Fatimské slávnosti - sobota 13. mája 2023
Krásnu oslavu Panny Márie Fatimskej sme začali v deň jej sviatku Rannými chválami. Pomodlili sme sa chórovo, tak, ako sa modlia v kláštoroch. Nasledoval film Fatima, ktorý ponúkol zaujímavý pohľad na toto portugalské dnes už mesto. Potom pán dekan vyložil Sviatosť Oltárnu. V duchu včerajšej kázne je potrebné, aby sme my kresťania stavali život na Eucharistii. To je živý Boh. A aby sme ho mohli prijať čím viacerí v Eucharistii, kňazi spovedali od 14,00 hod. Mohli sme očistiť a upratať svoje svedomie... V hodine milosrdenstva – 15,00 hod. – sme sa pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva. Potom bola modlitba Fatimského ruženca. Aj my sme sa pripojili k celému svetu, ktorý dnes prosil o milosti prostredníctvom Márie. O 16,00 hod. sme slávili slávnostnú svätú omšu, na ktorú bola pozvaná celá farnosť. Pán dekan nás vyzval, aby sme sa modlili za celú obec, za každú rodinu. Hovoril o tom, ako blesk udrel do zvonice. Všetky múry kostola sa zatriasli. Ľudia zostali vystrašení. Čo nám Boh chcel týmto povedať? Kňaz hovorí, že všetci tí, ktorí boli v tom čase v kostole zmenili svoje životy. Muž po svätej omši povedal kňazovi: otče, Pán Boh ma napomenul. Ja mám v duši ťažký hriech, nie som vyspovedaný. Keby sa boli múry zrútili, ja idem rovno do pekla! Kazateľ sa pýtal: Akí sme kresťania? Sme „opravdickí“, alebo to len hráme, sme kresťania „nie naozaj“, sme kresťania, ktorí to akoby „predstierali“. Sestra Lucia zomrela 13. februára 2005. Svätý Ján Pavol II. Veľký (2. 4. 2005) na ňu spomínal: Vždy som cítil podporu jej každodennej modlitby, najmä v ťažkých časoch skúšok a utrpenia. A Vittorio Messori napísal, že smrťou posledného svedka zjavení Panny Márie vo Fatime sa táto „etapa neuzavrela a možno ju otvorila neznámym horizontom“. Posolstvo Fatimy nie je uzavreté! Posiela ma – a zvlášť mňa z Rudinskej, lebo tu máme kostol zasvätený Fatimskej Panne Márii – aby som bol „poslom viery“. Tak nazval Luciu apoštolský nuncius v Lisabone arcibiskup Alfio Rapisarda. Mám byť poslom viery, vyslancom viery. Som ním??
Pán dekan pripomenul dva stĺpy Katolíckej Cirkvi: Eucharistia a Panna Mária. Pripomenul skúsenosť, keď kupoval v roku 2019 našu sochu Fatimskej Panny Márie vo Fatime. Chcel Pannu Máriu usmievavú, ako ju kúpil už pre iné farnosti. Ale predavačky povedali, že takú už nemajú. Jedna mu to vysvetlila: Také sochy už nerobia. Panna Mária už nie je usmievavá, lebo ľudstvo veľmi hreší. Má vážnu tvár, plnú bolesti – trápia ju hriechy ľudstva.
Ako teda treba žiť? Pán dekan aj dnes ponúkol sen ako riešenie: tak ako vo sne Mária kráčala tak, že svoje nohy vkladala do stôp svojho Syna (ostaní kráčali cez skaly, tŕnie, bodliaky, rozbité sklo, a mali nohy dokrvavené) ) a nemala nohy dokrvavené, ako ich nemal dokrvavené ani Ježiš.
Nehrajme kresťanstvo, nepredstierajme kresťanstvo. Nemôžem byť kresťanom „nie naozaj“.
Kráčajme s Ježišom, Máriou a prídeme do Neba.
Po svätej omši nás všetkých čakalo všeličo dobré: poľovníci navarili dva kotly parádneho gulášu, na stoloch za kostolom nás čakala aj dobrulinkavá zabíjačka, pivko, radler, kofola, cukrová vata. Kultúrny program pre dospelých. Scénky, veselé príhody, putovanie cez kopec z Rudinskej na Hody do Nesluše so zaujímavým kočišom, kolesami, vozom od našej pani historičky... Heligónky nám rovnako rozveselili očká i ušká. Za kostolom boli rôzne zastavenia, aktivity a súťaže pre deti. Zaujímavosťou bol aj hokej na veľkom plátne na vonkajšom pódiu. Fanúšikovia si ho mohli vychutnať na skutočne veľkej obrazovke. Jednoducho bolo fajn. Ďakujeme všetkým, ktorí sa o to postarali. Ďakujeme všetkým, ktorí ste prišli. A tí, ktorí neprišli, môžu ľutovať. Možno prídu na budúce...
