aj z pútí. Dávame svadobné dary, dary k narodeninám, dary k meninám a podobne. Dar patrí k prejavom ľudského spoločenstva, k prejavom našich vzájomných vzťahov. K základnej ľudskosti patrí dary prijímať, ale i dary dávať.
Pán Ježiš sa nám aj v tomto stal celkom podobný: prijíma naše ľudské dary a rozdáva nám svoje. Prijíma dary od pastierov, dary od mudrcov, prijíma pohostinstvo priateľov, prijíma službu nábožných žien. A nadovšetko, ako Boží Syn prijíma dar ľudského života pod srdcom svojej Matky.
Prijíma naše dary, aby nás mohol obdarovať svojimi darmi. Dáva nám svoje Slovo, dar radostného posolstva. Dáva nám príklad skrytého pracovitého života. Dáva nám svoju milosrdnú, odpúšťajúcu a uzdravujúcu lásku. Nadovšetko nám dáva najväčší dar: účasť na trojičnom živote Božom, účasť na láske Otca, na živote Syna, na pravde Ducha Svätého, ako o tom hovorí viackrát v dnešnom evanjeliu.
Všetky tieto dary dáva v slobode. A k podobnému darovaniu vedie aj nás. Nechce z nás mať sluhov, otrokov, ktorí niečo musia robiť. Na základe vzájomného milujúceho vzťahu nás pozýva k priateľstvu, k radosti a k slobode. Každý hudobník, každý spevák vie, aké ťažké boli prvé hodiny hudby alebo spevu. Ale dnes hrá a spieva, ale aj cvičí preto, lebo mu to robí radosť a prináša úsmev na tváre tých, ktorí ho počúvajú.
Katechizmus Katolíckej cirkvi (166) nás povzbudzuje: „Naša láska k Ježišovi a k ľuďom nás pobáda hovoriť o našej viere iným. Každý veriaci je akoby ohnivkom vo veľkej reťazi veriacich. Nemohol by som veriť, keby ma nepodopierala viera iných. Ja zasa svojou vierou pomáham udržiavať vieru iných”.
Ďakujme Pánovi za dar viery, ale aj za dar spoločenstva Cirkvi. Toto spoločenstvo nám umožňuje napredovať s istotou vo viere, ktorá dáva pravý život. Viera, ktorú vyznáva Cirkev, dáva istotu aj našej osobnej viere. Preto vyznanie viery, Krédo, ktoré prednášame pri každej nedeľnej svätej omši, nás navzájom povzbudzuje a chráni pred nebezpečenstvom nevery v Boha, ako nám ho zjavil Ježiš.
Každý dar je prejavom úcty a lásky. Ježiš nám prináša dar v najčistejšej podobe: osobnú lásku Boha Otca. Keď sme s Ježišom, máme tú najväčšiu istotu, že Otec nás bude milovať. Počuli sme to priamo z Ježišových úst: “Kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého” (Jn 14, 21). Ježiš nám zjavuje, že Boh je Otec a Otec nás miluje ako svoje deti, ako synov a dcéry v Ježišovi Kristovi. Kto patrí Ježišovi, žije synovským životom, lebo v ňom prúdi Ježišov život. Láska k Ježišovi sa prejavuje zachovávaním jeho prikázaní. Nenechá nás ako siroty, veď nám prisľúbil Tešiteľa - Ducha pravdy, aby zostal s nami naveky. Ježiš nám daruje osobnú Lásku Otca a Syna - Ducha Svätého. Ten Duch oživuje jeho ľudskú prirodzenosť, ale oživuje aj nás.
Základom lásky k Ježišovi nie sú „sladké pocity“, ale vernosť jeho slovu. Aj Ježišova láska k nám ľuďom sa nevyčerpáva v krásnych a príjemných pocitoch. Láska je osoba: je to sám Boh - Duch Svätý, ktorý spája večným spojivom, putom Syna s Otcom, a ktorý je „vyliaty“ do sŕdc veriacich (porov. Rim 5, 5). A Ježiš hovorí: „Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás“ (Jn 14, 17). On sa modlí v tých, ktorí sa modlia a uvádza ich do plnej pravdy; on vedie k ľútosti toho, kto upadol do hriechu a otvára mu srdce k obráteniu, on nám dáva poznať jednotu, ktorá vládne medzi Otcom a Ježišom a uvádza do nej aj nás ako Ježišových učeníkov. Jeho prítomnosť je pre každého človeka závdavkom večného života, plného zjavenia Boha a dokonalého spoločenstva s ním: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje... a zjavím mu seba samého“ (Jn 14, 21).
Naši blížni nám často dávajú lekcie skutočnej kresťanskej lásky v praxi, v službe a obetavosti pre druhých. Ďakujme za ich povzbudenie a príklad a snažme sa skôr vidieť dobro. Nepozastavujme sa nad nedostatkami, azda len vtedy, keď je to nevyhnutné, aby sme im bratským napomenutím pomohli.
Dievčatko prišlo do obchodu na nákup. Presne vedelo, čo má kúpiť, a dávalo si pozor, aby na niečo nezabudlo. Obchodníkovi sa to zapáčilo a chcel ho odmeniť. Vzal veľký košík cukríkov a ponúkol dievčatku: „Vezmi si maličká!“ Dievčatko si vzalo cukrík. „No len si vezmi, koľko sa ti vmesti do ruky“ - povzbudzoval ho.
Dievčatko naňho pozrelo svojimi veľkými očami a prosebne povedalo: „Naber mi ich ty!“ „Prečo?“, spýtal sa prekvapený obchodník. „Lebo ty máš väčšiu ruku!“
Drahí bratia a sestry, nikdy nemerajme svoje vďaky a prosby malosťou svojej viery, ale skôr veľkosťou Božej lásky, ktorú nosíme vo svojich srdciach. Nezabúdajme, že Božia ruka je vždy väčšia a milujúcejšia. „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35).
Preblahoslavená Panna Mária, nauč nás opravdivo milovať Boha i blížnych a z lásky k ním zachovávať prikázania. Matka Cirkvi a Panna kríža, umožni nám kontemplovať Kristovo víťazstvo nad mystériom zla, aby sme boli schopní vyjadriť dôvody nádeje a prítomnosť lásky v protirečeniach života. Dopraj nám, drahá Matka, šťastlivo sa vrátiť do svojich domov.